Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6419010058.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 4.5.2021, v trestnej veci proti obž. G.. D. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G.. D. G., nar. XX.X.XXXX v X. - J., trvale bytom D. S., P. XXX, t.č. bytom XX S. M., L. H.,
EC 1V XPE D. UK,

uznáva sa za vinného, ž e

ako otec maloletého S. G., narodeného XX.XX.XXXX, si v období od mája 2012 až do súčasnej doby,
v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky
zákonov, v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom spisovej značky 5P/27/2012 zo dňa 23.4.2013, právoplatným dňa 23.1.2013, ktorým bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 83,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky R. G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom T. Q. číslo XX, okres N. nad M., čím mu za

vyššie uvedené obdobie až doposiaľ vznikol dlh na výživnom najmenej vo výške 8.964-€,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal takýto čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 ( tri ) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 24.1.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. 2Pv 247/16/6613 zo dňa 24.1.2019 na obvineného Ing. D. G., nar. XX.X.XXXX v X.,

J., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného Ing. D. G. v štádiu prípravného konania podľa § 258

ods. 4 Tr. poriadku; výsluchom svedkyne oprávnenej R. G., ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný Ing. D. G. sa na hlavné pojednávanie opakovane nedostavil, hoci bol riadne a včas
predvolaný,pričomsvojuneúčasťžiadnymspôsobomvopredneospravedlnilaninepožiadalzdôležitého

dôvodu o odročenie hlavného pojednávania na iný termín. Súd preto v zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr.
poriadku vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného. Obž. bol
vypočutý v štádiu prípravného konania v procesnom postavení obvineného na základe dožiadania o
právnu pomoc pred orgánmi Veľkej Británie dňa 14.9.2018. Súd na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, ktorej

prekladdoslovenskéhojazykasanachádzanač.l.99-112spisu.Obž.Ing.D.G.vprocesnompostavení
obvineného vypovedal, že R. G.vá v súčasnosti nie je jeho manželka. Ich manželstvo trvalo iba 3 a pol
roka od 24.3.2004 do 28.9.2007. Rozvedení boli Okresným súdom Žiar nad Hronom č.k. 4C/80/2007-25.
R.i L., teda matke bola zverená starostlivosť o syna S. G.. Súdom bol zaviazaný prispievať na jeho
výživné 30% zo sumy životných nákladov - 23,-Eur. Vzhľadom k tomu, že žil v Spojenom kráľovstve,

nedalo sa mu stretávať so synom každý týždeň. Syna navštívil iba trikrát ročne, vždy na približne dva
týždne. Keď so synom bol na Slovensku, kupoval mu darčeky a platil niektoré účty napríklad poplatky
za škôlku. Okrem toho dal hotovosť približne 1.000 € ročne prostredníctvom jeho matky R. G.vej. Žiadal
matku, aby mu dala nejaké potvrdenie, ale to odmietla urobiť. V roku 2010 vzal S. na niekoľko týždňov
na prázdniny na Ukrajinu. Chcel ho vziať na dvojtýždňovú dovolenku do Tuniska. Matka mu to dovolila,

ale povedala, že by aj jej mal zaplatiť všetky výdavky na dovolenku, tak uhradil všetky výdavky za syna a
pokryl i jej výdavky. Dovolenka stála viac než 1.200 €. Dňa 20.12.2010 mu zavolala a povedala, že chce,
aby jej poslal celú sumu výživného od 28.9.2007. Povedal jej, že už zaplatil podstatne viac než bolo
súdom nariadené platiť. Informovala ho, že o tom nemá žiadny dôkaz a ak jej tieto peniaze nepošle, podá
na neho na polícii žalobu pre neplatenie výživného. V dôsledku toho jej nasledujúci deň poslal 862,71

L o čom prikladá doklad. V lete 2011 chcel stráviť čas so synom v Londýne. Súhlasila za podmienky, že
jej zaplatí výlet do Londýna a pokryje všetky výdavky. Kým bola v Spojenom kráľovstve, podala žiadosť
o pridelenie čísla sociálneho poistenia a registrovala sa ako súkromný podnikateľ. Počas tohto pobytu
podala žiadosť o niekoľko sociálnych dávok. Na jeseň 2011 ho R. informovala, že jej stará matka M. N.
zomrela a jej dom na adrese T. zdedili dve z jej 3 detí, 50% D. Q. a 50% Q. N.. Tento dom bol ohodnotený

