Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115221786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej

a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu:
Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555,
správca konkurznej podstaty úpadcu ZEMPRA BB s.r.o., Mlynská 133, 974 09 Banská Bystrica,
IČO: 36 619 299, zastúpeného Counsel s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148
(predchádzajúce obchodné meno do 30.12.2019 Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s
r.o.) proti žalovanému: Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, 824 77 Bratislava, IČO: 47 144 190,
zastúpenému Tomášek & Partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811 o zaplatenie

istiny 8.057,91 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 42Cb/111/2016-316 zo dňa 20.6.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/111/2016-316 zo dňa
20.6.2019 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol

a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
a to s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, §
563 ods. 1, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 273 ods. 1, § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka,
§ 46 ods. 1, § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), § 391 ods. 2, § 255 ods. 1, § 396 ods. 3, § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 17.8.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na
zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.2011
bola medzi spoločnosťou Metrostav SK a.s., IČO: 35 721 278 (právny predchodca žalovaného) ako
objednávateľom a spoločnosťou ZEMPRA BB s.r.o., IČO: 36 619 299 (úpadca) ako zhotoviteľom
uzatvorená zmluva o dielo č. 81/1/780/2011, ktorej predmetom bolo vykonanie časti stavby - TESCO
ZVOLEN 0.8 k SO 0-1.1 Zemné práce, SO 02-1 Hrubé terénne úpravy, SO 03 Areálové komunikácie a

spevnené plochy vrátane dopravného značenia. Cena diela bola dojednaná vo výške 114.918,87 eura
bez DPH a úpadca vystavil spoločnosti Metrostav SK a.s. za vykonané dielo faktúry spolu vo výške
193.389,69 eura, z ktorých neuhradená časť predstavuje sumu 8.057,91 eura. Žalobca poukázal na čl. 5
ods. 5.1, ods. 5.5 zmluvy o dielo s tým, že dojednania o zádržnom práve upravujú iba čas plnenia, pričomvzhľadom na skutočnosť, že úpadca je odo dňa 28.2.2013 v konkurze, prednostne sa na právne vzťahy
aplikujú ustanovenia ZoKR, ktorý je zákonom lex specialis. Vyhlásením konkurzu sa stanú splatnými
všetky pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, na základe čoho mal žalobca za to,

že žalovaný je povinný zaplatiť zadržanú sumu z jednotlivých faktúr v plnom rozsahu. Žalovaný nárok
uplatnený žalobou neuznal s tým, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR je potrebné
prísne rozlišovať medzi splnením dohodnutých podmienok na vznik práva na zaplatenie zádržného ako
časti ceny za dielo a medzi jeho splatnosťou. Keďže v uvedenom prípade nedošlo k splneniu podmienok
navznikprávanazaplateniezádržného(uplynutiezáručnejdoby),nemohlovzniknúťprávonazaplatenie

zádržného (žalovanej sumy), a teda nemohlo dôjsť ani ku splatnosti tohto práva tak, ako to uvádza
žalobca. Aj za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že právo na zádržné vzniklo, žalovaný má za
to, že muselo zaniknúť najneskôr vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, pričom v tejto súvislosti
žalovaný poukázal na dohodu v zmluve o dielo, v zmysle ktorej v špecifikovaných prípadoch (vyhlásenie
konkurzu na majetok zhotoviteľa - úpadcu, neschopnosť zhotoviteľa odstraňovať vady počas záručnej
doby) sa cena diela automaticky znižuje o 30%. Nakoľko došlo k splneniu zmluvou predpokladaných

podmienok na automatické zníženie ceny diela o 30% a žalovaná suma predstavuje 50% zádržného,
t.j. 5% z ceny diela, nárok na zaplatenie zádržného podľa žalovaného zanikol.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 42Cb/111/2016-161 zo dňa 6.6.2017 vyhovel žalobe žalobcu a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania

žalobcovi a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 483,-
eur. Na základe odvolania žalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd,
ktorý uznesením č. k. 1Cob/9/2018-260 zo dňa 31.1.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č. k. 42Cb/111/2016-161 zo dňa 6.6.2017 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, pričom odvolací súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.

8Cob/90/2014, v ktorom bol riešený nárok žalobcu na doplatenie 10% ceny diela ako zádržného a v
ktorom odvolací súd konštatoval, že v čase vyhlásenia konkurzu zhotoviteľ nemal voči objednávateľovi
existujúcu pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela, nakoľko neboli splnené podmienky
v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré si účastníci dohodli pre vznik tohto nároku. Pokiaľ teda tieto
podmienky vzniku nároku na zaplatenie uvedenej časti ceny diela neboli v čase vyhlásenia konkurzu

na majetok úpadcu splnené, pohľadávka na zaplatenie tejto časti ceny diela úpadcovi pred vyhlásením
konkurzu na jeho majetok ešte nevznikla, v dôsledku čoho sa nemohla stať vyhlásením konkurzu v
zmysle § 46 ods. 1 ZoKR splatnou. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/54/2015, v ktorom súd vyslovil záver, že dohoda strán zmluvy o dielo o
úhrade zadržanej sumy neupravuje splatnosť tejto zadržanej časti ceny diela, ale upravuje vznik práva

žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela, čo je v súlade s dispozitívnym ustanovením § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zrušujúcom uznesení
uviedol,žeúlohousúduprvejinštanciebudevovyššieuvedenýchintenciáchopätovneposúdiťuplatnený
nárok žalobcu s dôrazom na rozlíšenie okamihu vzniku a splatnosti žalobcovej pohľadávky - zádržného
s tým, že bude potrebné skúmať, či si zmluvné strany v čl. 5.5 dohodli odchylne od zákonnej úpravy

vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k
záveru, že pohľadávka žalobcu sa stala vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu splatnou, bude úlohou
konajúceho súdu zaoberať sa s otázkou zníženia celkovej ceny diela o 30% v dôsledku vyhlásenia
konkurzu podľa bodu 15.10. Všeobecných zmluvných podmienok.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na následné
vyjadrenia strán sporu s tým, že na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019 právny zástupca žalobcu
predniesol svoje stanovisko v súlade s predchádzajúcimi písomnými podaniami, avšak navyše uviedol,
že žalovaný doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nedokladoval, že by došlo k vadám diela alebo
k poškodeniu diela, v nadväznosti na čo právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd uložil žalovanému

povinnosť predložiť dôkaz preukazujúci existenciu vád diela. Súd prvej inštancie tento navrhnutý
dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že jeho vykonanie nebolo s ohľadom na závery súdu prvej
inštancie spôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci samej, a teda jeho vykonanie by nebolo v súlade so
zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Súd prvej inštancie navyše poukázal na to, že do konania
pojednávania dňa 20.6.2019 nebola medzi stranami sporu sporná skutočnosť, že existovali vady diela

a že úpadca vady diela neodstraňoval. Napriek skutočnosti, že existenciu vád diela žalovaný tvrdil už v
rámci procesnej obrany uvedenej vo vyjadrení zo dňa 30.8.2016, žalobca túto skutočnosť počas konania
žiadnym spôsobom nespochybňoval a existenciu vád rozporoval až na predmetnom pojednávaní po
skoro troch rokoch, odkedy mal možnosť sa prvý krát k uvedenej skutočnosti vyjadriť.5. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že dňa 11.7.2011 uzavrel úpadca ako zhotoviteľ
s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou Metrostav SK a.s.) ako objednávateľom zmluvu o

dielo č. 81/1/780/2011, na základe ktorej sa úpadca zaviazal pre spoločnosť Metrostav SK a.s. vykonať
dielo - časť stavby: TESCO ZVOLEN a spoločnosť Metrostav SK a.s. sa zaviazala uhradiť úpadcovi cenu
diela dojednanú vo výške 114.918,87 eura bez DPH. Súd prvej inštancie poukázal na obsah zmluvných
dojednaní v čl. 3 ods. 3.1 prvá veta, čl. 6 ods. 6.1, čl. 5 ods. 5.5, čl. 7 ods. 7.1 predmetnej zmluvy o
dielo a čl. 4 ods. 4.1 prvá veta, čl. 15 ods. 15.4 bod 15.4.1, čl. 15 ods. 15.9, čl. 15 ods. 15.10 bod

15.10.1 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) a ďalej uviedol, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 20.2.2013 pod č. k. 1K/2/2013-49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.2.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - spoločnosti ZEMPRA BB s.r.o., IČO: 36 619
299 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2.3.2015 pod č. k. 1K/2/2013-194, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2015, súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu
spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., IČO: 36 866 555, S 1405. Úpadca ako zhotoviteľ

vystavil za vykonané dielo právnemu predchodcovi žalovaného faktúru č. 110054 zo dňa 11.7.2011 na
sumu 31.380,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.8.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu
1.307,50 eura; faktúru č. 110063 zo dňa 1.8.2011 na sumu 49.634,50 eura, ktorá bola splatná dňa
15.9.2011azktorejneuhradenáčasťpredstavujesumu2.068,10eura;faktúruč.110068zodňa1.9.2011
na sumu 56.119,78 eura, ktorá bola splatná dňa 16.10.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje

sumu 2.338,33 eura; faktúru č. 110082 zo dňa 31.10.2011 na sumu 8.244,56 eura, ktorá bola splatná
dňa 15.12.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 343,53 eura; faktúru č. 110098 zo dňa
12.1.2012 na sumu 48.010,85 eura, ktorá bola splatná dňa 26.2.2012 a z ktorej neuhradená časť
predstavuje sumu 2.000,45 eura. Z predložených zisťovacích protokolov o vykonaných stavebných
prácach, krycích listov čerpania, ako aj súpisov vykonaných prác čerpania súd prvej inštancie zistil, že

vykonanie prác fakturovaných vyššie uvedenými faktúrami bolo odsúhlasené a potvrdené zástupcom
právneho predchodcu žalovaného, pričom vykonanie prác potvrdzuje aj správanie samotného právneho
predchodcu žalovaného, ktorý úpadcovi uhradil vyššie uvedené faktúry v dojednanom rozsahu, t.j. sumu
zníženú o výšku dojednaného zádržného.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v
danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom predstavujúci nárok
na zaplatenie druhej časti zádržného vo výške 5% z ceny diela podľa odseku 5.5 predmetnej zmluvy

o dielo a svoj nárok odôvodnil tým, že podľa zmluvy o dielo vznikol úpadcovi nárok na zaplatenie
dojednanej ceny diela vykonaním diela, pričom medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného
bola iba posunutá splatnosť časti dojednanej ceny diela predstavujúcej zádržné. Vzhľadom na to, že
na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, podľa žalobcu sa s ohľadom na § 46 ods. 1 ZoKR stal
nárok na vyplatenie zádržného ako časti ceny diela splatným vyhlásením konkurzu, a to bez ohľadu na

