Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203091
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4120203091.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX U. B. XX, proti žalovanej: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. K. XX, o zaplatenie sumy 3.400
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/23/2020-24
zo dňa 29.09.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/23/2020-37 zo dňa 19.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanej voči žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2020 domáhala od žalovanej zaplatenia
sumy 3.400 eur s príslušenstvom titulom pôžičky. Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 09.07.2020
platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že žalobkyňa
jej poskytla finančnú pôžičku vo výške 3.500 eur, žalobkyni uhradila sumu 350 eur, pričom si na riešenie
sporu zo zmluvy o pôžičke dohodli rozhodcovské konanie. Žalobkyňa k podanému odporu uviedla, že

si nedohodli rozhodcovské konanie, nemali na to dôvod, pretože žalovaná ju uistila, že v dohodnutom
termíne jej peniaze vráti.

2. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s námietkou žalovanej, či je alebo nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu. Námietku žalovaná uplatnila včas pri prvom procesnom úkone, ktorý jej patril,
v podanom odpore. Súd dospel k záveru, že by sa spor mal prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom

konaní. Žalovaná poukazovala na znenie a text Uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý obsahuje
ustanovenie v znení, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke
budú riešené rozhodcom, a to spoločnosťou D. B. P., P..D..G.., so sídlom S. XX, Q.. Uvedené súd
vyhodnotil ako platne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, vyhodnotil ju ako platný právny úkon, pretože
bola uzatvorená v písomnej forme a je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Keďže písomná forma
ako obligatórna náležitosť v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bola

dodržaná, prihliadol súd na námietku žalovanej a dospel k záveru, že tento spor by mal byť predmetom
rozhodcovského konania, keďže patrí do právomoci rozhodcovského súdu a z uvedeného dôvodu
konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zastavenie konania
procesne zavinila žalobkyňa. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej ich nepriznal.4. Opravným uznesením č. k. 12C/23/2020-37 zo dňa 19.04.2021 súd prvej inštancie opravil záhlavie
napadnutého uznesenia tak, že opravil chybu v písaní dátumu narodenia žalobkyne podľa § 224 CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že zmluva o pôžičke
bola uzatvorená ústne, žalovaná dlh priznala, rozhodcovská doložka sa týkala uznania dlhu, pričom
uznanie dlhu zo strany žalovanej nebolo spochybnené. Ku dňu podania odvolania žalovaná zo sumy
3.500 eur vrátila 450 eur. Pripomenula, že žalovaná ju pod nátlakom nahovorila na úver v banke, ktorý
od roku XXXX spláca so 7,9 % úrokovou sadzbou. Poukázala na ďalších šesť trestných oznámení voči

žalovanej. Záverom navrhla nevyhovieť návrhu žalovanej riešiť pôžičku v rozhodcovskom konaní.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

7. V predmetnom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 3.400
eurspríslušenstvomztituluuzatvorenejzmluvyopôžičke.VdanejvecivydalOkresnýsúdNitraplatobný
rozkaz č. k. 12C/23/2020-16 zo dňa 09.07.2020, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote

vecne odôvodnený odpor. Uznesením č. k. 12C/23/2020-19 zo dňa 18.08.2020 súd prvej inštancie na
základe podaného odporu žalovanej zrušil vydaný platobný rozkaz. Následne súd prvej inštancie vydal
napadnuté uznesenie č. k. 12C/23/2020-24 zo dňa 29.09.2020 v spojení s opravným uznesením č.
k. 12C/23/2020-37 zo dňa 19.04.2021, ktorým konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podala
žalobkyňa odvolanie. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia

súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného
súdu v prejednávanej veci a danej právomoci rozhodcovského súdu a to vzhľadom na vznesenú
námietku žalovanej pri prvom úkone.

8. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa § 5 CSP ods. 1 CSP, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 6 CSP ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

11. Podľa § 6 CSP ods. 2 CSP, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci
podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania,

zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované.

