Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010041
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920010041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

09.07.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. U. nar. XX.XX.XXXX v X. O., trvale
bytom U., F. XX/XX

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.07.2019 v čase okolo 19.10 h viedol osobné motorové vozidlo zn. T. A., ev. č. W. XXX O., v

obci S. po ulici T. v smere od ulice O. na ulicu U., pričom pri prejazde pravotočivej zákruty na križovatke
ulíc T. a F. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, ako aj z
dôvodunesprávnehospôsobujazdy,spočívajúcejvtom,ženeprispôsobilrýchlosťjazdypoveternostným
podmienkam, stavu a povahe vozovky a s vozidlom sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť
primeraná dohľadu a taktiež tým, že nedodržal bezpečný bočný odstup od chodkyne pohybujúcej sa
po pravom kraji vozovky, čo vyplynulo z vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru doprava
cestná, následkom čoho prednou časťou vozidla narazil do chodkyne K. S., kráčajúcej v tom čase po

pravom okraji ulice T. tým istým smerom, čím spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela chodkyňa
K. S. ťažké zranenia, a to suprakondylovú zlomeninu stehnovej kosti vpravo a tržnozhmoždenú ranu
záhlavia s dĺžkou nevyhnutnej liečby na základe vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia od 4 do 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 157 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,-
€ (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovuje náhradný
trest vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona ukladá obžalovanému trestu zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 29.01.2020 obžalobu na G. U. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku

tohto rozsudku.

Konajúci súd vydal dňa 03.02.2020 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného G. U. vinným z prečinu
ublíženia na zdraví a uložil mu peňažný trest vo výmere 500,- €, náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 20
mesiacov.

Proti trestnému rozkazu obvinený podal včas odpor.

Súdnariadilnáslednevovecihlavnépojednávanie,vykonaldokazovanieazistiltentoskutkovýstavveci.

Obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že dňa 25.07.2019 v podvečerných hodinách odišiel z domu
na svojom osobnom motorovom vozidle T. A., prišiel do mesta X. O., vo vozidle bol sám, bolo slnečné
počasie, denné svetlo, jasno, viditeľnosť do diaľky dobrá, povrch cesty bol suchý, po vjazde do obce
S. šiel rýchlosťou asi 30-35 km/h, v obci sa približoval k pravotočivej zákrute na ulici T., pričom vo
vzdialenosti 15 metrov pred sebou zaregistroval chodca, ktorý kráčal po pravom okraji cesty, asi 15 až

20 cm od pravej bielej čiary do vnútra vozovky, snažil sa túto osobu obísť z ľavej strany tak, že ľavou
časťou vozidla bol asi 10-15 cm v protismernom jazdnom pruhu, v momente, kedy vytočil s vozidlom
doľava, chodkyňa taktiež urobila krok vľavo a zrazil ju pravou prednou časťou svojho vozidla. Po náraze
zastavil, išiel k chodkyni, pričom cítil z jej dychu alkohol. Uviedol, že technický stav vozidla bol dobrý,
bočný odstup pravej strany jeho vozidla od chodkyne v čase jej obchádzania bol asi 20 cm.

Obžalovaný v podstate rovnako vypovedal aj v konaní pred súdom, pričom uvádzal na hlavnom
pojednávaní, kde vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ďalej uvádzal
v podstate rovnaké skutočnosti, ako v konaní prípravnom, keď prechádzal obcou S., išiel rýchlosťou
asi 25-26 km/h, snažil sa chodkyňu, ktorú pred sebou zbadal vo vzdialenosti asi 5 metrov obísť z

pravej strany, pri šoférovaní mal slnečné okuliare, mal sklopenú clonu proti slnku, slnko mu nesvietilo
permanentne do očí, uviedol, že nie v kuse nič nevidel. Obžalovaný tvrdil, že chodkyňa išla po pravej
strane vozovky asi 15 cm od bielej čiary dovnútra vozovky, na rozdiel od prípravného konania ale
uvádzal, že svojim vozidlom sa do protismerného jazdného pruhu nedostal svojim vozidlo, v momente,
keď chodkyňu míňal, táto urobila krok doľava.