splneniepodmienokdojednanýchprevyplatenieuvedenejčastizádržného.Súdprvejinštanciepoukázal
na skutočnosť, že ustanovenie § 46 ods. 1 ZoKR upravuje okamih, kedy sa pre účely konkurzného
konania stávajú nesplatné pohľadávky úpadcu splatnými a nakoľko takýmito pohľadávkami môžu byť
len také, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu existovali, bolo v danom konaní potrebné zodpovedať
predovšetkým otázku, či pohľadávka úpadcu v dobe vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu skutočne

existovala. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzniká nárok
na zaplatenie dohodnutej ceny diela jeho vykonaním, avšak zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na
inej úprave, a to napríklad na zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením, po jeho dokončení alebo
sa môžu dohodnúť na platení podľa samostatných dokončených častí stavby, ktoré si musia v zmluve

určiť. Súd prvej inštancie zo znenia predmetnej zmluvy o dielo zistil, že v danom prípade si účastníci
zmluvy spôsob platenia ceny diela určili jednak v čl. 5 ods. 5.1 zmluvy o dielo, ktorý upravoval nárok
na cenu diela, ale tiež v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o dielo, ktorý sa týkal časti dojednanej ceny za vykonanie
diela označenej ako „zádržné“. Súd prvej inštancie zo znenia čl. 5 ods. 5.1 v spojení s čl. 6 ods. 6.1
zmluvy o dielo zistil, že právo zhotoviteľa na cenu diela vzniká vykonaním diela, pričom zhotoviteľ splní

povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi a k tejto všeobecnej
úprave vzniku nároku na cenu diela si zmluvné strany dojednali vznik nároku na zaplatenie časti ceny
diela označenej ako „zádržné“ odlišne, keďže podľa dohody strán uvedenej v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o
dielo bol objednávateľ oprávnený zadržať 10% z každej faktúry ako zádržné, a to na zabezpečeniepráva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných
vád diela s tým, že zadržanú čiastku objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi do 30 dní po doručení písomnej
žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnou prílohou bude protokol o odovzdaní diela a zároveň po splnení

nasledovných podmienok: 5.5.1 50% zo zadržanej čiastky po podpísaní protokolu o odovzdaní diela
objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela a po podpísaní protokolu o odstránení
vád a nedorobkov a zároveň po podpísaní protokolu o odovzdaní stavby, ktorej súčasťou je dielo
objednávateľom investorovi a 5.5.2 50% zo zadržanej čiastky po uplynutí záručnej doby celého diela a
všetkých častí diela. Použitím výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka, ako aj

gramatickým a logickým výkladom dospel súd prvej inštancie z obsahu vyššie uvedených dojednaní k
záveru, že medzi zmluvnými stranami bol nárok na cenu diela dojednaný tak, že (i) zhotoviteľovi vzniká
nárok na zaplatenie ceny diela (s výnimkou časti ceny diela označenej ako zádržné) jeho vykonaním,
t.j. riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi a (ii) nárok na zaplatenie časti ceny diela
označenej ako zádržné vzniká zhotoviteľovi po splnení podmienok dojednaných v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy
o dielo, pričom tento nárok je splatný do 30 dní pod doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej

neoddeliteľnou prílohou bude protokol o odovzdaní diela. V prípade, že tieto dojednané podmienky pre
vznik nároku na zaplatenie zádržného neboli splnené v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu,
pohľadávka na zaplatenie tejto časti ceny diela (zádržného) úpadcovi pred vyhlásením konkurzu na jeho
majetok ešte nevznikla, v dôsledku čoho sa nemohla stať vyhlásením konkurzu splatnou v zmysle §
46 ods. 1 ZoKR. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že v danom konaní je nesporné,

že na majetok úpadcu bol v priebehu plynutia záručnej doby vyhlásený konkurz s účinkami vyhlásenia
konkurzu od 28.2.2013 a zároveň nebolo medzi stranami sporu sporné, že podmienky dojednané v čl. 5
ods. 5.5.2 zmluvy o dielo (a to predovšetkým uplynutie záručnej doby) predo dňom vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu neboli splnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nárok úpadcu na zaplatenie druhej časti zádržného predo dňom vyhlásenia konkurzu na

jeho majetok neexistoval, a teda sa ani vyhlásením konkurzu nemohol stať splatným. K argumentácii
žalobcu ohľadom akcesorickej povahy zádržného a podobnosti so zádržným upraveným v ustanovení
§ 151s Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že zádržné dojednané medzi úpadcom a
právnym predchodcom žalovaného v danom prípade nie je možné posudzovať podľa zádržného práva
upraveného v § 151s Občianskeho zákonníka, nakoľko zádržné právo podľa Občianskeho zákonníka

je vecnoprávnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie záväzku - splatnej peňažnej pohľadávky
veriteľa, a teda svojou podstatou a charakterom ide o úplne iný právny inštitút, ktorý vzniká na základe
jednostranného prejavu vôle veriteľa faktickým zadržaním (zmocnením sa) veci, pričom zádržné právo
v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka nevzniká na základe zmluvy alebo iného dvojstranného
právneho úkonu, ako je tomu v danom prípade, kedy si zmluvné strany „zádržné“ výslovne dojednali.

Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2016 pod sp. zn. 1Cob/188/2016,
na ktoré v priebehu konania poukazoval žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že ide o rozhodnutie o
náhrade trov konania, v rámci ktorého odvolací súd neskúmal merito veci v takom rozsahu, aký je
potrebný pri rozhodovaní vo veci samej. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Krajský
súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení uviedol konkrétne rozhodnutia súdov, zo záverov ktorých má

súd prvej inštancie vychádzať pri opätovnom posúdení okamihu vzniku práva žalobcu na zaplatenie
žalovanej časti zádržného, v dôsledku čoho súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v intenciách
záverov vyplývajúcich predovšetkým z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.5.2016 pod sp.
zn. 8Cob/90/2014 a z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.11.2016 pod sp. zn. 3Cob/54/2015.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež uviedol, že za relevantné vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku považuje aj dojednanie úpadcu s právnym predchodcom žalovaného uvedené v
čl. 15 ods. 15.9, ods. 15.10 VZP o automatickom znížení ceny diela o cenu záruky za kvalitu vo výške
30% ceny diela bez DPH, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje uvedené dojednanie
zákonom dovolený spôsob určenia ceny diela podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmenu/

zníženie ceny diela zmluvné strany viazali na okamih vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pričom
týmto okamihom nastupuje dohoda zmluvných strán o spôsobe určenia ceny diela, v zmysle ktorej cena
diela, na ktorú má úpadca ako zhotoviteľ nárok, predstavuje pôvodne dojednanú cenu diela zníženú o
30% z pôvodne dojednanej ceny diela bez DPH. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nebolo
potrebnévykonaťzapočítacíprejavaleboprihlásiťpohľadávkužalovanéhovrámcikonkurznéhokonania

vedeného na majetok úpadcu, nakoľko sa jednalo o dohodu o spôsobe určenia výšky ceny pre prípad
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorá nastáva okamihom vyhlásenia konkurzu. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu došlo k úhrade sumy
vo výške 95% z pôvodnej dojednanej ceny diela, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil záver,že ak by aj žalobcovi vznikol nárok (napr. splnením dojednaných podmienok) na zaplatenie druhej časti
zádržného podľa zmluvy o dielo, t.j. nárok na zaplatenie 5% z ceny diela, tento zanikol plnením zo strany
právneho predchodcu žalovaného v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej

inštancie k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP a nakoľko
mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania na
súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.057,91
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 2.000,45 eura od 29.2.2013 do

zaplatenia, zo sumy 343,53 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.338,33 eura od 29.2.2013 do
zaplatenia, zo sumy 2.068,10 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.307,50 eura od 29.2.2013 do
zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Žalobca v odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v
celom rozsahu nestotožňuje. V zmysle čl. 5 ods. 5.1 predmetnej zmluvy o dielo vykonaním diela

vznikol právny nárok úpadcu, aby mu bola zaplatená celá cena za dielo. Zároveň sa zmluvné strany
dohodli na zabezpečovacom inštitúte v podobe zádržného z ceny diela. Po vykonaní diela zo strany
úpadcu bol na jeho majetok vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
20.2.2013 pod sp. zn. 1K/2/2013, čo malo za následok, že všetky pohľadávky úpadcu sa stali splatné
a všetci veritelia, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky, si ich mali prihlásiť v základnej 45dňovej lehote

do konkurzu. V čase vyhlásenia konkurzu žalovaný zadržiaval časť ceny diela - zádržné, ktoré mal
použiť na úhradu vád diela, pričom podľa žalobcu ide nepochybne o zabezpečovací inštitút slúžiaci na
zabezpečenie toho, že jeho nároky (zhotovenie diela) budú splnené. Vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu ako zhotoviteľa sa na vzťah medzi úpadcom a žalovaným uplatnili ustanovenia osobitného
predpisu-ZoKR,vnadväznostinačožalobcapoukázalnaustanovenie§8ZoKRstým,žepodľažalobcu

je nepochybné, že zádržné zo zmluvy predstavuje podľa ZoKR zabezpečenú pohľadávku žalovaného
a žalovaný si mal svoju pohľadávku vo výške žalovanej sumy 8.057,91 eura prihlásiť do konkurzu
ako zabezpečenú pohľadávku tak, ako si svoje pohľadávky prihlásili ostatní veritelia úpadcu. Podľa §
28 ods. 4 ZoKR ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne
a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia

konkurzu, inak zanikne. Tým, že žalovaný pohľadávku spolu so zabezpečovacím právom - zádržným
do konkurzu na majetok úpadcu v lehote 45 dní od jeho vyhlásenia neprihlásil, jeho zabezpečovacie
právo zaniklo, čo znamená, že za normálnych okolností, pokiaľ by konkurz na majetok úpadcu vyhlásený
nebol, mohol by si žalovaný ponechať zádržné podľa prípadov uvedených v zmluve, avšak vyhlásením
konkurzu žalovanému vznikla povinnosť uplatniť si svoje pohľadávky zo zmluvy riadne a včas spolu

s uplatnením zádržného práva. Takýto postup však nezvolil, čím ex lege došlo k zániku zádržného
práva a takisto k zániku právneho titulu, na podklade ktorého disponuje s časťou ceny diela, ktorá
patrí úpadcovi a z ktorej majú byť uspokojení veritelia, ktorí sa prihlásili do konkurzu úpadcu. Súd prvej
inštancie túto vyššie uvedenú skutočnosť opomenul, čím podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a takisto k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie,

