Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/117/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211212841.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s. Bratislava,
so sídlom Dunajská 15/A, IČO: 35 962 682, zastúpený JUDr. Marian Ďurana, PhD., advokát so sídlom
Žilina, Tajovského 5, proti povinnej: Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, občan E., pre
vymoženie 517,13 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6Er/882/2011
a súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová
7, pod sp. zn.EX/1551/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
6Er/882/2011-9 zo dňa 15.augusta 2011, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora zo dňa 27.7.2011 o udelenie mu poverenia na vykonanie exekúcie, čo s poukazom na
obsah spisu a citované ustanovenia Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/), citované ustanovenia Zákona
o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. (§ 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2), citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 2, 3 a 5, § 54 ods.
1 a 2 a § 39) citované ustanovenia zákonov o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/ zákona
č. 238/2001 Z. z. a § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) odôvodnil tým, že mal za to, že
rozhodcovská doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2007, na základe ktorej došlo
k vydaniu exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Judex so sídlom v Martine,
je neplatná, na základe čoho exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky
je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a
viedlo k zamietnutiu návrhu - žiadosti súdneho exekútora v celom rozsahu. Ak je exekučným titulom
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, vstupuje exekučný súd aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania a ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom v zmysle
ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaví aj bez návrhu. Podstatnou otázkou
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka a súd je ex offo povinný
preskúmať prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a
spotrebiteľom. Po preskúmaní úverového vzťahu účastníkov zistil, že rozhodcovská doložka predstavuje
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, keď spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa, keď z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, keď doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je

preto v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou už
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53
Občianskeho zákonníka, ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ je takéto ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom a teda akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní umožňuje odoprieť vykonateľnosť rozhodcovskému rozsudku i bez toho, aby
došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia, ktorý síce nestráca svoju platnosť exekučného
titulu, ale jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený domáhajúci sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie, prípadne pri jeho potvrdení vyslovenia prípustnosti
dovolania. Napadnutému rozhodnutiu vyčítal to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že pred posudzovaním neprimeranosti zmluvnej podmienky je potrebné sa
najprv zaoberať otázkou, či slovenský právny poriadok umožňuje exekučnému súdu posudzovať
neprimeranosť jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Je si vedomý výkladu
európskeho súdneho dvora, avšak v odôvodnení uvádzaný rozsudok európskeho súdneho dvora vo
veci C-40/08 zo 6.októbra 2009 v čase vydania rozhodcovského rozsudku neexistoval a nebolo možné
od neho spravodlivo požadovať znalosť ešte nejestvujúcej judikatúry. Štátny orgán môže činiť len
to, čo mu zákon výslovne dovoľuje a je presvedčený, že súd postupoval v rozpore so základnou
ústavnou zásadou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia naznačuje, že prvostupňový neskúmal
dostatočne povahu konkrétneho rozhodcovského konania a neskúmal práva a povinnosti zmluvných
strán zo spotrebiteľskej zmluvy. Má za to, že práva spotrebiteľa v spore pred rozhodcovským súdom
porušené neboli a že predmetný rozsudok nemožno považovať za rozhodcovský rozsudok vydaný
bez účasti spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, kde exekučný súd nachádza rozpor
žiadosti návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, keď iba označil rozhodcovský rozsudok za
nespôsobilý exekučný titul. Posudzovanie primeranosti resp. neprimeranosti a prípadnej nekalosti
jednotlivých zmluvných ustanovení z moci úradnej podľa jeho názoru už exekučnému súdu neprislúcha.
Rozhodcovský rozsudok len deklaratórne označuje zmluvné povinnosti povinného, zaväzuje ho k
plneniu, ku ktorému sa už sám zmluvou zaviazal a v tomto smere sa nijakým spôsobom neodlišuje
od rozsudkov všeobecných súdov v obdobných veciach. Zo všetkých zmluvných ustanovení sa súd
zaoberal iba povahou rozhodcovskej doložky a podľa jeho názoru sa nemožno stotožniť s použitím
Občianskeho zákonníka ako predpisu upravujúceho predmetné vzťahy a s použitím neskôr účinného
právneho predpisu. Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným sa riadi ustanoveniami zákona
č. 238/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami smernice (Rady EHS) č. 93/13/EHS.
Došlo k narušeniu právnej istoty účastníkov právneho vzťahu. V čase uzavretia zmluvy Všeobecnú
úpravu obsahoval Obchodný zákonník a špeciálnu zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva
o úvere bola tzv. absolútny obchod. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v čase pred 1.1.2008
nenapĺňa ani jeden zo znakov v tom čase definovanej spotrebiteľskej zmluvy. Súčasne nazeranie
na spotrebiteľa nemožno interpretovať ku škode jednej zo zmluvných strán, ktorej správanie v čase
vzniku právneho vzťahu bolo plne v súlade s právom. Právne normy prijaté na vykonanie smernice
Rady EHS nezmenili žiadne ustanovenia v zákonoch o rozhodcovskom konaní, teda smernica sa
nedotkla rozhodcovského konania a spory zo spotrebiteľských zmlúv z arbitrability rozhodcovských
súdov nevylúčila. U rozhodcovskej doložky nemožno argumentovať, že sa približuje k ustanoveniu §
53 ods. 3 písm. d/ Občianskeho zákonníka, teda súd výpočet neprijateľných zmluvných podmienok
rozšíril. Uvedená smernica Rady EHS bola do slovenského právneho poriadku implementovaná,
jej priamy účinok je vylúčený. Súd svojím aplikačným postupom opomenul použiť ďalšie výkladové
metódy a vychádzajúc z povinnosti eurokomfortného výkladu svoje zistenia ani následne nekorigoval.
Súd posudzoval rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a vyhlásil ju
za neplatnú, zasiahol do zmluvnej slobody subjektov konajúcich v dobrej viere, ktorý zásah je v
zrejmom nepomere k sledovanému účelu a neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by súd
k takémuto zásahu oprávňoval. Tým súd prekročil svoje oprávnenie, pretože na základe nepriameho

