Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200206
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4021200206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyni: E.. E. J. V., bytom F., J. P. XX, zastúpená advokátskou

kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. 30104-2/2017-BA zo dňa 19. 04. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. 30104-2/2017-BA zo dňa 19. 04. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne

a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 24328-1/2016-NR zo dňa 20. 12. 2016 vo veci
nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom
rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ako prvostupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2016, rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 18. 11. 2014.
3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu

odvolanie, v ktorom namietala nesprávnosť vydaného rozhodnutia. Poukazovala na to, že nie všetky
rozhodnutia sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Je toho názoru, že o zániku sociálneho
poistenia v nesporných prípadoch vyznačí zánik poistenia len v spise. Rozhodnutie I. stupňového
správneho orgánu je nepreskúmateľné, považuje ho za nezákonné, je nezrozumiteľné. Vo výroku
absentuje akýkoľvek právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol a rozhodol s odstupom viac
ako jedného roka. Vytýka správnemu orgánu, že ho neupovedomil o začatí predmetného nedávkového
konania a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k tomuto konaniu.

Uviedla, že Slovenská lekárska komora jej dňa 17. 03. 2011 udelila tri licencie , a to licenciu č. L1A/
NR/1849/11 (v zmysle § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe), licenciu č. L1B/NR/1849/11 (v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. na výkon
zdravotníckeho povolania) a licenciu č. L1C/NR/1849/11 ( v zmysle § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č.
578/2004 Z.z. na výkon činnosti odborného zástupcu). Každá z týchto licencií oprávňuje účastníčku
konania na rozdielny výkon zdravotníckych činností a ako uvádza, samosprávny kraj jej udelil povolenie
na prevádzkovanie ambulancie na základe licencie č. L1B/NR/1849/11 a pričom vykonávala činnosť

len základe tejto licencie. Žiadnu činnosť na základe licencie L1A nevykonávala a nemala z nej žiaden
príjem. Samotná existencia tohto oprávnenia bez reálneho výkonu nezakladá skutočnosť aby bola
SZČO v zmysle § 5 zákona. Poukázala na rozhodnutie NSSR 1Sžso/7/2009 z 30. 03. 2010 v obdobnejveci. Príjem za rok 2013 dosiahla na základe licencie L1B/NR/1849/11 do 18. 11. 2014, kedy došlo k jej
zániku. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so
zákonom.
5. Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinnom od 01. 01. 2014, SZČO podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik
alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO

dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 01. 01. 2011, povinne nemocensky
poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatnou

zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2007 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008, povinne dôchodkovo
poistená je SZČO, ktorá je nemocensky poistená.
6. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z., účinného od 01. 01. 2014, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho

po kal. roku, za ktorý je uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal.
roku, za ktorý je príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12. násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 138 ods. 5 v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinného od 01. 01. 2013, vymeriavací základ

povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky
poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v
nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu za kal. rok, ktorý dva roky predchádza kal. roku, za ktorý sa platí poistné.
7. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že žalobkyňa mala príjem za rok 2013 dosiahla

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 36.946,14 euro, t.j. vyšší ako
zákonom stanovená suma pre rok 2013 (4.830,-eur).
8. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra prijala dňa 27. 04. 2016 čestné vyhlásenie žalobkyne, že na
základe licencie L1A/NR/1849/11 nikdy nevykonávala žiadnu činnosť ani nepoberala žiadne príjmy
z toho plynúce. V období od 04. 11. 2011 do 18. 11. 2014 vykonávala činnosť ako SZČO len na

základe licencie L1B/NR/1849/11, ktorá bola ukončená rozhodnutím o zrušení povolenia Nitrianskym
samosprávnym krajom. Od 01. 11. 2014 vykonával lekársku činnosť len na základe licencie L1C/
NR/1849/11 ako Praxismed s.r.o.
9. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku dňa 18. 11. 2014,
v ktorom účastníčka konania uviedla, ako dátum zániku poistenia 18. 11. 2014.

Žalobkyňa bola aj po 18. 11. 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
SZČO, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO a dosiahla zákonom
ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013. Účastníčka konania ako SZČO aj v období od 18. 11. 2014
splnila podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia.Zdôvodunesprávnepodanéhoregistračnéholistufyzickejosoby-odhláškysdátumomzániku
poistenia 18. 11. 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 24328-1/2016-NR zo dňa 20.
12. 2016, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 18. 11. 2014.
Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym

postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba
súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO,
poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako SZČO je povinná odvádzať
sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje úhrn vymeriavacích základov, t.j. tzv.
„maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by úhrn vymeriavacích základov za niektorý mesiac, resp.

mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný
vymeriavací základ by sa poistné neodvádzalo.10. Žalobkyňa v období od 01. 11. 2014 je zamestnankyňou a konateľkou obchodnej spoločnosti
Praxismed s.r.o. na základe licencie L1C/NR/1849/11 a od tohto obdobia riadne a včas odvádzala
odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

II.

11. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a domáhala sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 30104-2/2017-BA zo dňa 19. 04. 2017. Žalobkyňa uviedla
v žalobe, že týmto rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach, pretože jej povinné nemocenské

a dôchodkové poistenie zaniklo k 18. 11. 2014, pretože samotná existencia licencie na výkon
zdravotníckeho povolania neumožňuje reálny výkon tohto povolania, teda poskytovať zdravotnú
starostlivosť. Zrušením povolenia prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba, t.j.
dátumom odhlášky 18. 11. 2014 a od 01. 11. 2014 došlo k novému poskytovaniu zdravotnej starostlivosti
formou s.r.o., kde je konateľkou a zamestnankyňou Praxismed s.r.o.
Žalobkyňa poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre rodičovský príspevok v období od

23. 05. 2014 do 31. 08. 2015 a od 01. 09. 2016 do 31. 10. 2016 a v období od 01. 09. 2015 do 31.
08. 2016 žalobkyňa poberala príspevok na starostlivosť o dieťa, z toho vyplýva, že v týchto obdobiach
žalobkyni nemohlo trval povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.
Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci 2Sa/4/2017 zo dňa 07. 07. 2017
v obdobnej veci ako aj na nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 19. 03. 2008, ktorý uviedol, že

súd musí rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí by predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, bez ďalšieho ale
predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktorú sú v súlade s hodnotami, na ktorých

je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločensky normatívny systém, ktorého účelom je rozumné
usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou,
či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tak je, aby touto
interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so
zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

Žalobkyňa mala za to, že k 18. 11. 2014 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že jej postavenie
SZČO zaniklo je skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správu
dane a oznámil štatistickému úradu skutočnosti potrebné na zrušenie identifikačného čísla organizácie.
Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v

povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO.
Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaného pobočky Nitra, nie je zrejmé, na
základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absentuje
vo výroku akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočku Nitra zmeniť predchádzajúce

rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s
odstupom viac ako jedného roka.
III.

12. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa 17. 10. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal

žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné
osoby nadobúda status fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a dosahuje príjem uvedený v §
3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom
na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO. Vychádzajúc z ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 je nevyhnutné,

aby fyzická osoba súčasne spĺňala dve relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na
účely sociálneho poistenia. Novela zákona č. 461/2003 s účinnosťou od 01. 07. 2014 zrušila založenie
postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu.
Námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane sú vo vzťahu
k zákonnosti preskúmaného rozhodnutia právne irelevantné. Pre nadobudnutie právneho postavenia

SZČO nie je relevantné na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla
v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa údajov poskytnutýchFinančným riaditeľstvom SR žalobkyňa dosiahla za rok 2013 príjem z podnikania 36.946,14 eur, čím
presiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO, t.j. sumu 4.830,- eur. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala

definíciu statusu SZČO účinnej od 01. 07. 2014, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej vzniklo
od 01. 07. 2014.
Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie bolo žalobkyni prerušené v čase od 23. 05. 2014
z dôvodu, že žalobkyni vznikol nárok na rodičovský príspevok dňa 22. 05. 2014. Skutočnosť, že
mala prerušené nemocenské a dôchodkové poistenie, nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia. Počas prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu nároku
žalobkyne na rodičovský príspevok, nevzniká žalobkyni povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
V rámci konania o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO
bolo preukázané, že žalobkyňa v spornom období disponovala licenciou na výkon SZČO L1A/
NR/1489/11 vydanej dňa 15. 03. 2011 a Slovenskou lekárskou komorou a je skutočnosťou rozhodujúcou
pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, výkon určenej činnosti

alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu
SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie vykonávať činnosti podľa
osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, nadobúda táto fyzická osoba
v zmysle právnej úpravy status SZČO. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním
statusu SZČO považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti v

znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými
osobami alebo právnickými osobami. Povolenia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vydáva
Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj,
ktorý má formu rozhodnutia a príslušný orgán vydá povolenie fyzickej osobe, ak
a/ má licenciu na výkon zdravotníckeho povolenia, tzv. licencia L1B,

b/ má vo vlastníctve alebo v nájme priestory, kde sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,
c/ priestory podľa písm. b/ spĺňajú požiadavky ochrany zdravia.
Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom
zákon č. 578/2004 rozpoznáva 4 typy licencií, tzv. licencia L1A, licencia na výkon zdravotníckeho
povolania, tzv. licencia L1B, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu, licencia L1C, licencia na

