Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914215573
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7914215573.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: V. J., C..X.X.XXXX, D.

S. XXX XX A., B..U..Š. XXX/XX zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, AK Trebišov, M.R.Štefánika
2393/29, IČO:31992293 proti žalovaným: 1/B. J.Ý., C..XX.X.XXXX, S. D., D. XXXX/X, 2/W. J.,
C..XX.X.XXXX, S. M., Č. XXX, zast. JUDr. Štefanom Hajduom, advokátom, AK Trebišov, M.R.Štefánika
3197/32 o neplatnosť závetu a listín o vydedení takto

r o z h o d o l :

I.Určuje sa, že vydedenie žalobcu poručiteľkou B. J. rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vo
forme listiny o vydedení pojatej v Notárskej zápisnici W.. Q. R. zo dňa 06.06.2011 pod č. N 48/2011, Nz
20540/2011,NCRza2913/2011,NCRIs21063/2011,je neplatné,lebodôvodyvydedenianiesúdané.

II.V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III.Súd priznáva náhradu trov konania žalovaným v 1., 2. rade voči žalobcovi v rozsahu 1/3-iny s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov na preddavkovaných trovách

konania sumu 467,52 Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc nasledujúcim mesiacom po
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného vyrovnania pod
následkami straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa domáhal voči žalovaným určenia, že závet a listina o vydedení, pojaté v Notárskej zápisnici
notárky W.. Q. R., zo dňa 4.2.2013, pod č.N 3/2013, Nz 3666/2013, NCRza 583/2013, NCRIs 3763/2013
a listina o vydedení, pojatá v Notárskej zápisnici W.. Q. R., zo dňa 6.6.2011, pod č.N 48/2011, Nz
20540/2011, NCRza 2913/2011, NCRIs 21063/2011 sú od začiatku neplatné. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dedičské konanie po B.U. J. U.. L., nar.XX.X.XXXX, zomr.XX.X.XXXX, sa vedie na OS Trebišov

pod č.9D/248/2014. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2014 u súdnej komisárky W.. A. O. bola
prečítaná notárska zápisnica č.N 3/2013, Nz 3666/2013, NCRza 583/2013, NCRIs 3763/2013 zo dňa
4.2.2013, ktorej obsahom je závet poručiteľky B. J. a listina o vydedení, na základe ktorých univerzálnymi
dedičmi sú žalovaní v 1., 2.rade. Túto notársku zápisnicu spísala notárka W.. Q. R. a zároveň v tejto
notárskej zápisnici poručiteľka vydedila Y. J. X. H. D., svoje dve deti. Ďalšou notárskou zápisnicou č.N
48/2011, Nz 20540/2011, NCRza 2913/2011, NCRIs 21063/2011 zo dňa 6.6.2011, ktorú spísala notárka
W.. Q. R., poručiteľka v listine o vydedení vydedila svoje deti, a to žalobcu a B. J.. Dôvodom vydedenia

bol §469a ods.1 písm. a/,b/ OZ, pretože vraj v rozpore s dobrými mravmi jej nebola poskytovaná pomoc
v chorobe a starobe a trvalo neprejavovali o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako deti mali prejavovať.
Na uvedenom pojednávaní u súdnej komisárky po prečítaní týchto listín žalobca neuznal ich obsah,
preto bol rozhodnutím súdnej komisárky odkázaný do 30 dní podať žalobu na súd. Žalobca poukázal nato, že v danom prípade ide o právny úkon absolútne neplatný v zmysle ust. §37, §38 a§39 OZ, keďže
poručiteľka podľa jeho názoru nemohla uvedené notárske zápisnice podpísať, pretože nepoznala a
riadne si neuvedomovala ani ich obsah. Menovaná nevedela poriadne čítať a písať, čomu nasvedčuje aj

jej podpis na týchto notárskych zápisniciach. Na druhej strane sa liečila na psychiatrii, trpela demenciou
pri alzheimerovej chorobe. Zároveň uviedol, že popiera aj dôvody vydedenia v notárskej zápisnici zo
dňa 6.6.2011, pretože tam uvedené skutočnosti, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol pomoc v
chorobe a starobe a trvalo neprejavoval o poručiteľku opravdivý záujem, ktorý by ako syn poručiteľky mal
prejavovať, sa nezakladajú na pravde. Má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto listín,

pretože na základe týchto listín ho chceli žalovaní pripraviť o jeho dedičstvo. Žalobca žiadal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2.Žalovaní v 1., 2.rade žiadali žalobu zamietnuť a uplatnili si náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení
uviedli, že tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobe, spočívajúce v tom, že ich matka ako poručiteľka nemohla
notárske zápisnice podpísať, pretože nepoznala a neuvedomovala si ich obsah, nevedela poriadne čítať

