Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200235
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820200235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. P.,
nar. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
dieťa rodičov matky T. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v I. XX a otca G. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v J. U. na P. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 29.3.2021 č.k. 7P/28/2020-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu po 80,-
Eur mesačne od 1.2.2020 vopred, vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Nedoplatok

na výživnom na maloletú za obdobie od 1.2.2020 do 31.3.2021 v úhrnnej sume 270,- Eur zaviazal otca
zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto
rozsudku do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 7P/85/2017 - 53 zo dňa 29.6.2017 v odseku II. o výške výživného. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namieta právne posúdenie

otázok výšky jeho príjmov a schopnosti prispievania na výživu maloletej. Aj keď sa súd prvej
inštancie držal pri rozhodovaní o výške výživného koncepcie potencionality príjmov, ktorá má prednosť
pred princípom fakticity, podľa neho sa žiadnym preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s jeho
argumentáciou o tom, že jeho terajšia partnerka, s ktorou má ďalšie dve maloleté deti, trpí závažnými
zdravotnými problémami. Zdôraznil, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Zároveň uviedol, že zo Zákona o rodine, ako aj z dikcie Dohovoru o ochrane dieťaťa

vyplýva, že okrem vyživovacej povinnosti vykonávajú rodičia o deti osobnú starostlivosť, to znamená
sú povinní starať sa o rozvoj a základné potreby dieťaťa, ak s týmto žijú v jednej domácnosti. Nakoľko
sú toho času maloleté dcéry U. a S., o ktoré sa stará s terajšou partnerkou, nedokážu sa postarať
ani o základné veci, to znamená, že je nutné, aby pri nich bol aspoň jeden z rodičov. Jeho partnerka,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti, však nie je schopná sa o deti starať sama 24 hodín denne.
Podľa lekárskych správ trpí silnými bolesťami hlavy, zvracaním, máva závrate točivého charakteru a
pociťuje silné bolesti v oblasti chrbtice a drieku. V danej veci súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré

by vylučovalo uplatnenie princípu potencionality pri určovaní výšky výživného. Zdôraznil, že stav jeho
partnerky sa neustále zhoršuje, a tak nemá možnosť nájsť si inú a lepšie platenú prácu na pracovnej
pozícii vodič, ktorá by vyžadovala dlhšie pracovné cesty. Ako dôkaz predložil lekársku správu - nález
zo dňa 12.3.2021 o zdravotnom stave partnerky T. P.. Zároveň poukazuje na to, že jeho celkovávyživovacia povinnosť smeruje k štyrom maloletým deťom, nakoľko okrem mal. B. a dcér U. a S. má
aj maloletého syna G. z prvého manželstva, ktorému prispieva na výživu sumou 80,- Eur mesačne.
Napadnutý rozsudok teda považuje z vyššie uvedených dôvodov za nepreskúmateľný, pričom súd prvej

inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že neprimeraným zvýšením výživného na jedno maloleté
dieťa dôjde automaticky k zmene schopností prispievať na výživu ostatných troch maloletých detí, ktoré
majú tiež rovnaké právo na plnenie výživného. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v
zmysle ust. § 388, alternatívne § 389 CSP.

3. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Rožňava vo vyjadrení k odvolaniu navrhol,
aby odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu napadnutý rozsudok, nakoľko vychádzal z aktuálnych potrieb
maloletého dieťaťa a zvýšenie výživného sleduje najlepší záujem dieťaťa s prihliadnutím na jeho ďalší
zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil. Je presvedčená o tom, že otec úmyselným konaním nechce platiť zvýšené výživné
a túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu dieťaťa. Zároveň žiada, aby odvolací súd nezohľadnil tú
skutočnosť, že sa mu narodilo druhé dieťa, a to len z dôvodu, že sa slobodne a dobrovoľne rozhodol
mať druhé dieťa a je teda na ňom ako rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa
aj živil. Zároveň uviedla, že neprichádza do úvahy žiadna dohoda s otcom, nakoľko nedokáže s ňou

vzájomne komunikovať a preukázať svoje finančné možnosti pre potreby dieťaťa.

