Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, August 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119210184
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119210184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.-O., M.
XXX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom 010 01 Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO:
42 350 026, o zaplatenie sumy 17.910,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 18. februára 2020, č. k. 7Csp/117/2019-93 v znení opravného uznesenia
zo dňa 19. augusta 2020, č. k. 7Csp/117/2019-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. februára 2020, č. k. 7Csp/117/2019-93 v znení
opravného uznesenia zo dňa 19. augusta 2020, č. k. 7Csp/117/2019-167 rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9632,19 eura s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 81,23 eura od 21.02.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 331,57 eura od

21.03.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne
zo sumy 331,57 eura od 21.05.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.06.2017 do
zaplatenia, 5% ročne zo sumy 331,57 eura od 21.07.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57
eura od 21.08.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.09.2017 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 331,57 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.11.2017
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 56,43 eura od 21.01.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 266,44
eura od 21.03.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 266,44 eura od 21.05.2018 do zaplatenia, 5 %

ročne zo sumy 331,57 eura od 21.06.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 331,57 eura od 21.07.2018
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57
eura od 21.09.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 292,86 eura od 21.12.2018 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 331,57 eura od 21.01.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 133,22 eura od 21.02.2019
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.03.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57
eura od 21.04.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.05.2019 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 331,57 eura od 21.06.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 331,57 eura od 21.07.2019

do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.08.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57
eura od 21.09.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.10.2019 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 331,57 eura od 21.11.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 189,96 eura od 21.12.2019do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 83,75 eura od 21.01.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 7,56%.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 499, § 506, § 503 ods. 1, 3
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods.
1, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2

zák. č. 129/2010 Z. z.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.09.2019,
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 17910,97 eura spolu s príslušenstvom, ako
aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding,
a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 18.03.2016 zmluvu o pôžičke č. 8016008/7530503344, na základe

ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 20000 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splácať v 120
mesačných splátkach po 331,57 eura, pričom uhradil len sumu 4899,03 eura. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, listom zo dňa 26.11.2018 bol vyzvaný na
úhradu dlžných splátok a upozornený na možnosť zosplatnenia, k čomu došlo dňa 19.01.2017, o čom
bol upovedomený listom zo dňa 24.01.2017. Dlh žalovaného tak predstavuje 17910,97 eura a súčasne

sa domáha zaplatenia aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia.

4. Žalovaný v odpore namietal, že po zadaní údajov do interaktívnej kalkulačky dostupnej na stránke
www.fininfo.sk bola RPMN vypočítaná vo výške 16,75 % p.a. a zmluva uvádza nesprávnu výšku RPMN.
Okrem toho namietal, že žalobca neuvádza, akým spôsobom skúmal bonitu klienta v zmysle § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom ak nekonal s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nepreukázal ani to, že by nárok na
zaplatenie nákladov za vymáhanie pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok ako MP3 bol v
súlade so zákonom, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov na vymáhanie
pohľadávky v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu

neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pretože nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Na
základe uvedeného nebol oprávnený zosplatniť úver. Nepreukázal, že žalovaný mal objektívnu možnosť
sa oboznámiť s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, a preto neuhradená pohľadávka zročná do
20.08.2016 je premlčaná a zároveň nemá nárok na splátky splatné po podaní žalobného návrhu, v ktorej

časti bola žaloba podaná predčasne. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nedošlo k premlčaniu celého nároku,
tento bol uplatnený v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Premlčanie dlhu,

ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej
splátky, rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť
celého dlhu. V tomto smere poukázal na dojednanie v čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok. K
dátumu zosplatnenia žalobca evidoval z predpísaných 9 splátok úhradu necelých 6 splátok, teda sa
dostal do omeškania s úhradou splátky č. 6 v celosti, splatnou dňa 20.09.2016. Zosplatnenie v tomto

prípade nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.12.2016, pričom 3 ročná premlčacia doba by uplynula
až dátumom 20.12.2019, pričom žaloba bola podaná pred týmto dátumom. V zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a práve táto
hodnota predstavuje sumu 312,68 eura, pričom ide o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho
vymáhania pohľadávky, výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na

základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovaným po dátume zosplatnenie pohľadávky, t.j. pre rok
2018 10,8 %. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo žalovanému zasielané obyčajnou
počtou, pretože pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva s doručenkou, v rámci ktorej bol
upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
pričom sa vyžadujú dva úkony - výzva a druhým je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.7. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že predchodca žalobcu (Consumer Finace
Holding, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 18.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytol predchodca žalobcu žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 20.000 eur s tým, že

žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 mesačných splátkach po 331,57 eura k 20. dňu kalendárneho
mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola 20.03.2026. Výška fixnej úrokovej sadzby predstavovala
14,90% p.a. a RPMN 16,91 %, priemerná hodnota RPMN 9,93 %, odplata 16,18 %, doba trvania zmluvy:
do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Celkové náklady 17 220,40 eura, celková
výška a mena úveru 20 000 eur, celková čiastka 37 220,40 eura. Podľa II zmluvy údaje klienta o

zamestnaní a finančnej situácii, zamestnávateľ: Kaufland SR, s.r.o., zamestnaný od 03/2009, na dobu
neurčitú, mzda na účet, priemerný čistý mesačný príjem 1391 eur, mesačné náklady (napr. splátky
úverov, hypoték, lízingov) 0 eur, vlastník úverovej karty, iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na
bývanie) 0 eur. Podľa III zmluvy doklady klienta doložené k zmluve: platný občiansky preukaz, výplatné
pásky za posledné dva mesiace, potvrdenie zamestnávateľa o príjme. Podľa IV zmluvy špecifikácia
nehnuteľností: rodinný dom, vedený na LV č. XXXX, obec M.-O., typ rekonštrukcie: zateplenie, výmena

strechy. Podľa V zmluvy údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti: H. K., žiadateľ totožný s majiteľom. Podľa
VIII zmluvy poskytnutie pôžičky: prevodom na účet R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa IX zmluvy
spôsobsplácaniasplátok:bezhotovostnýmprevodomnaúčetspoločnostiRVSjeuvedenývsplátkovom
kalendári ako evid. č./VS. Článok 7 zmluvných podmienok obsahuje splátkový kalendár s uvedeným
dátumu splatnosti, zostatok istiny po úhrade splátky, výška istiny, úroku, poistenia a výška splátky k

úhrade. Článok 8 zmluvných podmienok obsahuje spôsob výpočtu ROMN vrátane uvedenia vzorca
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 11. Listom zo dňa 26.11.2016 predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že eviduje k zmluve zo dňa 18.03.2016 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 1149,57
eura, ktorý žiada uhradiť bezodkladne na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX,
s tým, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 9/2016, bude spoločnosť

Consumer Finance Holidng, a.s. oprávnená úver zosplatniť.

8. Listom zo dňa 24.01.2017 predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nedošlo k úhrade dlžných
splátok úveru, preto sa úver na základe úverovej zmluvy č. 8016008 stal splatným v celom rozsahu,
pričom celková výška dlhu predstavuje 20 754,66 eura. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu

na účet č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX. Z prehľadu splátok a úhrad
vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 19.04.2016 sumu 331,57 eura, dňa 19.04.2016 sumu 331,57 eura,
dňa 24.06.2016 sumu 331,57 eura, dňa 13.07.2016 sumu 331,57 eura, dňa 04.11.2016 sumu 176,71
eura, dňa 20.11.2016 sumu 250,34 eura, dňa 16.02.2017 sumu 250,34 eura, dňa 21.11.2017 sumu
606,71 eura, dňa 19.02.2018 sumu 396,70 eura, dňa 20.04.2018 sumu 396,70 eura, dňa 08.10.2018

sumu 503,50 eura, dňa 12.10.2018 sumu 198,35 eura, dňa 12.02.2019 sumu 198,35 eura. Z výpisu
účtu žalovaného vyplýva, že dňa 11.02.2019 uhradil sumu 198,35 eura, dňa 04.12.2019 sumu 141,61
eura, dňa 28.01.2020 sumu 247,82 eura, s tým, že išlo o platby na účet R XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, VS: XXXXXXX.

9. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva, ktorú predchodca žalobcu
so žalovaným uzatvoril, je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Predchodca žalobcu bol dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 OZ je potrebné na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol

spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
ajvšetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.Tietoustanovenia
sapoužijúvždy,akjetonaprospechzmluvnejstrany,ktorájespotrebiteľom.Súdmalzato,žepredmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. S ohľadom na námietky žalovaného súd dodáva, že

zmluvaobsahujevšetkypredpokladypoužitéprevýpočetRPMNvzmluve,ato:výškaúveru,dátumprvej
splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok
za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch nepožadoval a ani nepožadujeuvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN. Preto námietka žalovaného o nesprávnej
výške RPMN neobstojí.

