Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205157
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120205157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: v 1. rade Ľ. R.,

X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XXX, XXX XX Z., v 2. rade A.. R. R., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XXX, XXX XX Z.,
proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009
Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 47 258 713, právne
zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. u r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 21.06.2015
je bezúročný a bez poplatkov,

II. v prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a ,

III. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 04.05.2020 navrhli žalobcovia, aby súd určil, že úver zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 21.06.2015 je bezúročný a bez poplatkov
eventuálne, aby určil, že táto zmluva je neplatná. Zároveň navrhli, aby súd určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy zo dňa 21.06.2015 je neplatná a aby priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť posúdiť schopnosť
spotrebiteľov splácať úver. Žalobcovia poukázali na to, že na posúdenie ich bonity predložili žalovanému

občiansky preukaz, tri výplatné pásky a inkaso od elektriny. Takéto posúdenie bonity nie je možné samo
o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti, bez toho, aby žalovaný skúmal iné aspekty, napr.
zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalobcov a pod., preto si nemohol
reálne utvoriť obraz o majetkovej situácii žalobcov potrebnej na posúdenie ich schopnosti splácať
úvery. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti uzavretej zmluvy nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná majetková a sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k
zisťovaniuahodnoteniubonityklientov.Žalovanýbolpriposudzovaníbonitypovinnýbraťzreteľnapríjmy

avýdavkyžalobcov,akoajnaskutočnosti,ktorémožnonazákladeinformáciidostupnýchpreduzavretím
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, pričom za dostatočné sa považujú len také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalovaný schopný získať objektívny obraz o finančnej
situácii žalobcov. Žalovaný bol povinný skúmať čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečeniezákladných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, výšku splátky
spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Žalobcovia poukázali na
to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a keďže sa jedná o hrubé porušenie povinnosti

vyplývajúcich z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
Žalobcovia taktiež namietali absenciu podstatných náležitosti zmluvy, a to neuvedenie výšky, počtu,
frekvencie splátok (rozpis splátok).
V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy žalobcovia poukázali na to, že predmetná dohoda nebola

osobitne vyjednaná. Jedná sa o formulárovú dohodu, ktorú ako spotrebitelia nevedeli ovplyvniť a museli
ju podpísať. Žalobcovia považovali dohodu za neplatnú aj z dôvodu chýbajúcej vôle uzatvoriť predmetnú
dohodu. Taktiež poukázali na to, že v dohode nie je označená pohľadávka uspokojenia, ktorej sa
dohodou má vykonať a ani výška dohodnutých zrážok zo mzdy. Taktiež poukázali na to, že keďže zmluvu
považujú za bezúročnú a bez poplatkov, na základe tejto dohody by bola zabezpečená aj pohľadávka
z úveru, ktorý je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia namietali taktiež

skutočnosť, že zmluva a ani dohoda o zrážkach nie sú podpísané a aj z toho dôvodu sú neplatné.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 27.05.2020 k žalobe uviedol, že je potrebné
uvedomiť si, že určitý stupeň ochrany spotrebiteľovi patrí, avšak táto ochrana nesmie byť bezbrehá.
Ak by sa akceptoval takýto prístup, bol by bežný spotrebiteľ osobou nekompetentnou, či dokonca

neoprávnenou rozhodovať o svojom vlastnom živote a majetku. Taktiež poukázal na to, že od každého,
či už spotrebiteľa alebo akéhokoľvek podnikateľa sa v rámci bežného každodenného života vyžaduje
určitý stupeň finančnej gramotnosti. Žalovaný poukázal na to, že v rámci skúmania bonity žalobcov boli
žalovanému predložené výplatné pásky žalobcov a v tejto súvislosti bol realizovaný aj dopyt priamo na
zamestnávateľa. Od žalobcu bol ďalej vyžiadaný výpis z jeho účtu, ktorý žalovaný preskúmal. Žalovaný

taktiež realizoval lustrácie v dostupných bankových či nebankových registroch (napr. SOLUS).
VsúvislostisneuvedenímrozpisusplátokžalobcacitovalviacerorozhodnutíNajvyššiehosúdu,zktorých
vyplýva, že takýto rozpis nie je potrebný, a preto nemôže zakladať bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.
V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný poukázal na to, že uzavretie takejto dohody

vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, pričom podmienkou platnosti takejto dohody je,
že táto musí mať písomnú formu a dohodnuté zrážky svojou výškou nesmú presahovať výšku zrážok
prípustných pri výkone rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že predmetná dohoda predstavuje aj
osobitnú listinu a žiadnym spôsobom nebola žalobcom vnútená, mali možnosť ju aj odmietnuť uzavrieť,
pričom uzavretie tejto dohody nie je, ani nebolo podmienkou platnosti zmluvy, či poskytnutia úveru. V