5. Otec v odvolacej replike naďalej trval na svojom odvolaní.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré

nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

9.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,ktorýsícevjehovodôvodnení
necitoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ale zjavne z neho vychádzal, odvolací súd dodáva, že

predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú, a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých
okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Súdna prax ustálila,
žezmenoupomerovdieťaťajeajprestupzjednotlivýchstupňovškolskéhovzdelávania,ktoráskutočnosť

sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní
ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb
detí v súvislosti s ich vekom a rastom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov.10. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/85/2017-63 zo dňa 29.6.2017 v konaní o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že matka
pôvodne v návrhu podanom 15.3.2017 žiadala výživné vo výške 60 eur mesačne, bola zamestnaná v
spoločnosti Badinotti, s.r.o. s príjmom 450 eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka z 28.3.2017
vyplýva, že otec už vtedy žil v Dunajskej Strede s novou partnerkou, s ktorou očakávali narodenie

spoločného dieťaťa (mal. U. P., nar. XX.X.XXXX - pozn. odvolacieho súdu), bývali v prenajatom
jednoizbovom byte, za ktorý uhrádzali 300 eur mesačne. Otec vtedy nebol zamestnaný a nebol ani v
evidencii ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, rovnako nebola zamestnaná ani jeho partnerka. V
čase vyhlásenia rozsudku dňa 29.6.2017 bol otec zamestnaný ako vodič v spoločnosti T - biznis, s.r.o.
so sídlom na Vajnorskej 103/a v Bratislave na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.4.2017 s
príjmom vo výške minimálnej mzdy, pracovný pomer mal uzavretý na dobu neurčitú, s pracovným časom

maximálne 60 hodín týždenne. T. B. vtedy navštevovala materskú školu v W. J. I..

XX. V súčasnosti maloletá B. navštevuje základnú školu v G., kam nastúpila v septembri 2019, v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku bola žiačkou 2. ročníka. Matka maloletej je naďalej zamestnaná v
spoločnosti Badinotti s.r.o. s príjmom vo výške cca 655 eur mesačne v čistom.

12. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, naďalej je zamestnaný ako vodič. V tomto prejednávanom
prípade bol v čase začatia konania o návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 28.1.2020 zamestnaný
ako vodič na dohodu v spoločnosti Mallard s.r.o. so sídlom na Majerníkovej 23 v Bratislave (pracoval
tam od 1.2.2019), kde dosahoval za obdobie od 02/2019 do 01/2020 príjem vo výške 276,44 eur

mesačne v čistom, v mesiaci 03/2019 vo výške 437,83 eur (na účet mu bolo poukázaných 588,75 eur),
v mesiaci 01/2020 vo výške 308,33 eur. Mesačne odpracoval 20 - 23 dní. Z vyjadrenia zamestnávateľa
doručeného dňa 4.11.2019 je zrejmé, že je s ním spokojný, jeho pracovnú morálku hodnotil ako veľmi
dobrú, je dochvíľny, spoľahlivý, počíta s ním aj v budúcnosti. Otec na výsluchu na Okresnom súde
Rožňava dňa 4.3.2021 uviedol, že jeho príjem v spoločnosti Mallard s.r.o. bol do 500 eur mesačne,

jazdil v zahraničí, ale žiadne diéty nemal, pracoval tam do júna alebo júla 2020, kedy sa mu narodilo
ďalšie dieťa, maloletá S.N., nar. XX.X.XXXX. Pracovný pomer údajne ukončil z toho dôvodu, že pre
neho nemali prácu. Otec v podaní doručenom konajúcemu súdu 10.8.2020 (č.l. 71) uviedol, že v období
od 05/2020 do konca 06/2020 bol bez práce, pričom od 1.7.2020 sa zamestnal ako vodič v spoločnosti
Agrico Slovakia spol. s r.o. V tomto podaní zároveň konštatoval, že kvôli zdravotnému stavu svojej

družky nie je schopný sa zamestnať na plný pracovný úväzok. Z ním predloženej pracovnej zmluvy z
1.7.2020 so spoločnosťou Agrico Slovakia spol. s r.o. so sídlom na Malotedejskej 588/96 v Dunajskej
Strede vyplýva, že ide o pracovný pomer na dobu neurčitú, mesačný príjem 580 eur mesačne brutto
(486,13 eur netto), týždenný pracovný čas 37,5 - 42,5 hodín týždenne. Otec na výsluchu dňa 4.3.2021
uviedol, že u zamestnávateľa Agrico Slovakia spol. s r.o. dosahuje príjem v čistom 420 - 460 eur,

nepoberá žiadne diéty, nemá ani nadčasy, začína ráno o 6.00 hod.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre maloletú
B., nakoľko jej nástupom na základnú školu sa výrazne zvýšili jej odôvodnené výdavky, nakoľko je

všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou
dochádzkou nevyhnutne zvyšujú. Na základe týchto skutočností konajúci súd správne zvýšil výživné
zo strany otca zo sumy 50 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne ( t.j. o 1 euro denne) počnúc
1.2.2020. K odvolacej argumentácii otca, že zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné,
je potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania

a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že
súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či
vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,

kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je
potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva,
že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu,či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli
vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s
predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len samotné zvýšenie počtu vyživovacích

povinností nemôže samo osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho maloleté dieťa nemožno
zvýšiť. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených
aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu
prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu
na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia

otca, že v dôsledku pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti nie je schopný plniť si vo zvýšenej miere
vyživovaciu povinnosť k maloletej B.. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup,
ošatenie, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na druhej
strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré
určil súd. Otec maloletej B. sa však absolútne nesnaží zvýšiť svoj príjem, ale dlhodobo sa uspokojí s

minimálnou mzdou. Uvedené je zrejmé už z predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom z roku
2017, pričom odvtedy, napriek tomu, že viackrát zmenil zamestnávateľa a pribudla mu vyživovacia
povinnosť k maloletej dcére S., nar. XX.X.XXXX, naďalej je zamestnaný ako vodič s minimálnym
príjmom. Je potrebné zdôrazniť, že aj s poukazom na pracovné hodnotenie jeho predchádzajúceho
zamestnávateľa - spoločnosti Mallard s.r.o. možno konštatovať, že v prípade otca ide o skúseného

vodiča s dostatočnými pracovnými skúsenosťami a pracovnou morálkou, ktorému, aj s prihliadnutím na
miesto jeho bydliska, ktoré sa nachádza v regióne s vysokým počtom pracovných ponúk, nič nebráni
tomu, aby si našiel zamestnanie s adekvátnym príjmom, ktorým by mohol primerane prispievať na výživu
svojich maloletých detí.

14. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca o jeho nemožnosti dosahovať vyšší príjem z dôvodu
závažných zdravotných problémov svojej družky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec
ničím nepreukázal, že by zdravotný stav jeho partnerky bol dlhodobo tak vážny, že nie je schopná
zabezpečovať starostlivosť o ich dve maloleté deti, ale túto starostlivosť musí zabezpečovať on. Je
potrebné uviesť, že zdravotné problémy družky prvýkrát spomenul vo svojom podaní z 10.8.2020, ktoré

vtedy žiadnym spôsobom nešpecifikoval. V tomto podaní konštatoval, že kvôli jej zdravotnému stavu
nie je schopný zamestnať sa na plný pracovný úväzok, na druhej strane z pracovnej zmluvy z 1.7.2020
so zamestnávateľom Agrico Slovakia spol. s r.o. je zrejmé, že na plný pracovný úväzok zamestnaný
bol. Otec uvedené opätovne zopakoval na výsluchu na Okresnom súde Rožňava dňa 4.3.2021, kedy
tvrdil, že jeho partnerka má problémy s chrbticou a on sa po práci musí starať o dve maloleté deti.

V odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktoré podal dňa 3.5.2021, zdôraznil, že súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou o závažných zdravotných problémoch jeho
partnerky, ktorá nie je schopná starať sa o ich dve deti sama 24 hodín denne. Túto skutočnosť považuje
za objektívnu príčinu, pre ktorú si nemôže nájsť lepšie platené zamestnanie, nakoľko je nútený byť doma
a o deti sa starať on. Otec síce predložil súdu neurologickú správu z 12.3.2021, z ktorej možno vyvodiť,

že jeho partnerka má určité zdravotné problémy, predovšetkým chronickú bolesť hlavy, migrény, závraty,
problémy s chrbticou, tetanický syndróm, avšak je nepochybné, že nebola uznaná za invalidnú, pričom
na základe jednej lekárskej správy nie je možné prijať definitívny záver o jej objektívnej nemožnosti
postarať sa o maloleté deti. Odvolací súd preto v kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej
inštancie považuje odvolanie otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech.

Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že partnerka nie je schopná starať sa o deti 24 hodín denne,
uvedené ani nie je nevyhnutné, nakoľko po ukončení pracovnej doby jej môže v starostlivosti o ne
pomáhať.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, správne

určil počiatok plnenia takto zvýšenej vyživovacej povinnosti a ustálil aj dlh na výživnom, odvolací súd
rozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasavcelom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).