12. Podľa § 7 ods. 1 CSP, súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne,
ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského
rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13.Podľa§7ods.2CSP,podľaodseku1súdpostupujeajvtedy,akzistí,žespornemôžebyťpredmetom
rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzatvorenia rozhodcovskej doložky (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), v rozhodcovskom
konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť
dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

15. Podľa § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať
spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b)
o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného
a reštrukturalizačného konania.16. Strany môžu v rámci svojej zmluvnej dispozície uzatvorením rozhodcovskej doložky/zmluvy vylúčiť
v konkrétnej veci právomoc civilného súdu a založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a

rozhodnutie určitého sporu. Rozhodcovské konanie možno vymedziť ako alternatívne riešenie súdnych
sporov definované ako súkromno-právne konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou a na základe
zmluvy, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu vybranému nezávislému subjektu, v ktorom výsledkom
konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Rozhodcovský súd
nie je verejno-právnym orgánom a nie je mu zverený výkon verejnej moci. Nemožno ho charakterizovať

ako súd v zmysle článku 141 Ústavy SR. Výsledkom tejto činnosti je kvalifikovaná forma aktu -
rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný
titul.

17. Základom rozhodcovského konania je teda existencia rozhodcovskej doložky/zmluvy, ktorou sa
strany zaväzujú určité spory riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka/zmluva sa môže

týkať len sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní
v zmysle § 585 OZ. Negatívna enumerácia v § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ďalej
vylučuje v rozhodcovskom konaní rozhodovanie o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a
iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, a
spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Týmto zákon vymedzuje

okruh tzv. objektívne arbitrabilných vecí, o ktorých nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní.
Na základe vyššie uvedenej definície možno hovoriť o širokom vymedzení objektívnej arbitrability, do
ktorej s výnimkou uvedenej negatívnej enumerácie spadajú všetky súkromno-právne spory, ktorých
urovnanie je v dispozícii strán. Rozhodcovská doložka/zmluva musí byť vo forme predpokladanej §
4 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme

rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Výsledkom rozhodcovského konania je meritórne rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok, ktorý má bez
ďalšiehoúčinkyprávoplatnéhorozhodnutiasúdu(§35zákonaorozhodcovskomkonaní)ajespôsobilým
podkladom vedenia exekúcie (§ 44 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok môže
byť napadnutý žalobou pre zrušenie na základe dôvodov taxatívne vymenovaných v § 40 zákona o

rozhodcovskom konaní.

18. Na rozhodcovskú právomoc súd prihliada len na námietku žalovaného a nie ex offo (z úradnej
povinnosti). Ak žalovaný námietku nevznesie, bude súd bez ohľadu na existenciu rozhodcovskej
doložky/zmluvy pokračovať v konaní. Námietka žalovaného musí byť uplatnená najneskôr pri prvom

procesnom úkone, ktorý žalovanému patrí. Následkom vznesenia takejto námietky je v prvom rade
založená povinnosť súdu skúmať, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
V prípade, ak sa súd s námietkou stotožní a dospeje k záveru, že vec uplatnená pred súdom sa
má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. Na základe včas uplatnenej
námietky je teda súd povinný skúmať, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o rozsah prieskumu, zákonodarca v ust. § 7 CSP ustanovuje rozsah súdneho prieskumu
námietky tak, že podľa tohto ustanovenia súd na námietku, že spor má byť prejednaný a rozhodnutý
v rozhodcovskom konaní neprihliadne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú; ak
uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku bolo v Slovenskej republike odopreté; ak zistí, že spor
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania; ak zistí, že rozhodcovský súd sa sporom odmietol

zaoberať.

19. Ako už bolo vyššie uvedené, súd na námietku neprihliadne ak zistí, že spor nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania. Ide o situáciu, keď je spor objektívne non-arbitrabilný podľa práva Slovenskej
republiky. Iné dôvody, prípadné neplatnosti rozhodcovskej doložky/zmluvy, nemožno subsumovať pod

toto posúdenie, ktoré zákonodarca výslovne obmedzil len na prípady objektívnej non-arbitrability. Ak
by teda išlo napríklad o návrh na rozvod (ktorý je objektívne non-arbitrabilný) a žalovaný by vzniesol
námietku rozhodcovskej právomoci, súd by na ňu neprihliadal. Ak však ide o iný dôvod neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, nespadá to pod túto právnu úpravu. Zastavenie konania podľa § 6 CSP
neznamená, že všeobecné súdy by sa vzdávali posledného slova o existencii rozhodcovskej právomoci.