že sa vôbec nevyporiadal s tým, že u žalovaného existovalo zádržné právo, ktoré neprihlásením do
konkurzu na majetok úpadcu zaniklo a takisto ani so skutočnosťou, že žalovaný si doposiaľ do konkurzu
úpadcu neprihlásil svoje pohľadávky. Žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ZoKR, v zmysle ktorého
pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku
podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Ak sa pripustí

skutočnosť, že žalovaný nie je povinný zaplatiť úpadcovi cenu diela, dôjde tým k uprednostneniu jedného
veriteľa úpadcu (žalovaného) pred ostatnými veriteľmi, ktorí sú do konkurzu riadne prihlásení. Nárok na
zádržné podľa názoru žalobcu predstavuje len pohľadávku žalovaného, ktorá mala byť riadne prihlásená
do konkurzu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.8.2019, v
ktorom namietal absenciu obligatórnych náležitostí odvolania žalobcu, keďže žalobca mal v odvolaní
konkrétne uviesť, v čom vidí nesprávnosť posúdenia dôkazov súdom prvej inštancie, avšak žalobca v
odvolaní nevymedzil ani jediný dôkaz, ktorý mal byť súdom prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávneposúdený v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Podľa žalovaného žalobca
nesprávne, resp. nedostatočne vymedzil aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko
nenapadol nesprávnosť konkrétneho právneho posúdenia v odôvodnení rozsudku, ale naopak, odvolací

dôvod vymedzil tak, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so „skutočnosťou“, s ktorou sa
však vysporiadal. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného zakladajú dôvod na odmietnutie odvolania
žalobcu. Ďalej žalovaný v predmetnom vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalobca bez akéhokoľvek
odôvodnenia a opory v zákone, rozhodovacej praxi alebo obchodných zvyklostiach považuje dojednané
zádržné za zabezpečovací inštitút - zádržné právo v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje

tvrdenia žalobcu za vnútorne logicky rozporné, keď žalobca raz tvrdí, že zádržné má byť „zabezpečením“
nárokov žalovaného na zhotovenie diela a následne tvrdí, že zádržné predstavuje zabezpečenú
pohľadávku. Zádržné právo v zmysle Občianskeho zákonníka nemožno považovať za inštitút obsahom
a účelom blízky inštitútu zádržného podľa zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorý sa vyskytuje
v zmluvných obchodných vzťahoch v oblasti stavebníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/91/2007, podľa ktorého „Zádržné (retenčné) právo

je núdzovým zabezpečovacím inštitútom, ktorý nie je vopred dojednaný v zmluve. Zádržné právo
predstavuje taký prostriedok zabezpečenia záväzku, pri ktorom osoba, ktorá je povinná vec vydať,
môže vec zadržať na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia. Zadržanie má povahu
jednostranného právneho úkonu veriteľa. Inštitút zádržného práva má dlžníka donútiť dobrovoľne splatiť
dlh veriteľovi pod hrozbou, že veriteľ uplatní svoje právo a dlžníkovu vec, ktorú má pri sebe, zadrží.“ Z

uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v prípade zádržného podľa § 151s Občianskeho
zákonníka ide o vecné právo k cudzej hnuteľnej veci, ktoré na rozdiel od zádržného podľa zmluvy
nie je vopred dohodnuté v zmluve, ale vzniká na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa
na zabezpečenie už splatnej peňažnej pohľadávky a navyše sa zádržné právo podľa Občianskeho
zákonníka týka hnuteľnej veci, ktorú už je veriteľ povinný dlžníkovi z nejakého právneho dôvodu vydať,

avšak v prípade zádržného podľa zmluvy vznikne povinnosť zaplatiť zádržné až po splnení podmienok
uvedených v zmluve (čo sa medzi stranami nestalo). Vo vzťahu k ustanoveniu § 8 ZoKR, na ktoré v
odvolaní odkazoval žalobca, žalovaný uviedol, že všetky práva menované v ustanovení § 8 ZoKR sú
čo do obsahu právami, ktoré zabezpečujú splnenie určitej pohľadávky a čo do účinkov právami, ktoré
majú účinky erga omnes, t.j. sú právami vecnej povahy. Zádržné podľa zmluvy má však len záväzkový

charaktersúčinkamilenmedzizmluvnýmistranami,pričomnesledujeprávnyosudžiadnejveci.Fakticky
zabezpečenou pohľadávkou môže byť len pohľadávka, ku ktorej sa viaže ako zabezpečenie taký
majetok, ktorý má hospodársku hodnotu a nebyť konkurzu, tak by ho bolo možné speňažiť a použiť
na jej, hoci aj čiastočné uspokojenie. Žalovaný však žiadnu zabezpečenú pohľadávku voči žalobcovi
nemá a taktiež žalobcovi nezadržiava žiaden majetok. V prípade zádržného práva podľa Občianskeho

zákonníka a zádržného podľa zmluvy ide o charakterovo odlišné inštitúty a ich jediným spoločným
znakom je ich podobný slovný základ. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/9/2018-260,
s povahou zádržného dôkladne vysporiadal, v dôsledku čoho je odvolanie žalobcu postavené len na
argumente, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zádržným právom, jednoznačne nedôvodné.