a písať, ako aj v tom, že bola liečená na psychiatrii a trpela demenciou pri alzheimerovej chorobe,
považujú žalovaní za účelové tvrdenia v snahe domôcť sa neplatnosti týchto listín o vydedení a závetu.
Tvrdili, že ich matka vedela aj čítať, aj písať, veku primeraným spôsobom, o čom svedčí aj podpis
na notárskych zápisniciach, ktorý tam osobne učinila a jej liečenie na psychiatrii podľa ich názoru
neznamenalo to, že neovládala svoje konanie alebo sa nepamätala a neuvedomovala si dôsledky svojho

konania. Poukázali na to, že zo samotných notárskych zápisníc, zriadených pred notárkou W.. Q. R.,
zo dňa 6.6.2011 a 4.2.2013, jednoznačne vyplýva, že ich matka, teda poručiteľka, si notárske zápisnice
riadne prečítala, že jej bol vysvetlený ich obsah, že na znak súhlasu s obsahom obidve notárske
zápisnice vlastnoručne podpísala. Poukázali na to, že žalobca, aj keď býval s poručiteľkou v spoločnej
domácnosti v jednom dome, sa o ňu nestaral a neposkytoval jej potrebnú pomoc v chorobe a v starobe,

čoho dôkazom je aj to, že sa nestaral ani o jej dostatočnú výživu, a preto žalovaný v 1.rade jej zabezpečil
od r.2011 do marca 2014 odoberanie obedov z Arcidiecéznej charity v Košiciach, Charitného domu vo
Vojčiciach. Uviedli, že podľa ich vedomostí žalobca mal útočiť na poručiteľku, čo malo byť predmetom
šetrenia políciou, konkrétne OO PZ Trebišov v období r.2010 a 2014.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, obsahom
dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9D/248/2014 a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že matka žalobcu a žalovaných v 1., 2.rade B. J. rod. L., nar.XX.X.XXXX,
naposledy bytom A., B..U..Š. XXX/XX, zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie po nej sa vedie

na tunajšom súde pod sp.zn. 9D/248/2014, ktoré uznesením zo dňa 13.2.2015 bolo prerušené do
právoplatného skončenia tohto konania.

5.Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9D/248/2014, Dnot 99/2014 vyplýva, že na
pojednávaní dňa 19.9.2014 u notárky W.P.Q.. A. O. bola prečítaná notárska zápisnica č. N 3/2013, Nz

3666/2013, NCRza 583/2013, NCRIs 3763/2013 zo dňa 4.2.2013, ktorej obsahom je závet poručiteľky
a listina o vydedení, ako aj notárska zápisnica č.N 48/2011, Nz 20540/2011, NCRza 2913/2011, NCRIs
21063/2011 zo dňa 6.6.2011, ktorej obsahom je listina o vydedení, pričom prítomní dedičia, B. J., W. J.,
B. J., Y. J., H. D. vyhlásili, že závet a listinu o vydedení uznávajú po formálnej aj materiálnej stránke a
prítomný dedič V. J. vyhlásil, že závet a listinu o vydedení neuznáva po formálnej aj materiálnej stránke.

Zároveň požiadal o lehotu 30 dní na podanie žaloby o neplatnosť závetu a listiny o vydedení resp. žalobu
o popretie dôvodu vydedenia.

6.Z obsahu notárskej zápisnice, spísanej na NÚ u W.. Q. R. notárky dňa 6.6.2011 č.N 48/2011, Nz
20540/2011, NCRza 2913/2011, NCRIs 21063/2011 vyplýva, že listinou o vydedení spísanou vo forme

notárskej zápisnice poručiteľka B. J. vydedila svoje dve deti B. J. X. V. J.-žalobcu z dôvodov uvedených
v §469a ods.1 písm. a/, b/ OZ, „pretože v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytujú pomoc v chorobe
a starobe a trvalo neprejavujú o ňu opravdivý záujem, ktorý by jej ako deti mali prejavovať“. Zároveň
určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich potomkov v zmysle ust. §469a ods.2 a §473 ods.2
OZ s tým, že toto je jej vôľa, preto žiada, aby bola po jej smrti všetkými rešpektovaná. Notárska zápisnica

o tomto bola napísaná, účastníčkou konania prečítaná, vysvetlená, účastníčkou schválená a na znak
súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísaná dňa 6.6.2011(čl.6).7.Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná na NÚ u W.. Q. R. dňa 4.2.2013 č. N 3/2013, Nz
3666/2013, NCRza 583/2013, NCRIs 3763/2013 vyplýva, že poručiteľka B. J. zanechala závet a listinu
o vydedení, na základe ktorých určila za dedičov žalovaných v 1.,2.rade a vydedila svoje deti Y. J. X.