súvislosti s revolvingovým úverom žalovaný poukázal na to, že žalobca v 1. rade dokonca telefonicky
požiadal žalovaného o poskytnutie dvoch platobných kariet k tomuto úveru, pričom štandardom je len
jedna karta a pokiaľ by žalobca naozaj nemal záujem o takúto službu, je nepochopiteľné, z akého
dôvodutútožiadosťrealizoval.Tvrdeniažalobcovoneplatnostizmluvypovažuježalovanýibazaúčelové
tvrdenia a z konania žalobcov je nepochybné, že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a

zrozumiteľne. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že jedným podpisom uzatvorili dve
rôzne zmluvy, tak takéto tvrdenie nie je pravdivé a je hrubo zavádzajúce, keďže žalobcovia realizovali
podpis dvakrát, raz ako súhlas so spotrebiteľským úverom a druhýkrát ako súhlas so spotrebiteľským
revolvingovým úverom. Žalovaný teda navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a navrhol priznať mu
nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1

sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

5. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nepochybne vyplýva, že veriteľ
je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky,
splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania
a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k
neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli
schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Súd taktiež poukazuje na to, že v tomto ohľade nie je

smerodajné iba to, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
v zmysle § 132 CSP je žalobca povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy.
Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne

preverí. V tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. 33Cdo/2178/2018
zo dňa 25.07.2018, resp. 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa
ktorého má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveruschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na
základe dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že

splnenie odbornej starostlivosti znamená nie len povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka,
teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť. Súd
s poukazom na vyššie uvedené poukazuje na to, že podstatnou okolnosťou je teda jednak to, akým
konkrétnym spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu bonity žalobcov, ale aj to, akým spôsobom
preveroval bonitu žalobcov z hľadiska ich príjmov a výdavkov. V danom prípade žalovaný napriek svojím

tvrdeniam súdu nepredložil ani jeden doklad, z ktorého by malo vyplývať, akým spôsobom zisťoval a
preveroval bonitu žalobcov. Žalobcovia uznali, že bol predložený občiansky preukaz, tri výplatné pásky
a inkaso od elektriny a aj keď nie je zrejme, či to boli doklady týkajúce sa dlžníka, resp. spoludlžníka,
je nepochybné, že predloženie týchto dokladov minimálne z hľadiska posúdenia výdavkov žalobcov nie
je dostatočné. Žalovaný síce tvrdil, že overoval príjem žalobcu aj dopytom u zamestnávateľa a výdavky

žalobcu overoval výpisom z účtu, resp. lustráciou v registroch, avšak žiadne z týchto tvrdení nepodložil
dôkazmi, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení, a takéto
jeho konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, keďže aj keby súd pripustil, že
skúmal príjem žalobcu v 1. rade, výdavky žalobcov boli skúmane iba minimálne a žiadnym spôsobom
nebolo preukázané preverovanie bonity žalobcov ani z hľadiska ich príjmov, ani z hľadiska ich výdavkov

a z tohto dôvodu súd považoval konanie žalovaného za hrubé porušenie povinnosti vyplývajúcich z
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov a žalobe v časti vyhovel. Nakoľko žalobcovia žiadali primárne určiť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, súd sa už nezaoberal ďalšou eventualitou o neplatnosti zmluvy. V súvislosti snámietkou žalobcov, že predmetná zmluva nie je podpísaná zo strany žalovaného, súd poukazuje na
to, že žalovaný súdu predložil zmluvu, ktorá je podpísaná obomi zmluvnými stranami.

7. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcov ohľadom určenia výšky, počtu a termínu splátok, istiny
a úrokov a iných poplatkov, keďže tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015,
postačuje pokiaľ sú tieto jednotlivé splátky zahrnuté v mesačnej splátke, čo v danom prípade bolo
splnené, a preto nemožno uzavrieť, že v zmluve absentuje táto náležitosť a nemôže to spôsobovať
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. V časti konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd žalobu zamietol s poukazom na
ustanovenie § 137 CSP písm. d) CSP, keďže neexistuje žiaden osobitný predpis z ktorého by vyplývala
možnosť určenia takejto neplatnosti, pričom účelom tejto úpravy bolo zabrániť tomu, aby boli podávané
nepotrebné a neefektívne žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočnosti,
ktoré môžu vyvolávať iba ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V danom prípade zároveň ani

nebolo preukázané, aby žalovaný bol nejakým spôsobom realizoval zrážky zo mzdy, resp. nimi hrozil a
navyše je možné predpokladať, že zmluva už aj bola splatená, keďže termín konečnej splatnosti úveru
bol k 15.07.2021, čo však súd ani nemohol overiť, keďže žalobcovia sa na pojednávanie nedostavili.
Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 2 CSP, pričom keďže úspech a neúspech
strán sporu bol rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).