Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208182
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:8716208182.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnom spore žalobcu: Svojpomocné bytové,
s.r.o., Most pri Bratislave, Studené 634, IČO: 00 594 547, proti žalovanému: J. E., V. XX, N. K., o
277,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.
k. 13C/40/2017 - 154 z 26. novembra 2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 13C/40/2017 - 154 z 26.11.2020 vo výroku o trovách konania.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením
označeným v záhlaví zastavil konanie pre späťvzatie žaloby (§145 ods. 1 CSP) konštatujúc, že žalovaný

vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby (písomné podanie žalovaného súdu doručené 2.11.2020). Pred
rozhodnutím o trovách konania posudzoval procesnú zodpovednosť strany sporu na zastavení konania
a vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobca sa rozhodol využiť služby mediátora
privymáhanížalovanejpohľadávky,vdanejvecisúdmalzavylúčenézavineniežalovanéhonazastavení
konania. Konštatoval, že služby mediátora žalobca mohol využiť už pred podaním žaloby a až v prípade
jeho neúspešnosti následne sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Citujúc ustanovenia §256

a 262 ods. 1 a 2 CSP vyslovil preto, že žalovaný voči žalobcovi má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca podáva odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd
uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. Dôvod pre
takéto rozhodnutie vidí predovšetkým v tom, že o súdnu ochranu žiadal z dôvodu, že žalovaný si neplnil
povinnosti voči správe, čím mu voči správcovi vznikla pozdĺžnosť v žalovanej výške. Žalobca vzniknutú

situáciu tak nezavinil, pozdĺžnosť na nájomnom spôsobil žalovaný. V tejto skutočnosti vidí preukázané
dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existenciu výnimočnosti daného
prípadu. Ďalej dôvod hodný osobitného zreteľa odvolateľ vidí aj v rozdielnych majetkových a sociálnych
pomeroch oboch strán sporu, kde postihnutou stranou sporu by bol žalobca, ktorý ako právnická osoba
v likvidácii nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu trov konania, kým žalovaný je majetnou
osobou s dostatočným príjmom, netrpí nedostatkom finančných prostriedkov, nie je v sociálnej tiesni,

pričom nebolo nevyhnutným, aby svoje práva bránil za pomoci právnych služieb advokáta. V ďalšom
obsahu odvolania odvolateľ sa vyjadruje k dôvodom, ktoré ho viedli k využitiu alternatívnej formy riešenia
sporov majúc za to, že žalovaný určite uvíta takúto formu riešenia sporu s využitím nekontaktných
komunikačných prostriedkov vzhľadom na pandemickú situáciu Covid 19.

3. Podľa názoru žalovaného k odvolaniu protistrany vyjadreného v písomnom podaní z 8.3.2021 niet

pochýb, že súdne konanie inicioval žalobca a rovnako tak žalobca procesne zavinil aj zastavenie
konania. Tiež niet pochýb, že žalovanému vznikli trovy konania vyvolané podanou žalobou. Tvrdeniažalobcu o tom, že žalovaný mal voči nemu pozdĺžnosť, nemožno považovať za objektívnu skutočnosť,
ide len o názor žalobcu, s ktorým žalovaný sa nestotožňuje, a má opačný názor. Poukazovanie
žalobcu na majetkové pomery žalovaného (bez ohľadu na nesprávnosť žalobcom uvedených údajov)

vzhľadom na štádium súdneho konania a na jeho obsah žalovaný považuje za nepodstatné. Rovnako
námietku žalobcu, že žalovaný mohol využiť iný spôsob bránenia svojich práv, označuje za nedôvodnú,
pretože využitie služieb advokáta je právom každého. Za nedôvodnú považuje aj argumentáciu žalobcu
pandemickou situáciou vzhľadom na to, že v zmysle §1 ods. 1 písm. p) vyhlášky MS SR č. 24/2021
Z.z. v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu vykonávanie o. i. pojednávaní je možné, ak strany

oznámia súdu súhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti. Vzhľadom na to navrhuje, aby odvolanie
žalobcu bolo zamietnuté ako nedôvodné.

4. Žalobca, ktorému vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené 30.4.2021, nevyužil svoje
zákonné právo a k vyjadreniu repliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolanie, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s uznesením v napadnutom rozsahu (§34 a 355 a
nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Proti výroku o zastavení konania odvolanie žiadna zo strán nepodala, výrok o zastavení konania
nadobudolpretoprávoplatnosťanemoholbyťpredmetomodvolaciehoprieskumu(§367ods.1a3CSP).

7. V posudzovanej veci z podnetu žalobcu na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.
13C/40/2017 proti žalovanému dňom 20.9.2016 začalo súdne konanie o zaplatenie 277,10 € s

príslušenstvom titulom dlhu žalovaného na nájomnom za nehnuteľnosti v správe žalobcu. K späťvzatiu
žaloby žalobca pristúpil s odôvodnením, že na vymáhanie žalobou uplatnenej pohľadávky proti
žalovanému využije služby mediátora. Súd prvej inštancie o trovách konania s odkazom na ustanovenie
§256 ods. 1 CSP rozhodol konštatujúc procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania a z toho
vyplývajúcu jeho povinnosť procesnej protistrane nahradiť ňou účelne vynaložené trovy v rozsahu 100

%.