Z výsluchu svedkyne K. S. vyplynulo, že v inkriminovaný podvečer bola pracovať u svojej kamarátky v
obci S., večer okolo 19.00 hod odišla peši domov, išla po ulici T. po chodníku, pred križovatkou prešla
na druhú stranu cesty, keďže tam nie je chodník a kráčala po pravom okraji cesty, vonku bolo pekne
slnečno, cesty boli suché, zrazu zacítila silný náraz zozadu do oblasti nôh, spadla na prednú kapotu

auta a z nej sa zošmykla na cestu, až vtedy si uvedomila, že do nej vrazilo auto. Keď spadla na cestu
pribehol k nej mladý muž a pýtal sa, či nie je zranená, na čo jej zároveň povedal, že je vodičom auta a že
ju vôbec nevidel na ceste. Svedkyňa poškodená uviedla, že pred udalosťou vypila jedno pollitrové pivo.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uvádzala v podstate tie isté skutočnosti s tým, že išla tesne pred

nárazom vozidla do jej tela, po bielej čiare, ale trošku viac vľavo, nevedela už uviesť, akú vzdialenosť do
vnútra vozovky. Svedkyňa tvrdila, že skutočne vypila iba jedno pivo a zároveň dodala, že má vo zvyku
chodiť na tomto mieste vždy po pravej strane vozovky, pretože to má kratšie domov.

ZoznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.MilanaBereša,odborzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia,

traumatológia, vyplýva, že pri nehode utrpela poškodená suprakondylovú zlomeninu pravej stehnovej
kosti s nutnosťou operácie a tržnohmoždenú ranu záhlavia, chirurgicky ošetrenú, pričom tieto zranenia
sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Mechanizmus vzniku poranení u poškodenej bol
pravdepodobne nepriamy v dôsledku pádu poškodenej na kapotu, resp. na vozovku po náraze osobným
motorovým vozidlom zozadu, pravdepodobne do ľavého, resp. oboch stehien a následne po vymrštení

a dopade na kapotu. Dĺžka nevyhnutnej liečby a práceneschopnosti v podobných prípadoch poranenípredstavuje dobu nad 42 dní, a to od 4 do 6 mesiacov, v konkrétnom prípade došlo k ťažkej ujme na
zdraví.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Ovčárika, odpor doprava cestná, odvetvie technický stav
cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave vyplýva, že z technického hľadiska bol spôsob jazdy
a technika jazdy vodiča Bodnára nesprávna, pretože po zistení, že nemá dostatočný rozhľad pred
vozidlom, mal znížiť rýchlosť jazdy, pohybovať sa s vozidlom primeranou rozhľadu, resp. zastaviť, v
prípade, že by sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou 3,6 až 6,5 km za hodinu je technicky prijateľné,

že by zastavil pred miestom zrážky po rozpoznaní chodkyne pohybujúcej sa po pravej krajnici, alebo
by vykonal vyhýbajúci manéver a tak zabezpečil dostatočný bočný odstup a zabránil zrážke, ak by sa
obžalovaný s vozidlom pohyboval správnou technikou jazdy, bol by zabránil zrážke vozidla s chodkyňou,
z toho vyplýva, že chodkyňa svojím správaním vodičovi nevytvorila prekážku z technického hľadiska
náhlu, pretože v prípade, že by sa vodič pohyboval rýchlosťou primeranou rozhľadu, alebo ak by dodržal
bezpečný bočný odstup, k zrážke s chodkyňou by nebolo došlo. Vzhľadom na miesto dopravnej nehody,

čas a dátum bolo zistené, že v dobe nehody v čase medzi 19.00 a 19.10 hod slnko sa nachádzalo na
horizonte priamo pred idúcim vozidlom, je technicky prijateľné, že v čase stretu vozidla s chodkyňou,
ktorá sa pohybovala po pravom okraji vozovky, bol vodič oslnený zapadajúcim slnkom. Z výpočtov
vyplynulo, že vzhľadom na rozhľad z vozidla pri oslnení slnečným svetlom mohol mať vodič rozhľad na
vzdialenosť jeden až 2 metre pred vozidlo a z uvedeného vyplýva, že obžalovaný, po tom, ako zistil, že

