Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211347
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6717211347.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Sociálna

poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807
484, adresa na doručovanie písomností: Dr. Vodu 6, 984 01 Lučenec, proti žalovaným: I. Q. B., K..
XX.XX.XXXX, O. Q. XXXX/X, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., so
sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331 a II. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.,
so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, o zaplatenie 13.615,48 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný I. a žalovaný II. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.615,48
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný I. a žalovaný II. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13.09.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej I. a
žalovanému II. zaplatenia sumy vo výške 13.615,48 € spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že
sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, vyplatila poškodenej Q. O. dôchodkové dávky formou vdovského
asirotskéhodôchodkuzaobdobieod14.09.2014do31.12.2016.Poškodenejbolivyplatenédôchodkové
dávky z dôvodu smrteľného pracovného úrazu, ktorý utrpel jej manžel Y. O. dňa XX.XX.XXXX.

Zamestnávateľom postihnutého bol v čase pracovného úrazu H.. X. B. - Q. B. - X., Q. X, XXX XX G..
K pracovnému úrazu došlo neďaleko železničnej stanice Hajnáčka, kde skupina traťových robotníkov
vymieňala podvaly. Podľa protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10
zo dňa 19.04.2010, dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 17.10.2011 a dodatku č. 2 k protokolu zo dňa
09.02.2012 jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu poškodeného bolo porušenie príslušných
ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení zo
strany zamestnancov žalovanej I. a žalovaného II. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, písomnou

výzvou č. 27/2017 zo dňa 30.08.2017 a výzvou č. 28/2017 zo dňa 30.08.2017 vyzvala žalovaných na
dobrovoľnú úhradu sumy vyplatenej na dôchodkových dávkach poškodenej. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaní dobrovoľne uvedenú sumu žalobcovi nezaplatili, žiadal žalobca zaviazať žalovaných
spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 13.615,48 €.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 20.09.2018 tak, že žalovanému I. a žalovanému
II. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.615,48 Eur. Zároveň žalovaným

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Voči rozsudku prvoinštančného súdu podal odvolanie žalovaný II. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 13Co/78/2019-160 zo dňa 28. decembra 2020 rozsudok okresného súdu zrušil a vecvrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia prvoinštančnému súdu uložil zopakovať
adoplniťdokazovanie vyžiadaným znaleckýmposudkom(ZP)č.10/2011vypracovanýmznalcomH..Q.
Q. a pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/21/2013 s tým, že prvoinštančný súd

vyhodnotí každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie čo
do skutkových a právnych záverov riadne odôvodní.

4. Okresný súd zabezpečil ZP č. 10/2011 vypracovaný znalcom H.. Q. Q., ktorý je súčasťou pripojeného

súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/21/2013. Zároveň okresný súd vyzval
žalovaného II., aby súdu postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku doplnil konkrétne
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje záver, že žalovaní ako subjekty
zodpovedné za náhradu škody za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na vzniknutí škody, t. j. podielovo,
aby uviedol skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú záver, že ide o zreteľa hodný prípad podľa § 438 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Zároveň pokiaľ žalovaný II. zotrváva na dôkaznom návrhu oboznámenie sa s

obsahomZPč.10/2011znalcaH..Q.Q.,abyuviedolvzhľadomnarozsahZP,sktoroukonkrétnoučasťou
ZP navrhuje, aby sa súd na pojednávaní oboznámil a vykonal dokazovanie čítaním, ktoré skutkové
tvrdenia žalovaného II. majú byť navrhnutým dokazovaním preukázané, prípadne aby postupom podľa §
150 ods. 2 Civilného sporového poriadku doplnil podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia vzťahujúce
sa k navrhnutému dokazovaniu s tým, že strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd vychádza len z tých skutočností,
ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik
jej práva, prípadne zánik jej povinnosti.

5. Žalovaný II. v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 21.06.2021 uviedol, že ZP č.

10/2011 vo veci smrteľného pracovného úrazu zamestnanca firmy X. G. znalca H.. Q. Q. dopodrobna
opisuje a vysvetľuje všetky porušenia, ku ktorým došlo zo strany spoločnosti X. a ŽSR. ZP poukazuje
aj na porušenie iných osôb, ako žalovaných I. a II.. Pretože žalobca nežaloval správne všetky subjekty
zodpovedné za uvedenú nehodu a vzniknutú škodu, je možné postupovať iba tak, že súd určí mieru
zavinenia a podľa toho stanoví podiel každej tejto osoby na náhrade škody tak, ako to už urobil Okresný

súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/21/2013. Podľa právneho názoru žalovaného
II. je nevyhnutné, aby súd v predmetnom konaní zohľadnil zodpovednosť a mieru zavinenia ďalších
osôb podieľajúcich sa na vzniku škody, a to ŽSR a samotný poškodený. Uvedené je podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého vyvodzuje záver, že keďže neboli žalobou žalované všetky
subjekty zodpovedné za náhradu škody, ktoré za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na vzniknutí škody,

