Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7911010078.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obvineného S. L., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., prejednal na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2011 sťažnosť
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.2.2011, sp. zn. 3T 22/2011
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá okresnému súdu, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods.1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu a vec vrátil
prokurátorovi na došetrenie.

Vdôvodochnapadnutéhouzneseniaokresnýsúdvpodstatevytýkanenáležitézistenieskutkovéhostavu
spočívajúce v tom, že obvinený nebol k žalovanému skutku riadne vypočutý a nebol konfrontovaný s
tvrdeniamipoškodenejmatkyN.L..Pochybilprokurátor,pokiaľzatohtostavuvecnevrátilvyšetrovateľovi
PZ na doplnenie dokazovania tak, aby bolo možné zistiť obdobie, počas ktorého obvinený si neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Zároveň pripomenul, že nemožno obvineného stíhať
za mesiace, za ktoré takto výživné bolo už vyrovnané.

Poukázal na to, že pri zisťovaní skutkového stavu prokurátor nepostupoval dôrazne v zmysle § 2 ods.10
Tr. por. Nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce z § 2 ods.10 Tr. por.
na súd a očakával, že súd vyrieši svojím dokazovaním základné predpoklady trestnej zodpovednosti
obvineného.

Tieto pochybenia (v súvislosti s nerešpektovaním náležitého zistenia skutkového stavu veci) okresný
súd považoval za závažné pochybenia v procesnom postavení orgánov činných v trestnom konaní, a
preto obžalobu odmietol. Uviedol, že je potrebné opätovne vypočuť obvineného, upresniť čas spáchania
skutku, pre ktorý je stíhaný, a až potom, ak bude náležite zistený, zaoberať sa právnou kvalifikáciou
tohto skutku a pokračovať v zmysle ďalších ustanovení Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor. Namietal správnosť
postupu okresného súdu tvrdiac, že dôvod odmietnutia obžaloby súdom nezakladá taký nedostatok,
ktorý sa nedá odstrániť v konaní pred súdom. Poukázal na výpoveď matky maloletých detí, aj na
výpoveď samotného obvineného S. L., z ktorých mal za preukázané dôvodné postavenie obvineného
pred súd, tvrdiac v súlade so zákonom, že súd nie je ani viazaný údajmi obžaloby. Ďalej uviedol, že
suma, ktorú obvinený dlhuje na bežnom výživnom za obdobie od 1.4.2009 k podaniu obžaloby, by

bola zhodná so sumou aj vtedy, keby sa uhradená suma výživného, t.j. XXX,- B. započítala do začiatku
obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zavinenie obvinenéhobolopreukázané,aakokresnýsúdjetohonázoru,žejepotrebnéobdobievyživovacejpovinnostidoplniť,
mohol také dokazovanie ohľadom upresnenia obdobia neplnenia výživného (času spáchania skutku)
vykonať na hlavnom pojednávaní.

Navrhol preto, aby Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie okresného súdu a tomu prikázal vo veci
konať a rozhodnúť.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Podľa § 241 ods.1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva

na obhajobu.

V súvislosti s posledne citovaným zákonným ustanovením zákonodarca vykladá, že z formulácie tam
uvedenej podmienky na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi „najmä pre porušenie práva
na obhajobu“ je evidentné, že môžu byť zistené prípadne aj ďalšie „závažné procesné chyby“, avšak ich

vecný a procesný dopad na práva obvineného musí byť v závažnosti porovnateľný s porušením práva
na obhajobu. Môže ísť napríklad o konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu, vykonanie konania
orgánom, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa
podľa zákona vyžaduje, opretie obžaloby o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom
a pod.

Preskúmaním dosiaľ zhromaždeného kompletného spisového materiálu krajský súd nezistil splnenie
podmienok proklamovaných okresným súdom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu § 241 ods.1 písm.
f) Tr. por., teda podmienok na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodov uvádzaných
súdom prvého stupňa.

S argumentáciou a s dôvodmi sťažovateľa sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, tieto si osvojuje
a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne aj odkazuje.

Ako vyplýva z napadnutého uznesenia okresný súd žiada, aby orgány prípravného konania v rámci

došetrenia veci vypočuli obvineného, upresnili presne čas spáchania skutku, pre ktorý je obvinený
stíhaný, a až potom, ak bude náležite zistený, zaoberať sa právnou kvalifikáciou tohto skutku, v zmysle
ďalších ustanovení Trestného poriadku, aby došlo k zákonnému rozhodnutiu vo veci. V danom prípade
okresnému súdu nič nebráni, aby na hlavnom pojednávaní dôsledne vypočul tak obvineného, ako aj
matku maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi majúcimi vzťah k predmetnej veci, a tak dospel

k správnym skutkovým a právnym zisteniam, vrátane príslušnej právnej kvalifikácie.

Správne poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že súd pokiaľ ide o výrok o vine nie je viazaný
skutočnosťami uvedenými v obžalobe. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. treba
uviesť osobu, u ktorej páchateľ zanedbal svoju zákonnú povinnosť vyživovať ju alebo ju zaopatrovať,

konkretizovať časové údaje o dobe zanedbania tejto povinnosti, resp. o dobe zanedbávania tejto
povinnosti, prípadne aj spôsobený následok a formu zavinenia, keďže tento prečin možno spáchať tak
úmyselne, ako aj z nedbanlivosti. Vo výroku o vine preto vždy treba uviesť, či v konkrétnom prípade bol
prečin spáchaný úmyselne, alebo z nedbanlivosti, pričom musí mať na zreteli ustanovenie § 122 ods.
13 Tr. zák. Tieto skutočnosti môžu byť zistiteľné súdom po dôkladnom vypočutí obvineného a matky

maloletých detí na hlavnom pojednávaní.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že súd môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu sa rozumie skutok, pre ktorý bolo
vznesené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv. skutkovej vete musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti

významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Pokiaľ by bol skutok uvedený len v odôvodnení
obžaloby, súd o ňom nemôže rozhodovať.
Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno
vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplnázhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a
povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené
v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.

Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní
páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného
práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej
udalostivovonkajšomsvete,ktorájeuvedenávobžalobnomnávrhu,azktorejvznikolnásledokuvedený

v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného, a ani následok, ktorý tým bol spôsobený,
nemusiabyťúplnezhodné,stačí,aksúaspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkov
vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto bude úlohou okresného súdu v rámci kontradiktórneho
procesu vykonať dokazovanie v rozsahu ním určenom, a tak rozhodnúť vo veci v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.