výkon lekárskej posudkovej činnosti a licencia L1D.
Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať
zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti.
Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobkyňa keď požiadala o odhlášku zo sociálneho
poistenia s dátumom 18. 11. 2014, čo samotná odhláška nespôsobuje zánik povinného nemocenského a
povinného dôchodkového poistenia SZČO ale žalobkyňa neoznámila sociálnej poisťovni, že je držiteľom
licencie L1A/NR/1849/11, ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Túto skutočnosť

zistila žalovaná až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskom komorou dňa 07. 04. 2016.
Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 1. júla kal. roka a vychádza
z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku.
Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za r.
2013 (36.949,-eur), ktorý presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, t.j. 4.830,- eur.
V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 18.
11. 2014, a preto nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom
18. 11. 2014.

Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá
za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Žalobkyňa síce dňa 26. 11. 2014 predložila žalovanému - pobočke Nitra registračný list fyzickej osoby
odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 18. 11. 2014, avšak neuviedla všetky skutočnosti
relevantné pre posúdenie, či jej poistenie v tento deň skutočne zaniklo.

Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná
zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, ktorá je povinná oznámiť žalovanej
vydané, resp. zrušenie povolenia. Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Nitrepodľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho
poistenia žalobkyne k 18. 11. 2014.

IV.

13. Zástupca žalovaného trval na svojom písomnom vyjadrení. Poukázal na ustanovenie § 5, aká
fyzická osoba sa považuje za SZČO s účinnosťou do 31. 12. 2010, bola jedinou podmienkou na
nadobudnutietohtostatusunaúčelysociálnehopoisteniaexistenciaoprávnenianavykonávaniečinnosti

podľa osobitného predpisu. Trval na tom, že existencia povolenia L1A zakladala u žalobkyne status
SZČO aj po 18. 11. 2014.

V.

14. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP,

preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiažalovanéhoakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych
orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto
rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh

žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo.
15. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sa/66/2017-77 zo dňa 16. 04. 2018 podala kasačnú
sťažnosť žalovaná, v ktorej nesúhlasila s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia.
Považovala ho za nesprávne. Zastávala názor, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňom 18. 11. 2014. Poukazovala na tú skutočnosť, že správny
súd sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na zákon č. 461/2003 Z.z. účinný len do 31. 12. 2010.
Vychádzajúc z novelizovaného ustanovenia §5 zákona o sociálnom poistení, je nevyhnutné, aby fyzická
osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely
sociálneho poistenia, t.j. dovŕšila 18 rokov a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného

sociálneho poistenia SZČO dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo zo SZČO podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa aj po 18.
11. 2014 spĺňala definíciu SZČO podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vzhľadom na
to, že dovŕšila potrebný vek a v kal. roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho
poistenia SZČO, t.j. v r. 2013 dosiahla príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákon a č. 595/2003 Z.z.

Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca
skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa ustanovenia § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov, v znení neskorších predpisov.
Žalovaná zastáva názor, že i keď žalobkyni dňom 18. 11. 2014, kedy jej bolo Nitrianskym
samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo

povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 388/2013 účinného od 01. 01. 2014, pretože bola držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označenej ako L1A/NR/1849/11 vydanej dňa 15. 03. 2011
Slovenskou lekárskou komorou.
16. Najvyšší súd SR rozsudkom č. 7Sžsk/115/2018-131 zo dňa 12. 03. 2021 zrušil rozsudok Krajského

súdu v Nitre č. k. 23Sa/66/2017-77 zo dňa 16. 04. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že námietky žalovanej v kasačnej sťažnosti sú dôvodné, pretože kasačný súd sa nemohol
stotožniť so záverom krajského súdu ani s jeho argumentáciou zdôvodňujúcou jeho záver. Pretože
správny súd na skutkového okolnosti daného prípade nesprávne aplikoval relevantnú právnu úpravu,
keď pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovanej a pri ustálení svojho právneho záveru o

nezákonnosti rozhodnutia žalovanej vychádzal z ustanovení zákona o sociálnom poistení v nesprávnom
znení časovej účinnosti, a to tak pri aplikácii právnej úpravy § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. ako
aj pri aplikácii § 21 ods. 4, keďže sa krajský súd odvoláva na právu úpravu účinnú do 31. 10. 2010.
17. Správny súd vychádzal pri formulovaní svojho právneho záveru z neúplne zisteného skutkového
stavu, keď nechal úplne bez povšimnutia, keď žalobkyňa mala od 23. 05. 2014 až do 31. 08. 2015 zo