nie je možné v danom prípade rozhodnúť inak ako podielovo. V ZP je jasne uvedené, že k pochybeniu
pri uvedenej nehode došlo aj zo strany samotnej ŽSR, ktorá nesie svoj podiel viny na uvedenej nehode,
konkrétne v prehľade porušených článkov jednotlivých legislatívnych ustanovení predpisov, vyhlášok,
zákonov a záväzných nariadení v bode 3 na str. 67, ďalej v závere uvedené dokazuje zodpovedanie
otázky č. 2. na str. 68 - 69, otázky č. 3. na str. 69, otázky č. 5. na str. 69 - 70, otázky č. 7 na str. 47 -

51, otázky č. 9 na str. 73, otázky č. 10 na str. 73, otázky č. 12 na str. 76, otázky č. 17 v časti pána H..
X. G. na str. 78 - 80 a otázky č. 18 na str. 80 - 81 ZP. Rovnako Inšpektorát práce Banská Bystrica v
protokole č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, v dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2011 a dodatku
č. 2 zo dňa 09.02.2012 týkajúci sa opätovného vyšetrenia príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu
Y. O.U. ustálil zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou v časti G ods. 1 písm. d) s tým, že

zo strany žalovaného II. neboli nedostatky zistené. Žalovaný II. ďalej poukázal na rozsudok Okresného
súdu v Lučenci sp. zn. 22T/281/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4To/57/2012, ktorým bol právoplatne uznaný za vinného z prečinu usmrtenia Y. O. B. S., kde taktiež v
trestných konaniach boli ešte predtým právoplatne odsúdení a uznaní za vinných z prečinu usmrtenia Y.
O. aj H.. X. G. - zamestnanec ŽSR a I. W.. Žalovaný II. ďalej poukázal , že si voči svojmu zamestnancovi

splnil všetky povinnosti, tento bol riadne vyškolený a oprávnený vykonávať svoju prácu, išlo v jeho
prípade o rutinné pracovné úkony. Žalovaný II. na konaní svojho zamestnanca, resp. iných osôb žiadne
zavinenie nenesie, a teda uvedenú udalosť ani nezavinil. Tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté
dávky žalobcovi len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s
poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu,

v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom
rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.6. Na pojednávaní dňa 09.09.2021 sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní riadne a
včas ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
žalovanej I., hoci mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas, sa pojednávania

nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal súd o odročenie pojednávania.
Žalovaný II. na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých skutkových tvrdeniach uvádzaných v
konaní. Má za to, že celú nehodovú udalosť treba posúdiť aj v kontexte činností Železníc Slovenskej
republiky (SR), ktoré neboli označené ako žalovaný v tomto spore, avšak ktoré podľa názoru žalovaného
II. nesú časť zodpovednosti za vzniknutú škodu. Konkrétne povinnosti, ktoré Železnice SR porušili a

ktoré viedli k vzniku nehodovej udalosti dokumentuje znalecký posudok H.. Q. č. 10 z r. 2011, ďalej
uviedol, že pre priznanie regresných nárokov sociálnej poisťovne vyplývajúcich zo zákona o sociálnom
poistení, ako osobitného občianskoprávneho vzťahu je rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby, a to bez
zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádza v inom vzťahu do úvahy jej prípadná objektívna
zodpovednosť. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/21/2013, ktorý
rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom, v ktorom už bolo rozhodnuté o miere spoluzavinenia

žalovaného II..

7. Na návrh žalovaného II. súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s protokolom
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010 v znení dodatku č. 1
zo dňa 17.10.2011 a dodatku č. 2 zo dňa 09.02.2012 z vyšetrenia príčin vzniku smrteľného úrazu Y. O.,

z ktorého zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vyšetroval príčiny vzniku smrteľného pracovného
úrazu Y. O. K.. XX.XX.XXXX. Vyšetrovaná udalosť bola smrteľným pracovným úrazom podľa § 17
ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ
postihnutého bol H.. X. B. - Q. B. - X., Q. X, G., H.: XX XXX XXX. Kontrolovaným subjektom, kde sa úraz
stal, boli Železnice Slovenskej republiky, generálne riaditeľstvo, Klemensova 8, Bratislava, regionálne

riaditeľstvo údržby železničnej infraštruktúry Zvolen, M. R. Štefánika 295/2, Zvolen, stredisko miestnej
údržby traťový obvod Jesenské, IČO: 31 364 501. Z obsahu protokolu vyplýva, že dňa 13.06.2009 ráno
o 06.12 hod. vystúpila skupina traťových robotníkov v počte 10 osôb v železničnej stanici Hajnáčka z
osobného vlaku Os 6241, aby v priebehu dňa zabezpečila výmenu betónových podvalov v úseku medzi
stanicami Hajnáčka a Výhybňou Urbánka v km 82,542 až 83,068. Vedúci prác H.. G. vykonal poučenie