na 13.350 €. D. Q. chcela predať svoj podiel a dostať peniaze. Pre R. G.vú, ktorá bola takmer celý
život nezamestnaná bolo potrebné nájsť 6.670 € na Lýdiin podiel nehnuteľnosti, no banky odmietli jej
žiadosťohypotéku.Potommunavrhla,abyjejzaplatil6.670€akoS.mesačnévýživnénaniekoľkorokov
dopredu. Peniaze jej bolo treba, aby kúpila 50 percentný podiel svojej tety D. Q. v tej nehnuteľnosti, ale
bolo by to dané na meno ich syna, ktorý by sa stal 50%-ným vlastníkom. Takže keby sa to uskutočnilo,

jeho finančný záväzok voči synovi by bol pokrytý na niekoľko rokov dopredu. Dňa 23. apríla 2012 podala
na Okresnom súde Žiar nad Hronom žiadosť o zvýšenie výživného na 300 € mesačne. Na začiatku
procesu vyhlásil, aby mu v takom prípade bola zverená starostlivosť o S. a neobťažoval by matku s
finančnými záležitosťami a postaral by sa o výživné syna sám. Sudca ho informoval, že počas toho
sedenia sa môže zaoberať iba žiadosťou o zvýšenie výživného. Sudca mu potom nastavil novú sumu 83

€ mesačne. V máji 2012 R. G.vá ho kontaktovala a povedala mu o svojom zámere pracovať v Spojenom
kráľovstve. Navrhla mu, aby S. býval s ním v Londýne, ale na výmenu jej musel kúpiť letenku, nájsť
prácu, poskytnúť ubytovanie a hradiť všetky výdavky. Dňa 17.6.2012 S. prišiel za ním do Spojeného
kráľovstva a býval s ním na adrese 14-16 Peckham Hill Street v Londýne. Dňa 4.7.2012 prišla R. G.vá
do Londýna a bývala v jeho byte na jeho náklady do 20.10.2012. Kým bývala u neho, požiadala aspoň

päťkrát, aby jej zaplatil peniaze, ktoré bude považovať za platbu S.ovho výživného vyplatenú vopred. Ktomu doložil potvrdenia - prílohy č. 4 až 8, na celkovú sumu 1.800 libier. V októbri 2012 mu povedala,
že ide späť na Slovensko hľadať si zamestnanie. Požiadala ho, aby kúpil letenky pre ňu a pre S. a vzala
ho zo školy. Dňa 20.10. odišla späť na Slovensko s S.om. V novembri 2012 ho požiadala, aby jej poslal

5.000 libier ako S. výživné. Tiež vyhlásila svoj zámer kúpiť za tie peniaze 50%-ný podiel nehnuteľnosti v
T. Q. 13 od svojej tety, a to v mene ich syna S.. Dňa 24.11.2012 previedol na účet R. G.vej v Metro bank
PLC, č. účtu XXXXXXXX, triediaci kód 23-05-80 sumu 5.000 libier. Neskôr prišla do Londýna a poslala
tieto peniaze na účet manželovi svojej tety U. Q. na Slovensko ako platbu za podiel nehnuteľnosti. O pár
týždňov neskôr telefonovala a povedala, že tá transakcia neprešla. Požiadala, aby jej dal ďalších 300 L,

nakoľko jej táto suma chýbala. Dňa 2.12.2012 jej previedol na ten istý účet 300 L. K tomu pripája doklady
v prílohe. V roku 2013 R. G.vá a S. už bývali v tej nehnuteľnosti a keď prišiel navštíviť syna, býval v
jeho izbe. Dom bol vo veľmi zlom stave a vyžadoval významnú renováciu. Medzi májom a novembrom
2013 strávil najmenej 4 týždne prácou na tomto dome, opravovaním interiéru a renováciou. Poslal R.
G.vej najmenej 1.855 L na nákup materiálu, keďže to bola investícia do S.ovej budúcnosti kvôli zlepšeniu
životných podmienok. Žiadal, aby mu ukázala dokumentáciu nehnuteľnosti, vždy ho ale presvedčila,

že nevie nájsť papiere kvôli neporiadku v dome od sťahovania. Potom v zime 2014 mu R. povedala,
že strecha domu je vo veľmi zlom stave a potrebuje výmenu alebo opravu. Informovala, že oprava
a renovácia exteriéru domu by vyžadovala približne 10.000 €. Požiadala ho, aby si splnil svoj podiel
vyživovacej povinnosti až do S.ových 18. narodenín dokončením renovácií nehnuteľnosti. Požiadala,
aby zaplatil S. výživné 10.000 € vopred a ona by potom hradila zvyšok nákladov až do 29.11.2023,

kedy bude mať 18 rokov. Rozhodol sa akceptovať jej návrh. Potom ho požiadala, aby peniaze poslal
na jej účet v Metro bank v Spojenom kráľovstve. Tvrdila mu, že exekútori na Slovensku sú schopní
peniaze vybrať z bankového účtu dlžníka a preto použitie účtu v Spojenom kráľovstve. R. sa zrejme
registrovala v júni 2011 v Spojenom kráľovstve ako samoplatca. Vie, že britský daňový úrad jej posielal
listy a vyzývali ju zaplatiť penále, ktoré v roku 2014 dosiahli viac než 2.000 L, ale ona tie listy ignorovala.