je oslnený a nemá dostatočný rozhľad pred vozidlom, bol povinný pohybovať sa rýchlosťou 3,6 až 6,48
km/h, vzhľadom k tomu, že sa pohyboval v intraviláne obce, kde mohol predpokladať zvýšený pohyb
chodcov, prípadne aj zastaviť a urobiť opatrenia pre zabezpečenie dostatočného rozhľadu z vozidla.
Obžalovaný ako vodič sa pred dopravnou nehodou s vozidlom T. A. pohyboval rýchlosťou 26,78 až 33,31
km/h a k zrážke vozidla s chodcom došlo v čase reakcie, z čoho vyplýva, že nárazová rýchlosť vozidla

pred zrážkou bola v intervale 26,78 až 33,31 km/h. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska
bol nesprávny spôsob jazdy vodiča Bodnára s vozidlom T., ktoré sa pohybovalo rýchlosťou vyššou, ako
bola rýchlosť primeraná rozhľadu, resp. nedodržal bezpečný bočný odstup od chodkyne pohybujúcej
sa po pravom okraji vozovky. Vodič by dopravnej nehode zabránil tak, že by začal reagovať na pohyb
chodkyne na pravej strane vozovky o 0,78 sekundy skôr, v tom čase by sa s vozidlom nachádzal vo

vzdialenosti asi 15 metrov od miesta zrážky.

Zo znaleckého posudku okrem iného ďalej vyplýva, že výpoveď obžalovaného zo dňa 24.10.2019 ako
obvineného je technicky neprijateľná, pretože podľa jeho výpovede by k zrážke vozidla s chodkyňou
došlo vo vzdialenosti 1,9 metra od pravého okraja vozovky v smere jazdy vozidla a smeru chôdze

chodkyne, ďalej brzdné stopy by sa nachádzali v ľavej časti vozovky a stopa po ľavom prednom kolese v
ľavom jazdnom pruhu, pričom konečné polohy vozidla a chodkyne by nezodpovedali polohám zaisteným
v čase obhliadka miesta dopravnej nehody. Šírka pravého ako aj ľavého jazdného pruhu v mieste
dopravnej nehody predstavovala v oboch prípadoch 2,9 metra. Ďalej zo znaleckého posudku okrem
iného vyplýva, že obžalovaný by ako vodič zabránil zrážke s chodkyňou v tom prípade, že by dodržal

bezpečný bočný odstup od chodkyne 0,7 až 0,8 metra.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že
obžalovaný pri dopravnej nehode neprešiel do protismerného jazdného pruhu, celý čas sa nachádzal
vo svojom jazdnom pruhu.

Zvýsledkutoxikologickéhovyšetreniavyplýva,ževdodanejvzorkekrvipoškodenejK.S.bolastanovená
koncentrácia etylalkoholu 0,95 promile.

Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že tento sa nedopustil žiadneho priestupku a nebola mu

uložená bloková pokuta ani zákaz činnosti.

Zo správy o povesti obce U. na obžalovaného vyplýva, že je slobodný, pracuje ako súkromný podnikateľ
a komisia verejného poriadnu neprejadnávala jeho správanie sa.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel
k záveru, že obžalovaný svojom konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženiana zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, pretože dňa 25.07.2019 nevenoval náležitú pozornosť pri
vedení motorového vozidla a v obci S. zrazil chodkyňu K. S. za okolnosti popísaných v skutkovej vete
tohto rozsudku. Obžalovaný popieral spáchanie skutku tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní, pričom uvádzal, že chodkyňu spozoroval 15 metrov pred sebou. Sám poznamenal, že v
tom čase boli podmienky na šoférovanie takmer ideálne, ale na hlavnom pojednávaní okrem iného
uviedol závažnú skutočnosť a to, že tesne pred nehodou mal pri jazde slnečné okuliare, sklopenú clonu
proti slnku, slnko mu nesvietilo permanentne do očí a nie v kuse nič nevidel. Tvrdil, že keď zbadal
chodkyňu, slnko mu už do oči nesvietilo.