pracovnej skupiny o pracovných činnostiach a presune na pracovisko a zároveň ústne poveril I. W.
vedúcim pracovnej skupiny. Po určení a vyzdvihnutí pracovného náradia sa pracovná skupina odobrala
na pracovisko. V čase o 06.31 hod. bol zo železničnej stanice Hajnáčka vypravený vlak Os 6701, ktorý
viedol rušňovodič B. S.. Rušňovodič po odchode zo stanice postupne navodil na elektrickom rýchlomery
hnacieho dráhového vozidla rýchlosť 55 km/h a potom 75 km/h a touto rýchlosťou prechádzal aj cez

miesto udalosti. S. D., ktorý išiel ako posledný za skupinou traťových robotníkov vo vzdialenosti asi 50
m, keď zbadal blížiaci sa vlak, zakričal na chlapov, aby vystúpili z koľaje. G. Á. a Y. O. spolu s vedúcim
pracovnej skupiny I. W. sa snažili vyložiť motorovú zatáčačku z koľaje mimo priechodný prierez. To sa
im aj podarilo, ale napriek tomu vlak zachytil prednou ľavou časťou Y. O. a odhodil ho do priekopy do
vzdialenosti asi 10 m, pričom utrpel poranenia, ktorým na mieste podľahol. Z dodatku č. 2 k protokolu

vyplývajú zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou, ktoré zo strany postihnutého neboli
zistené,zostranyzamestnávateľaH..X.B.-Q.B.-X.,Q.X,G.bolizistenévrozsahu,žedňa13.06.2009
zamestnávateľ nevykonal nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života
a zdravia zamestnancov pracovnej skupiny tým, že nezabezpečil včas vystúpenie zamestnancov s
motorovou zatáčačkou z koľaje na bezpečné miesto, aby nedošlo ku kolízii s prichádzajúcim osobným

vlakom č. Os 6701, čím zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ nevydal vedúcemu prác bezpečnostné štítky
pre vedúcich pracovných skupín na účely objednávky od ŽSR Bratislava, ktorej predmetom bola výmena
betónových podvalov v úseku Hajnáčka - Urbánka km 82,542 - 83,068, následkom čoho tieto neboli
dňa 13.06.2009 odovzdané službukonajúcemu výpravcovi a nebol s ním dohodnutý konkrétny spôsob

zabezpečenia pracovnej skupiny pri výmene podvalov, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného
úrazu postihnutého Y. O.. Zamestnávateľ tým porušil § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ ďalej nezabezpečil dôslednú spoluprácu so
službukonajúcim výpravcom pri presune pracovnej skupiny vedenej I. W. v tom, že tento neoznámil
výpravcovi nasadenie ľahkého koľajového prostriedku - motorovej zatáčačky - na koľaj č. 3, smer

a spôsob jeho presunu na pracovné miesto, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu
postihnutého Y. O.. Zamestnávateľ nezabezpečil vypracovanie bezpečného pracovného postupu pri
výmere podvalov. Zo strany kontrolovaného subjektu, kde sa stal úraz - ŽSR, Klemensova 8 - neboli
zistené nedostatky. Zo strany iného kontrolovaného subjektu - ZSSK Slovensko, a.s., Bratislava - nebolizistené nedostatky. Zo strany rušňovodiča B. S. - zamestnanca zamestnávateľa Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava - boli zistené nedostatky v rozsahu, že rušňovodič
hnacieho dráhového vozidla nedodržal dňa 13.06.2009 v úseku trate železničná zastávka Hajnáčka

- Výhybňa Urbánka v km 82,750 - 83,100 prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti 30 km/h, hoci bol
o tejto skutočnosti vyrozumený všeobecným rozkazom, prehliadol návestia, ktorými bol úsek pomalej
jazdy viditeľne označený, prehliadol aj osoby v koľajisku a v blízkosti koľaje, nepoužil návesť 104 “ pozor
“ a hnacím dráhovým vozidlom zachytil a usmrtil postihnutého Y. O., čo bolo jednou z príčin smrteľného
pracovného úrazu postihnutého. Uvedeným konaním porušil § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.

z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 41 ods. 1 písm. f), i) Vyhlášky č. 250/1997 Z. z., ktorou sa vykonáva
dopravný poriadok dráh účinného v čase smrteľného pracovného úrazu.