zákona prerušené povinné poistenie. Žalobkyňa síce podala dňa 26. 11. 2014 registračný list - odhlášku,
ku dňu 18. 11. 2014 ako deň zániku povinného poistenia, avšak z obsahu administratívneho spisu je
zrejmé, že listom zo dňa 20. 06. 2017 žalobkyňa požiadala o zmenu dátumu ukončenia prerušenia,
a to z dátumu 18. 11. 2014 na 31. 08. 2015.18. Povinnosťou súdu bude sa dôsledne zaoberať vecou a prejednať v medziach žaloby, posúdiť
zákonnosťrozhodnutiaapostupužalovanejvsúladesrelevantnouprávnouúpravouzákonaosociálnom
poistení, ako aj zamerať svoju pozornosť tiež k tomu, či žalobkyňa mala aj potom ako podala registračný

list fyzickej osoby - Odhlášku, s dňom zániku poistenia 18. 11. 2014 aj naďalej postavenie SZČO,
a to vzhľadom na držbu oprávnenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti L1A s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobkyňa mala od 23. 05. 2014 do 31. 08. 2015 prerušené obdobie poistenia, a to všetko
na skutočnosť, že povinné poistenie žalobkyne ku dňu 30. 06. 2016 nesporne zaniklo.
VI.

19. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej
žalobe, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl.
SSP a vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s
pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovanej ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
a/ Sociálnej poisťovne,
b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
e/ zdravotných poisťovní,
f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,

i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

21. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
22. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je

jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov administratívneho konania.
23. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd
dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
24. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje

v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.
25. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a

rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
aleboopatrenímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránenýchzáujmov.
28. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 24328-1/2016-
NR zo dňa 20. 12. 2016 rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia žalobkyne ku dňu 18. 11. 2014 a žalovaná odvolanie žalobcu zamietla
rozhodnutím č. 30104-2/2017-BA zo dňa 19. 04. 2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila.
29. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil :
30. Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. L1A/NR/1849/11 zo dňa 15. 03. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 17. 03. 2011 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár, odbor všeobecné lekárstvo.
Ďalším rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2016 Slovenská lekárska komora pozastavila licenciu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/1849/11 na čas od 04. 05. 2016.31. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2014, SZČO podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy

uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistení sú
a/ zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b/ SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., povinne dôchodkové poistení sú SZČO, ktorá je
povinne nemocensky poistená.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2,3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v§ 138
ods. 5 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon, alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon, alebo prevádzkovanie
tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nevykonáva
činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého
podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia

sociálnej poisťovni
a/ v ktorom zaniklo oprávnenie, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva činnosť
§ 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 01. 01. do 30. 06., alebo do 30.
09., ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,
b/ ktorý nasleduje po kal. roku, v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia

SZČO nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3.

Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne
sa podáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
32. Medzi účastníkmi konania je spornou otázkou posúdenia právneho postavenia žalobkyne,
ktorá dňa 26. 11. 2014 predložila sociálnej poisťovne registračný list FO - Odhlášku, zo sociálneho
poistenia s dátumom zániku poistenia 18. 11. 2014. Pri podaní odhlášky žalobkyňa však neoznámila
prvostupňovému správnemu orgánu, že je držiteľom L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na

výkon povolania všeobecný lekár.
33. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadia pravidlami upravenými v zákoine č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, okrem iného tiež definíciu
pojmu SZČO. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku sociálneho poistenia
a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinností voči sociálnej poisťovni.

34. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je SZČO len tá fyzická osoba, ktorá splnila
nasledujúce podmienky:
a/ dovŕšila vek 18 rokov a
b/ v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti (t.j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov).

35. Súčasne platí, že nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá automaticky SZČO povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká SZČO až
od 01. 07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutí prijem vyšší
ako 12-násobok vymeriavacieho základu.
36. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá

osoba:
1. dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona o dani z príjmov), a súčasne
2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok.37. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne zánikom oprávnenia na
výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného

vyhlásenia o nevykonávaní príslušnej činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného
vyhlásenia sociálnej poisťovni).
38. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A,
nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO (ak už pred tým nemal postavenie SZČO na základe
iného oprávnenia na podnikanie), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok SZČO ukladá.

