Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119456420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119456420.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu O.. D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX,
H., zastúpený advokátom Mgr. Peter Senovský, so sídlom Tekovská 22, Levice, proti žalovanej C. T.,
nar. X.X.XXXX, bytom Z. K. XX, W. Q., o zaplatenie 500 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 3. júla 2020, č.k. 4C/21/2020-64

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od

1.8.2019 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Vychádzalztvrdenížalobcupreukázanýchpísomnouzmluvouopôžičkezodňa23.5.2019,žežalobca
požičal bezodplatne žalovanej sumu 500 €, ktorú mala žalovaná vrátiť v troch splátkach, najneskôr
do 31.7.2019, ktorá pôžička bola poskytnutá na účely úhrady nájmu kancelárie užívanej žalovanou
na ulici T. F. XX v Košiciach. Vzal do úvahy obranu žalovanej, že spolupracovala ako podnikateľský

subjekt so spoločnosťou PROMIUM a.s., Bratislava na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
ako podriadený finančný agent, v ktorej spoločnosti PROMIUM a.s. žalobca vystupoval ako štatutárny
orgán. Podľa tvrdení žalovanej, v súvislosti so spoločnými podnikateľskými aktivitami si spoločnosť
PROMIUM a.s. mala od žalovanej prenajať nebytové priestory na ulici Boženy Nemcovej 30 v Košiciach,
za užívanie ktorých žalovaná vystavila faktúru č. DB20190918 titulom nájmu od 1.6.2018 do 30.4.2019
v hodnote 1.187,16 €, a titulom úhrady nákladov na elektrinu, plyn, strážnu službu, upratovanie vo výške

685,57 €, z ktorej fakturovanej sumy si žalovaná odpočítala svoju povinnosť na úhradu pôžičky vo výške
500 €, celkovo tak dlh spoločnosti PROMIUM a.s. činil 1.372,73 €. O tom, že spoločnosť PROMIUM
a.s. využívala priestory na ulici T. F. R. P. na podnikateľské účely mali podľa tvrdení žalobkyne vedomosť
svedkovia O. J. I. J. M.. Na základe vyjadrení sporových strán, ktoré súhlasili s konaním bez nariadenia
pojednávania súd vo veci rozhodol v zmysle § 177 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP)
verejným vyhlásením rozhodnutia bez pojednávania prihliadajúc na obsah predložených listín s tým,

že sporové strany iné návrhy na vykonanie dokazovania nepodali, ani sa ďalšie dokazovanie v konaní
nevyžadovalo. Právne vec posudzoval podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) o zmluve o pôžičke,
ustanovenia § 524 OZ o postúpení pohľadávky, § 531 OZ o prevzatí dlhu a zo zreteľom na tvrdené
započítanie dlhu, prihliadajúc na zásady dôkaznej povinnosti strán v zmysle §149, § 151, § 154 CSP
dospejúc k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby jej záväzok zo zmluvy o pôžičke zanikol
splnením, započítaním, postúpením pohľadávky na inú osobu, alebo prevzatím dlhu inou osobou. V

konaní mal nesporne zistené, že žalovaná prevzala od žalobcu sumu 500 €, ktorú doposiaľ nevrátila.
Uviedol, že žalovaná neuniesla v konaní dôkazné bremeno o tom, že jej dlh voči žalobcovi zanikolzapočítaním pohľadávky voči spoločnosti PROMIUM a.s., ani nepreukázala, aby došlo k zmene záväzku
týkajúceho sa osôb v základnom právnom vzťahu titulom postúpenia pohľadávky, či prevzatia dlhu,
ktoré skutočnosti z ňou predložených listín nevyplývajú. Majúc za riadne zistenú existenciu nesplneného

záväzku žalovanej zo zmluvy o pôžičke, zaviazal ju na jeho zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ priznajúc žalobcovi výšku úrokov z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. zodpovedajúcich úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (0 %) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (5 % ročne) a to odo
dňa nasledujúceho po termíne splatnosti pôžičky, t.j. od 1.8.2019 do zaplatenia. O nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, z obsahu ktorého odvolania vyplývajú
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c/, e/, f/, h/ CSP teda, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca
(c/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(e/), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Žiadala, aby vo veci bolo
nariadené pojednávanie a opätovne rozhodnuté tak, že nárok žalobcu bude zamietnutý.