H. D. z dôvodov uvedených v §469a ods.1 písm. a/, b/ OZ, „pretože v rozpore s dobrými mravmi jej
neposkytujú pomoc v chorobe a starobe a trvalo neprejavujú o ňu opravdivý záujem, ktorý by jej ako deti
maliprejavovať“. Otomtonotárskazápisnicabolanapísaná,účastníčkoukonaniaprečítaná,vysvetlená,
účastníčkou schválená a na znak súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísaná dňa 4.2.2013 (čl.7).

8.Z výpovede žalobcu vyplýva, že 17 rokov býval spolu s matkou v rodinnom dome. Ide o rodinný dom,
ktorého podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine bola matka a po smrti otca v r.2010 v rámci dedičského
konania po otcovi druhá polovica domu prešla na všetky deti, aj na matku. On so svojou manželkou a s
deťmi býval hore na poschodí v dome a matka bývala na prízemí. O matku sa starali spolu s manželkou
a ako syn prejavoval opravdivý záujem o svoju matku. Matka mala zlú povahu, stále kričala, a preto
niekedy sa pohádali, vtedy väčšinou chodila ku nej jeho manželka, ktorá sa o ňu starala. On robil nákupy

v potravinách, kupoval aj pre matku, pričom nechcel od nej žiadne peniaze. Žalobca tvrdil, že jeho matka
nevedela čítať ani písať a nebola spôsobilá k spísaniu závetu a listiny o vydedení, bola duševne chorá
a brala aj tabletky.

9.Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že ich matka bola schopná vykonávať domáce práce až

do poslednej chvíle, kým nezaľahla do postele, asi mesiac alebo dva mesiace pred svojou smrťou.
Manželka žalobcu sa starala o poručiteľku, ktorá na začiatku chodila do práce, ale potom prestala do
práce chodiť a bola opatrovateľkou poručiteľky, aby sa mohla starať o poručiteľku. Poručiteľka celkovo
bola spokojná so starostlivosťou zo strany manželky žalobcu. Tvrdil, že ich matka vedela čítať aj písať,
Chodila aj do školy v Z.Teplici. Dokonca im matka čítala rozprávky, keď boli malí. Matka dala urobiť tie

notárske zápisnice z toho dôvodu, že už je 9 exekútorov na dome a ona takto chcela zachrániť rodinný
dom, aby exekútor rodinný dom nezobral. Žalobca mal problém v tom, že nemal vyplatené poplatky a
z toho potom boli hádky medzi ním a matkou. Ďalej uviedol, že niekedy aj on zobral matku k lekárovi,
ale stále s nimi išla aj manželka žalobcu ako doprovod, teda išli spolu. Spočiatku matka sama si brala
lieky, ale neskôr jej lieky podávala manželka žalobcu.

10.Aj žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi potvrdil, že ich matka vedela čítať aj písať. On ju zobral ku
notárke W.. R. za účelom spísania notárskej zápisnice. Bola sama spolu s notárkou, on na ňu čakal
na chodbe. Medzi žalobcom a matkou väčšinou boli finančné nezhody, teda vzťahy medzi žalobcom a
matkou boli zlé pre finančné problémy, napr. nemali vyplatený plyn. Aj podľa žalovaného v 2.rade matka

bola schopná na vykonávanie úkonov v domácnosti do poslednej chvíle, len ten posledný mesiac ostala
ležať v posteli a nerobila žiadne úkony. Manželka žalobcu bola opatrovateľkou poručiteľky, ona sa o ňu
starala.

11.Z výpovede svedkyne W.. Q. R. notárky vyplýva, že ako notárka vyhotovila notársku zápisnicu, listinu

o vydedení dňa 6.6.2011 a notársku zápisnicu, závet a listinu o vydedení dňa 4.2.2013, ale vzhľadom
na odstup času, ako aj na počet vyhotovených notárskych zápisníc už na tento prípad sa nepamätá.
Nevedela sa konkrétne vyjadriť k okolnostiam, za ktorých tieto notárske zápisnice boli spísané. Potvrdila,
že všeobecný postup pri spísaní notárskych zápisníc je taký, že keď príde účastník s tým, že chce
dať vyhotoviť notársku zápisnicu na závet a na listinu o vydedení, tak ona ako notárka upozorní toho

účastníka na dôsledky takéhoto úkonu, na neopomenuteľných dedičov a tak isto aj na to, že závet
nadobudne účinnosť až dňom smrti a upozorňuje na dôsledky listiny o vydedení. Komunikuje spolu
s účastníkom, vysvetlí mu všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné a ktoré chce sám účastník vedieť.
Stávajú sa prípady, že účastník hneď sa rozhodne, že sa spíše notárska zápisnica, ale je taký účastník,
ktorý ešte potrebuje čas na rozmyslenie, príde potom na druhý krát. Každý prípad je iný. V tomto

konkrétnom prípade sa nepamätá či neb. B. J. bola iba raz u nej, alebo dvakrát, prípadne viac krát.
Nepamätá sa či prišla sama alebo v doprovode s niekým. Ďalej uviedla, že počas rozhovoru s klientom,
keďže spolu komunikujú, zisťuje, či je orientovaný v čase a v priestore. Keby v tomto prípade mala
nejaké pochybnosti, že účastníčka nechápe význam svojho konania alebo že by bola niekým donútená,
prípadne že by sa nevedela orientovať v čase a v priestore, tak určite by nepristúpila k spísaniu notárskej

zápisnice /čl.73/.