39. Správny súd vo vzťahu k žalobkyni sa zaoberá otázkou, či aj po podaní Odhlášky - registračného listu
FO dňa 24. 11. 2014 mal postavenie SZČO i napriek tomu, že dňa 18. 11. 2014 Nitriansky samosprávny
kraj rozhodnutím č. NI: CS 6562/2014 CZ 32302/2014 zrušil dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodnutie zo dňa 04. 04. 2011, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie
v odbore všeobecné lekárstvo. Správny súd z údajov Finančného riaditeľstva SR mal za preukázané,
že žalobkyňa ako SZČO dosiahla v r. 2013 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti v sume 36.946,14 eur, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma za rok 2013 (4.830,-euro).
Nie je rozhodujúce pritom, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania
nadobudla, rozhodujúcim je, že fyzická osoba dosiahla príjem v príslušnom kal. roku.
40. V priebehu konania o zániku sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa
bola držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/1849/11, ktorá ju

oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. aj po dátume 18. 11. 2014, kedy bol rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja
vydané rozhodnutie o zrušení povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné
lekárstvo. U žalobkyni však už nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatne zárobkovej
činnosti,keďžebolaajnaďalejdržiteľkouplatnejlicencieL1Aajejpríjmyzpodnikaniaazinejsamostatne

zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovená
hranica príjmu.
Vzhľadom na túto skutočnosť prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyni nezaniklo povinné
poistenie SZČO dňom 14. 11. 2014, kedy bolo rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:
CS 6562/2014 CZ 32302/2014 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie všeobecné

lekárstvo.
Správny súd udáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný
rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Preto námietka
žalobkyne ohľadom oneskoreného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná.
41. Správny súd poukazuje na to, že registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 bola pre

nadobudnutie postavenia SZČO rozhodujúca do 30 .06. 2014. Od 01. 07. 2014 postavenie SZČO už
nie je závislé od registrácie na daňovom úrade ale status SZČO v sociálnom poistení je založený iba na
dosahovaní príjmu, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie sociálneho
poistenia.

Povinnosťou žalobkyne ako držiteľky licencie L1A bolo požiadať o zrušenie licencie. Skutočnosť, že
žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že licencia L1A jej zakladá status SZČO, nezväzuje žalobkyňu
zo zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinností vyplývajúcich z tohto právneho
postavenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné sa stotožniť s jej námietkou, že nikdy
nevykonávala úkony súvisiace s tým, že bola držiteľkou licencie L1A.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa oznámil listom zo dňa 09. 06. 2017, že
žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30. 06. 2016
správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán takto rozhodol na základe dostupných dokladov
a žalobkyňa o tom, že je držiteľkou predmetnej licencie nereagovala a nepredložila ju žalovanej ani
prvostupňovému správnemu orgánu, ale až Slovenská lekárska komora dňa 07. 04. 2016.

42.Pokiaľ ideonámietkužalobkyne,žesprávnyorgánprvéhostupňaneuvedomilžalobcu predmetného
nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd
zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v
súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania
alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je

podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej
poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje, o
aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna
poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemáv danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých
známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá
povinnosť sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania

k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011).
43. K námietke žalobkyne ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, na
podklade ktorého správny orgán rozhodol, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje
všetky zákonom požadované formálne i obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.,

t.j. je jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené
rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré je logicky
vyhodnotené a riadne právne posúdené. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené,
že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 226 ods. 1 písm. o/ zákona č. 461/2003 Z.z.
a nemožno sa stotožniť s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
44. Správny súd sa vyporiadal aj s otázkou týkajúcou sa prerušenia povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v čase
od 23. 05. 2014 z dôvodu, že žalobkyni vznikol rodičovský príspevok dňa 22. 05. 2014 po podaní
registračného listu, prerušenia povinného nemocenského poistenia s dátumom 23. 05. 2014, keď
vyhlásila, že od tohto dátumu nebude podnikať. Skutočnosť, že žalobkyňa od 23. 05. 2014 do 31. 08.
2015 ma prerušené povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, nemá vplyv na platenie poistného na

sociálne poistenie. Počas prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu, že
mala nárok na rodičovský príspevok, nevzniká žalobkyni povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
Taktiež námietka žalobkyne ohľadne vzniku nároku na rodičovský príspevok od 01. 09. 2016 do 30. 10.
2016 je neodôvodnená, nemá vplyv na odvodovú povinnosť žalobkyne z dôvodu, že dňom 30. 06. 2016
zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, pretože za rok 2015

nedosiahla príjem relevantný na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.
45. Záverom správny súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného n nemocenského a
dôchodkového poistenia sú presne taxatívne uvedené v ustanovení § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Toto
poistenie zaniká pri SZČO len v tom prípade ak nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 citovaného zákona.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj názor Najvyššieho súdu SR uvedený v zrušujúcom
rozhodnutí, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý mu
predchádzal, je v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol podľa § 190 SSP.
47. O trovách konania súd rozhodol tak, žalovanej priznal náhradu trov konania, keďže vo veci mala

úspech, ale v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o

konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).