8.Podľa§256CSP:(1)Akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

9. Podľa §257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia v danom prípade vzhľadom na okolnosti, ktoré žalobcu
viedli k späťvzatiu žaloby, nemožno rozumne pochybovať o tom, že k späťvzatiu žaloby došlo bez

akéhokoľvek pričinenia žalovaného. To znamená, že zastavenie konania, ktoré možno posudzovať
jedine z procesného hľadiska, zavinil jednoznačne a výlučne žalobca. Pokiaľ žalovanému v súvislosti
s konaním žalobcu vznikli preto trovy, v zmysle §256 ods. 1 CSP súd mu ako protistrane prizná ich
náhradu. Iné rozhodnutie o trovách konania súd môže prijať len za splnenia zákonných podmienok na
aplikáciu citovaného ustanovenia §257 CSP, t. j. ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. V zmysle §257 CSP ide o výnimočný prípad rozhodnutia o trovách konania. Podľa tohto zákonného
ustanovenia úvaha, či v tej - ktorej veci o takýto výnimočný prípad ide a či, resp. do akej miery sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci, pričom nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu má slúžiť na odstránenie

neprimeranej tvrdosti zákona pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu, resp. podľa
zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Prihliadať na všetky okolnosti konkrétnej veci
znamená, že nie je možné izolovane prihliadať len na pomery strán sporu, ako sa toho v danom prípade
domáha žalobca. Za významné z hľadiska prípadnej aplikácie ustanovenia §257 CSP je potrebné
považovať totiž aj okolnosti, ktoré žalujúcu stranu viedli k uplatneniu nároku (práva) žalobou na súde

a takisto aj postoj strán v konaní. To znamená, že i keď by zistené majetkové pomery žalujúcej strany
neboli úplne priaznivé a tieto by mohli svedčiť o jej nepriaznivej situácii, ako povinnej strany, v širších
okolnostiach daného prípadu samé osebe bez ďalšieho nemôžu postačovať na mimoriadne, a to ani čo
i len čiastočné nepriznanie náhrady trov konania procesnej protistrane, t. j. neodôvodňuje aplikovanievýnimočného opatrenia súdu v podobe rozhodnutia o trovách konania v zmysle §257 CSP. Nemožno
totiž paušálne pristupovať k nepriznaniu náhrady trov konania strane sporu podľa tohto zákonného
ustanovenia jedine z dôvodu jej nepriaznivej situácie.

12. Vzhľadom na uvedené zásady ovládajúce aplikáciu ustanovenia §257 CSP odvolací súd v
plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania v rozsahu, ktorý
je predmetom odvolacieho prieskumu a konštatuje absenciu výnimočných dôvodov na výnimočné
aplikovanie ustanovenia §257 CSP na daný prípad. Napokon aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012 ustanovenie §150 ods. 1 OSP (teraz §257 CSP - poznámka
odvolacieho súdu) slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
porušené alebo ohrozené práva a právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré v konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady,
sa bude javiť spravodlivým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom veci pred začatím
sporu, so správaním sporových strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

13. V posudzovanej veci žalobca vychádzajúc z presvedčenia, že žalovaný titulom nedoplatkov na
nájomnom je jeho dlžníkom, sa rozhodol svoje práva uplatniť žalobou na súde o zaplatenie dlžnej
sumy. Následne bez akéhokoľvek pričinenia žalovanej strany sa rozhodol, že túto svoju pohľadávku
voči žalovanému nebude vymáhať súdnou cestou, ale využije služby mediátora. Možno preto len

bezvýhradne súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie i s obranou žalovaného, že žalobca
bezpochyby zavinil zastavenie konania, pričom vzhľadom na zhora uvedené, nie je možné existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa na výnimočné uplatnenie ustanovenia §257 CSP na rozhodnutie
o trovách konania odvodzovať jedine z tej skutočnosti, že strana na náhradu trov konania povinná nemá
dostatok finančných prostriedkov. V danom prípade ide o právnickú osobu v likvidácii, kým protistrana je

údajne majetná. Vzhľadom na Ústavou SR zakotvené právo každého na súdnu a inú právnu ochranu,
na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (článok 46 ods. 1 a 47
ods. 2 Ústavy SR), do ktorého nesporne patrí aj zastúpenie sporovej strany advokátom, dôvod hodný
osobitného zreteľa na aplikovanie ustanovenia §257 CSP nie je možné vidieť ani v skutočnosti, že
žalovaný v súdnom konaní sa dal zastúpiť advokátom, hoci mohol zvoliť iné formy hájenia svojich práv v

predmetnomsúdnomkonaní,akosatohodovolávažalobca.Nepriaznivépomery,naktorésapriaplikácii
ustanovenia §257 CSP žalobca odvoláva, nie sú teda výlučným a ani jedine závažným hľadiskom pre
aplikáciu daného zákonného ustanovenia, ale sú len jedným z viacerých faktorov pre jeho aplikáciu,
pričom v danom prípade iný faktor pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na rozhodnutie o trovách
konania žalobcom tvrdený a ani súdom zistený nebol. Povinný subjekt, akým je aj žalobca v tomto

súdnom konaní nemôže sa úspešne dovolávať aplikácie ustanovenia §257 CSP bez toho, aby v jeho
prospech vyzneli aj ostatné podmienky na aplikáciu daného ustanovenia.

14. Vecne správny je preto právny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania je potrebné postupovať podľa §256 ods. 1 CSP, pretože vzhľadom na

to, že v danom prípade zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca, ktorý žalobu vzal späť
bez toho, aby tento jeho procesný úkon žalovaný by akokoľvek vyvolal, v zmysle §256 ods. 1 CSP
žalovanému ako jeho protistrane vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol preto vecne správne, keď žalovanému, ktorý nemal
akúkoľvek vinu na zastavení konania vedeného na základe predmetnej žaloby priznal nárok na náhradu

jeho trov proti žalobcovi. Odvolací súd z týchto dôvodov vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa §387 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní plný úspech vo veci mal žalovaný, odvolací súd preto postupom podľa §396
ods. 1, §262 ods. 1, §255 ods. 1 CSP žalovanému voči plne neúspešnému žalobcovi priznal nárok na

plnú náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).