Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 10, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/129/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200772.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária MCL,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné
obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho
účastníka: Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396, v konaní o

preskúmaniezákonnostirozhodnutiaRadyÚradupreverejnéobstarávanieČíslospisu:5590-9000/2020
zo dňa 22.04.2020 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmaniazákonnostirozhodnutiaRadyÚradupreverejnéobstarávanieČíslospisu:5590-9000/2020
zo dňa 22.04.2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 (ďalej len „správny
súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu:
5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila
rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 2872-6000/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli podľa
§ 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky
žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok

navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZoVO proti podmienkam uvedených v iných
dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným.

2. Zdravé regióny, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej len „kontrolovaný“) vyhlásil v
Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2019/S 242-594805 dňa 16.12.2019 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 256/2019 dňa 17.12.2019 pod zn. 35404 - MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej

zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok (stravné
lístky)“ (ďalej len „zákazka“). Predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške 1.177.707,30 EUR bez
DPH.
V lehote na predkladanie ponúk do 13.01.2020 predložili ponuku dvaja uchádzači. Dňa 18.02.2020
zverejnil kontrolovaný vo Vestníku verejného obstarávania informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk,
podľa ktorej, úspešným uchádzačom bola spoločnosť DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010

01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“).

3. Žalobca podaním zo dňa 19.05.2021 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh
odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho
rozhodnutiach), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, upretá možnosť

účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným.4. Žalobca uviedol, že dôvodom nezákonného obmedzenia účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní
bola diskriminačná požiadavka kontrolovaného uvedená v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach bez bližšieho právneho posúdenia stotožnil, a to, že do verejného obstarávania sa

nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia
stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových).
Žalobca zastáva názor, že preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke, a
že je viac ako pravdepodobné, že ak by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by
sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vo verejnom obstarávaní

vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Žalobca podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných
obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia majú pre žalobcu
negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z
verejného obstarávania a hrozí mu závažná ujma na jeho majetku.

5. Žalobca zdôraznil, že vedie viacero súdnych konaní v obdobných právnych veciach založených

argumentačne na analogických dôvodoch, začatých skôr ako toto súdne konanie, pričom od právneho
posúdenia týchto skôr začatých konaní závisí ďalšia prax (súdov i ÚVO) a preto má zato, že je v súlade
sozachovanímprincípuprávnejistoty,vzáujmesamotnéhoobstarávateľaatiežvsúladesozachovaním
zásady hospodárnosti súdneho konania, efektívnosti jeho vedenia a v súlade s verejným záujmom, aby
bol priznaný tejto správnej žalobe odkladný účinok.

Ďalej poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov,
ktorí rovnako ako žalobca, nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, resp. zabezpečujú
stravovanie výlučne formou elektronických kariet. Ignorovaním zákazu účasti alebo obmedzovaním
účasti (tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak, aby sa ostatné subjekty nemohli
zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu, že poskytujú stravovanie v

alternatívnej, avšak rovnocennej forme, sa žalobcovi ako aj ostatným súťažiteľom, odoprela možnosť
úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda.

6. Žalobca tiež argumentoval tým, že vzhľadom na pokles tržieb, je nútený optimalizovať ľudské zdroje,
ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti s tým, že dôsledkom napadnutých rozhodnutí

je nevyhnutné znižovanie stavu jeho zamestnancov. Poukázal na to, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu a nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým)
verejným záujmom a nie je ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade
je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť.

7. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
02.06.2021 a podľa jeho názoru, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť
návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia.

8. Žalovaný poukázal na ust. § 185 SSP z ktorého vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je

fakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila
závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným

záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by
nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k takémuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu na určitého adresáta a jej

možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby
značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové
okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie
správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

9. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť na priznanie
odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je bližšie
špecifikovaný, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú
vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím návrhnespĺňa požiadavky stanovené v § 185 SSP. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme.

10. Žalovaný poukázal na časovú súvislosť, ktorá jasne neguje akúkoľvek žalobcom tvrdenú závažnú
ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 22.04.2020, pričom žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.05.2020 domáha ochrany svojich
subjektívnych práv proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorej sa nedomáhal priznania odkladného účinku
správnej žaloby. Aj keď SSP neupravuje situáciu, že návrh na priznanie odkladného účinku musí byť

podaný súčasne so správnou žalobou, je možné sa vzhľadom na účinky priznania odkladného účinku
správnej žaloby domnievať, že žalobca bude mať záujem na čo najskoršom priznaní odkladného účinku
správnej žalobe a uvedie tento návrh už v žalobe. Žalobca sa domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby až po vyše roku, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca opiera svoj návrh na priznanie odkladného účinku o skutočnosť,

že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Skutočnosť,
že žalobcove podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania,
nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
narozhodnutiesprávnehosúduvovecisp.zn.2S/165/2018zodňa13.05.2019,vktoromsúdkonštatoval
cit.: „SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade

nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona,
pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp.
kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá hrozbu vzniku značnej
finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju
posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná

a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú
povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný
vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty
predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.“

12. Žalovaný ďalej ohľadom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 2Cdo/72/2017, ktorý vyslovil názor, že
komisia sa môže rozhodnúť neuzatvoriť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil
najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzatvorená. Každý musí počítať s tým, že
nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené, resp. účelné

vyhovieť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z toho dôvodu, že predmetná súťaž
bola ukončená tým, že dňa 31.08.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX
- Stravné lístky, spol. s r.o. k uzatvoreniu rámcovej dohody, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku
verejného obstarávania zverejnenej vo vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08.10.2020.
Keďžepredmetnázmluvanadobudlapozverejnenívcentrálnomregistrizmlúvúčinnosťdňa05.09.2020,

ani prípadné priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej
rámcovej dohody.

13. Žalovaný na základe vyššie uvedeného tiež konštatoval, že nie je opodstatnené, resp. účelné
vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z dôvodu, že predmetná súťaž bola

ukončená uzavretím rámcovej dohody dňa 31.08.2020 medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou
DOXX, čo vyplýva z oznámenia o výsledku verejného obstarávania, zverejnenej vo Vestníku verejného
obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08.10.2020 a keďže predmetná rámcová zmluva nadobudla po
zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, ani prípadné priznanie odkladného
účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody.

14. Žalovaný zastával názor, že bez reálneho prepojenia a nepochybného osvedčenia možného
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku na strane žalobcu, nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o
priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a preto súdu navrhol, aby návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe žalobcu podľa § 188 SSP zamietol.

15. Ďalší účastník sa k žalobe a ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.16. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s vereným záujmom.

18. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

19. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

20. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.

21. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť

inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí
súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa
žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.

22. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením
§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca
svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych
právuvedenýchvodsekoch3.až6.tohtouznesenia,avšaksprávnemusúdunijakoneosvedčilnaplnenie

niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného, správny súd uzatvára, že
nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby,
nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V

návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a
preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru
žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre
posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v
spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov

musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.

23. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

24. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutiesprávneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a

vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku
právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia

napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

25. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti
a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez
opory v zákone, keď podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môžezapodmienokustanovenýchtýmtozákonomdomáhaťochranynasprávnomsúde.Zuvedenéhoje
nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej
fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby s reálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie

žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu
aj na iných súťažiteľov, je bezpredmetné.

26.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).