Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116203898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116203898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO:
31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpeného SEDLAČKO&PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853
186, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: S. Q., R. XX/A, O., zastúpenému advokátkou JUDr.
Veronikou Poláčkovou, LL.M, MBA, Jozefská 3, Bratislava, o zaplatenie 5.086,89 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2019, č.k.
14C/22/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi istinu 5.086,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.315,37
eura od 01.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.398,72 eura
od 01.09.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.372,80 eura od
01.02.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
5.086,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.315,37 eura od 01.08.2013

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.398,72 eura od 01.09.2013, s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.372,80 eura od 01.02.2013 do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
5.086,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.315,37 eura od 01.08.2013

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.398,72 eur od 01.09.2013
(do zaplatenia - pozn. odvolacieho súdu) a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
1.372,80 eura od 01.02.2013 do zaplatenia dôvodiac, že dňa 08.03.2010 uzatvoril so žalovaným
poistnú zmluvu č. 606/147276-0 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“) zn. Q. O. A. D., A.: O.-XXX V. (ďalej
aj ako „motorové vozidlo“), so začiatkom poistenia od 08.03.2010. Podľa policajnej relácie zo dňa
29.01.2013 a oznámenia likvidačného zástupcu zo dňa 20.02.2013 došlo dňa 25.01.2013 v Slovinsku

k poistnej udalosti, pri ktorej vodič poisteného motorového vozidla p. U. Š.S. narazil do motorového
vozidla zn. B. F., A.B.: D., ktorého vlastníkom bol p. G. W., (ďalej len „poškodený") a ten si uplatnil právo
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla u likvidačného zástupcu
žalobcu v zmysle § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Likvidačný zástupca
oznámil listami zo dňa 09.04.2013, 02.07.2013 a 05.08.2013 zlikvidovanie náhrady škody v prospech
poškodeného, v rámci ktorej vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume 3.328,35 eura, 2.010,66 eura

a 2.339,58 eura, teda celkovo sumu 7.678,59 eura, ktorú následne žalobca vyplatil na účet likvidačného
zástupcu; z takto vyplatenej sumy zodpovedalo poistné plnenie náhrade škody v sume 6.358,62 eura.
Z tejto sumy si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na pomernú náhradu poistného plnenia v sume
5.086,89 eura v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného oznámiť poisťovni škodovú udalosť, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky v

lehote 30 dní. Žalobca zdôraznil, že oznamovacia povinnosť poisteného ohľadne poistnej udalosti má
pre činnosť poisťovne nedozerný význam, keďže poškodenému môže priznať náhradu škody iba na
základe dôvodného návrhu; iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným
základom pre posúdenie jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že v čase uplatnenia náhrady
škody o poistnej udalosti nevedel, nemohol kvalifikovane reflektovať na návrh poškodeného, nakoľko
nemohol posúdiť jeho dôvodnosť, či došlo k škodovej udalosti, či škodu spôsobil poistený a podobne. V

neposlednomradevediezanedbaniepovinnostipoistenýchksťaženiutvorbyrezervynapoistnéplnenie.

3. Žalobca ďalej uviedol, že vyzval žalovaného listom zo dňa 20.06.2013 na zaplatenie sumy 2.315,37
eura v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu zopakoval listami zo dňa 23.07.2013 a 19.09.2013,
na ktoré žalovaný nereagoval. Následne žalovaného vyzval listom zo dňa 05.08.2013 na zaplatenie

sumy 1.398,72 eura v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorú mu opätovne doručoval dňa 19.09.2013
a 22.10.2013; žalovaný danú sumu žalobcovi neuhradil.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a jeho vyhodnotením dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby žalobcu. Konštatoval, že žalovaný sa k žalobe a predloženým dôkazom, hoci mu boli doručené

a bol aj súdom kontaktovaný, nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a svoju obranu, že poistný
vzťah v čase poistnej udalosti netrval, ktorú predniesol až na pojednávaní, dôkazne nepreukázal.
V konaní pritom nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 08.03.2010 poistnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
konkrétne zn. Q. O., A.: O.-XXXPE. Dňa 25.01.2013 došlo k poistnej udalosti, keď vodič poisteného