V ďalej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na zásadu viazanosti odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi vymedzenými žalobcom s tým, že žalobca svoje odvolanie založil len na úvahe, že zádržné
dohodnuté v zmluve je údajne zabezpečovacím inštitútom, avšak vôbec nenapadol posúdenie okamihu
vzniku práva žalobcu na zaplatenie žalovanej časti zádržného, čo vlastne predstavovalo predmet sporu
a z toho dôvodu je odvolanie žalobcu nedôvodné. Žalobca taktiež nenapadol posúdenie dojednania v

ods. 15.9 VZP o automatickom znížení ceny diela o cenu záruky za kvalitu vo výške 30% ceny diela bez
DPH okamihom vyhlásenia konkurzu. Žalovaný má za to, že konanie súdu prvej inštancie nevykazovalo
ani jednu vadu, súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutie
presvedčivo a logicky odôvodnil a vyjadril aj svoje úvahy, ktorými dospel k presvedčeniu, že žalobca na
zaplatenie zádržného právo nemá. Súd prvej inštancie sa pri tom riadil zrušujúcim uznesením Krajského

súdu v Bratislave, v ktorom tento uviedol konkrétne rozhodnutia súdov, zo záverov ktorých mal súd prvej
inštancie vychádzať pri opätovnom posúdení okamihu vzniku práva žalobcu na zaplatenie zádržného.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, resp. aby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.

10. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 23.9.2019 uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo
vyjadrení nestotožňuje. Odvolanie žalobcu spĺňa všetky obligatórne náležitosti odvolania vyžadované
CSP a žalobca v ňom dostatočne rozvádza svoje odvolacie dôvody. Ďalej žalobca uviedol, že ZoKR
predstavuje špeciálnu právnu úpravu tak k Občianskemu zákonníku, ako aj k Obchodnému zákonníkus tým, že žalovaný a úpadca v zmysle zásady zmluvnej voľnosti uzatvorili zmluvu o dielo, ktorá
korešpondovala s ustanoveniami Obchodného zákonníka a modifikovali ju podľa svojich požiadaviek.
V prípade, že počas obchodnoprávneho vzťahu dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok jednej zo

zmluvných strán, ich práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy sú modifikované práve
ustanoveniami ZoKR, pričom jednotlivé ustanovenia ZoKR, predovšetkým obsiahnuté v piatej hlave
druhej časti zákona (účinky vyhlásenia konkurzu a odporovateľné právne úkony), majú povahu
kogentných ustanovení. Napriek tomu, že úpadca a žalovaný si v zmluve dohodli určitý mechanizmus
postupného vyplácania ceny diela, nemohli modifikovať ustanovenie § 46 ods. 1 ZoKR. Podľa žalobcu

súd prvej inštancie pochybil, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že nárok na zaplatenie časti ceny diela
- zádržného ani nevznikol, a teda vyhlásením konkurzu nedošlo k spusteniu § 46 ods. 1 ZoKR a nárok
úpadcu sa nestal splatným. Podľa názoru žalobcu analýza žalovaného týkajúca sa odlišností medzi
zádržným z titulu zmluvy o dielo a zádržným právom ako zabezpečovacím inštitútom občianskeho práva
má za cieľ len odpútať pozornosť odvolacieho súdu od skutočnosti, že žalovaný neuplatnil svoje nároky
do konkurzu úpadcu riadne a včas.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 10.10.2019 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo
vyjadrení k odvolaniu a navyše poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
25.3.2019 pod sp. zn. 29Cdo/561/2017, v zmysle ktorého (i) dohoda zmluvných strán o znížení ceny
diela o hodnotu nevyčerpanej záruky pre prípad zistenia úpadku zhotoviteľa svojím obsahom a účelom

nielenže sa neprieči zákonu, ani ho neobchádza, ale nijako neodporuje ani zásadám konkurzného
konania. Uzatvorenie takej dohody naopak predstavuje prípustný právny prostriedok, ktorým môže
objednávateľ eliminovať (alebo aspoň zmierniť) negatívne dôsledky spojené s (prípadnou) stratou jeho
nárokov z poskytnutej záruky v prípade úpadku zhotoviteľa; (ii) objednávateľ v prípade zistenia úpadku
zhotoviteľa nemá z titulu poskytnutej záruky k dispozícii žiadnu (ani podmienenú) pohľadávku, ktorá

by bola spôsobilá k prihláseniu do konkurzného konania; (iii) takáto dohoda je prejavom právneho
princípu vigilantibus iura scripta sunt a zmluvnej autonómie. Žalovaný súčasne uviedol, že považuje za
absurdnétvrdeniežalobcuosnahežalovanéhooodpútaniepozornostiodvolaciehosúduodskutočnosti,
že si žalovaný neuplatnil svoje nároky do konkurzu úpadcu riadne a včas, nakoľko žalovaný počas
celého konania tvrdil, že žalobcovi právo na zaplatenie zádržného nevzniklo, pričom tvrdenie, že

dojednané zádržné predstavuje zádržné právo ako vecné zabezpečovacie právo, uviedol žalobca, a nie
žalovaný, ktorý toto tvrdenie len v rámci svojej obrany rozporuje a uvádza svoje argumenty. Následným
podaním zo dňa 10.8.2021 žalovaný poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.
k. 2Cob/195/2019-307, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
v právne a skutkovo totožnej veci medzi totožnými stranami sporu.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu
a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie

bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k
zamietnutiu žaloby a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôslednevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení sporových strán a z vykonaného
dokazovania, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v danom spore.

16. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

17. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

18. Podľa § 46 ods. 1 ZoKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia
konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené
pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom

podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia
prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

19. Podľa § 8 ZoKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné

právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú
podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona
považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

20. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,

aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na
žalobcom prezentované odvolacie dôvody považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že medzi

stranami sporu neboli v priebehu konania sporné skutočnosti týkajúce sa uzavretia predmetnej zmluvy
o dielo medzi úpadcom ako zhotoviteľom a právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom,
ako ani skutočnosti týkajúce sa obsahu a platnosti v nej obsiahnutých dohôd zmluvných strán,
vrátane dohody o zádržnom. Zmluvné strany spôsobom súladným s vyššie citovanými dispozitívnymi
ustanoveniami Obchodného zákonníka dohodli v zmluve výšku ceny diela a moment vzniku práva

zhotoviteľa na cenu diela, keď podľa čl. 5, bod 5.1 veta prvá predmetnej zmluvy o dielo právo zhotoviteľa
na cenu diela vzniká vykonaním diela a zároveň z čl. 5, bod 5.5 zmluvy o dielo vyplýva dohoda
zmluvných strán o tom, že 10% z ceny diela (vrátane zmien diela) tvorí zádržné na zabezpečenie práva
objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných vád
diela (v zmluve len „zádržné“) s tým, že zadržanú čiastku objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi do 30 dní po

doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnú prílohu tvorí Protokol o odovzdaní diela, a
to po splnení podmienok stanovených pod bodmi 5.5.1 a 5.5.2 zmluvy o dielo. V danom prípade žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie tzv. druhej časti zádržného vo výške 50% zo zadržanej čiastky, t.j. 5% z
ceny diela upraveného v bode 5.5.2 predmetnej zmluvy o dielo, ktorý viazal vznik práva zhotoviteľa
na zaplatenie zadržanej čiastky na uplynutie záručnej doby celého diela a všetkých častí diela s tým,

že po podpísaní protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov
diela je objednávateľ oprávnený zaplatiť týchto 50% zo zadržanej čiastky po predložení bankovej záruky
vystavenej bankou vo výške tejto časti zádržného s obsahom podľa zmluvy a Všeobecných zmluvných
podmienok spolu s výzvou zhotoviteľa na zaplatenie 50% zo zadržanej čiastky, pričom banková záruka
musí byť vystavená bankou, vo forme a s obsahom vopred odsúhlaseným objednávateľom. Záručná

doba bola zmluvnými stranami dohodnutá v čl. 7, bod 7.3 zmluvy o dielo a predstavovala 60 mesiacov
za akosť celého diela, 7 rokov za akosť nosných konštrukcií objektu, vrátane tesnosti konštrukcií voči
podzemnej vode a minimálne 24 mesiacov za akosť výrobkov a zariadení s vlastnými záručnými listami,
t.j. z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie podmienok v zmysle bodu 5.5.2 zmluvy o dielo bolo
potrebné buď uplynutie záručnej doby v dĺžke 7 rokov alebo predloženie bankovej záruky vo forme

a s obsahom v zmysle zmluvy o dielo. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok zhotoviteľa nebola naplnená ani jedna z dvoch alternatívnych podmienok na
vznik práva úpadcu na zaplatenie tzv. druhej časti zádržného podľa bodu 5.5.2 zmluvy o dielo, t.j.
úpadcovi pred vyhlásením konkurzu nevznikla voči žalovanému, resp. voči jeho právnemu predchodcovižiadna pohľadávka z titulu práva na zaplatenie 50% zo zadržanej čiastky podľa citovaného bodu
zmluvy o dielo. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatuje nenaplnenie dikcie ustanovenia § 46 ods. 1 ZoKR, v dôsledku čoho je nutné ustáliť záver o

skutkovejaprávnejneopodstatnenostižalobcomuplatnenéhonárokunazákladeuvedenéhozákonného
ustanovenia, keďže vyhlásenie konkurzu nezakladá vznik pohľadávok a záväzkov úpadcu, ale zakladá
len splatnosť pohľadávok a záväzkov úpadcu vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, t.j. pohľadávok a
záväzkov už existujúcich v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Odvolací súd sa nestotožňuje
s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej mala dohoda zmluvných strán o zádržnom predstavovať

len posunutie splatnosti časti ceny diela, nakoľko takáto úvaha je v priamom rozpore so znením čl. 5
predmetnej zmluvy o dielo, ktorý jednoznačne upravoval nie posunutie splatnosti ceny diela vo výške
10%, ale definoval podmienky, za splnenia ktorých zhotoviteľovi vznikne právo na zaplatenie tejto časti
ceny diela. Súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal s otázkou vzniku práva a nároku na
zádržné, ako aj s nemožnosťou aplikácie ustanovenia § 46 ods. 1 ZoKR na daný prípad.

22. Ako irelevantný vyhodnotil odvolací súd aj odvolací dôvod súvisiaci s aplikáciou ustanovenia § 8
ZoKR, v súvislosti s ktorým je podľa žalobcu nepochybné, že zádržné zo zmluvy predstavuje podľa
ZoKR zabezpečenú pohľadávku žalovaného a žalovaný si mal svoju pohľadávku vo výške žalovanej
sumy 8.057,91 eura prihlásiť do konkurzu ako zabezpečenú pohľadávku, čo však neurobil, v dôsledku
čoho ex lege došlo k zániku zádržného práva a takisto k zániku právneho titulu, na podklade ktorého