Rozporne s týmto tvrdením obžalovaného vyplýva výpoveď svedkyne poškodenej, ktorá zjavne uviedla,
že tesne po dopravnej nehode keď k nej pristúpil obžalovaný uviedol jej, že ju vôbec na ceste nevidel.
Tomuto záveru zodpovedajú aj skutočnosti tvrdené znalcom, pričom zo znaleckého posudku vyplýva,
že v čase dopravnej nehody mohol byť obžalovaný oslnený slnkom, ktoré sa nachádzalo na horizonte
pred jazdiacim vozidlom.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo je nepochybné, aké zranenia poškodená osoba utrpela,
pričom ide o poranenia ťažké s dobou liečenia 4 až 6 mesiacov. Znalec jasne konštatoval, že vzniknuté
poranenia u chodkyne sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pričom mechanizmus
vzniku poranení bol pravdepodobne nepriamy v dôsledku pádu poškodenej na kapotu vozidla, resp. na

vozovku po náraze osobným motorovým vozidlom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný poškodenou K. S.,
rovnako znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Pokiaľ ide o znalecký posudok z
odboru doprava cestná, odbor dopravné nehody cestnej doprave, z toho jednoznačne vyplýva záver,

že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bol nesprávny spôsob jazdy vodiča U. s vozidlom
T. A., ktorý v čase nehody, resp. tesne pred nehodou nejazdil primeranou rýchlosťou, resp. nedodržal
bezpečný bočný odstup od chodkyne pohybujúcej sa po pravom okraji vozovky. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že šírka pravého jazdného pruhu v mieste dopravnej nehody predstavuje 2,9 metra, sám
obžalovaný tvrdil, že tesne pred nehodou sa chodkyňa pohybovala asi 15 až 20 cm do vnútra vozovky

od pravej čiary pri krajnici a pri predchádzaní vzdialenosť medzi chodkyňou a jeho osobným motorovým
vozidlom predstavovala asi 15-20 cm. Znalec v znaleckom posudku tvrdil, že bezpečný bočný odstup
od chodkyne za uvedenej situácie mal predstavovať 0,7 až 0,8 metra, z čoho vyplýva zjavný rozdiel,
ktorý predstavuje minimálne 0,5 metra. Obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že svojim vozidlom sa pri
predbiehacom manévri dostal asi 15-20 cm za stredovú čiaru na vozovke, ktorý skutočnosť sa nezakladá

na pravde pretože podľa zápisnice z obhliadky miesta dopravnej nehody a z fotodokumentácie a ďalších
dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa svojim vozidlom pri predchádzaní chodkyne do protismerného
jazdného pruhu nedostal.

Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu, vyplýva skutočnosť, že pri šírke jazdného pruhu 2,9 metra

pokiaľ chodkyňa kráčala 15-20 cm dovnútra vozovky od pravého bieleho pruhu, predstavuje vzdialenosť
na bezpečné obídenie chodkyne 2,7 až 2,75 m, podľa konštatovania znalca z odboru cestnej dopravy
vyplýva, že bezpečná vzdialenosť na obídenie chodkyne predstavovala 0,7 až 0,8 metra, z ktorých
skutočností vyplýva záver, že obžalovaný mal ešte stále na bezpečného obídenie chodkyne šírku
jazdného pruhu približne 2 metre plus mínus niekoľko centimetrov, a keď zoberieme do úvahy šírku

osobného motorového vozidla T., ktorá nepredstavuje viac, než 1,7, obžalovaný by stále bez toho, aby
vybočil z jazdného pruhu do protismerného jazdného pruhu, mal priestor pri bezpečnom odstupe ešte
vždy minimálne 0,3 metra, pričom z výsluchu obžalovaného vyplynulo aj to, že v protismernom jazdnom
pruhu nejazdilo žiadne motorové vozidlo. Za uvedenej situácie teda neexistovalo žiadne riziko zo strany
obžalovaného pri predchádzaní chodkyne. Súd za významnú skutočnosť považuje tvrdenie poškodenej,

že po dopravnej nehode, keď k nej obžalovaný pristúpil uviedol sám, že ju na ceste vôbec nevidel.
Z vykonaného dokazovania je tak isto zrejmé, že slnko sa v čase dopravnej nehody nachádzalo na
horizonte, a to priamo nad cestou , teda nemožno vylúčiť, že obžalovaný bol v čase dopravnej nehody,
resp. veľmi tesne pred ňou oslnený slnkom a skutočne chodkyňu pred dopravnou nehodou nevidel.
Keby tomu tak bolo, súd sa domnieva, že neexistovali žiadne prekážky na to, aby uskutočnil bezpečný

predbiehací manéver.