12.Z výpovede svedka B.. I.-A. A. vyplýva, že je starosta obce od r.2006. Poznal poručiteľku, keďže bola
obyvateľkou obce, ale bližšie nekomunikovali. Deti poručiteľky pozná. Nebohú stretol, lebo raz alebodvakrát bola na obecnom úrade. Raz tam bola polícia u nich, mohlo to byť v r.2012 a vtedy asi polícia ho
zavolala ako starostu obce. On tam neriešil nič a vlastne nevie, čo sa tam stalo a o čo sa tam jednalo.
Bol tam nejaký spor medzi súrodencami a medzi nebohou. Keď odchádzala polícia, tak odchádzal aj

on a polícia mu neoznámila čo to vlastne bolo, aký prípad riešili a nevie akým výsledkom tento prípad
bol vyriešený. Tento prípad sa neriešil na obecnom úrade a o tomto prípade s ním nekomunikovala ani
nebohá, ani jej deti. Vtedy naposledy vlastne videl nebohú. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či
svedkyňavedelačítaťalebopísať,nemalotominformácie.Takistosanevedelvyjadriťkjejzdravotnému
stavu. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto sa o ňu staral, aké boli vzťahy medzi ňou a medzi jej deťmi.

13. Svedkyňa Y. J. - dcéra poručiteľky vo svojej výpovedi potvrdila, že ich matka bola silná diabetička,
liečila sa ambulantne na psychiatrii a do januára 2013 bola schopná vykonávať všetky domáce práce,
uvariť, vyžehliť, vyprať. V januári 2013 ochorela, dostala silný zápal pľúc, a od tej doby už nebola
schopná vykonávať domáce práce. Starala sa o ňu nevesta D., manželka žalobcu, keďže bývali spolu,
ale pomáhala aj ona, ako aj ďalšie sestry B. X. H., keďže bývali v jednej obci. Nevesta vyprala pre

ich matku a pomáhala matke pri osobnej hygiene, keďže matka mala vyše 120 kg tak pri kúpaní matky
neveste D. ešte pomáhala ich sestra B.. Ich matka brala aj lieky, nevesta D. jej tieto lieky vytriedila, mala
dávkovač a potom dozrela na to, aby zobrala lieky aj ráno, aj večer, aj na obed. Takže nevesta D. sa
starala o ich matku, v tom období nepracovala, ona bola opatrovateľkou matky. Čo sa týka synov, tak
synovia B. X. W. prišli ku mame presne štrnásteho v mesiaci, keď matka mala dôchodok, ale nepriniesli

ani jedlo, nič. Ich ženy vôbec nechodievali ku matke, dokonca manželka B. J. nebola ani na pohrebe
matky, ani na pohrebe ich otca. Oni ako súrodenci vedeli o tom, že matka zanechala závet a listinu o
vydedení, pretože o týchto veciach matka im hovorila, a tak sa vyjadrovala, že to preto urobila, lebo
rodičovský dom nesmie ísť na predaj a žalobca nemôže byť bezdomovcom, keďže už tam boli exekútori.
Teda matka kvôli tomu urobila tieto listiny, aby dom nešiel na predaj. Podľa svedkyne ich matka nevedela

písať a nevedela čítať, ale vedela sa podpísať. Matka so synom V. boli rovnakej povahy. Obidvaja boli
ako výbušné sopky, ale bola medzi nimi tá citlivosť a vzťahy boli dobré, pokiaľ nenastúpila tá výbušná
povaha. V tom období, keď ich mama ochorela a prišla domov z nemocnice, tak brat- žalobca chodil do
práce, preto vlastne jeho manželka - nevesta D. išla na opatrovateľské, ale keď bol doma, tak pomáhal
okolo mamy, či podať lieky alebo niečo iné. Konkrétne uviedla, že napr. brat chodil na pečivo, na nákupy

pre matku a keď matka povedala čo potrebuje, čo chce, tak to brat urobil, teda staral sa o matku svojim
spôsobom. V dome boli problémy, lebo v dome nebol plyn, bol vypnutý, pretože neplatili za plyn, a preto
kúrili s ohrievačom, aj matka mala ohrievač aj brat V. mal ohrievač. Dom ostal bez plynu celý čas, aj
po smrti matky.