Kvôli tejto záležitosti ho požiadala, aby jej neposlal sumu 10.000 naraz, ale aby jej denne posielal 300
€ a ona si peniaze okamžite vybrala z bankomatu ATM na Slovensku, pretože limit jej výberu na kartu
bol 300 L na deň. V priebehu júla 2014 jej poslal približne 8.432 L, o čom doklady prikladá. Potom,
ako od neho dostala 10.000 €, súhlasila aby S. zostal s ním v jeho byte na Slovensku približne dva
mesiace počas letných prázdnin 2014. Okrem posielania peňazí, nakúpil veľa vecí pre S., ako šaty,

hračky, techniku, školské pomôcky. Na jeseň 2012 mu daroval počítač Acer Aspire Z5610, ktorý stál
približne 1.000 L. Na narodeniny 29.11.2013 mu kúpil tablet a na narodeniny 2014 mu kúpil fotoaparát
Canon G1X, ktorý stál 500 €. V januári 2015 mu R. napísala cez Skype a požiadala, aby jej poslal
70 €. Pripomenul jej, že S. vlastne býva vo svojom vlastnom dome a nie je to jej dom. Poprela to a
povedala, že on nemá žiadny podiel na nehnuteľnosti a ona je 100 percentný vlastník nehnuteľnosti. Dňa

5. marca 2015 informoval miestnu políciu Žiar nad Hronom, že by mali vyšetriť tento prípad podvodu.
V júni 2015 naposledy S. býval u neho na Slovensku. Odvtedy mu R. G.vá nedovoľuje navštevovať
ho. Dňa 15. januára 2016 ho stretol naposledy, keď prišiel do jeho školy v Kremnici. V júli 2016 bol
na adresu jeho trvalého pobytu na Slovensku doručený list z Policajného oddelenia Žiar nad Hronom.
Tento list obsahoval rozhodnutie vydané dňa 16.6.2016 policajnou vyšetrovateľkou P. T., v ktorom bol R.

G.vou obžalovaný z neplatenia S.ovho výživného od mája 2012. Hneď sa kontaktoval s vyšetrovateľkou
a poslal doklady o zaplatení týchto platieb. Vyšetrovateľka ho požiadala, aby pricestoval do Žiaru nad
Hronom, aby ho mohla vypočuť. Tiež spomenula svoj zámer zatknúť ho, ak nezaplatí R. G.vej peniaze,
ktoré podľa jej tvrdenia dlhuje. Pretože jeho dcéra nemala ani rok, nechcela riskovať cestu späť. Rizikom
má na mysli že na Slovensku je vysoká miera korupcie a policajná dôstojníčka informovala o zámere

zatknúť ho, ak znova nezaplatí 4.000 €. Je zrejmé, že vyšetrovateľka sa nesnaží vyšetriť prípad, ale
použiť všetky možné prostriedky na to, aby ho donútila zaplatiť R. G.vej. Ako porozumel, R. G.vá tvrdí,
že po vybratí viac než 10.000 € od marca do apríla 2014 dala tieto peniaze potom jemu. Môže dokázať
prostredníctvom predloženého výpisu z účtu, že transakcie prebehli priamo z jeho bankového účtu na jej
účet a potom mali byť prevedené na účet jej tety kvôli prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na ich syna. V

súčasnosti nemá žiadnu záruku, že ak R. G.vej zaplatí viac peňazí za výživné, nebude ho žiadať znova
o pár rokov, aby zaplatil tretíkrát. Na otázku, či požiadal R. G.vú v roku 2014, aby vyberala v Slovenskej
republike z účtu otvoreného v anglickej banke postupne každý deň sumu 300 € a potom mu ich dala, aby
kúpil majetok ( nehnuteľnosť ) v obci Liptovská Teplá, katastrálne územie P., zapísanú na LV č. XXX pre
spoločnosť SPA Slovakia, LTD, 1Elstrick Avenue, Morden, Surrey, Spojené kráľovstvo, odpovedal, že v

období 5.3.2014 až 5.4.2014 previedol na bankový účet R. G.vej v banke Metro bank PLC, sumu 8.432
L s údajom „prídavok na dieťa“, ako sa predtým dohodli a ona sľúbila, že tieto peniaze bude považovať
za S.ove výživné, vyplatené vopred a použije tieto peniaze na externú renováciu nehnuteľnosti T. Q. 13,
okres N. nad M., o ktorej bol v tom čase mylne presvedčený, že je v 50% vlastníctve S. G.. Nehnuteľnosťv obci D. S., katastrálne územie P. bola vo vlastníctve SPA Slovakia, LTD a kúpa tejto nehnuteľnosti
spoločnosťou nemala žiadnu spojitosť ani vzťah k peniazom, ktoré vyplácal na účet R. G.vej od marca do
apríla 2014. Na otázku, či sa zaujíma o maloletého syna, či ho kontaktuje alebo navštevuje odpovedal,