motorového vozidla U. Š. narazil do motorového vozidla zn. B. F., A.: D., ktorého vlastníkom a súčasne
poškodeným bol G. W.. Po likvidácii škodovej udalosti žalobca vyplatil na účet poškodeného sumu
3.328,35 eura, 2.010,66 eura a 2.339,58 eura, t.j. celkovo sumu 7.678,59 eura, o čom žalovaného
upovedomil a uplatnil si voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia v sume 5.086,89 eura podľa §
12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní bolo preukázané, že žalovaný písomne neoznámil žalobcovi

poistnú udalosť v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001
Z.z., čím porušil svoju zákonnú povinnosť, pričom žalobcovi ani neoznámil dôvody brániace mu v takom
oznámení, keďže na ním zasielané zásielky nereagoval. Na uvedenom základe, za situácie, keď sa
žalovaný nevyjadril k žalobe, predloženým dôkazom, tieto nepoprel, pričom nepreukázal tvrdenia o tom,
že poistku nezaplatil, súd prvej inštancie žalobe žalobcu za súčasnej aplikácie § 2, písm. f), § 4 ods.

1, § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v plnom rozsahu vyhovel.

5. Majúc za preukázané, že žalovaný sa dostal svojim konaním do omeškania priznal súd prvej inštancie
žalobcovi spolu s istinou i nárok na príslušenstvo, a to úrok z omeškania tak ako si ho žalobca uplatnil v

žalobe, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.315,37 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 1.398,72 eura od 01.09.2013 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.372,80 eura od 01.12.2013
do zaplatenia, keď tento nárok považoval za súladný s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný,
priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že konajúci súd na základe
vykonaných dôkazov nesprávne ustálil jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.086,89 eura s prísl.Žalovaný považoval za nesporné uzavretie poistnej zmluvy dňa 08.03.2010, vznik škodovej udalosti dňa
25.01.2013, pri ktorej vodič poisteného motorového vozidla p. U. Š. narazil do motorového vozidla zn.
B. F., vlastníka p. G. W., ktoré okolnosti sa dozvedel až z výziev zaslaných žalobcom; nesporným bolo

i to, že žalobca zaplatil na účet likvidačného zástupcu sumu 7.678,59 eura, zodpovedajúcu náhrade
škody. Žalovaný zdôraznil, že v čase škodovej udalosti už nebol vlastníkom, prevádzkovateľom a ani
oprávneným držiteľom poisteného motorového vozidla, ktorého vlastníkom sa na základe kúpnej zmluvy
z novembra 2012 stal p. U. Š.. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu prešlo na nového majiteľa
momentom zaplatenia kúpnej ceny 7.500 eur dňa 25.11.2012, ktorý si evidentne nesplnil zákonnú

povinnosť vykonať prepis motorového vozidla; táto okolnosť však nemôže byť na jeho ťarchu. Predajom
motorového vozidla zároveň prestalo platiť i povinné zmluvné poistenie, o čom p. U. Š. upovedomil. Na
uvedenom základe mal žalovaný za to, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže neporušil
oznamovaciu povinnosť stanovenú v § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko o nej
nevedel, nebol vlastníkom motorového vozidla, vozidlo nešoféroval a nebol ani osobou participujúcou
sa na škodovej udalosti; škoda na majetku poškodeného teda nevznikla jeho zavinením, ale zavinením

vodiča motorového vozidla p. U. Š., ktorý splnil podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že p. U. Š. porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej
súvislosti s jeho protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, bol osobou pasívne
vecne legitimovanou v spore. Žalovaný pritom podotkol, že poškodený si mohol uplatniť nárok na
náhradu škody tak voči prevádzkovateľovi motorového vozidla na základe objektívneho princípu, ako

aj voči vodičovi vozidla na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Poškodený
nahlásil škodovú udalosť svojej poisťovni, uplatnil si nárok na poistné plnenie, ktoré bolo uhradené
z povinného zmluvného poistenia plateného novým majiteľom motorového vozidla. Pokiaľ žalobca
v konaní argumentoval ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. opomenul, že
škodu nezavinil, keď túto spôsobil p. U. Š., ktorá okolnosť vyplývala z likvidačnej správy a policajných

