Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3620201090.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobcu: U. S. S. U.: XX XXX XXX
so sídlom A. XX, XXX XX I., právne zastúpeného: O.. O. K., advokát so sídlom A. XX, P.O.I. XXX,
XXX XX I. proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 4
713,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k.

5Csp/85/2020-98 zo dňa 22. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu do sumy 4 245,57 eur s príslušenstvom zamietol

(výrok I.). Konanie o zaplatenie sumy 467,94 eur s príslušenstvom zastavil (výrok II.).
Rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 21,30 eur cez S. Z. - správcu systému (výrok
III.). Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením (výrok
IV.). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa
14.12.2015 bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 2 400,- eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala splácať v mesačných splátkach po 80,- eur, pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80
%, pri RPMN 24,23%, priemernej RPMN 23,52%, pri celkovej čiastke, ktorú musí ako spotrebiteľ
zaplatiť 2 725,37 eur, v dvanástich mesačných splátkach, pričom prvá a predposledná splátka je 200,-
eur a posledná 525,37 eur pri splatnosti mesačnej splátky podľa štandardných európskych informácií
k 15. dňu v mesiaci. Podľa výpisu z pôžičkovej karty žalovaná na úver zaplatila sumu 1 291,62
eur. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa

02.09.2017 pre nezaplatenie splátky splatnej za mesiac jún 2017, ktorá bola splatná 15.06.2017, žalobu
z dôvodu premlčania zamietol. Na premlčanie nároku prihliadol ex offo v zmysle § 54a Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že premlčacia doba na zaplatenie celého dlhu začala plynúť od 16.06.2017 a
uplynula 16.06.2020, pričom žalobca žalobu podal dňa 28.08.2020. O zamietnutí žaloby rozhodol podľa
§ 52 ods. 1 a 3, § 53 ods. 9, § 54a, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zastavenie konania odôvodnil
späťvzatím žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 CSP tak, že

zohľadnil, že žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal výrok I., ktorým
súd žalobu zamietol a výrok IV. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 245,57 eur, úrok z
omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 4 245,57 eur od 21.07.2020 do zaplatenia v lehote

troch dní. Uplatnil si náhradu trov konania. Posudzujúc premlčanie uplatneného práva podľa ust. § 101
a § 103 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou zročnoudňa 15.06.2017, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná v predžalobnej
upomienke zo dňa 04.08.2017, právny predchodca nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo
v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z toho

potom vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj
súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.09.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania
splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala
plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov. Je v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby
pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými.

Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť 16.09.2017 a keďže žaloba bola podaná na súde
v trojročnej premlčacej dobe, dňa 28.08.2020, uplatnený nárok premlčaný nie je.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 467,94 eur s
príslušenstvom v dôsledku späťvzatia časti žaloby zastavil a vo výroku III., ktorým súd vrátil žalobcovi

súdny poplatok v sume 21.30 eur cez S. Z. - správcu systému, odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho konania.

6. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd
dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Po dôkladnom preskúmaní odvolacích námietok

dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným
právom a ustálenou rozhodovacou praxou. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodním napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Žalobca sa v podanom odvolaní s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dlh žalovanej je
premlčaný, nestotožňuje. Jeho jedinou výhradou, ktorou právny názor súdu prvej inštancie spochybňuje,
je, že právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s
vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky, z čoho má vyplynúť,
že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť až

keď uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov.

8. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobca spája počiatok plynutia premlčacej doby s
uplynutím troch mesiacov od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil veriteľ k vyhláseniu

okamžitej splatnosti úveru. Zastáva tak názor, že až od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia
doba troch rokov.

9. Z ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto

zákonného ustanovenia je tak zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčacej doby na dátum zročnosti tej
nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Predčasné zosplatnenie celého dlhu
nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej
lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke, teda
môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň 3

mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné
zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte 3 mesiace od omeškania zo splatením
splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplatneného dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto

omeškanej splátky. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o
3 mesiace (keďže prvé 3 mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh,
lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby
nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciudobu odlišne, (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za
predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na upravenie práva, teda že takýmto
stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa

uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de
facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne
zosplatneného dlhu na súde. Takéto právne posúdenie síce znamená skrátenie všeobecnej trojročnej
premlčacej doby o 3 mesiace, k tomuto skráteniu však nedochádza v dôsledku súdnej
modifikácie zákonného ustanovenia, ale v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo

nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ust. § 103 druhej vety Občianskeho
zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od
začiatku známe).

10. Keďže z ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že začiatok premlčacej doby sa
viaže na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh a v

posudzovanej veci právny predchodca žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa 02.09.2017 pre nesplnenie
splátky splatnej v mesiaci jún 2017, ktorá bola splatná 15.06.2017, premlčacia doba na zaplatenie
celého dlhu začala plynúť od 16.06.2017. Premlčacia doba uplynula 16.06.2020. Keďže žaloba zo dňa
28.08.2020 bola podaná na súde po uplynutí premlčacej doby, bola podaná nedôvodne.

11. Nakoľko záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu bol vecne správny,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I.) a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania (výrok IV.) potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní procesne úspešná, ale nečinná a žiadne
trovy odvolacieho konania jej nevznikli, žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).