že sa zaujíma o syna S.. Dosť často cestoval na návštevu za ním - do januára 2015, kedy mu jeho matka
oznámila, že spáchala podvod. Odvtedy s ním udržiaval pravidelný kontakt prostredníctvom skype, až
do polovice roku 2017, keď bol odpojený od internetu. Potom ho mohol zastihnúť na jeho telefónom čísle
do mája 2018 a od mája 2018 s ním nemá žiadny kontakt, jeho telefón je vypnutý. Nie je vinný z tohto
trestného činu a jeho syn S. aj on sú obete a nie zločinci. Podvod bol spáchaný R. G.u, keď prevzala

a minula sama peniaze, ktoré patrili S.ovi. Svedkyňa R. G.vá na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že obžalovaný jej výživné doteraz nezaplatil. Podala na neho trestné oznámenie, lebo ju začal vodiť po
kriminálke kvôli domu. To čo on navyprával sú nepravdy. Počítač, čo uvádzal bol veľmi starý. Doniesol
ho na Slovensko, lebo sa tam každý mesiac sťahoval. Ešte sľúbil, že bude mesačne platiť za internet,
ale nezaplatil ani jednu splátku. Čo sa týka fotoaparátu, ten nebol nový. Vo Veľkej Británii je to tak, že
strašne veľa vecí nájdete pred domom. On robil SBS-kára v milionárskej štvrti, skade napr. jej doniesol

okuliare zn. Prada. Takto prichádzal k veciam. Čo sa týka domu v P., čo písal, že jej posielal po 300,-Eur.
Ona vtedy robila v Kunešove v W., vystupovala v Kremnici a každý deň chodila z bankomatu vyberať
300,-Eur na jej kartu, tiež 300,-Eur na jeho kartu a ak by mu to nevyšlo, tak poslal ešte tretiu kartu, kde
na všetky dal rovnaký PIN kód. Tak ku koncu vyberala 900,-Eur, aby stihol vyplatiť ten dom v Liptovskej
S.. Teda nie je pravda, že im dal toľko peňazí. Obžalovaný posielal peniaze, čo ona vyberala po 300,-Eur

denne, lebo letecky to preniesť nemohol. Ešte tam potom chýbalo, nevie koľko tisíc, tak obžalovaný išiel
na Ukrajinu pýtať si dedičstvo za rodičmi. Ona tie peniaze normálne odkladala doma pod uterák a keď
obž. prišiel, tak mu ich dala. To bolo v čase keď mal S. asi 8 rokov. Nepamätá si, že by S. kúpil nejakú vec,
pomôcky do školy ako uviedol. Obžalovaný sa zaoberal pašovaním cigariet. Preto jej založil vo Veľkej
Británii dva účty, jeden v Metro bank a ešte jeden čo si už nepamätá. Ona v Británii ani necekla, všetko

vybavoval on. Obž. mal tiež asi tri účty, jej otvoril dva a prehadzoval si peniaze hore-dole, ak by mu na to
prišli. Chytili ho pár razy na letisku a zhabali mu všetko. Keď boli vo Veľkej Británii, ona tam i pracovala.
Nevyznala sa tam a obžalovaný jej vybavil prácu, kde boli slovenské dievčatá. Čo sa týka peňazí na
nehnuteľnosť v T. Q., je pravda, že sa to posielalo z Veľkej Británie z jej účtu na účet tety s tým, že
prišli na Dolnú Q. a obž. chcel opravovať podkrovie, kde si spraví priestory na cvičenie, aby mal výhľad

na Bartoškársku skalu. Oni ešte vtedy chceli spolu žiť. Nedalo sa to na syna S., lebo keď bol maloletý,
tak potrebujete zo súdu potvrdenie. Tak sa dohodli, že to bude na ňu. Počas trvania manželstva spolu
šetrili peniaze. Obžalovaný bol veľmi prešpekulovaný. Ako sa rozviedli, kúpil aj v Čechách dom a ona
nedostala ani korunu. Mali spolu bývať na T. Q., teda ako by mohli mať dohodu o zaplatení výživného
dopredu. Mali bývať v tom rodinnom dome s tým, že ho začnú prerábať. Chlapec nastúpil vo Veľkej