záznamov. Vzhľadom na to, že o poistnej udalosti nemal vedomosť, nakoľko už v čase jej vzniku nebol
vlastníkom, prevádzkovateľom, oprávneným držiteľom, a ani vodičom motorového vozidla, nemohol
ju ani žalobcovi oznámiť. Vo vzťahu k jeho osobe tak neboli splnené podmienky stanovené v §
12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. upravujúceho tzv. osobitné postihové právo v rámci
existujúceho záväzkového vzťahu. Postih proti poistenému sa pritom riadi rovnakými zásadami ako

subrogačný postih, resp. prechod práva na tretiu osobu, pričom tento nemá charakter nároku na náhradu
škody, jeho premlčanie sa riadi ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, nárok vznikne poisťovni v
momente výplaty poistného plnenia poškodenému a jeho hornú výšku limituje výška poistného plnenia.
Žalovaný podotkol, že predpokladom aplikácie § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. je právo poistiteľa
požadovať od poisteného náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností v tomto ustanovení

uvedených. Za poistenú treba považovať pritom každú osobu, ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je daná, t.j. nielen prevádzkovateľa motorového vozidla, ale i ďalšie
osoby zodpovedajúce za škodu v zmysle § 427 a nasl., ako aj § 420 Občianskeho zákonníka; nie je teda
rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. Keďže vodič motorového
vozidla zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinnosti dodržiavať predpisy cestnej

premávky mal žalovaný za to, že uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia žalobcom v zmysle §
12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. (zrejme mal na mysli § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona
- pozn. odvolacieho súdu) je neopodstatnené, priečiace sa dobrým mravom. Zdôraznil, že nijakým
spôsobom nesťažil činnosť žalobcu ako poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.
Vyhovením žalobe konajúci súd nesprávne posúdil skutkový stav, keď sa nezaoberal gramatickým a

logickým výkladom zákona č. 381/2001 Z.z., ale iba prevzal tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, na
základe ktorých následne nesprávne ustálil otázku zodpovednosti za postihové právo. Podľa mienky
žalovaného mal súd prvej inštancie zohľadniť i priebeh šetrenia škodovej udalosti, ako táto vznikla, kto
je škodca, aký je príčinný vzťah medzi vznikom škody a následkom, tzv. kauzálny nexus; posúdením
týchto skutočností by dospel konajúci súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti

svojho nároku. V závere odvolania žalovaný vytkol konajúcemu súdu arbitrárnosť odôvodnenia jeho
rozhodnutia, čo vyústilo v porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

8.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Mal za to, že pokiaľ žalovaný namietal, že v čase vzniku poistnej udalosti nebol vlastníkom motorového

vozidla, ktorým došlo k spôsobeniu škody, nakoľko vlastnícke právo k nemu previedol ešte v novembri
2012 na p. U.U. Š., čím malo dôjsť k zániku poistenia, tieto skutkové tvrdenia uplatnil až v odvolacom
konaní, bez splnenia niektorej z podmienok taxatívne uvedených v § 366 C.s.p., a preto na ne nemožno
prihliadať. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001Z.z. je zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla viazaný na
moment zápisu prevodu držby motorového vozidla v evidencii vozidiel, a teda jeho samotný predaj nie je
postačujúci. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že k prepisu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu

v evidencii vozidiel nedošlo, čím nedošlo k zániku poistenia z dôvodu prevodu jeho vlastníctva, pričom k
nemu nedošlo ani v dôsledku neuhradenia poistného. Podľa poistnej zmluvy zo dňa 08.03.2010 si strany
dohodli splatnosť poistného na ročnej báze, so začiatkom poistenia v mesiaci marec. Posledný termín
splátky poistného pripadol potom na marec roku 2012, t.j. zhruba 8 mesiacov pred možným predajom
motorového vozidla. Vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti došlo v januári 2013, t.j. pred splatnosťou

