Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820203158
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820203158.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu:

Východoslovenská distribučná a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice proti žalovanej: P. W., G.. XX.XX.XXXX,
K. K. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., v konaní o zaplatenie 192,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 192,15 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal zaplatenia sumy 192,15 eur. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 12.02.2019 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta K. Č..
XXXX/XX, Vranov nad Topľou. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení)
K. Č.. XXXX/XX, Vranov nad Topľou zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalovaná pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberala a je povinná uhradiť vzniknutú

škodu. Doba trvania neoprávneného odberu od 14.08.2018 do 12.02.2019 bola určená podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávnenýmodberomuplatnilsumu409,77eur,ktorámubolavyúčtovanáfaktúrouČ..XXXXXXXXXX
zo dňa 18.02.2019 s lehotou splatnosti 04.03.2019. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o
skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
e) Trestného zákona, bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov

nad Topľou sp. zn. 1T/76/2019 zo dňa 13.06.2019, právoplatným dňa 05.07.2019 bola žalovaná uznaná
vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím
bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 217,62 eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol
žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške
192,15 eur.

2.Vdoplňujúcomvyjadrenížalobcauviedol,žedňa12.2.2019bolnaodbernommiesteK.XXXX/XXZ.G.

E. zistený neoprávnený odber elektriny podľa §46 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 251/2012 o energetike,
a to odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení a odber elektriny bez určeného meradla. Podľa §46
ods. 2 zákona o energetike je ten, kto proti oprávneniu elektrinu odoberal, povinný nahradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivýchpodkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorú stanovuje Vyhláška ministerstva hospodárstva č.
292/2012. Pasívna legitimácia žalovanej ako osoby povinnej o náhradu škody vyplýva z rozhodnutia v
trestnom konaní. Pri neoprávnenom odbere na uvedenom odbernom mieste, a to bez určeného meradla,

bolo zistené, že ide o byt napojený z JOP-ky, umiestnenom na podlaží, kde sa nachádza predmetný
byt bez riadne uzavretej zmluvy o pripojení a bez určeného meradla. Neexistujú žiadne objektívne a
spoľahlivé podklady pre určenie skutočne vzniknutej škody. Preto bola určená vyhláškou, a to v zmysle
§1 ods. 4 Vyhlášky, kde bola určená spotreba elektriny v technických jednotkách vo výške 13 637 kw,
celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený

odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas
jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa §1 ods. 4 2. veta Vyhlášky, a to na obdobie
posledných 180 dní, teda od 14.8.2018 do 12.2.2019. Dennú spotrebu žalobca určil podľa §1 ods.
6 písm. b) Vyhlášky, čiže na výpočet použil hodnotu praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických
vodičov prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, čo v uvedenom prípade
predstavuje hodnotu 27 A, a to za časového využitia 12 hodín za deň, nakoľko nebola zistená dlhšia

doba využitia. Pri takýchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje
súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty praktickej zaťažiteľnosti vodičov, čo
v matematickom vyjadrení predstavuje 12x1x230x27, čo sa rovná 74 520 wh, čo predstavuje 74,52
kw hodín dennej spotreby. Pre vynásobenie takto určenej dennej spotreby počtom dní neoprávneného
odberu predstavuje celková spotreba po zaokrúhlení 13 637 kW. Vynásobením celkovej spotreby cenou

neoprávnenej odobratej elektriny je určená škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Cena
neoprávnene odobratej elektriny je v zmysle §1 ods. 2 Vyhlášky súčtom 1,5-násobku ceny elektriny na
straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a odvodov. V roku 2018 boli uvedené
hodnoty v nasledovnej výške: 0,047658 eur kWh ako 1,5-násobok ceny elektriny na straty, ďalej 0,0561
kWh ako tarifa za distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny, ďalej 0,00591 eur za kilowatthodiny

ako tarifa za distribučné straty a 0,003210 eur na kilowatthodinu ako odvod do jadrového fondu. V roku
2019 boli nasledujúce hodnoty: 0,060735 eur na kilowatthodiny ako 1,5-násobok ceny elektriny na straty,
ďalej 0,0514 eur na kilowatthodinu ako tarifa za distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny, ďalej
0,007174 na kilowatthodiny, ako tarifa za distribučné straty a 0,003210 eur na kilowatthodinu ako odvod
do jadrového fondu. Návrh žalobcu na náhradu škody za neoprávnený odber predstavuje sumu 1569,87

eur. Nakoľko táto škoda predstavuje neprimeranú tvrdosť, žalobca si uplatnil v trestnom konaní len sumu
409,77 eur s DPH a uplatňuje si v tomto konaní iba sumu vo výške 192,15 eur.

3. Žalobca k žalobe doložil zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 13.02.2019, faktúru
Č.. XXXXXXXXXX, trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1T/76/2019 zo dňa

13.06.2019, predžalobnú upomienku zo dňa 18.02.2019.

4. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti
konania.

5. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť
nežiadala.

6. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 12.2.2019 bolo na odbernom mieste K. XXXX/

XX, Vranov nad Topľou zistené, že žalovaná v dobe od 14.08.2018 do 12.02.2019 v byte bez uzavretej
zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú energiu, ktorej odber podlieha
spoplatneniu na základe osobitného predpisu a to po tom, čo v elektromerovom rozvádzači tzv. JOP-
ka nachádzajúcom sa na chodbe na štvrtom poschodí tohto bytového domu si zabezpečila spojenie
prívodových a vývodových vodičov 2 x CY 2.5 mm2 určených pre montáž elektromera, ktorý vodič

bol priamo vedený bez merania a istenia do elektroinštalácie bytu, čo bolo zistené dňa 12.02.2019
inšpektorom sieťových pripojení žalobcu s tým, že bola vypočítaná škoda vo výške neoprávnene
odobratej energie v množstve 13.637 kWh.