8. Súd na návrh žalovaného II. vykonal dokazovanie oboznámením sa so ZP č. 10/2011 vypracovaným
znalcom H.. Q. na podnet zadávateľa Inšpektorát práce Banská Bystrica a oboznámil sa s bodom 3 na

str. 67 posudku, s odpoveďou na otázku č. 3 str. 68 - 69 posudku, zodpovedanie otázky č. 5. na str. 69
- 70 posudku, č. 7 na str. 47 - 51 posudku, zodpovedanie otázky č. 9 na str. 73 posudku, zodpovedanie
otázky č. 10 na str. 73 posudku, zodpovedanie otázky č. 12 na str. 73 posudku, zodpovedanie otázky č.
17 v časti H.. G. na str. 78 - 80 posudku, zodpovedanie otázky č. 18 na str. 80 - 81 posudku. Súd zistil,
že zadávateľ ŽSR (objednávateľ) prác nevykonal kontrolu dodržiavania bezpečnostných postupov pri

činnosti v mieste ohrozenia na trati v zmysle zmluvy BOZP medzi dodávateľom X. G. a odberateľom.
Z výpovedí riadiacich zamestnancov vedúcich prác H.. G. a pracovných skupín p. W. ako aj p. S.
vyplýva, že výkonní pracovníci neboli preukázateľne poučení o ich konkrétnej pracovnej činnosti a
bezpečnosti pre výkon určených prác, o čom nebol vykonaný ani zápis v denníku BOZP. Znalec na
niekoľkých miestach v texte posudku upozorňuje na právne postavenie vedúceho prác dodávateľa

prác X. G., a to či H.. G. mal pre túto funkciu u firmy X. G. uzavretý preukázateľný pracovnoprávny
vzťah. Jednalo sa o riadiaceho pracovníka so zodpovednosťou za prevádzkový a bezpečnostný chod
celej akcie. Otázne je, či bola na tejto „akcii“ vôbec uvedená funkcia skutočne zriadená, keď pre túto
funkciu so žiadnym pracovníkov nebol uzatvorený u firmy X. G. pracovnoprávny vzťah. Túto funkciu
viac-menej samozvane sám od seba začal vykonávať H.. G. - zamestnanec ŽSR SMÚ TO Jesenské

vo svojom pracovnom voľne. Prvoradou úlohou vedúceho prác zamestnaného u firmy X. pre túto
funkciu bolo povinne sa oboznámiť s vydaným platným dokumentom pre túto funkciu, t. j. objednávka
a zmluva BOZP. V prípade ním zistených nedostatkov na tieto upozorniť. Znalec konštatoval ďalšie
nedodržané povinnosti vedúceho prác, a to, že nezabezpečil, aby žiadny zamestnanec nezasiahol ani
svojim telom a ani žiadnym predmetom možnej kolízie do priestoru možného ohrozenia. Uzatvoril s

fyzickými osobami, ktoré mal pri výkone pracovnej činnosti riadiť len ústnu dohodu o výkone prác,
čím bol porušený Zákonník práce. Nevydal bezpečnostný štítok vedúcim pracovných skupín.
Nariadené poučenie zamestnancov o bezpečnosti bolo vykonané ústne bez toho, aby o tomto bol
vykonaný záznam do denníka BOZP, čo menovaný nevedel preukázať. Vedúci pracovných skupín boli
svojim výkonom od vedúceho prác poverení len ústne bez dokladovania tohto nariadenia. Zápisy v

stavebnom denníku nie sú v súlade so Stavebným zákonom a ďalšími predpismi. Odchod pracovných
skupín na trať nemal odsúhlasenú výpravcami a nežiadal od výpravcov zápis do telefónneho zápisníka
o tom, že tieto pracovné skupiny skutočne boli ním vyslané na trať. Pracovné skupiny vyslal na trať
svojvoľne bez vedomia a súhlasu výpravcov. Neviedol denník BOZP. Znalec v odpovedi na otázku
vymenúva konkrétne predpisy ŽSR Bz, ktoré boli takýmto konaním porušené. Znalec v ZP ďalej menuje

konkrétne predpisy ŽSR Bz, ktoré svojim konaním porušil vedúci pracovnej skupiny I. W. a O.. X. S.. ZP
znalec vypracoval z dokladov, ktoré mu pri zadaní boli doručené Inšpektorátom práce Banská Bystrica.
Znalec sa nezúčastňoval žiadnych vyšetrovaní, ani vypočúvaní zainteresovaných v prípade. Znalec v
posudku uviedol, že v materiáli pod bodom č. 3 sú o priebehu deja uvádzané nepravdivé a odlišné
skutočnosti, preto znalec tento materiál nemôže použiť pre skutočný popis priebehu deja. Práce na

výmene podvalov v medzistaničnom úseku ŽST Hajnáčka - Výhybňa Urbánka sa vykonávali na základe
objednávky a zmluvy medzi firmami X. a ŽSR. Znalec v ZP ďalej zhodnotil správu o uzavretí veľkej
nehody kategórie A5 - usmrtenie osoby, ku ktorej došlo dňa 13.06.2009 vydanej pod č. j. 01302/2009-
O440/21/4163 ŽSR gr OBI Bratislava. Znalec uviedol, že správa neodôvodnene neanalyzuje priebeh
pracovnej činnosti v dopravnej kancelárii ŽST Hajnáčka v čase približne od 05.40 hod. do 06.30 hod.,