poistného za ďalší rok, nemohlo dôjsť k zániku poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že u neho neboli splnené predpoklady aplikácie § 12 ods. 1 písm. g)
zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko priamo nespôsobil škodu motorovým vozidlom, žalobca zdôraznil, že
predmetný zákon obsahuje dva pojmy, a to pojem „vedenie motorového vozidla“ a pojem „spôsobenie
škodymotorovýmvozidlom“,ktorýtrebachápaťširšieavykladaťhovintenciáchzodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak by bol totiž úmysel zákonodarcu vykladať uvedený
pojem ako reálne podieľanie sa osoby na vzniku škody, použil by výraz „vedenie motorového vozidla“
tak, ako ho obdobne použil v iných ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z. Zákonodarca pritom rozlíšil
nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia tak voči poistníkovi (§ 12 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z.), ako i voči poistnému (§ 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), a preto pokiaľ by spôsobenie škody

motorovým vozidlom zodpovedalo jeho vedeniu, bola by právna úprava v ustanovení § 12 ods. 1 písm.
g) zákona č. 381/2001 Z.z. nadbytočná. Žalobca podotkol, že v danej veci bol oprávnený uplatniť si tzv.
postihové právo aj voči iným subjektom, odlišným od poistníka, t.j. aj voči vodičovi motorového vozidla,
a to bez ohľadu na to, či bol poistníkom alebo poisteným; výber konkrétneho subjektu, voči ktorému si
toto právo uplatní však bol v jeho plnej dispozícii, a teda nebolo jeho povinnosťou uplatniť ho aj voči

vodičovi motorového vozidla ako poistenému, tak ako naznačoval žalovaný. V tomto smere považoval
za nedôvodnú i jeho námietku ohľadne uplatnenia nároku v rozpore s dobrými mravmi. Poistený je totiž
v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 30 dní od jej vznik, ak nastala mimo územia Slovenskej republiky, a to bez ohľadu
na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany

poisteného. Inštitút oznámenia škodovej udalosti má poisteného viesť k riadnemu plneniu zákonných
povinností vyplývajúcich z poistného vzťahu a má pre činnosť poisťovne nedozerný význam. Poisťovňa
totiž môže priznať poškodenému náhradu škody iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné
oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže vytvárať relevantný základ pre posúdenie povinnosti toto
plnenie poskytnúť. V prejednávanej veci sa pritom voči žalovanému nedomáhal náhrady celej sumy

poskytnutého poistného plnenia, ale iba sumy 5.086,89 eura.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 20.02.2020 podotkol, že ako osoba
vyššieho veku, ktorá nebola v konaní pred súdom prvej inštancie právne zastúpená, nevedel svoje
tvrdenia odborne podať takým spôsobom ako uviedol v odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktoré

zopakoval a na ktorých v ďalšom zotrval. Naviac namietol premlčanie práva žalobcu uplatneného v
konaní, ktoré sa premlčí v lehote troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

11.Žalobcavovyjadrenízodňa05.03.2020uviedol,žedostatočnepreukázalopodstatnenosťuplatnenej
pohľadávky, keď preukázal porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného; svoje tvrdenia pritom

podložil relevantnými dôkazmi. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadne zániku poistného vzťahu z
dôvodu prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, nezaplatenia poistného, ako i k naplneniu
podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. zotrval na obsahu vyjadrenia k odvolaniu.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie(§383C.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhodôvodnénieje.Odvolacísúdrozsudok
verejne vyhlásil dňa 30.09.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Preskúmaním súdneho spisu, so zohľadnením odvolacej argumentácie žalovaného, sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa zaoberal
posudzovanímdôvodnostinárokužalobcunazaplateniesumy5.086,89euraspríslušenstvom,dospejúc
k záveru, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., keďako poistený neoznámil žalobcovi, s ktorým mal uzatvorenú poistnú zmluvu, vznik škodovej udalosti
zo dňa 25.01.2013, a preto sa žalobca, ktorý vyplatil poškodenému poistné plnenie v celkovej sume
7.678,59 eura, voči nemu v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona dôvodne domáhal jeho

zaplatenia v časti 5.086,89 eura. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191
ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom, pričom na ustálený skutkový
stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z., ako i Občianskeho zákonníka a
svoje dôvody, pre ktoré žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného,
dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil; v tomto smere preto odvolací súd nesúhlasil s

odvolacounámietkoužalovanéhoanapadnutérozhodnutienepovažovalzaarbitrárne,bezrelevantného
odôvodnenia.