Británii do školy, aby dostával nejaké benefity. Obž. na neho aj dostal peniaze, ale jej ani polovičku nedal.
Povedal,žesinechánacestovanieposvete.Koľkotobolopeňazínevie.Tedaodmája2012peniazeako
výživné na maloletého nedostala žiadne. Dlh od roku 2012 robí okolo 8 tisíc euro. Obžalovaný sa s ňou
vôbec nekontaktuje, nevie na neho telefónne číslo ani nevedela kde býva, len teraz čo počula adresu v
Londýne. Čo si pamätá, tak naposledy boli v kontakte na synove deviate narodeniny. Ona mala príjem za

opatrovanie jej starého otca, kde jej spätne vyplatili 100 tisíc korún. Po svadbe obžalovaný nemal záujem
pracovať, tak vybavili na obecnom úrade potraviny. Chodil do Banskej Štiavnici robiť nejaký projekt a
dostal peniaze s tým, že bude dva roky podnikať, ale skončilo to skôr. Dala mu zo svojich peňazí 60 tisíc
korún. Teraz už 5,5 roka pracuje v Psychiatrickej nemocnici Kremnica ako pomocná kuchárka. Predtým
vyše dvoch rokov pracovala v Briku. Na výžive mal. S. sa podieľa len ona s priateľom. Bolo obdobie,

že žili s chlapcom za 120,-Eur mesačne a vtedy im pomáhali jej rodičia so stravou. Po tom všetkom už
nevie v ktorom roku nastúpila na psychiatrickú liečbu v PN Kremnica, lebo sa dostala do silných depresií.
Výživné na maloletého je stále vo výške 83,-Eur mesačne. Bude si však podávať návrh na jeho zvýšenie.
Chlapec je v poslednom ročníku ZŠ v Kremnici a bol na prijímačky v Nitre. Chce potom pokračovať aj
na VŠ. Od exekútorky JUDr. N. jej za celú doby neprišlo nič. Ohľadne posielaných peňazí obžalovaným

ďalej uviedla, že po dlhšom čase asi r. 2014 kúpil ten rodinný dom v P., že aby bol blízko S.. Potom
sa dozvedela, čo jej obž. porozprával, že mu to kázal právnik, pretože mal dlžoby a dom kúpil na sro-
čku, aby o nehnuteľnosť neprišiel. Obžalovaný podal na ňu trestné oznámenie za podvod na kriminálke
v Ružomberku, skúšal to i v Kremnici, ale ďalej sa vo veci nekonalo. Na podklade listinných
dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný Ing. D. G. je otcom mal. dieťaťa S. G., nar. 29.11.2005,

pričom rodičia dieťaťa sú bývali manželia. Manželstvo uzavreli 26.3.2004. Rozsudkom Okresného súdu
N. nad M. č. k. 4C/80/2007-25 zo dňa 24.9.2007, právoplatným dňa 28.9.2007 bolo ich manželstvo
rozvedené a na čas po rozvode súd mal. dieťa S. G. zveril do osobnej starostlivosti matky R. G.vej rod.
N.ovej s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežnýchveciach. Súd určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počínajúc od právoplatnosti rozsudku, splatné
vždydo15-tehodňavmesiacivopredkrukámmatky.NáslednerozsudkomOkresnéhosúduN.nadM.č.

k.5P/27/12-18zodňa23.4.2012,právoplatnýmdňa23.1.2013bolaschválenárodičovskádohoda,podľa
ktorej sa otec zaviazal platiť na mal. syna S. G. zvýšené výživné v sume 83,-Eur mesačne počnúc od
1.5.2012, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr.
por.súdprisvojomrozhodovaníprihliadallennaskutočnosti,ktoréboliprebraténahlavnompojednávaní
a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona účinného do 31.12.2019 sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo
aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a spácha taký čin závažnejším
spôsobom konania. V zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie

páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o trestný čin, ktorý má charakter pokračovacieho trestného
činusprvkamihromadnéhotrestnéhočinu.Podľa§122ods.13Tr.zák.,akobvinenýpokračujevkonaní,
pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, ide v prípade trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok
súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V danom

prípade súd preto upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti za čas
od mesiaca máj 2012 až do súčasnej doby tzn. vrátane mesiaca apríl 2021. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Ing. D. G. sa dopustil skutku tak
ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust. §
62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Hoci súd pri posudzovaní otázky
v akej výške je obžalovaný schopný plniť vyživovaciu povinnosť v zásade nie je viazaný rozhodnutím,
ktorým v rámci civilného procesu bola určená výška výživného, na druhej strane musí vychádzať zo
všetkých zákonných kritérií rozhodujúcich pre posudzovanie možností a schopností povinnej osoby plniť
si vyživovaciu povinnosť, ktoré sú upravené Zákonom o rodine. Súd v tomto smere poukazuje najmä na

ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadla na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkovériziká,ktorépovinnýnasebaberie. Vychádzajúczvýpovedísvedkyne,matkymal.dieťaťaR.