14.Z výpovede svedkyne B. J. - dcéry poručiteľky vyplýva, že ich matka potrebovala pomoc už rok
pred svojou smrťou. Bývala spolu s nevestou a so žalobcom v jednom dome, takže boli stále spolu. Už
posledný rok manželka žalobcu D. bola aj jej opatrovateľkou, veľmi dobre vychádzali. Čo sa týka vzťahu
medzi matkou a žalobcom, uviedla, že matka syna V. mala rada, ale W. bol jej miláčik. Syn V. pomáhal
ako chlap, o všetko sa postaral on. Bolo aj obdobie, keď boli rozhádaní ako matka so synom, pretože

ich matka bola taká, že každého sekírovala, muselo tak byť ako ona povedala. Takže tá starostlivosť o
matku spočívala na švagrinej D. a na synovi V.. Potvrdila, že ona chodila ku matke, každý deň sa tam
zastavila, pomáhala keď ju trebalo umyť, okúpať, pomáhala pri týchto úkonoch švagrinej, lebo mama
mala váhu nad 120kg, napr. tam ostala, robila jej aj spoločnosť, niekedy urobila aj nákupy. Aj ostatní
súrodenci chodili, ale menej. Matka sa liečila na psychiatrii, ale iba preto, aby švagriná dostala papier na

opatrovateľské. K lekárovi chodievala väčšinou s ňou a so švagrinou. Podľa nej matka nevedela čítať
ani písať, ale vedela napísať svoje krstné meno a priezvisko.

15. Svedkyňa D. J. - nevesta poručiteľky potvrdila, že bývali spolu so svokrovcami a kým žil aj svokor,
tak vlastne ona sa o nich starala. Varila, upratovala, vykonávala všetky domáce práce a chodila s nimi

aj k lekárom a potom, keď zomrel svokor, tak tá starostlivosť bola naďalej vo vzťahu ku svokre. Svokra
mala zdravotné problémy, mala cukrovku, mala problémy so srdcom, bola po operácii srdca, chodili za
psychológom, na cievne, na echo ku kardiológovi, a mala problémy aj s ľadvinami a mala aj psychické
problémy, bola taká labilnejšia, potom prišli nervy, únava, a preto sa liečila ambulantne, bola u nej
aj demencia. Vzťahy medzi ňou a svokrou boli dobré. Asi 3 roka pred smrťou už bolo vidno, že tak

nevládala, už trebalo jej pomôcť, keď chcela ísť na toaletu, ťažšie sa pohybovala, hlavne keď mala veľké
bolesti a tak 3-4 mesiace pred smrťou už bola pripútaná k posteli, už trebalo ju dvíhať a už potrebovala
teda väčšiu starostlivosť. Aj vzťahy medzi matkou a žalobcom boli dobré, ale bolo aj obdobie, keď boli
menej dobré vzťahy, lebo jeden na druhého nadávali alebo kričali, ale to trvalo len krátky čas napr. poldňa, potom aj manžel prišiel a pomáhal. Keď bola pripútaná k lôžku, už tie posledné 3-4 mesiace, tak
trebalo ju dvíhať, manžel jej pravidelne pomáhal, lebo ona by už ju nevládala dvíhať a tak isto vonku pri
stole jej tak pomáhal. Uviedla, že najviac zo súrodencov jej pomáhala B. J., lebo ona chodila a pomáhala,

keď trebalo svokru umyť, aj pri kúpaní a najviac pomáhala aj pri lekároch, keď trebalo, aj jedlo priniesla.
Svedkyňa potvrdila, že ona varila, ale už asi posledné dva roky brala svokra obedy z charity, a to preto,
lebo súrodenci žalobcu tak sa vyjadrovali pred ňou, že ona je špinavá. Keď ona uvarila, odniesla jej jedlo
a ona to zjedla, aj cez týždeň, aj v sobotu, v nedeľu. Dokonca v sobotu a v nedeľu varila podľa jej želania,
čo chcela. Ďalej uviedla, že ona tak vie, že svokra nevedela písať ani čítať, ale mala nacvičený podpis.

Potvrdila, že keď nemali plyn, tak varila na variči. Pred smrťou poručiteľky asi necelý rok nemali plyn,
lebo nemali vyrovnané platby, ale elektrinu mali.