14. V ďalšom odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že v čase škodovej
udalosti nebol vlastníkom, prevádzkovateľom a ani oprávneným držiteľom motorového vozidla, ktorého
prevádzkou vznikla škoda na motorovom vozidle zn. B. F., vlastníka p. G. W., túto okolnosť neuviedol v

konaní pred súdom prvej inštancie. V civilnom súdnom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti,
je kladený zvýšený dôraz na strany sporu, aby uniesli bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, a
preto pokiaľ žalovaný nevyužil dostupné prostriedky procesnej obrany a pred súdom prvej inštancie
nenamietal okolnosti týkajúce sa vlastníctva a držby, príp. prevádzky motorového vozidla, nemôže
následne v odvolacom konaní, v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivú situáciu, bez splnenia predpokladov

podľa § 366 C.s.p., uvádzať nové okolnosti, ktorými mohol argumentovať už v prvoinštančnom konaní.
Na tieto jeho novo uvádzané skutkové tvrdenia, ako i na námietku premlčania, ktorú vzniesol až vo
vyjadrení zo dňa 20.02.2020, a teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd nemohol v
zmysle § 366 a § 365 ods. 3 C.s.p. prihliadať.

15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že jedinou skutočnosťou, ktorú žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie namietal, bolo, že v roku 2013 neuhradil poistku; túto jeho argumentáciu pritom vyhodnotil
konajúci súd za nepreukázanú. I keď v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie platí, že neexistencia
niečoho majúca trvajúci charakter sa nepreukazuje, a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako
by žalovaný tvrdenú skutočnosť preukázal, okolnosť nezaplatenia poistného, splatného v roku 2013,

nebola pre rozhodnutie vo veci podstatná. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa
08.03.2010 poistnú zmluvu, v ktorej sa dohodli na splatnosti poistného ročne, ku dňu 08.03. príslušného
kalendárneho roka. Pokiaľ žalovaný zaplatil poistné v roku 2012, toto pokrývalo i obdobie vzniku
škodovej udalosti, ktorá nastala dňa 25.01.2013, nakoľko ďalšia splatnosť poistného mala nastať dňa
08.03.2013; preto i prípadné nezaplatenie poistného splatného v roku 2013 nemalo na trvanie poistného

vzťahu žiaden vplyv.

16. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaný odôvodnil novo
uvádzanými skutkovými tvrdeniami o tom, že v rozhodnom čase už nebol vlastníkom, prevádzateľom a
ani oprávneným držiteľom motorového vozidla, a preto nebol povinný nahlásiť škodovú udalosť, odvolací

súd udáva tak, ako uviedol vyššie, že na tieto tvrdenia v zmysle § 366 C.s.p. neprihliadal. Žalovaný však
súčasne namietal nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom spočívajúce v tom, že u neho
neboli splnené predpoklady pre aplikáciu § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.; tejto odvolacej
argumentácii žalovaného nemohol odvolací súd priznať úspech.

17. Z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva povinnosť poisteného oznámiť
poisťovni vznik škodovej udalosti nastalej mimo územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jej
vzniku. Za poisteného pritom treba považovať toho, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti (§
2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z.), a preto je ním vodič motorového vozidla, ktorý nehodu zavinil
podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale i prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho

zákonníka, ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa (§ 430 ods.
1 Občianskeho zákonníka), ako aj prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva.