G.vej, výživné zo strany otca dieťaťa obž. Ing. D.a G. nie je platené od obdobia ako došlo k jeho zvýšeniu
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P/27/12-18, právoplatným dňa 23.1.2013. Výživné v zmysle súdneho
rozhodnutia bolo zvýšené na sumu 83,-Eur mesačne počnúc od mesiaca máj 2012. Od tejto doby výška
výživného nebola súdom zmenená. Výživné, ktoré bol obžalovaný povinný za uvedené obdobie zaplatiť
predstavuje : máj 2012 - december 2012 = 83,-Eur/mesačne x 8 mesiacov; roky 2013 až 2020 = 83,-Eur/

mesačne x 96 mesiacov; január až apríl 2021 = 83,-Eur/mesačne x 4 mesiace = výživné spolu vo výške
8.964,-Eur ( 83,-Eur x 108 mesiacov ). Obžalovaný bol vypočutý ešte v štádiu prípravného konania po
vznesení obvinenia prostredníctvom dožiadania vo Veľkej Británii. Vypovedal, že vyživovaciu povinnosť
k synovi S.ovi si plnil a má za to, že došlo ku splneniu vyživovacej povinnosti aj do budúcnosti, pretože
takto sa dohodli s matkou dieťaťa R. G.vou. Podľa neho dohoda spočívala v tom, že bývalá manželka R.

G.vá vyplatí spoluvlastnícky podiel 50 % k rodinnému domu v T. Q. č. 13, ktorý nadobudla dedičstvom po
starej matke M. N.ovej jej teta D. Q., a to v sume 6.670,-Eur, pričom tento spoluvlastnícky podiel bude
prepísaný na ich syna S.. Podľa jeho výpovede sa dohodli, že pošle R. G.vej peňažné prostriedky na
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a bude to považované za splnenie vyživovacej povinnosti na syna
S. na niekoľko rokov dopredu. V novembri 2012 ho požiadala, aby jej poslal 5.000 libier ako S. výživné

podľadohody.Dňa24.11.2012previedolnaúčetR.G.vejvMetrobankPLC,č.účtuXXXXXXXX,triediaci
kód XX-XX-XX sumu 5.000 libier. Neskôr prišla do Londýna a poslala tieto peniaze na účet manželovi
svojejtetyU.Q.naSlovenskoakoplatbuzapodielnehnuteľnosti.Dňa2.12.2012jeještepreviedolnaten
istý účet ďalších 300 L. Medzi májom a novembrom 2013 strávil najmenej 4 týždne prácou na uvedenom
dome a poslal R. G.vej najmenej 1.855 L na nákup materiálu, keďže to bola investícia do S.ovej

budúcnosti kvôli zlepšeniu životných podmienok. V zime 2014 mu R. povedala, že strecha domu je vo
veľmi zlom stave a potrebuje opravu, čo vyžaduje okolo 10.000 €. Požiadala ho, aby si splnil svoj podiel
vyživovacej povinnosti až do S.ových 18. narodenín dokončením renovácií nehnuteľnosti. On jej návrh
akceptoval a platbu hradil - podľa dohody na bankový účet Metro bank v Spojenom kráľovstve s tým, žedenne posielal 300 € a ona si peniaze okamžite vybrala z bankomatu na Slovensku. V priebehu júla 2014
takto poslal približne 8.432 L. V januári roku 2015 sa však dozvedel, že vlastníkom nehnuteľnosti v T.
Q. je R. G.vá a syn S. na tejto nemá žiaden spoluvlastnícky podiel. Podával preto oznámenie na políciu

za podvod. So synom S.om sa stretol naposledy 15. januára 2016, keď prišiel do jeho školy v Kremnici.
O tom, že je na Slovensku trestne stíhaný za neplnenie vyživovacej povinnosti sa dozvedel v júli 2016,
kedy mu bolo doručené rozhodnutie vyšetrovateľky z Policajného oddelenia N. nad M. zo dňa 16.6.2016.
Obžalovaného zo spáchania činu jednoznačne usvedčuje výpoveď svedkyne R. G.vej. Svedkyňa vo
svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že obžalovaný výživné v zmysle rozsudku súdu neplatí vôbec ani