účinku už implementovanej smernice stanovil subjektom povinnosti, ktoré vnútroštátne právo predtým
nepoznalo. Teda spätne stanovil povinnosti. Hmotné dojednanie rozhodcovskej zmluvy nie je v rozpore
so smernicou a ani s inými komunitárnymi predpismi. Až novela vykonaná zákonom č. 568/2007 Z. z.
úplne implementovala smernicu 93/13/EHS, prevzala výpočet takzvaných neprijateľných podmienok
uvedených v smernici a v jej prílohe. Je nutné upriamiť pozornosť na znenie § 879j zákona č. 568/2007 Z.
z., v dôsledku čoho je platnosť a účinnosť rozhodcovskej doložky potrebné posudzovať podľa právnych
predpisov platných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ďalšie pochybenia súdu, vada aj pri posudzovaní
neprimeranosti rozhodcovskej doložky, keď sa nemožno stotožniť so záverom, že rozhodcovské konanie
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa podrobuje pod pojem „arbitráž“ v smernici 93/13/
EHS“. Ak by mal zákonodarca v úmysle úplne vylúčiť rozhodcovské konanie zo zmlúv, v ktorých je
jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, stalo by sa tak jednoznačnou úpravou zákona o rozhodcovskom
konaní, čo sa však nestalo. Rozhodcovskú doložku je treba chápať ako legálnu a dovolenú a nie
je nijakým spôsobom ukrývaná pozornosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ nebol obmedzený v prístupe k
právu na spravodlivý súdny proces. Za nesprávne a nedostatočné považuje zdôvodnenie ohľadom
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitútu pretavujúceho princíp dobrých mravov do
pozitívneho práva. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa v právnej teórii považuje za takzvanú generálnu
klauzulu spotrebiteľského práva, keď skutkové podstaty sú vo výpočte v ustanovení § 53 ods. 4 OZ.
Je presvedčený, že rozhodcovská doložka v zmluvách o spotrebiteľských úveroch v predmetnom
prípade nie je neprimeraná, ani nekalá, ani zakázaná, ani priečiaca sa dobrým mravom a preto
nie je ani neplatná. Bez preskúmavania konania pred rozhodcovským súdom nemožno už samotnú
rozhodcovskú doložku považovať za spôsobilú vyvolať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov. Na základe uvedeného je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepodložené a nepreskúmateľné.
V prípade, ak je rozhodnutie rozhodcovského súdu totožné s rozhodnutiami súdov v obdobných veciach,
nemôže rozhodcovská doložka ani rozhodcovské konanie spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Rýchlosť konania pred rozhodcovským súdom
nemožno považovať za hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani za rozpor
s dobrými mravmi. Potvrdenie rozhodnutia by viedlo k absurdnej situácii, pre účastníkov by existovala
prekážka veci rozhodnutej a on, hoci disponuje exekučným titulom, by nemal možnosť domáhať sa
svojich práva. Spotrebiteľ by nemusel svoj záväzok nikdy splniť. Hoci je spotrebiteľ hnaný finančnou
potrebou, nemožno ho považovať za absolútne práva neznalého a všeobecné právne zásady nemôžu
pri ochrane spotrebiteľa ustupovať až do takej miery, že pri ochrane spotrebiteľa stratia akýkoľvek
svoj význam. Súd svojím rozhodnutím založil výraznú nerovnováhu zmluvného vzťahu, tentoraz však
v prospech spotrebiteľa.

Vyjadrenie k podanému odvolaniu povinným podané nebolo.

Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v
plnom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP potvrdiť.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v napadnutom uznesení, na tieto aj ako na svoje len poukazuje a opakovať ich
preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd len dodáva, že vylúčenie spotrebiteľa z právnej možnosti
ochrany jeho práv pred súdom predstavuje vo svojom dôsledku porušenie jeho práva na spravodlivý
proces, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal (bola mu nanútená) a že oprávnený
si na povinnom vynútil i uznanie záväzku, (nevyplnenú) dohodu o zrážkach zo mzdy a vystavenie
blankozmenky (s doložkou „bez protestu“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.