16.Z výpovede svedkyne H. D. - dcéry poručiteľky vyplýva, že matka bývala so synom- žalobcom a
nevestou v tej istej obci, ako ona a jej dve sestry. Keď niečo bolo treba, tak zavolali, a išli tam, aby
pomohli či už s liekmi alebo robili jej spoločnosť. Obedy začala brať asi 3 roky pred smrťou z charity,

tie obedy jej vybavil syn B., lebo už nechcela stravu od nevesty. Preto chcela obedy od charity, pretože
nevesta - manželka žalobcu varila domáce jedlá, ako halušky a ona stále chcela mäso, keďže mala
cukrovku. V sobotu, v nedeľu varila švagriná a ich mama to zjedla. Keď matka urobila tú chybu s
tým testamentom, tak už potom začala upadať a potrebovala väčšiu starostlivosť.Tú starostlivosť jej
poskytovala vlastne manželka brata V., čiže švagriná a sestra B., ktorá pomáhala pri kúpaní. Zvýšenú

starostlivosť potrebovala asi rok pred smrťou. Čo sa týka domácich prác, tak to všetko robila švagriná
- čo sa týka upratovania, prania a iných domácich prác. Uviedla, že ich matka nevedela ani čítať, ani
písať, len vedela sa podpísať, čiže vedela napísať svoje meno a priezvisko.

17. Dcéra žalobcu X. M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že jej rodičia, žalobca so svojou

manželkou sa starali o poručiteľku, ktorá bývala s nimi v spoločnej domácnosti. Jej matka varila pre ňu,
prala, žehlila, dávala jej lieky a chodievala s ňou k lekárom. Rok až dva roky pred smrťou už potrebovala
úplnú starostlivosť. Čo sa týka vzťahov medzi otcom a babkou, tak boli také bežné, bolo tam také
škriepenie zo strany babky. Prevažná starostlivosť bola na ich mame, ktorá aj dávkovala lieky pre ňu,
ale pomáhal aj otec pri babke. Ráno, keď sa zobudil, tak išiel ju skontrolovať, nákupy urobil pre babku.

Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede ďalších svedkov, a to z výpovede svedka - syna žalobcu M.
B., ktorý uviedol aj to, že keď prišiel jeho otec z práce a už mama mala dosť, tak potom otec sa staral
o babku, otec napr. podával babke vodu, pomáhal, keď ju trebalo presunúť na dvor, ako aj z výpovede
svedkov- detí žalobcu M. J. X. D. J., ktoré tiež potvrdili starostlivosť o babku zo strany obidvoch rodičov
a dodali, že otec napr. pre babku nakupoval od pekárov pekárenské výrobky, keď ráno vstal, tak hned

išiel na babku sa pozrieť, skontrolovať ju, potom išiel do potravín urobiť nákup pre ňu. Podľa svedkov
X. M., M. J. X. D. J. babka asi nevedela čítať a písať, lebo listy jej čítala ich matka ale podľa svedka
M. B. babka určite vedela čítat aj písať.

18.Zo správy ORPZ Trebišov vyplýva, že v ústrednej evidencii priestupkov, ako aj trestných činov za

obdobie rokov 2010 až 2014 neevidujú žiaden záznam a na menovaného žalobcu za uvedené obdobie
nebolo podané žiadne oznámenie pre jeho útoky na matku. Tak isto šetrením bolo zistené, že v období
rokov 2010 až 2014 neevidujú žiadne výjazdy k poručiteľke (čl.23).

19.Z potvrdenia Charitného domu sv.Edity Steinovej, Školská 396/27, Vojčice vyplýva, že poručiteľka B.

J. odoberala obedy z ich zariadenia na základe žiadosti syna B. J. od r.2011 až do marca 2014. Toto
potvrdenie bolo vydané na žiadosť B. J. dňa 13.1.2015 /čl.18/.

20.Zo správy všeobecného lekára B.. W. X. čl.40 vyplýva, že poručiteľka bola u neho v evidencii ako
pacientka od r.1983, ide o polymorbídnu pacientku, ktorá bola hospitalizovaná na internom oddelení

NsP v Trebišove pre polymorbiditu a zhoršenie zdravotného stavu v júni 2011, hospitalizovaná aj
na oddelení TACH NsP Trebišov,v r.2013 hospitalizovaná na neurologickom oddelení NsP Trebišov,
ambulantneliečenáupaletyodborníkovaužívalapaletuliekovvzhľadomnapolymorbiditu,plneovládala
svoje konanie, bola mobilná, neužívala liečbu od psychiatra, na psychiatrickom oddelení hospitalizovaná
nebola, na svoje vzdelanie bola dosť primerane inteligentná, vedela čítať aj písať.