žalovaný disponuje s časťou ceny diela. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ustanovenie
§ 8 ZoKR definuje pojem „zabezpečovacie právo“ pre účely konkurzného konania, pričom taxatívne
vymenúva vecné práva, ktoré pod tento pojem spadajú. Definíciu jedného z nich - zádržného práva
obsahuje ustanovenie § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že predmetnom
zádržnéhoprávamôžebyťlenhnuteľnávec,ktorúveriteľzadržalzaúčelomzabezpečeniasvojejsplatnej

peňažnej pohľadávky, ktorú má voči tomu, komu by bol inak povinný vec vydať. V danom prípade
však niet pochýb o tom, že zadržaná čiastka neslúžila na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu ako objednávateľa voči úpadcovi ako zhotoviteľovi, ale
slúžila na zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné
odstránenie prípadných vád diela, t.j. v súvislosti s predmetným zádržným nebol žalovaný vlastníkom

žiadnej peňažnej pohľadávky, ktorú by mohol uplatniť prihláškou v rámci konkurzného konania.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 25.3.2019 pod č. k. 29Cdo/561/2017-162, v ktorom súd okrem iného uviedol,
že vo vzťahu k otázke právnej povahy „zádržného“ či „pozastávky“ časti ceny diela je jeho judikatúra

už ustálená v závere, podľa ktorého zmluvné dojednanie o pozastávke upravuje v stanovenom rozsahu
vznik práva na zaplatenie (časti) ceny diela, a nie splatnosť ceny diela (k tomu porov. napr. dôvody
rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 26.11.2008 sp. zn. 32Cdo/2076/2007, ku ktorým sa Najvyšší súd
následne prihlásil napr. v rozsudku zo dňa 16.11.2016 sp. zn. 23Cdo/1357/2016, v rozsudku zo dňa
28.2.2017 sp. zn. 29ICdo/12/2015, uverejnenom pod číslom 92/2018 Zbierky súdnych rozhodnutí a

stanovísk, alebo v rozsudku zo dňa 27.11.2018 sp. zn. 32Cdo/4443/2017). Inak povedané, pohľadávka
zhotoviteľa na zaplatenie „zadržanej“ časti ceny diela (pozastávky) vznikne (môže vzniknúť) len vtedy,
ak budú splnené predpoklady určené zmluvou o dielo. Medzi ne typicky patrí dokončenie diela bez vád
a nedorobkov, uplynutie dohodnutej záručnej doby, eventuálne (ak bolo plnenie zhotoviteľa vadné) tiež
vyporiadanienárokovobjednávateľavyplývajúcichzozodpovednostizhotoviteľazavadydiela.Obdobnú

povahu potom má tiež dojednanie zmluvných strán o znížení ceny diela o čiastku zodpovedajúcu
dohodnutej pozastávke (príp. o určenú hodnotu záruky) pre prípad nevyčerpania poskytnutej záruky v
dôsledku úpadku zhotoviteľa (príp. iné v zmluve označené okolnosti). Aj také dojednanie v konečnom
dôsledku(vstanovenomrozsahu)upravujevznikprávanazaplatenie(časti)cenydielastým,žejejvýšku
činí závislou od toho, či za trvania zmluvného vzťahu účastníkov (skôr než zhotoviteľovi vznikne právo

na doplatenie zostávajúcej „zadržanej“ časti ceny diela) nastane v zmluve konkretizovaná okolnosť.
Týmto dojednaním zmluvné strany v súlade s princípom zmluvnej autonómie (ako ho vyložil Ústavný
súd napr. v náleze zo dňa 3.1.2000 sp. zn. IV.ÚS 387/99, uverejnenom pod číslom 1/2000 Zbierky
nálezov a uznesení Ústavného súdu) vyjadrili jednoznačne vôľu dohodnúť pre prípad, keď zhotoviteľ
nebude schopný v dôsledku úpadku dodržať svoje záväzky zo záruky, cenu diela zníženú práve o

hodnotunevyčerpanejzáruky.Zmyselaúčeltakéhodojednaniajepritomzrejmý-zmluvnéstranysajeho
prostredníctvom snažia v rámci stanovenia výšky ceny diela zohľadniť riziko, že zhotoviteľ v dôsledku
neskôr nastavšej okolnosti (zistenie jeho úpadku, ale tiež napr. ukončenie podnikateľskej činnosti
zhotoviteľa a pod.) už nebude schopný naďalej uspokojovať prípadné nároky z poskytnutej záruky. Pretento prípad potom zmluvné strany stanovia hodnotu (nevyčerpanej) záruky, o ktorú bude (ak nastane
zmluvou predvídaná okolnosť) znížená dohodnutá cena diela a (prípadné) nároky objednávateľa z takto
„zmarenej“ záruky finančne saturované.

24. Pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalovaného o potrebe odmietnutia predmetného
odvolania žalobcu z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí odvolania v zmysle CSP považuje za
potrebné uviesť, že túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko z obsahu
odvolania je zrejmé, že v ňom žalobca uviedol odvolacie dôvody, ktoré dostatočným spôsobom pre účely

odvolacieho konania konkretizoval, pričom kvalitatívna stránka odvolacích dôvodov je jednoznačne
na uvážení a zodpovednosti odvolateľa a je následne predmetom posudzovania odvolacím súdom.
Skutočnosť, že protistrana sa domnieva, že odvolacie dôvody odvolateľa nie sú správne obsahovo
formulované, v žiadnom prípade nezakladá dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP
z dôvodu nedostatku náležitostí odvolania v zmysle § 363 CSP.

25. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom,
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol
po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré

skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné
závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).