sa nepodieľa na vyživovacej povinnosti k synovi S.ovi iným spôsobom, či už vecným plnením, alebo
osobnou starostlivosťou. Podávala i návrh na exekúciu, ale doposiaľ nebola v jej prospech vymožená
žiadna peňažná suma. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu naďalej trvá, keďže syn navštevuje základnú
školu, v súčasnosti posledný ročník povinnej školskej dochádzky a má ďalej študovať na strednej škole.
Schopnosť sám sa živiť doteraz nenadobudol, nakoľko pokračuje vo vzdelávaní. Ohľadne prevodov
peňažných prostriedkov, ktoré spomínal obvinený vo svojej výpovedi sa vyjadrila, že peniaze, ktoré

obvinený posielal na jej účet v anglickej banke vyberala na Slovensku po 300 až 900,-Eur denne, avšak
nejednalo sa ani o platby na výživné, ani o kúpu, či opravy nehnuteľnosti v T. Q.. Peniaze obvinený
potreboval použiť na kúpu nehnuteľnosti v obci D. S. - P., pričom ich nemohol fyzicky preniesť z Veľkej
Británie. Tieto peniaze teda skutočne postupne vyberala z bankomatu, odkladala a potom mu ich aj
odovzdala. Tieto mali byť použité práve na kúpu rodinného domu so záhradou v obci D. S., katastrálne

územieP.,zapísanejnaLVč.XXXprespoločnosťSPASlovakia,LTD,1ElstrickAvenue,Morden,Surrey,
Spojené kráľovstvo. Má sa pritom jednať o spoločnosť obžalovaného. V spise na č.l. 30-33 sa nachádza
i kópia kúpnej zmluvy bez podpisov ohľadne prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, kde sú ako
predávajúci uvedení P. X. a P., bytom D. a ako kupujúci spol. SPA Slovakia LTD, zastúpená D. G., riaditeľ
spoločnosti. Kúpna cena podľa článku III zmluvy bola dohodnutá vo výške 31.500,-Eur. Podľa výpisu

z katastra nehnuteľností LV č. XXX je skutočne spoločnosť SPA Slovakia LTD zapísaná ako vlastník
na základe kúpnej zmluvy, vklad do katastra povolený 6.5.2014. Čo sa týka peňazí na nehnuteľnosť -
spoluvlastnícky podiel 50 % k rodinnému domu v T. Q. súp. č. 13, svedkyňa potvrdila, že je pravdou, že
sa peniaze posielali z Veľkej Británie z jej bankového účtu na účet predávajúcej D. Q., čo bolo ešte v roku
2012. Podľa výpovedí svedkyne sa však s obžalovaným dohodli, že nehnuteľnosť sa nenapíše na syna

S., lebo keďže bol maloletý, bolo by potrebné aj rozhodnutie súdu. Obvinený však neskôr ( marec 2015 )
na ňu podal trestné oznámenie za podvod. Ako súd zistil z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ N.
nad M. ČVS:E.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX, uznesením zo dňa 28.4.2015, právoplatným dňa 19.5.2015 bolo
podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku trestné oznámenie Ing. D.a G. pre podozrenie zo spáchania
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona odmietnuté. V zmysle § 76

ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu. Jedná sa o kogentné ustanovenie zákona. Zákon o rodine v zásade nepripúšťa
možnosť splnenia vyživovacej povinnosti jednorazovým plnením na budúce obdobie, teda dopredu napr.
za celý čas kým oprávnená osoba nenadobudne plnoletosť či schopnosť sama sa živiť. Výnimku z tejto
zásady predstavuje možnosť tzv. tezaurácie výživného, ktorá je upravená v § 64 Zákona o rodine. Podľa

tohto ustanovenia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti
zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v
prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob,
akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie
určených súm na výživné. Takýto spôsob plnenia vyživovacej povinnosti - zložením peňažnej sumy na

výživné splatné v budúcnosti teda vyžaduje rozhodnutie súdu, čo v danom prípade nebolo splnené.
Pokiaľ obžalovaný chcel splniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi S.ovi G.vi týmto spôsobom,
mohol sa takéhoto rozhodnutia domáhať v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 5P/27/12, kedy naopak
na pojednávaní dňa 23.4.2012 uzavrel s matkou dieťaťa dohodu o platení výživného pravidelnými
mesačnými platbami. Svedkyňa R. G.vá síce potvrdzovala, že obžalovaný posielal na jej účet peniaze,

avšak nešlo o platenie výživného, ale peniaze určené na kúpu nehnuteľností a na výdavky súvisiace s
opravami a rekonštrukciou rodinného domu v T. Q.. Pokiaľ sa jedná o prevod nehnuteľnosti resp. 50%-
ného spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu v T. Q. súp. č. 13 predávajúcou D. Q., obžalovaný
síce tvrdil, že prevod sa mal uskutočniť podľa ich dohody na syna S., čo ale svedkyňa R. G.vá poprela
a naopak tvrdila, že s takýmto riešením nesúhlasil obžalovaný, čo sa javí ako vierohodné aj logické.