21.Zo znaleckého posudku B.. O. I., znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
čl.147, číslo posudku 01/2018 vyplýva, že neb. B. J. vzhľadom na svoj zdravotný stav pravdepodobne
bola spôsobilá k právnemu úkonu /spísanie závetu a listiny o vydedení/ dňa 6.6.2011 a dňa 4.2.2013.Netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na taký úkon neschopnou. Na základe posúdenia
spisu a dostupnej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že poručiteľka bola v liečbe obvodného
lekára a viacerých odborných lekárov pre viaceré telesné ochorenia (polymorbidita), od r.2008 do

augusta 2012 bola aj v evidencii psychiatra pre organickú úzkostne-depresívnu poruchu a kognitívny
úbytok, hodnotený v januári 2012 ako syndróm demencie /najprv ako počínajúca arteriosklerotická,
cievna, neskôr - v júli 2012 ako zmiešaná demencia alzheimerovho typu/, avšak chýbanie dôkazov o
objektivizácii hĺbky poruchy vedú k záverom, že psychický stav nebol výraznejšie ovplyvnený ochorením
v časoch vykonania právneho úkonu. Strany sporu k záverom znaleckého posudku nemali žiadne

námietky.

22.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

23.Toto konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb.
platného do 30.6.2016.

24.Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 1.7.2016 ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25.Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26.Podľa ust.§469a ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a/v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b/o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

27.Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou

náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia
konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie §469a ods.1 taxatívne vypočítava
dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne
správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Existenciu dôvodu vydedenia, uvedeného v
ods.1 pod písmenom a/, b/, treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu vydedenia. Formálnou
náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí obsahovať dôvody vydedenia, inak by bolo
vydedenie neplatné.

28. Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej „OZ“/ poručiteľ môže závet buď napísať

vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice.

29. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný /§476
ods. 2 OZ/.

30.Závet je jednostranný právny úkon, ktorého účelom, za zákonom ustanovených predpokladov a
podmienok, je slobodné nakladanie s dedičstvom pre prípad smrti fyzickej osoby. Spôsobilosť zriadiť
závet má každá fyzická osoba, ktorá je úplne spôsobilá na právne úkony. Spôsobilosť na zriadenie
závetu sa posudzuje k okamihu /ku dňu/, kedy fyzická osoba závet zriadila. Z toho dôvodu neskoršie

obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony nemá žiadny vplyv na platnosť závetu.

31.Podľa §37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

32.Podľa §38 ods.1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.33.Podľa §38 ods.2 OZ tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou.

34.Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svoji obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
záveru, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou na základe listiny o vydedení, spísanej dňa 6.6.2011

vo forme notárskej zápisnice nie sú dané, a to z týchto dôvodov:

36.V listine o vydedení spísanej dňa 6.6.2011 vo forme notárskej zápisnice bol uvedený zákonný dôvod
podľa ust.§469a ods.1 písm. a/ b/ OZ, konkrétne, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať. V konaní však bolo preukázané, že žalobca a poručiteľka bývali

spolu v jednom dome v spoločnej domácnosti a žalobca spolu so svojou manželkou sa o ňu starali,
teda žalobca poskytoval poručiteľke potrebnú pomoc v starobe a chorobe, a žalobca o poručiteľku trvalo
prejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Vo väčšom rozsahu tú starostlivosť
a pomoc poskytovala manželka žalobcu, ktorá bola v poslednom období aj opatrovateľkou poručiteľky.
Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdili vypočutí svedkovia a čiastočne aj samotní žalovaní. Z výpovede

svedkov vyplývajú aj konkrétne úkony, ktoré žalobca vykonával napr. chodieval matku skontrolovať, ráno
robil nákupy pre matku, kupoval pre ňu čerstvé pečivo, pomáhal svojej manželke dvíhať matku, keď
už bola pripútaná k lôžku, pomáhal jej vonku pri stole a iné úkony, ktoré potrebovala. V konaní bolo
preukázané, že medzi žalobcom ako synom a poručiteľkou ako matkou boli aj nezhody, niekedy sa
pohádali, ale trvalo to iba krátko ako to vyplýva z výpovede svedkov a bolo to z dôvodu, že mali rovnaké

výbušné povahy a boli v domácnosti finančné problémy, neboli zaplatené poplatky za plyn. Podľa názoru
súdu menšia výmena názorov v spoločnej domácnosti a finančné problémy neznamenajú, že žalobca
ako syn o matku sa nestaral a nemal o ňu opravdivý záujem.

37. Žalobca tvrdil, že matka nebola spôsobilá na právne úkony, lebo bola duševne chorá, brala aj lieky,

a preto závet a listiny o vydedení nie sú ako právne úkony platné. Toto svoje tvrdenie však v konaní
nepreukázal. Výsledkami znaleckého dokazovania totiž bolo jednoznačne preukázané, že matka bola
spôsobilá na právny úkon urobený dňa 6.6.2011 a 4.2.2013 a netrpela takou duševnou poruchou, ktorá
by ju robila na taký úkon neschopnou.

