Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 23, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119363152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6119363152.4

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, AK so sídlom Komenského
3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: neb. B. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX, o zaplatenie 653,82 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola elektronicky dňa 18.08.2020
postúpená žaloba z upomínacieho súdu Banská Bystrica, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 653,82 eura s príslušenstvom.

2. Súd pri lustrácii pobytu žalovaného v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný dňa 22.01.2021 zomrel,
ku ktorej skutočnosti došlo po podaní žaloby.

3. Ďalej súd zistil, že dedičské konanie po neb. B. E. (žalovaný), ktoré sa vedie pod sp.zn.12D/39/2021
nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

4. Na výzvu súdu súdna komisárka doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že poručiteľ (žalovaný)
zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičkou po ňom v prvej skupine je jediné
dieťa poručiteľa - dcéra P. E., ktorá po poučení podľa § 189 CMP a podľa § 463 až 467, § 469
a § 484 Občianskeho zákonníka vyhlásila, že dedičstvo po poručiteľovi odmieta, je spôsobilá dediť
a započítanie neprichádza do úvahy. Dedičia z ostatných dedičských skupín podľa zistení súdnej

komisárky neprichádzali do úvahy. Súdna komisárka ďalej uviedla, že na základe uvedeného a po zistení
hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu sa bude pojednávať s tým, že majetok sa ponúkne ako odúmrť
štátu, ktorý sa rozhodne, či pozostalostný majetok prijme alebo navrhne likvidáciu dedičstva.

5. Uvedené skutočnosti boli oznámené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý následne zobral žalobu
v celom rozsahu späť.

6. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby okresný súd rozhodol o zastavení konania, a to aj napriek tomu,
že dedičské konanie nie je ešte právoplatne skončené. Okresný súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca
na podanej žalobe už netrvá, nie je dôvod k tomu, aby súd ďalej čakal na výsledok dedičského konania
po žalovanom, v ktorom podľa oznámenia súdnej komisárky navyše jediná dedička prichádzajúca do
úvahy dedičstvo odmietla, čo má za následok, že žalovaný zomrel bez zanechania dedičov, keďže štát

(v prípade, ak by mu dedičstvo pripadlo ako odúmrť) nemožno považovať za dediča.7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 63 ods.1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj
nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

14. Podľa § 8 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť
sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda
len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani

vyhlásením manželstva za neplatné.

15. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto
spôsobilosť môže nadobudnúť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti
zanikne okamihom smrti fyzickej osoby. Pre konanie je rozhodné, či osoba označená ako

strana sporu mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť byť
stranou sporu nestratila počas konania.

16. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že označený žalovaný v priebehu konania v dôsledku
smrti stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemá ani procesnú subjektivitu. V prípade, ak by

zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, súd by v súlade s citovanou zákonnou úpravou CSP
posudzoval, či je potrebné toto konanie zastaviť, resp. či v ňom možno pokračovať a to aj s prihliadnutím
na ustanovenie § 470 ods. 1 OZ, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

17. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej
dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, čo znamená,
že vstupuje nielen do jeho práv, ale zároveň aj do povinnosti poručiteľa.

18. Z dedičského konania po nebohom žalovanom, hoci nie je doposiaľ právoplatne skončené, je už
ale zrejmé, že jediná dedička, ktorá prichádzala do úvahy ako právny nástupca po neb. žalovanom
dedičstvo odmietla a to pripadne štátu ako odúmrť, ktorý nemá možnosť dedičstvo odmietnuť, avšak
zároveň sa nestáva právnym nástupcom žalovaného v zmysle, že by vstúpil do práv a povinností
poručiteľa univerzálnou sukcesiou a teda by mohol v tomto konaní vystupovať namiesto nebohého

žalovaného ako strana sporu. Z uvedeného dôvodu tak v konaní nastal nedostatok podmienky konania
- neexistencia druhej strany sporu, ktorý nedostatok nemožno odstrániť a s prihliadnutím na predbežné
výsledky dedičského konania súd zároveň nemohol ani rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami žalovaného, pretože ich niet.19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, nebolo potrebné postupovať podľa citovaných
ustanovení týkajúcich sa podmienok konania, ale súd konanie zastavil práve z dôvodu dispozičného
úkonu žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu, rozhodnutie bude
doručované len právnemu zástupcovi žalobcu.

23. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Žalobca zobral žalobu späť v dôsledku predbežných výsledkov dedičského konania svedčiacich
tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu. Z uvedeného možno mať zato, že zastavenie konania
nezavinila žiadna strana sporu. Súd preto s prihliadnutím na túto špecifickú procesnú situáciu o nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP a teda nárok na náhradu trov konania nepriznal

žiadnej strane sporu.

26. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku súd rozhodne samostatným uznesením,
rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.