Pokiaľ by taká dohoda existovala, musel by obžalovaný ako otec a teda i zákonný zástupca mal. dieťaťa
uzavrieť kúpnu zmluvu po dohode s matkou resp. byť účastníkom konania o schválenie právneho
úkonu súdom. K prevodu vlastníctva rodinného domu došlo ešte v novembri roku 2012, takže je ťažko
uveriteľné tvrdenie obžalovaného, že v priebehu roku 2014 posielal R. G.vej peniaze celkovo takmer8,5 tisíc libier za účelom rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti, nakoľko sa domnieval, že syn S. je jej 50
%-ným spoluvlastníkom. Obžalovaný ako zákonný zástupca by musel kúpnu zmluvu za mal. syna
nejakým právne relevantným spôsobom schváliť - buď túto sám podpísať alebo udeliť súhlas s jej

uzavretím v konaní o schválenie právneho úkonu pred súdom. Skutočnosť vlastníctva nehnuteľnosti
mohol obž. zistiť dávno predtým cez kataster nehnuteľností a nie až v marci 2015, kedy podal na
matku dieťaťa trestné oznámenie za podvod. Z jeho výpovedí pritom vyplýva, že v uvedenom období sa
nachádzal i dlhšie obdobie na Slovensku. Navyše ak by aj obžalovaný matke dieťaťa poskytol peňažné
prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, zákon nepripúšťa, aby bolo možné toto plnenie

započítať na výživné v prospech mal. dieťaťa, a to s poukazom na § 76 ods. 2, veta druhá Zákona o
rodine. V tejto súvislosti možno poukázať i na exekúciu vedenú pod sp. zn. 10Er/39/2016 na Okresnom
súde Ružomberok a súdnou exekútorkou JUDr. N. N. pod č. EX XX/XXXX, na návrh oprávnenej R.
G.vej, podaný dňa 16.6.2016, ktorý sa týka vymáhania dlžného výživného za obdobie od 1.5.2012.
Obžalovaný ako povinný doručil súdnej exekútorke námietky proti exekúcii, kde v podstate obdobne
poukazoval, že za obdobie od 1.5.2012 zaplatil matke maloletého ako výživné vopred minimálne

sumu 21.137,47,-Eur prevodom na jej bankový účet vedený vo Veľkej Británii. Námietky boli posúdené
ako nedôvodné a OS Ružomberok tieto uznesením č.k. 10Er/39/2016-39 zo dňa 5.11.2019 zamietol.
Vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný výživné v predmetnom
období neuhrádzal pravidelne v mesačných platbách ako mu ukladá zákon a právoplatný rozsudok
súdu, čím naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Obžalovaný zároveň

nepreukázal žiaden dôvod resp. prekážku, ktorá by mu prípadne bránila dosahovať pravidelné príjmy
a platiť výživné. Z listinných dôkazov - výpisov bankových účtov, ktoré sám predložil, naopak vyplýva,
že disponoval peňažnými prostriedkami v dostatočnej výške, aby mohol výživné v sume po 83,-Eur
mesačnebezproblémovuhrádzať.Vychádzajúczvýsledkovdokazovaniasúdnemalžiadnupochybnosť
o vine obžalovaného a preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr.
zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že
základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej
a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. Ing. D. G. nemá

podľa aktuálneho odpisu registra trestov žiaden záznam a nebol v Slovenskej republike ani postihnutý
za priestupky. Ohľadne súčasného spôsobu života, povesti a osobných pomeroch obžalovaného súd
nemá bližšie informácie, nakoľko sa dlhodobo zdržiava vo Veľkej Británii. Súd u obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Trestného zákona. Súd po vyhodnotení
doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2

roky, pričom výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil
na skúšobnú dobu troch rokov. Súd prihliadal najmä na skutočnosť, že obdobie neplnenia vyživovacej
povinnosti k mal. dieťaťu predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku 9 rokov a hoci obvinenie bolo obv.
Ing. D.ovi G.vi doručené ešte v júli roku 2016, napriek tomu sa nesnažil uhradiť čo i len časť dlžného
výživného. Uložený trest odňatia slobody súd preto považoval za primeraný a dostatočný na naplnenie

prevýchovného i represívneho účelu trestu. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život
a nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade súd môže podľa §
50 ods. 4 Tr. zákona nariadiť výkon trestu odňatia slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.