kedy sa na tomto pracovisku vystriedalo viac pracovníkov súvisiacich s činnosťou na tejto akcii a
bolo potrebné vykonať rozbor výpovedí všetkých tam zúčastnených zamestnancov, ktorá analýza by
vypovedala o skutočnom priebehu situácie v danom kritickom čase. Správa neanalyzuje skutočné
postavenie H.. G. ako zamestnanca ŽSR na tejto akcii, a teda vôbec nevystihla jeho skutočnú činnosť.Neanalyzuje skutočný priebeh celej situácie o konaní s bezpečnostnými štítkami. V správe nie je ani
zmienka o legislatívnosti uzatvorenej objednávky a zmluvy BOZP medzi firmami X. G. a ŽSR. Znalec
ďalej realizoval zhodnotenie správy výsledok vyšetrovania príčiny vzniku smrteľného pracovného úrazu

traťového robotníka Y. O., ku ktorému došlo dňa 13.06.2009. Vyšetrovaciu správu vyhotovili ŽSR gr
OBI Bratislava. Podľa organizačného usporiadanie odboru bezpečnosti a inšpekcie na generálnom
riaditeľstve ŽSR Bratislava na tomto odbore okrem oddelenia vyšetrovania železničných nehôd je aj
oddelenie BOZP, ktoré zastrešuje vyšetrovanie porušenia BOZP vrámci železníc Slovenska. Aj v tomto
prípade totooddelenie,pretožekprípadudošlonadopravnejcesteŽSR,tento prípadzozákonamuselo

vyšetriť ako porušenie BOZP. Materiál obsahuje objektívne a presné popísanie vzniku celého prípadu,
ako aj presné vymenovanie porušení jednotlivých predpisových ustanovení príslušných predpisov, ktoré
boli základnou príčinou vzniku tohto neželaného stavu. Tento zápis bol dňa 02.07.2009 vo Zvolene
prejednaný za prítomnosti šetriacich orgánov ŽSR a dodávateľa prác X. G., ktorý k predloženej správe
nemal pripomienky. Znalec v ZP ďalej rozoberá, ktoré predpisové ustanovenia pre výkon vlastnej
činnosti boli porušené H.. G., ktorý vykonával práce pravdepodobne v brigádnickej funkcii u firmy X.

G.. Zamýšľal sa nad tým, či táto funkcia bola v skutočnosti zriadená, keď pre túto funkciu so žiadnym
pracovníkomfirmyX.G.nebolzriadenýpracovnoprávnyvzťah.Tútofunkciuviac-menejsamozvanesám
od seba začal vykonávať H.. G. - zamestnanec ŽSR SMÚ TO Jesenské vo svojom pracovnom voľne.
H.. G. nezabezpečil, aby žiadny zamestnanec nezasiahol ani svojim telom ani žiadnym predmetom
možnej kolízie do priestoru možného ohrozenia, uzatvoril s fyzickými osobami, ktoré mal pri výkone

pracovnej činnosti riadiť, len ústnu dohodu o výkone prác, nevydal bezpečnostný štítok vedúcim
pracovných skupín, nariadené poučenie zamestnancov o bezpečnosti bolo vykonané ústne bez toho,
aby o tomto bol vykonaný záznam do denníka BOZP, vedúci pracovných skupín boli svojim výkonom
od vedúceho prác poverení len ústne bez dokladovania tohto nariadenia, zápisy v stavebnom denníku
nie sú v súlade so Stavebným zákonom a predpismi ŽSR Bz1, odchod pracovných skupín na trať

nemal odsúhlasenú výpravcami a nežiadal od výpravcov zápis do telefónneho zápisníka o tom, že tieto
pracovné skupiny skutočne boli ním vyslané na trať, pracovné skupiny vyslal na trať svojvoľne bez
vedomiaasúhlasuvýpravcov,neviedoldenníkBOZP.Znaleckonštatuje,žejednoduchoupríčinouvzniku
smrteľného pracovného úrazu dňa 13.06.2009 pri danej akcii na danom mieste na danej trati bol stret
vlaku s osobou (aj mechanizmom) v koľaji trate. V čase vzniku tejto nehody sa na uvedenej koľaji nemal

nachádzať jeden z uvádzaných subjektov, a to buď vlak, alebo pracovná čata. Pri súčasnom jestvovaní
oboch naraz potom muselo zákonite dôjsť k vzniku tejto neželanej tragédie. Pri vzniku tejto situácie
bolo na veci najhoršie to, že u oboch subjektov - pracovná skupina verzus vlak, dochádzalo súčasne
naraz k porušovaniu predpisových ustanovení tak, ako je uvádzané v ZP. Zárodok vzniku tejto situácie
je potrebné hľadať ešte v čase, keď sa tvorila zmluva BOZP tým, že v nej boli vynechané rozhodujúce