18. Z nesporných skutkových tvrdení v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný bol
poistníkom, teda osobou, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu so žalobcom, pričom v čase škodovej udalosti

bol i prevádzateľom motorového vozidla, t.j. tým, ktorý mal právnu a faktickú možnosť disponovať
daným dopravným prostriedkom. Zodpovednosť prevádzateľa je podmienená alternatívne buď právnym
panstvom nad motorovým vozidlom, teda jeho vlastníctvom alebo faktickou možnosťou ním disponovať
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Na žalovaného, ako v tom čase vlastníka a prevádzateľamotorového vozidla, sa preto vzťahovala oznamovacia povinnosť voči poisťovni; túto si však podľa jeho
vlastných vyjadrení nesplnil. V konaní nebolo sporné, že žalobca v dôsledku škodovej udalosti vyplatil
poškodenému vlastníkovi motorového vozidla zn. B. F., V.. G. W., plnenie v celkovej sume 7.678,59

eura, ktoré následne, v sume 5.086,89 eura, žiadal uhradiť žalovaným, majúc za to, že splnil podmienky
pre uplatnenie postihového nároku v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ
žalovaný namietal, že poistnú udalosť nespôsobil, ani nezapríčinil jej vznik, odvolací súd udáva, že táto
okolnosť nie je pre úspech v spore relevantná. Pojem spôsobenie škody obsiahnutý v ustanovení § 12
ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. treba totiž vykladať v spojení s § 10 ods. 1 až 4 citovaného

zákona, ktorý viaže porušenie tam označených povinností na osobu poisteného, a preto je možné ho
uplatniť vo všetkých prípadoch, keď je daná zodpovednosť subjektu za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom, či už je objektívneho alebo subjektívneho charakteru. Predmetný pojem „spôsobenie škody“
je teda potrebné vykladať v zmysle existencie zodpovednosti za škodu; v takom prípade je daný nárok
na náhradu vyplateného poistného plnenia aj voči prevádzateľovi motorového vozidla ako subjektu
zodpovedajúceho za škodu objektívne, t.j. aj voči žalovanému. V prípade použitia výkladu zvoleného

žalovaným by sa pojem „spôsobenie škody“ chápal len ako zavinenie škody, t.j. len v zmysle subjektívnej
zodpovednosti, kedy by nositeľom tejto povinnosti bol iba vodič motorového vozidla, ktorý škodu zavinil;
tento výklad by však nezodpovedal sledovanému úmyslu a účelu zákona č. 381/2001 Z.z. (k tomu aj
publikáciaPoistnézmluvy,autorQ.V.,Q.Š.,C.H.Beck2012,str.345).Napokon,odvolacísúdpoukazuje
podporne i na ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka, ktorý sleduje vysporiadanie škodcov voči

poškodenému. Použitie pojmu škodca by mohlo evokovať účasť na spôsobení škody v zmysle vzniku
škodyvdôsledkupriamehokonania,čiopomenutiaškodcu,t.j.mohlobyevokovaťcharaktersubjektívnej
zodpovednosti.Predmetnéustanovenievšakzastrešujeokruhakýchkoľveknárokovzovzniknutejškody,
vrátane tých vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti. Preto treba rozšíriť význam pojmu „spôsobenie
škody“ ako zodpovednosti za škodu. Na uvedenom základe je postihový nárok daný už zodpovednosťou

za škodu, ktorá je čo do právneho základu, ako aj momentu vzniku škody zhodná so vznikom škody.
Jeho uplatnenie pritom nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi, ako namietal žalovaný,
keďže žalobca realizoval len to oprávnenie, ktoré mu zákon č. 381/2001 Z.z. priznával. Bolo pritom na
výlučnej vôli žalobcu, či si uplatní svoj nárok voči žalovanému ako poistníkovi alebo sa bude totožného
nároku domáhať voči poistenému - vodičovi motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona

č. 381/2001 Z.z.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní neuviedol také tvrdenia
a argumenty, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé zmeniť závery, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku. I napriek tomu však odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok

rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 5.086,89 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.315,37 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.398,72 eura od 01.09.2013 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.372,80 eura od 01.02.2013 do zaplatenia, v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak len za účelom jeho formálnej nápravy, tak, aby tento spĺňal

podmienku určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko konajúci súd v ňom pri priznaní
úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.398,72 eura počnúc od 01.09.2013 opomenul
ohraničiť čas trvania povinnosti žalovaného, ktorý žalobca podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe
viazal na moment zaplatenia. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia však nemá vplyv na jeho vecnú
správnosť, rovnako nemá vplyv na úspech žalobcu v konaní pre účely rozhodovania o trovách konania.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania podľa
§ 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v
prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu
trov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).