4. Odvolateľka zastávala názor, že súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré predložila na podporu

svojich tvrdení, nevyžiadal si svedectvo ňou označených svedkov, nevzal do úvahy ústnu dohodu o
prenájme kancelárskych priestorov kvôli prezentácii firmy PROMIUM a.s.. V odvolaní tiež uviedla, že
namieta zaujatosť vo veci konajúceho sudcu z dôvodu, že sa nezaoberal skutočnosťami majúcimi
zásadný vplyv na odvolací proces a svedeckými výpoveďami, čo podľa jej názoru zakladalo dôvod na
vylúčenie sudcu z konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil rozhodnutie súdu za vecne správne, navrhoval ho potvrdiť
a priznať mu náhradu odvolacích trov konania. Poukázal na to, že predmetom jeho nároku je plnenie
zo záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke existujúceho medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickými
osobami, keď obrana žalobkyne o údajnom užívaní nebytových priestorov spoločnosťou PROMIUM a.s.

a údajný zápočet pohľadávok nijako nesúvisí s predmetom sporu, a ňou navrhované dokazovanie sa
týka subjektov odlišných od strán tohto konania. Uviedol, že k žiadnemu postúpeniu pohľadávky na
ďalšieho veriteľa nedošlo, žalobca ako veriteľ ani nedal súhlas s prevzatím dlhu novému dlžníkovi. Za
nerelevantnú považoval tiež námietku zaujatosti uplatnenú žalovanou z dôvodov postupu súdu prvej
inštancie v súdnom konaní.

6. Odvolateľka vo svojej odvolacej replike zopakovala tvrdenia, že suma 500 € jej bola poskytnutá na
úhradu nájomného za kancelárske priestory, pričom spoločnosť PROMIUM a.s. využívala kancelárske
priestory na ulici Boženy Nemcovej 30 v Košiciach, za ktoré neposkytla nájomné. K vyjadreniu priložila
čestné prehlásenie O. J., že v roku 2019 spolupracovala so spoločnosťou Promium, a.s. ako finančný

poradca a v kancelárskych priestoroch na T. F. XX R. P. využívala jednu kanceláriu ona a žalovaná, a
druhú kanceláriu využívali štatutárni zástupcovia spoločnosti Promium, a.s. O.. D. G. I. O. U. M..

7. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu, že záväzok žalovanej na vrátenie
finančných prostriedkov z pôžičky je záväzkom medzi fyzickými osobami žalobcom a žalovanou, a pokiaľ

existovali nejaké iné záväzky medzi žalovanou a podnikateľským subjektom spoločnosťou Promium,
a.s., táto nie je sporovou stranou v konaní, a ani si žiadne nároky voči žalovanej neuplatňuje. Aj faktúra
vystavená žalovanou sa týka odberateľa, ktorým má byť spoločnosť Promium, a.s. nie žalobca. Nemohlo
dôjsť k zániku pohľadávky započítaním v zmysle § 580 OZ, pretože sa nejedná o vzájomné pohľadávky
žalovanej a žalobcu, ale pohľadávky žalovanej a tretieho subjektu. Zdôraznil tiež, že faktúra nemohla

byť žalovanou vystavená, pretože žalovaná mala a má pozastavenú podnikateľskú činnosť o čom doložil
výpis zo živnostenského registra žalovanej.

8. Žalovaná v reakcii na dupliku žalobcu uviedla, že so spoločnosťou Promium, a.s. žiadala o ukončenie
zmluvy o finančnom sprostredkovaní, čo jej nebolo umožnené, preto žiadala o pomoc aj Národnú banku

Slovenska o výmaz z registra. Aj keď mala pozastavenú živnosť k 30.8.2019, bola evidovaná v Sociálnej
poisťovni ako živnostník. Spoločnosť Promium, a.s. s ňou ukončila spoluprácu až na jej štvrtý podnet
k 31.1.2020.9. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 až § 358 CSP) bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok

bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.7.2021 pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach
v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je daný v situácii, ak vo veci rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd.Zákonnýmsudcomjesudca,ktorýjeprávnymipredpismi(vrátane

predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený príslušnú vec prejednať a rozhodnúť; ak
má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia
toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť. Odňať vec sudcovi možno
len v prípadoch vymedzených zákonom, medzi ktoré patrí aj existencia dôvodov vylučujúcich ho z
konania podľa § 49 CSP.

13. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana navrhla
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami
sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie

sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

14. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové
zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický

rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

16. Žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou nebol naplnený. Pokiaľ žalobkyňa v konaní
poukazovala na dôvody zaujatosti konajúceho sudcu, pre ktoré ho žiadala vylúčiť z konania, z obsahu jej
námietok vyplýva, že tvrdené dôvody pre vylúčenie sudcu z konania sa týkajú jeho procesného postupu
vo veci. Zákonná úprava však nepripúšťa, aby bola sudcovi odňatá vec len z dôvodu nespokojnosti
strany sporu s jeho postupom a rozhodnutím vo veci.

