Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7911010052.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného E. Ú., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b/ Tr.zák., prerokoval na verejnom zasadnutí 28. júna 2013
odvolanie C. a N. Ú.D. proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.4.2013, sp.zn. 1T 8/2011
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. z a m i e t a odvolanie C. a N. Ú..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. Ú. podľa § 285 písm. e/ Tr.por. oslobodený spod skutku
obžaloby právne kvalifikovanom ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/
Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

ako zákonný otec si neplní po dlhší čas zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva o Zákona o
rodine a zároveň mu bola uložená aj rozsudkom Okresného súdu v Trebišove č. 7P/255/2007, zo dňa
14.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2008 a to v mieste bydliska, ako aj inde prispievať
navýživusvojichdcérN.Ú.,nar.X.XX.XXXXaC.Ú.,nar.X.XX.XXXX,obetrvalebytomČ.č.XXXsumou
2.200,- Sk (73,02 €) na každú z nich, ktoré mal zasielať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky R. L., pričom za obdobie 1.11.2007 až doposiaľ mu takto vznikol dlh na bežnom

výživnom na dcéru N. vo výške 2.746,73 € (82.748,- Sk) a na dcéru C. vo výške 2.746,73 € (82.748,- Sk),

pretože zanikla trestnosť činu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie C. a N.K. Ú., ako poškodené strany. Svoje
odvolanie odôvodnili tým, že nejde im o kriminalizáciu ich otca, ktorý je povinný prispievať na ich výživu

tak, ako to bolo súdom nariadené, lebo rozhodnutím sa cítia byť dotknuté. Samotným správaním sa
obžalovaného, resp. jeho nekonaním a pasívnym postojom došlo z jeho strany k zavinenému neplneniu
a vyhýbaniu sa vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru v danom prípade nedošlo k zániku trestnosti
konania obžalovaného, pretože dotknuté osoby, t.j. ony nikdy priamo nedisponovali s peniazmi. Dodnes
totiž žiadne peniaze nedostali. K tomuto by malo dôjsť na krajskom súde skôr, než sa odvolací senát
odoberie na záverečnú poradu.

Po preskúmaní veci je potrebné predovšetkým uviesť, že podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech
obžalovaného (za aké podanie N. a C. Ú. možno považovať) môže rozsudok napadnúť odvolaním
prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na
náhradu škody. K odvolaniu C. a N. Ú. je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa ustálenej súdnej praxi dlžné výživné nie je takou majetkovou škodou, o ktorej by sa mohlo
rozhodovať v trestnom konaní. Osoba, ktorá za obvineného dobrovoľne plnila vyživovaciu povinnosť, jeoprávnená žiadať náhradu tohto plnenia nie z titulu náhrady škody, ale podľa § 79 ods. 1 zák.č. 36/2005
Z.z. (R III/1967).

Dôležitejšie je v tejto súvislosti uviesť, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa
§ 213 Tr. zák. (teraz § 207 Tr. zák.) nezaplatené výživné alebo ošetrovné nie je dlhom zo škody
zodpovednej trestným činom, ale nesplnením povinností, vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ktorej
zavinené porušenie je samo o sebe trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo
treba výživné, resp. ošetrovné plniť, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného podľa § 43 Tr.

por. (teraz § 46 Tr. por. pozri R 55/1993)

V podobných prípadoch môže v neprospech obžalovaného napadnúť rozsudok vo výroku o vine len
prokurátor, pokiaľ by si osvojil argumenty uvádzané v odôvodnení odvolania C. a N. Ú..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou

neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už výslovne vzala späť.

Z vyššie uvedeného teda nesporne vyplýva, že C. a N. Ú. nemôžu vystupovať v predmetnej veci ako
poškodené a naviac zo zákona (podľa už citovaného ust. § 308 Tr. por.) nie sú oprávnené podať

odvolanie v neprospech obžalovaného E. S. v predmetnej veci.

V zmysle judikatúry odvolací súd podľa § 353 ods. 1 Tr.por. (teraz § 316 ods. 1 Tr.por.) zamietne
odvolanie poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 43 ods. 2 Tr.por. (teraz 46 ods.
3), ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pokiaľ je zrejmé, že odvolanie smeruje výhradne proti

takým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré podľa zákona nemôže (poškodený) napadnúť (R
1/1982).

Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu C. a N. Ú. a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.