10. Súd dodal, že zmyslom zákona nie je bezúčelový formalizmus alebo vnucovanie náležitosti
zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom zákona je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre
spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom predmetná zmluva obsahovala
dostatočné a zrozumiteľné vymedzenie náležitostí pre žalovanú ako spotrebiteľa, ktorá ani nenamietala,
že by bolo pre ňu nezrozumiteľným niektoré ustanovenie zmluvy. Zmluva obsahovala RPMN vo výške

16,91 %, ako aj výšku priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy vo výške 9,93 %. Rovnako tak
zmluva obsahovala aj ďalšiu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), keďže obsahuje výšku počet a termíny splátok istiny a
úrokov v samotnom texte zmluvy: výška 331,57 eura, termín 1. splátky: 20.04.2016, počet splátok: 120,
periodicita a termín splatnosti splátky: mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Okrem toho článok
8 Zmluvných podmienok obsahuje presný rozpis splátkového kalendára a spôsob započítania na istinu,

úrok, poistenie. Výška, počet a termíny splátok iných poplatkov, u ktorých je povinnosť ich úhrady je
tak zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v texte zmluvy. V zmysle príslušnej dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., zmluva sa bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pokiaľ
ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom
na základe uvedeného sú upravené dôsledky porušenia povinnosti. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z. z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch,
ktorý ma mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže čerpať

finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch resp. kedy
v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ust.
§ 9 ods. 2 a to aj pokiaľ išlo o § 9 ods. 2 písm. k/, j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

(účinného v čase uzatvorenia zmluvy). V danom prípade preto nemožno považovať spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené právne názory pritom zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 22.02.2018 sp. zn .3 Cdo 146/2017, v ktorom okrem iného Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatoval, že „Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene
(medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom
s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku vo veci

C-42/05 Home Credit Slovakia, s.r.o. proti F. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru
vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej
právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom“. Rovnako tak zmluva obsahovala aj údaj o RPMN a
spôsob jeho výpočtu podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere

preto námietky žalovaného neobstoja a zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 18.03.2016 tak spĺňa všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. predpokladané náležitosti.

11. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného, že predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní bonity žalovaného z hľadiska jeho schopnosti splácať úver, súd nepovažuje ani túto

námietku žalovaného za dôvodnú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že boli skúmané údaje o žalovanom a
to pokiaľ ide o jeho zamestnanie, typ pracovaného pomeru, dĺžku uzatvorenia pracovného pomeru,
jeho priemerný čistý mesačný príjem, ako aj výdavky, ktoré žalovaný má. Žalovaný doložil k zmluve aj
výplatné pásky za posledné dva mesiace a potvrdenie jeho zamestnávateľa na tlačive žalobcu. V tomto
prípade tak žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný poskytnúť úplné a pravdivé údaje týkajúce sa ich osoby,

pričom na strane žalobcu súd nezistil žiadne pochybenie ohľadne skúmania schopnosti žalovaného
splácať poskytnutý úver. Podľa článku X zmluvy žalovaný ako klient prehlásil, že všetky údaje týkajúce
sa klienta sú úplné a pravdivé a berie na vedomie, že spoločnosť je oprávnená si tieto údaje overiť
za účelom posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zistenia ďalších informácií, ktoré budepovažovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za nevyhnutné. Preto argumentácia žalovaného, že
úver je z tohto dôvodu bezúročný a bezpoplatkov, neobstojí podľa názoru súdu.

12. V konaní žalovaný namietal aj skutočnosť, že neboli splnené podmienky z hľadiska mimoriadneho
zosplatnenia úveru, keď nebolo preukázané doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru žalovanému. Súd za týmto účelom vyzval žalobcu, aby doložil listiny preukazujúce dodržanie
postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to najmä listiny preukazuje doručenie predžalobnej
upomienky a oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti. Žalobca napriek výzve súdu tieto listiny

nedoložil, a keďže žalovaný poprel, že by mu boli tieto listiny doručené, bolo na žalobcovi dôkazné
bremeno, aby preukázal jednak doručenia predžalobnej upomienky a doručenie oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, čo v konaní nepreukázal. Za daného skutkové stavu súd ustálil, že k
zosplatneniu úveru v tomto prípade nedošlo, a preto nenastala ešte konečná splatnosť úveru, pretože
táto podľa zmluvy nastane až dňa 20.03.2026. Žalobca tak má nárok na zaplatenie splátok splatných
do rozhodnutia súdu, t. j. v tomto prípade do splátky splatnej dňa 20.01.2020. V tomto smere žalovaný

namietal aj premlčanie nároku.

13. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru, na ktorý má žalobca nárok
a to pre splátky splatné do 20.01.2020, došlo k jej čiastočnému premlčaniu. S ohľadom na uvedené
súd posudzoval premlčanie pre každú splátku jednotlivo a splátky splatné do 20.08.2016 považoval za

premlčané, pretože žaloba bola podaná na súd dňa 06.09.2019, a preto splátky splatné viac ako tri
roky pred podaním žaloby sú premlčané. V danom prípade tak žalobcovi patrí nárok úhradu splátok
splatných od 20.09.2016 do 20.01.2020 pri výške splátky 331,57 eura, t. j. suma 13 594,37 eura,
ktorá predstavuje 41 splátok po 331,57 eura. Žalovaný uhradil dňa 04.11.2016 sumu 176,71 eura, dňa
20.11.2016 sumu 250,34 eura, dňa 16.02.2017 sumu 250,34 eura, dňa 21.11.2017 sumu 606,71 eura,

dňa 19.02.2018 sumu 396,70 eura, dňa 20.04.2018 sumu 396,70 eura, dňa 08.10.2018 sumu 503,50
eura, dňa 12.10.2018 sumu 198,35 eura, dňa 12.02.2019 sumu 198,35 eura, dňa 04.12.2019 sumu
141,61 eura, dňa 28.01.2020 sumu 247,82 eura, t. j. uhradil za dané obdobie sumu v celkovej výške
3962,18 eura. Súd preto priznal žalobcovi sumu 9632,19 eura ako rozdiel medzi sumou úveru, na ktorý
vznikol žalobcovi nárok za obdobie splátok splatných od 20.09.2016 do 20.01.2020 vo výške 13 594,37

eura a sumou uhradenou žalovaným za dané obdobie vo výške 3962,18 eura. Súd sa stotožnil aj s
tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie nákladov za vymáhanie
pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok ako MP3, kedy nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

14. Keďže však podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru,
keďže nepreukázal skutočné doručenie predžalobnej výzvy a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, a teda súd nemal za preukázané účinné zosplatenie úveru, má žalobca nárok
na zákonný úrok z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok úver splatných za obdobie od
20.06.2016 do 20.01.2020. V danom prípade žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 30.01.2017,

preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % a to od 21. dňa daného mesiaca a to vo vzťahu k
splátkam splatných od 20.01.2017 do 20.01.2020 s tým, že zohľadnil skutočnosť, že žalovaný za toto
obdobie realizoval čiastočné úhrady, a preto priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
81,23 eura od 21.02.2017 do zaplatenia (v tomto prípade žalovaný uhradil dňa 16.02.2017 sumu 250,34
eura, preto je povinný na splátke splatnej dňa 20.02.2017 uhradiť ešte sumu 81,23 eura, t. j. 331,57 -

250,34), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.03.2017 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 331,57 eura od 21.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
331,57 eura od 21.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura

od 21.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.09.2017
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.10.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.11.2017 do zaplatenia, zo splátky
splatnej dňa 20.12.2017 úrok z omeškania nepriznal, pretože dňa 21.11.2017 uhradil sumu 606,71 eura,
úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy56,43euraod21.01.2018dozaplatenia(zohľadnil,žedňa

21.11.2017 uhradil sumu 606,71 eura, ktorá bola zohľadnená na úhradu splátky splatnej dňa 20.12.2017
vo výše 331,57 eura na splátku splatnú dňa 21.01.2018 v sume 275,14 eura, t. j. zostáva uhradiť suma
56,43 eura), pre splátku splatnú dňa 20.02.2018 úrok z omeškania nepriznal, pretože dňa 19.02.2018
uhradil sumu 396,70 eura, ktorá bola vo výške 331,57 eura zohľadnená na úhradu splátky splatnej dňa20.02.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 266,44 eura od 21.03.2018 do zaplatenia (zo
sumy 396,70 eura uhradenej dňa 19.02.2018 bola suma 331,57 eura započítaná na splátku splatnú dňa
20.02.2018 a v časti sumy 65,13 eura na splátku splatnú dňa 20.03.2018, preto zostáva uhradiť suma