Podľa zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. okrem iného vyplýva povinnosť účastníka cestnej
premávky dodržať pri predbiehaní iného účastníka cestnej premávky od tohto dodržať bezpečný bočnýodstup. Z § 52 ods. 1 tohto zákona však vyplýva aj povinnosť chodca používať predovšetkým chodník,
po ktorom sa chodí vpravo a tam, kde sa tento nenachádza chodí sa po ľavej krajnici, pričom sa chodí
čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodená osoba porušila túto povinnosť, keď v čase dopravnej nehody
sa nepohybovala po ľavej krajnici, ale po krajnici pravej, čiže je zrejmé, že porušila ustanovenia § 52
citovaného zákona. Z vyššie uvedeného však vyplýva aj povinnosť obžalovaného pri predbiehaní iného
účastníka cestnej premávky, ktorým je aj chodec, dodržať bezpečný bočný odstup, čo v tomto prípade

obžalovaný nedodržal, vychádzajúc z tvrdení najmä znalca z odboru cestná doprava, ale aj z ďalších
vyššie uvedených skutočností, najmä z priestorových pomerov týkajúcich sa šírky pravého jazdného
pruhu. Obžalovaný sa v konaní okrem iného bránil aj tvrdením, že pri predbiehacom manévri, tesne pred
tým, ako došlo k zrážke, poškodená urobila krok vľavo, táto skutočnosť však v konaní nebola nijakým
iným dôkazom preukázaná, ide iba o tvrdenie obžalovaného, ktorú obranu súd považuje za výlučne
formálnu a účelovú. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že

príčinou dopravnej nehody bola zlá technika jazdy obžalovaného, podľa tvrdení znalca aj podľa názoru
sudcu, chodkyňa svojím správaním nevytvorila náhlu prekážku obžalovanému a tento z nedbanlivosti
spôsobil poškodenej ťažké zranenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na

zdraví z nedbanlivosti.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný doposiaľ
nebol súdom trestaný, priťažujúcu okolnosť nezistil, preto upravil trestnú sadzbu ustanovenú v § 157
ods. 1 tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a upravená trestná sadzba predstavuje
6 mesiacov až 18 mesiacov. Vzhľadom k všetkým skutočnostiam a okolnostiam, za ktorých došlo k

spáchaniutrestnéhočinu,súdprihliadolajnarelatívnezavineniedopravnejnehodypoškodenouosobou,
jej podiel na zavinení dopravnej nehody súd však nepovažoval za natoľko závažný, aby vyriekol iný
ortieľ,akouznalvinuobžalovaného,pretoženevidížiadnedôvodynato,abyobžalovanýpreddopravnou
nehodou nemal možnosť zabrániť zrážke, preto súd dospel k záveru, že za okolnosti, keď nebol doposiaľ
súdom trestaný, že poľahčujúca okolnosť prevažuje nad priťažujúcou okolnosťou, keď doposiaľ sa

nedopustil žiadneho dopravného priestupku, resp. tento u neho nebol zistený, keď mu nebola uložená
žiadna bloková pokuta za dopravný priestupok ani žiaden zákaz činnosti, súd sa domnieva, že na
nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti postačuje uloženie aj alternatívneho trestu, preto
uložil obžalovanému peňažný trest 500,- €, pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil
náhradný trest na celkom dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov a zároveň uložil trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v dolnej polovici trestnej sadzby, pretože súd správanie sa
obžalovanéhopovažujezanatoľkovýznamné,žeuložiťnižšítrestzákazučinnostiakodvadsaťmesiacov
nie je na mieste najmä pri možnosti po výkone polovičke trestu požiadať o podmienečné upustenie od
jeho zvyšku.

Poškodená sa v rámci trestného konania nedomáhala náhrady škody, preto súd o nej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.