Posúdenie rozhodcovskej právomoci v prvom rade síce vykoná samotný rozhodcovský súd, v konečnom
dôsledku však ešte stále bude môcť byť predmetom súdneho prieskumu a to v konaní o námietke
nedostatkurozhodcovskejprávomoci(§21ods.4zákonaorozhodcovskomkonaní),vkonaníozrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní), alebo v prípade rozhodcovskéhokonania s miestom v zahraničí v konaní o uznaní a výkone rozhodcovského rozsudku (§ 50 zákona
o rozhodcovskom konaní). Zákonodarca však zrejme nepovažoval za vhodné, aby tento prieskum
prebiehal na všeobecných súdoch v režime § 6 CSP ešte predtým, ako sa k svojej právomoci vyjadril

rozhodcovský súd. Vzhľadom na obmedzený rozsah prieskumu nezakladá uznesenie o zastavení
konania ani prekážku rei iudicatae vo vzťahu k neskoršej námietke neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
Ak súd konanie na námietku žalovaného podľa § 7 CSP zastaví, pretože rozhodcovská zmluva prima
facie existuje a nie je naplnený žiadny zo štyroch dôvodov neprihliadnutia na námietku, nezakladá takéto
rozhodnutie definitívne potvrdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy. V konaní o námietke nedostatku

rozhodcovskej právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní alebo v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní môže účastník naďalej namietať
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a súd sa s námietkou v danom konaní bude musieť vysporiadať. (F.,
L.., N., P.., Q., T.., L., P.., Q., T.., A., L.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. U.: K.. W.. Q., XXXX,
XXXX s., str. 103)

20. V danej veci žalobkyňa so žalovanou dňa XX.XX.XXXX ústne uzatvorili zmluvu o pôžičke, pričom
žalobkyňa žalovanej poskytla pôžičku vo výške 3.500 eur. Za účelom preukázania uzatvorenia ústnej
zmluvy o pôžičke žalobkyňa predložila Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobkyni. Obsahom tohto
uznania dlhu je i prehlásenie zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke

budú riešené rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní, a to spoločnosťou D. B. P. P..D..G.., so sídlom S. XX, Q. podľa pravidiel
zverejnených v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX, značka: XXXXXXX. Rozhodcovské konanie bude
vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť
štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konania a rozhodnutiu. Uvedené

prehlásenie žalobkyne a žalovanej v Uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX považoval súd prvej inštancie
za dojednanú rozhodcovskú doložku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu teóriu a zákonné ustanovenia je odvolací súd toho názoru,
že súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval správne, ak predmetné konanie zastavil a

teda prihliadol na námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu vznesenú žalovanou pri prvom
jeho procesnom úkone, ktorú považoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie správne s poukazom na
ustanovenia CSP skúmal (aj v zmysle § 161 CSP), či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť vo veci (procesné podmienky). V zmysle § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Jednou z procesných podmienok

je podmienka danosti právomoci súdu, ktorá by v danej veci bola naplnená, pokiaľ medzi stranami sporu
nebola uzatvorená rozhodcovská doložka a pokiaľ by žalovaná pri prvom procesnom úkone nevzniesla
námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu. Na základe takejto včas uplatnenej námietky je súd
povinný skúmať, či spor nemá byť prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd po
preskúmaní veci mal za to, že súd prvej inštancie správne prihliadol jednak na včas vznesenú námietku

žalovanej ako i na obsah Uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré obsahovalo dojednanú rozhodcovskú
doložku. Z hľadiska prieskumu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie správne konštatoval, že
rozhodcovská doložka má písomnú formu, bola podpísaná žalobkyňou i žalovanou, preto nie je daná
pochybnosť o jej platnosti. Súčasne odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci sa nejedná o spor,
o ktorom nemožno rozhodovať a konať v zmysle § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní (non-

arbitrárny spor), pre ktorý by prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní bolo vylúčené. So zreteľom na
tieto skutočnosti preto bolo potrebné predmetné konanie zastaviť s poukazom na nedostatok právomoci
súdu vo veci konať pre uzatvorenú rozhodcovskú doložku medzi stranami sporu. Spor medzi žalobkyňou
a žalovanou preto patrí do právomoci rozhodcovského súdu a mal by byť predmetom rozhodcovského
konania, nie sporom pred všeobecným súdom. Uvedený záver súdu nie je spôsobilá spochybniť ani

námietka žalovanej, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v Uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX a
nie v rámci zmluvy o pôžičke. Navyše zmluva o pôžičke bola medzi stranami sporu dojednaná ústne,
pričom ústne dojednaná rozhodcovská zmluva by bola neplatnou vzhľadom na nedodržanie jej formy.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala procesne úspešná žalovaná nárok na náhradu
trovodvolaciehokonania(§255ods.1CSP)vočižalobkyni.Keďžejejvšakvtomtoštádiukonaniažiadnetrovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).