38.Žalobca takisto tvrdil, že matka nevedela čítať a písať, a preto závet ako právny úkon nie je platný,
keďže nebol urobený tak, ako to vyžaduje zákon pri osobe, ktorá nevie čítať a písať. Žalobca ani
toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Vypočutí svedkovia jednoznačne nepotvrdili, že poručiteľka
nevedela čítať a písať. Z výpovede niektorých svedkov /dcér poručiteľky a nevesty poručiteľky/ vyplýva,
že nevedela čítať a písať, z výpovede niektorých svedkov / X.. M., M..J., D. J./vyplýva, že asi nevedela

čítať a písať, lebo videli, že ich matka čítala listy poručiteľke a z výpovede svedka B. vyplýva, že
určite vedela čítať a písať. Aj žalovaní v 1.,2. rade tvrdili, že poručiteľka vedela čítať a písať. Zo správy
všeobecného lekára poručiteľky ako aj z obsahu obidvoch notárskych zápisníc vyplýva, že poručiteľka
vedela čítať a písať. Teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje
tvrdenie.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel len čo sa týka listiny o vydedení zo dňa
6.6.2011 a určil, že vydedenie na základe listiny o vydedení zo dňa 6.6.2011 je neplatné, lebo dôvody
vydedenia nie sú dané.

40. V prevyšujúcej časti, čo sa týka závetu a listiny o vydedení, ktoré boli spísané vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 4.2.2013, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že v danom prípade
závet ako jednostranný právny úkon je platný, keďže poručiteľka bola spôsobilá na právne úkony v
deň spísania závetu a žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že matka nevedela čítať a písať a
čo sa týka listiny o vydedení zo dňa 4.2.2013, tak vlastne na základe tejto listiny o vydedení žalobca

nebol vydedený, vydedené boli iné osoby, teda v tejto časti žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie žaloby.41. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe v rámci obrany uviedli, že pre správanie sa žalobcu voči
matke bola zavolaná polícia do miesta trvalého pobytu žalobcu a poručiteľky, ale túto skutočnosť v
konaní nepreukázali a z vyžiadanej správy od polície táto skutočnosť nevyplýva. Ďalej v rámci obrany

uviedli, že žalovaný v l. rade zabezpečil v určitom období pre matku obedy od charity a na to tvrdenie
predložili aj listinný dôkaz. Táto skutočnosť však v danom prípade vzhľadom na zistený skutkový stav
nie je právne významnou skutočnosťou.

42.Podľa ust. §255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

43.Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44.Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45.Vzhľadom k tomu, že žalobca a žalovaní v 1., 2.rade mali čiastočný úspech a čiastočný neúspech,
tak súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. §255 ods.2 CSP. V danom prípade je možné

konštatovať, že ide o tri nároky, ktoré boli žalobcom uplatnené, a to 1/ neplatnosť závetu, 2/neplatnosť
listiny o vydedení zo dňa 4.2.2013, 3/neplatnosť listiny o vydedení zo dňa 6.6.2011. Pri rozhodovaní o
trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP súd určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca
bol úspešný v časti o neplatnosť vydedenia zo dňa 6.6.2011 a žalovaní mali úspech v časti o neplatnosť
závetu a listiny o vydedení zo dňa 4.2.2013. Žalovaným takto prináleží po pomernom rozdelení náhrada

trov konania vo výške 1/3-iny uplatnených trov /2/3 - 1/3/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

46.V konaní bolo zo štátnych prostriedkov na preddavkovaných trovách konania vyplatené pre znalkyňu
znalečné v sume 467,52 Eur. Súd zaviazal na zaplatenie týchto preddavkovaných trov žalobcu v súlade

s ust. § 259 CSP, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom pri rozhodovaní vychádzal
z konkrétnych okolnosti prípadu, keďže Civilný sporový poriadok neupravuje osobitne preddavkované
trovy ako to Občiansky súdny poriadok platný do 30.6.2016 upravoval v ust. § 148. Konkrétne
súd vychádzal zo skutočností, že žalobca tvrdil v konaní od samého začiatku, že poručiteľka bola
duševne chorá a nebola spôsobilá na právne úkony, a preto závet a listiny o vydedení sú neplatné

a navrhol vykonať aj znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie. Výsledky znaleckého dokazovania
nepreukázali jeho tvrdenia. Podľa názoru súdu žalobca sám zavinil vznik týchto trov konania, keďže
býval spolu s matkou v spoločnej domácnosti, musel poznať jej zdravotný stav ku dňu spísania
notárskych zápisníc a napriek tomu navrhol v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie. Samotná
skutočnosť, že žalobca v konaní mal určeného advokáta rozhodnutím CPP, lebo je invalidný dôchodca

a poberá invalidný dôchodok, okrem ďalších skutočností, nemôže zakladať dôvod pre nezaplatenie
týchto preddavkovaných trov konania štátu. Pri rozhodovaní však súd prihliadol na jeho pomery, na
výšku invalidného dôchodku, a tak súd povolil žalobcovi tieto preddavkované trovy konania zaplatiť v
mesačných splátkach po 20,-Eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.