ustanovenia o priebehu konania tejto akcie. Značným nedostatkom bolo aj to, že dopravná kancelária,
jej výpravcovia v ŽSR žst Hajnáčka, nemala v predstihu ani počas konania tejto akcie, základné
informácie o jej konaní, čím by končiaci aj nastávajúci výpravca bol pri preberaní informácií
získal základné vedomosti, potom by sa nemohlo stať, že výpravcovia pri pohybe zamestnancov
firmy X. G. ráno dňa 13.06.2009 v dopravnej kancelárii sa pohybovali bez toho, aby si výpravca urobil

poriadok a vydal okamžite záväzné predpisové pokyny, čím by následne riadenie pohybu pracovných
skupín sa muselo konať podľa ich rozkazov a nariadení, a nie podľa vlastných pokynov H.. G., o
ktorých nariadeniach a konaní výpravcovia nevedeli. Výpravcovia o konaní pracovných skupín nemohli
vedieť, pretože im nebolo umožnené dostať bezpečnostné štítky od jednotlivých pracovných skupín
a následne vykonať tomu prislúchajúce ďalšie dopravné opatrenia. Na prvom mieste by to museli

byť obojstranné zápisy BOZP a následne by sa každý výpravca musel zaujímať, či pred skutočným
odchodom týchto pracovných skupín na trať, ktoré ešte naviac budú obsadzovať koľaj, budú už krytí
posadením výstražných terčov č. 148. Každý výpravca by v takomto momente už musel vlak Os 6701
písomne rozkazom upozorňovať rušňovodiča na pohyb pracovných skupín v okolí koľaje, čo by pre
rušňovodiča znamenalo povinnosť zadávať návestí č. 104. V tomto momente by už rušňovodič strácal

možnosť výhovorky, že hľadal hektometrovníky. Rušňovodič nemal najmenší dôvod sa vyhovárať na
to, že nevidel osadený predzvestný štít „3“ umiestnený na veľmi dobrom viditeľnom mieste, čo dokazuje
aj predložená fotodokumentácia.

9. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 23.08.2017 sociálnej

poisťovne - ústredie súd zistil, že v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov vo veci uplatnenia práva sociálnej poisťovne voči tretej osobe na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania, odbor
dôchodkových dávok sekcie dôchodkového poistenia sociálnej poisťovne - ústredie, sociálna poisťovňavyplatila dávky dôchodkového poistenia pani Q. O. K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, E. vo výške 13.615,48
€, a to vdovský dôchodok vo výške 8.206,12 € od 14.09.2014 do 31.12.2016 a sirotský dôchodok
vo výške 5.409,36 € od 14.09.2014 do 31.12.2016. Žalobca k potvrdeniu o výške vyplatených dávok

dôchodkového poistenia zo dňa 23.08.2017 zároveň pripojil rozpis vyplatených dávok za obdobie od
14.09.2014 do 31.12.2016 (č. l. 12, 13 súdneho spisu).

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/21/2013 súd zistil, že v konaní vo veci
žalobcu Sociálna poisťovňa proti žalovanému Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939 o

zaplateniesumy11.944,-Eursúdžalovanéhozaviazalzaplatiťsumu 3.538,20Eurav zostávajúcejčasti
žalobu zamietol. Žalobca si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil z dôvodu, že vyplatil poškodenej
Q. O. v súvislosti so smrteľným úrazom jej manžela Y. O. dávky úrazového poistenia (náhrada nákladov
spojených s pohrebom, jednorazové odškodnenie manželky, jednorazové odškodnenie syna). Okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy titulom náhrady
škody. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nielen zamestnanec žalovaného bol

účastný pri spôsobení škody žalobcovi. Pokiaľ žalobca žaloval iba žalovaného, považoval okresný
súd za dôvodné, aby žalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej
škode. Aplikoval pri rozhodnutí § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že škoda vzhľadom
na výsledky vykonaného dokazovania v konaní, hlavne vzhľadom na obsah ZP H.. Q. Q.S. č. 10/2011
zo dňa 27.09.2011, ako aj vzhľadom na obsah protokolu inšpektorátu práce zo dňa 19.04.2010 v znení

dodatkov č. 1 a 2, vznikla pôsobením viacerých škodcov, a preto tu existujú výnimočné okolnosti
na rozdelenie náhrady škody. Súd prihliadol na skutočnosť, že spôsob a charakter porušení právnych
povinností v príčinnej súvislosti so smrteľným úrazom Y. O. zo strany zamestnanca žalovaného - B.
S., bola iného charakteru, ako pri zamestnancoch spoločnosti X.. Súd taktiež prihliadol na charakter
zistených nedostatkov a zavinení v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom, a preto rozhodol tak, že

žalovaný zodpovedá za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode v rozsahu 30 %.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 14Co/370/2016-278 zo dňa 9. júla 2019 rozsudok Okresného
súdu Bratislava III. zo dňa 22.01.2016 č. k. 21C/21/2013-249 v odvolaním napadnutej časti, v ktorej
súd I. inštancie žalobu zamietol, potvrdil.

13. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

14. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa
zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa
dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia

dávok.

15. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody podľa
odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

18. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

19. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,
ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.20. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorú žalovaní v konaní nepopierali a
to je ich zavinené protiprávneho konania v dôsledku ktorého došlo k nehodovej udalosti. Protiprávneho
konania sa dopustili zamestnanci žalovaného I. a žalovaného II. Uvedená skutočnosť jasne vyplýva

z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19. 04. 2010. Z
protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica vyplýva, že zo strany poškodeného neboli zistené
nedostatky a zo strany zamestnávateľa poškodeného spoločnosti X. G., I.. X.. Ž. H.. v tomto konaní,
bolo zistené, že porušil zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to tým, že nezabezpečil
včas vystúpenie zamestnancov s motorovou zátačkou z koľaje na bezpečné miesto, aby nedošlo

ku kolízii, nevydal vedúcemu prác bezpečnostné štítky pre vedúcich pracovných skupín, následkom
čoho tieto neboli dňa 13.06.2009 odovzdané výpravcovi a nebol s ním dohodnutý konkrétny spôsob
zabezpečenia pracovnej skupiny, nezabezpečil dôslednú spoluprácu službukonajúcim výpravcom pri
presune druhej pracovnej skupiny v tom, že vedúci skupiny neoznámil výpravcovi nasadenie ľahkého
koľajového prostriedku. Vo vzťahu k žalovanému II. z tohto protokolu vyplynulo zavinené konanie
jej zamestnanca - rušňovodiča, ktorý porušil zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým

spôsobom, že nedodržal dňa 13.06.2009 prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na 30 km za hodinu
hnacím dráhovým vozidlom, vlakom sa pohyboval rýchlosťou až 75 km za hodinu, hoci bol o
tejto skutočnosti vyrozumený všeobecným rozkazom, prehliadol návestia, ktorým bol úsek pomalej
jazdy viditeľne označený, prehliadol aj osoby v koľajisku a v blízkosti koľaje, nepoužil návesť 104 a
hnacím dráhovým vozidlom zachytil a usmrtil poškodeného, čo bolo jednou z príčin smrteľného

pracovného úrazu . Zamestnanci žalovaného I. a žalovaného II. boli uznaní vinnými z prečinu usmrtenia
v trestnom konaní. Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 19.04.2010 v znení dodatku č. 1 a
dodatkuč.2reflektujeizáveryZPH..Q.,ktorýinšpektorátprácezohľadnilvrámcizistených nedostatkov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti
so zavineným protiprávnym konaním zamestnancov žalovaného I. a žalovaného II.. Škodu teda

spôsobilo viacero škodcov.

21. Pokiaľ je škoda spôsobená viacerými škodcami, ide o protiprávne konanie viacerých osôb,
ktoré viedlo k jej vzniku, pričom nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, postačí, ak bola škoda
spôsobená viacerými osobami, hoci tieto konali nezávisle od seba. Rovnako nie je rozhodujúce, či ide o

konanie fyzickej alebo právnickej osoby. Občianske právo vychádza z princípu solidárnej zodpovednosti
viacerých škodcov. Vzájomný vzťah medzi zodpovednými subjektmi je daný tým, že zásadne ide
o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, resp. o solidárnu zodpovednosť viacerých osôb, ktoré sa
zúčastnili na vzniku tej istej škody. Delená zodpovednosť za škodu je výnimkou z tejto zásady podľa §
438 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ škodu spôsobilo viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a

nerozdielne, a len vtedy, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Solidárna zodpovednosť je
zákonným východiskovým pravidlom, pričom pomerná alebo delená zodpovednosť je výnimkou z tohto
pravidlaamusíbyťnáležiteodôvodnená,musítubyťdanéapreukázanésúdu,žesúsplnenépodmienky
na určenie tejto delenej zodpovednosti. Zákon nedefinuje, čo je možné považovať za odôvodnené

prípady pre nerešpektovanie základnej zásady spoločnej zodpovednosti škodcov. Súd môže rozhodnúť
o delenej zodpovednosti iba výnimočne, a to najmä vtedy, ak je rozdiel účasti škodcov na spôsobení
škody celkom zrejmý a nebude mať za následok nevymožiteľnosť škody alebo podstatné sťaženie jej
vymožiteľnosti. Zákon totižto preferuje ochranu poškodeného a opustenie tejto zásady predpokladá iba
výnimočne. Pokiaľ sa nedá jednoznačne určiť podiel jednotlivých škodcov na vzniku škody, tak ako je

to aj v tomto prípade, škodcovia za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Zákon v prvom rade
preferuje ochranu poškodeného, ktorý sa môže domáhať náhrady škody od ktoréhokoľvek škodcu.