7. Faktúrou VS: XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 04.03.2019 naúčtoval žalobca žalovanej sumu

409,77 eur za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny.

8. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/76/2019 zo dňa 13. júna 2019 bola žalovaná uznaná
za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa §212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovomzáklade, že preukázateľne v období od 14.8.2018 do 12.02.2019 na adrese trvalého bydliska K. XXXX/
XX Z. G. E. bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú
energiu, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške 217,62 eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku

bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.,
so sídlom Mlynská 31, Košice, T.: XX XXX XXX škodu v sume 217,62 eur a zároveň podľa § 288 ods.
2 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť Z. V., Q..A.., so sídlom M. XX, C., T.: XX XXX XXX súd so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 5.7.2019.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.04.2019 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 409,77 eur
alebouzatvoreniesplátkovéhokalendáranajneskôrdo24.04.2019inakpristúpikvymáhaniupredmetnej
pohľadávky.

10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o energetike“) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej
sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu

na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

12. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa

elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa

odseku 2.

13. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v
distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny (§ 46 ods. 4 zákona o
energetike).

14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“)
škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene

odobratej elektriny podľa odseku 2.

15. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto
hodnôt:a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa

rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v

domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

16. Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom

pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny (§ 1 ods. 3 vyhlášky).

17. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“)

zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno
zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval
odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

18. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické
zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52
kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú
sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

19. V zmysle § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

20. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny (§ 1 ods. 6 vyhlášky).21. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri záväzkoch vzniknutých zo spôsobenej škody sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk.

25. V zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

26. Podľa § 420 a nasl. Občianského zákonníka, (zodpovednosť za škodu) je možné toto ustanovenie
aplikovať na porušenie mimozáväzkovej povinnosti alebo ako zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením zmluvnej záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť za škodu možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako
majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou

a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkon spôsobil. Základným predpokladom je teda úkon
- prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávny úkon je konanie subjektu,
ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť konania sa môže prejaviť v aktívnom konaní alebo opomenutí
konania, na ktoré je osoba povinná. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j.
že úkon je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby úkon bolo možné kvalifikovať ako protiprávny

zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosť, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Táto
právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo iných
právnych úkonov. Ak škoda vznikla ako dôsledok protiprávneho úkonu, ktorý zároveň napĺňa i znaky
skutkovej podstaty niektorého trestného činu dochádza tu k súbehu trestnoprávnej zodpovednosti a
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.

27. Ďalej pre náhradu škody má zásadný význam pojem škoda a ide o ďalší nevyhnutný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu. Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu
súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou, teda protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, teda ak je
jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu k príčine a následku, a teda ak je doložené, že
nebyť protiprávneho úkonu ku škode by nedošlo. Posledným nevyhnutým predpokladom je zavinenie.

Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda
protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť. Zavinenie možno charakterizovať ako psychický vzťah
zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu ako i ku škode ako následku tohto
protiprávneho úkonu. Zavinenie je založené na prvku vedomia a prvku vôle. Pri zodpovednosti za škodu
sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnú škodu možno vymedziť

ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp.
škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku
poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu.
Ušlý zisk spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku
poškodeného, ktorý poškodením mohol odôvodnene vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod

vecí očakávať. Nestačí teda hypotetický ušlý zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dá reálne očakávať
čo so sebou prináša povinnosť vierohodného preukazovania zo strany poškodeného.

28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 12.2.2019 bolo na odbernom mieste
K. XXXX/XX, Z. G. E. zistené, že žalovaná preukázateľne v dobe od 14.08.2018 do 12.02.2019 v byte

bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú energiu. Žalobca
vyčíslil spôsobenú škodu v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky, kde bola určená spotreba elektriny v technických
jednotkách vo výške 13.637 kWh, celková spotreba sa vypočítala vynásobením dennej spotreby a počtu
dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávnenéhoodberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4
druhá veta Vyhlášky, a to na obdobie posledných 180 dní, teda od 14.8.2018 do 12.2.2019. Žalobcovi
bola v trestnom konaní priznaná suma 217,62 eur s DPH a v tomto konaní si uplatnil sumu 192,15 eur.

Zo spôsobenej škody určenej podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky vo výške 1.569,87 si však žalobca žiadal priznať
iba podstatne poníženú škodu vo výške zvyšku 192,15 eur ( 409,77-217,62), preto súd mal za to, že
keďže došlo k značnému poníženiu náhrady škody, že takto uplatňovaná škoda nie je ani v rozpore s
dobrými mravmi. Úmyselným konaním žalovanej bola žalobcovi spôsobená škoda; tým vznikol medzi
stranami záväzkový vzťah, v ktorom žalobca má voči žalovanej (dlžníkovi) pohľadávku spočívajúcu

v nároku na náhradu škody, čomu zodpovedá povinnosť žalovanej škodu nahradiť. Keďže žalovaná
tak doposiaľ neurobila a žalobca v konaní preukázal dôvod nároku i jeho výšku, žalovaná nepoprela
dôvodnosť žaloby, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal uhradiť dlžnú sumu.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

30. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

túto priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

35. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

36. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, od poplatku sú oslobodení: žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré
mu boli spôsobené trestným činom.

37. Zároveň súd zavial žalovanú zaplatiť súdny poplatok za žalobu na účet Okresného súdu Vranov
nad Topľou, pretože žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za žalobu / keďže ide o

žalobu na náhradu škody spôsobenej trestným činnom/, a keďže žalovaná bola neúspešná v celom
rozsahu, je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobcu, ktorý je od súdneho poplatku oslobodený. Podľa
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.