17. Podľa § 49 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na
jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istýspor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

19. Procesným postupom sudcu v konaní sa rozumejú úkony súdu spojené s jeho rozhodovacou

činnosťou, ktoré smerujú k vydaniu rozhodnutia o pridelenej veci sporových strán. Vo svojich námietkach
žalovaná vyjadrila nesúhlas so spôsobom vyhodnotenia dôkaznej situácie v spore, s nevykonaním
dôkazov, ktoré úkony spadajú do procesného postupu sudcu v konaní, a ich nesprávnosť môže zakladať
len naplnenie iných odvolacích dôvodov, týkajúcich sa správnosti skutkových zistení, či právneho
posúdenia veci. V zmysle zákonnej úpravy (§49, §53 CSP) však nezakladajú dôvody na vylúčenie sudcu
z konania. Pretože žalobkyňou vznesené výhrady voči osobe sudcu rozhodujúceho v jej veci sa dotýkali

výlučne jeho procesného postupu v konaní, odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadal a osobitne
o nej nerozhodoval.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu vyplynuli,

v jeho hodnotení dôkazov nebol žiadny logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194. Nebol naplnený ani odvolací
dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej
inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať
právne významnú skutočnosť. Súd vo veci aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne

interpretoval, nebol preto naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

21. Pokiaľ žalovaná namietala hodnotenie dôkaznej situácie v spore, či nevykonanie dôkazov, k
uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd, ktorý nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy (§ 185 ods. 1, 2 CSP). Nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, aby opomenul
vykonať niektorý z dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci. Žiada sa zdôrazniť, že žalovaná výsluch
svedkýň O. J. a J. M. nenavrhovala, a vzhľadom na predmet sporu, ktorým bol záväzok z pôžičky

dvoch fyzických osôb, vykonanie ich výsluchu nebolo potrebné. Žalovanou tvrdené užívanie nebytových
priestorov obchodnou spoločnosťou, ktorá je subjektom odlišným od žalobcu a nie je stranou sporu,
nemalo žiadny vplyv na záväzok žalovanej voči žalobcovi ako fyzickej osobe zo zmluvy o pôžičke.

22. Pokiaľ v prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania

v neprospech žalovanej, súd sa s jeho záverom stotožňuje, pretože žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, aby jej záväzok zo zmluvy o pôžičke zanikol. Tak ako na to správne poukázal žalobca v
odvolaní a ako to vyplýva z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke, existencia tohto záväzkového vzťahu
bola založená medzi fyzickými osobami žalobcom a žalovanou. Akákoľvek pohľadávka žalovanej vo
vzťahu k spoločnosti Promium, a.s., ktorá spoločnosť je samostatným právnym subjektom disponujúcim

samostatnou právnou a procesnou subjektivitou, konajúcu vo vlastnom mene, na vlastný účet a
zaviazaná z právnych úkonov, v ktorých ako zmluvná strana vystupovala, nemá nijaký vplyv na záväzok
žalovanej voči žalobcovi, aj keď tento bol štatutárnym orgánom spoločnosti Promium, a.s.. Záväzok
spoločnosti Promium, a.s, ako právnickej osoby, nie je osobným záväzkom ktoréhokoľvek zo štatutárov,
či spoločníkov spoločnosti Promium, a.s. ako fyzických osôb. Skutočnosť, že žalovaná vystavila faktúru

na spoločnosť Promium, a.s., predmetom ktorej malo byť aj vyúčtovanie nájomného v hodnote 500
€, ktorú pohľadávku za nájomné žiadala započítať proti pohľadávke žalobcu na pôžičku, je preto bez
právneho významu. Zánik pohľadávky započítaním v zmysle § 580 OZ prichádza do úvahy len zo
záväzkových vzťahov, v ktorých vystupujú totožný veriteľ a dlžník. Žalobkyňa v konaní netvrdila, ani
nepredložila žiadny dôkaz o tom, aby sa veriteľom dlhu z pôžičky stala namiesto žalobcu spoločnosť

Promium a.s. napríklad na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 OZ, alebo aby
došlo k zmene v osobe dlžníka. V konaní navyše nebola preukázaná existencia žiadneho záväzkového
vzťahu medzi spoločnosťou Promium, a.s. a žalovanou titulom písomnej zmluvy o nájme nebytových
priestorov ako to vyžaduje § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.Žalovaná rovnako netvrdila ani nepreukázala, aby jej povinnosť na plnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke
prevzal od nej odlišný subjekt, alebo aby taký ďalší subjekt k zmluve pristúpil, na základe písomnej
zmluvy podľa § 531 OZ, a nepopierala, že pôžičku 500 € v lehote splatnosti žalobcovi nevrátila.

23.Odvolacísúdsazvyššieuvedenýchdôvodovvcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§387 ods. 2 CSP). Zákonu zodpovedajúce je aj o
rozhodnutie súdu o náhrade trov konania odrážajúce zásadu procesného úspechu v konaní podľa § 255
CSP. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

24.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1
CSP. Úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej odvolateľke
(žalovanej).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).