22. Žalovaný II. v konaní žiadal zohľadniť mieru svojho zavinenia na vzniku škody. Navrhoval, aby
žalovaníbolizaviazanízaplatiťžalovanúsumupodielovo,podľaichúčastinaspôsobeníškody.Poukázal

na ZP č. 10/2011 znalca H.. Q. Q., ktorý dopodrobna opisuje a vysvetľuje všetky porušenia, ku ktorým
došlo zo strany spoločnosti X. a ŽSR. ZP poukazuje aj na porušenie iných osôb, ako žalovaných I.
a II.. Žalovaný II. ďalej argumentoval, že žalobca nežaloval správne všetky subjekty zodpovedné za
uvedenú nehodu a vzniknutú škodu. Podľa právneho názoru žalovaného II. je nevyhnutné, aby súd
v predmetnom konaní zohľadnil zodpovednosť a mieru zavinenia ďalších osôb podieľajúcich sa na

vzniku škody, a to ŽSR a samotného poškodeného. Keďže neboli žalobou žalované všetky subjekty
zodpovedné za náhradu škody, ktoré za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na vzniknutí škody, nie je
možné v danom prípade rozhodnúť inak ako podielovo. K týmto argumentom žalovaného II. súd uvádza,
že z § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že východiskom pri zodpovednosti viacerých škodcovza škodu je princíp spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti. S poukazom na ods. 2 uvedeného § sa
len výnimočne môže spoločná zodpovednosť zmeniť na delenú. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka
upravuje vzťah medzi poškodeným a samotnými škodcami. Následne vzťah medzi škodcami navzájom

upravuje § 439 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého škodcovia, ktorí zodpovedajú za škodu spoločne
a nerozdielne, sa medzi sebou môžu vyrovnať podľa účasti na spôsobení škody. Uvedený § vychádza
z pasívnej solidarity škodcov a môže ustanoviť vzájomné vyporiadanie pre prípad, že by niektorý zo
solidárne zaviazaných škodcov si myslel, že plnil viac, ako bola jeho účasť na spôsobenej škode. Zákon
nevylučuje možnosť, že v prípade, ak je niekto spoločne a nerozdielne zaviazaný na náhradu škody,

sa neskôr nemôže domáhať žalobou voči ostatným škodcom s poukazom na skutočnosť, že on plnil
vo vyššej časti, ako bola jeho účasť pri spôsobení škody na zaplatenie odôvodnenej sumy. Takéto
právo na vyporiadanie je samostatným majetkovým právom, ktoré môže byť kedykoľvek zaviazaným
subjektom po plnení žalobcovi v tomto konaní uplatnené na súde. Predpokladom použitia ustanovenia
§ 439 Občianskeho zákonníka je solidárna zodpovednosť viacerých škodcov a skutočnosť, že došlo
k plneniu jedným alebo viacerými zo solidárne zaviazaných škodcov. Ten škodca, ktorý poškodenému

nahradil celú škodu alebo vo väčšom rozsahu, než je jeho podiel na spôsobenej škode, vyporiada sa
na základe tohto ustanovenia s ostatnými škodcami podľa ich individuálnej účasti na spôsobenej škode.
Vyporiadanie sa uskutočňuje prostredníctvom tzv. práva následného postihu. Môže sa uskutočniť buď
dohodou alebo na základe súdneho rozhodnutia. Ak sa teda v tomto konkrétnom prípade žalovaný II.
domnieva, že sa na vzniku žalovanej škody zúčastnili aj ďalšie subjekty, ktoré sa nestali stranou sporu,

nie je tým dotknuté jeho právo vymáhateľné i v samostatnom súdnom konaní na vyporiadanie sa s
ostatnými spoločnými škodcami. Uvedené však nemôže ísť na ťarchu poškodeného, teda žalobcu, ktorý
môže požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od ktoréhokoľvek škodcu, a teda má možnosť vybrať
si toho, koho považuje za finančne najzdatnejšieho a ktorý pravdepodobne bude schopný nahradiť celú
škodu.

23. Záverom súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.
8Cdo/149/2018. Dovolací súd rozhodoval vo veci totožných strán sporu, totožného skutkového a
právneho základu. Predmetom konania bol totožný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vyplatenej na
dôchodkových dávkach poškodenej Q. O. formou vdovského a sirotského dôchodku avšak za iné

časové obdobie ako v tomto konaní. Najvyšší súd SR skonštatoval správnosť záveru prvostupňového
a odvolacieho súdu o spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov za spôsobenú škodu.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery rozhodol súd tak, že žalovaných I. a II. zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 13.615,48 € spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi

vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v celom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).