266,44 eura), pre splátku splatnú dňa 20.04.2018 úrok z omeškania nepriznal, pretože dňa 20.04.2018
uhradil sumu 396,70 eura, ktorá bola vo výške 331,57 eura zohľadnená na úhradu splátky splatnej dňa
20.04.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 266,44 eura od 21.05.2018 do zaplatenia
(zo sumy 396,70 eura uhradenej dňa 20.04.2018 bola suma 331,57 eura započítaná na splátku splatnú
dňa 20.04.2018 a v časti sumy 65,13 eura na splátku splatnú dňa 20.05.2018, preto zostáva uhradiť

suma 266,44 eura), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.06.2018 do
zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy331,57euraod21.07.2018dozaplatenia,úrok
zomeškaniavovýške5%ročnezosumy331,57euraod21.08.2018dozaplatenia,úrokzomeškaniavo
výške5%ročnezosumy331,57euraod21.09.2018dozaplatenia,presplátkysplatnédňa20.10.2018a
dňa 20.11.2018 úrok z omeškania súd nepriznal, pretože dňa 08.10.2018 uhradil žalovaný sumu 503,50
eura a dňa 12.10.2018 uhradil sumu 198,35 eura, preto suma 331,57 eura bola započítaná na splátku

splatnú dňa 20.10.2018 a splátku splatnú dňa 20.11.2018 a zvyšok sumy 38,71 eura bol započítaný
na splátku splatnú dňa 20.12.2018, z ktorej tak zostáva uhradiť 292,86 eura, a preto bol priznaný úrok
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 292,86 eura od 21.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 133,22 eura od 21.02.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

331,57 eura od 21.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od
21.04.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.05.2019 do
zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy331,57euraod21.06.2019dozaplatenia,úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.07.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura od 21.08.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 331,57 eura od 21.09.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
331,57 eura od 21.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,57 eura
od 21.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 189,96 eura od 21.12.2019
do zaplatenia (žalovaný dňa 04.12.2019 uhradil sumu 141,61 eura, ktorá bola zohľadnená na splátku
splatnú dňa 20.12.2019, z ktorej je tak povinný ešte uhradiť sumu 189,96 eura), úrok z omeškania 5 %

ročne zo sumy 83,75 eura od 21.01.2020 do zaplatenia (žalovaný dňa 28.01.2020 uhradil sumu, ktorá
bola zohľadnená na splátku splatnú dňa 20.01.2020, a preto je povinný zaplatiť na túto splátku ešte
sumu 83,75 eura). Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol.

15. Súd posudzujúc žiadosť žalovaného o platenie žalovanej sumy v splátkach dospel k záveru, že v

danom prípade nie sú dané dôvody na plnenie v splátkach. Pri úvahe o určení, či peňažné plnenie sa
môže realizovať v splátkach, súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových
pomerov strán sporu, ako aj z postavenia strán sporu. A po zohľadnení uvedených okolností mal za
to, že žalovaný nepreukázal existenciu takých pomerov na jeho strane, ktoré by odôvodňovali plnenie
v splátkach. Súd zohľadnil aj okolnosti daného prípadu, keď uplynul dostatočný časový úsek, počas

ktorého mal žalovaný možnosť riešiť situáciu so žalobcom a žiadať o uhradenie predmetnej sumy v
splátkach.

16.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.2CSP,pretožežalobcasadomáhalzaplatenia
sumy 17.910,37 eura (100 %), súd mu priznal 9632,19 eura (53,78 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku

8278,18 eura (46,22 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel
pomerných úspechov. Žalobca bol úspešný v 7,56 % (53,78 % - 46,22 %) a v takomto rozsahu mu súd
priznal aj náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti I. výroku a výroku III. o náhrade trov konania podal

žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

18. Uviedol, že k žalobnému návrhu neboli predložené výplatné pásky, ani potvrdenie o príjme,
a preto podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Konajúci súd neakceptoval námietku žalovaného, že predchodca

žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného z hľadiska jeho
schopnosti splácať úver, a z uvedeného dôvodu konajúci súd neurčil, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Poukázal na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Z obsahu zmluvy vyplýva, že boli skúmané
údaje o žalovanom a to pokiaľ ide o jeho zamestnanie, typ pracovaného pomeru, dĺžku uzatvoreniapracovnéhopomeru,jehopriemernýčistýmesačnýpríjem.Konajúcisúdsícevychádzalzobsahuzmluvy
o pôžičky, žalobca však ako prílohu k žalobnému návrhu nepredložil žiadne výplatné pásky a tiež ani
potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu. Už samotný údaj o výdavkoch v sume 0 eur vzbudzuje

pochybnosti o týchto výdavkoch, a preto podľa názoru žalovaného mal právny predchodca žalobcu
posúdiť schopnosť splácať úver žalovaným nahliadnutím na údaje z príslušnej databázy. Keďže žalobca
s odbornou starostlivosťou neposúdil príjmy a výdavky žalovaného, išlo o hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, následkom čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe
uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP a to tak, že žalobný nárok vo zvyšnej časti zamietne a
prizná žalovanému právo na náhradu trov konania a zároveň prizná žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Žalovaný následne doručil vyjadrenie, v ktorom poukázal na podstatu aktívnej vecnej legitimácie s
tým, že žalobca nepostupoval podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu zo dňa 28.03.2018, č. k. 7Cdo/26/2017, resp. 1Cdo/147/2017.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v
zmysle§219ods.3zapoužitia§378ods.1CSPoznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuna
úradnejtabulisúduanawebovejstránkekrajskéhosúduvlehotenajmenejpäťdnípredjehovyhlásením)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vyhovujúceho výroku a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale

obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd sa
teda stotožňuje z podstatnými závermi prvoinštančného súdu ohľadne skutkových zistení, posúdenia
absencie preukázania predčasného zosplatnenia ako aj splnenie náležitostí spotrebiteľskej úverovej
zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z..

25. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku a vzhľadom na odvolací dôvod
žalovaného odvolací súd dodáva, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil otázku splnenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

26. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase poskytovania úveru, Veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 cit. zák., účinného v čase poskytovania úveru, spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

28. V tomto prípade právny predchodca žalobcu splnil povinnosť posudzovať tzv. „bonitu“ spotrebiteľa,
tým, že od neho vyžiadal informácie týkajúce sa príjmu, výdavkov, či otázky zamestnania žiadateľa
o úver. Žiadateľ o úver bol povinný poskytnúť úplné a pravdivé informácie. Z konania nevyplynuli
okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) nekonal s odbornou
starostlivosťou, ani preto, že sa nejaví poskytnutie úveru pri splátkach vo výške 331,57 eura a pri príjme

1391 eur za taký rozsah povinnosti spotrebiteľa, ktorý by bol bez ďalšieho nesplniteľný.

29. Odvolací súd v ďalšom konštatuje, že uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 19.08.2020, č. k.
7Csp/117/2019-167 bola pripustená zmena na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ICO: 31 320 155, vstupuje
do konania ako žalobca - Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť

Staré Mesto 811 07.

30. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Predpokladmi postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách na inú osobu je

splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti.
Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná a ak napriek
tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 26/2017
z 28. marca 2018 a rozsudok sp. zn. 1Cdo 147/2017 z 24. apríla 2018, v ktorých Najvyšší súd SR

uviedol, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách jednoznačne definuje podmienky, za akých možno resp.
nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou.
Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení
a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,

aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta obsahuje úpravu
situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okremnej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

35. Odvolací súd konštatuje, že je treba mať na zreteli, že neplatnosť postúpenia pohľadávky a
nepreukázanieplatnosti(účinnosti)postúpeniapohľadávkymajúvkontradiktórnomproceseprizisťovaní
skutkového stavu (§ 215 CSP) rovnaké následky v podobe neúspechu (zamietnutia žaloby) z dôvodu
absencie (preukázania) vecnej legitimácie, hoci k samotnému postúpeniu (aj účinnému) v prípade

nepreukázaného postúpenia dôjsť v hmotnoprávnej rovine mohlo.

36.Vtomtoprípadepovyhlásenírozsudkuprvoinštančnéhosúdumalopodľatvrdenížalobcuaprávneho
predchodcu žalobcu dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom bolo
rozhodnutéozmenestranysporu.Zobsahužalobcompredloženýchdokladovvyplynulo,žežalovanému
bolo doručované oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 25.02.2020 s obsahom, že k 19.02.2020 došlo

k postúpeniu pohľadávok na žalobcu. Odvolací súd považoval podmienku omeškania žalovaného v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, najmenej 90 dní, za splnenú.

37. Odvolací súd svoje rozhodnutie vyhlásil a vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

38. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).