Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/102/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319200635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAK FINANCE
s.r.o., Bratislava, Medveďovej č. 15, IČO: 36 810 932, zastúpený spoločnosťou JUDr. Julián Lapšanský,
advokátska kancelária, spol. s r. o., Bratislava, Zelinárska č. 8, IČO : 45 941 815, za ktorú koná JUDr.
Julián Lapšanský, proti žalovanému: O. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom L. pri W., S. č. XXX/X, o

zaplatenie sumy 7.000,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III. zo dňa 9. januára 2020, č.k. 11 C 9/2019-95, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. januára 2020, č.k. 11 C 9/2019-95,

vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e ,
vo výroku III. mení tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,86 %.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.OkresnýsúdBratislavaIII.rozsudkomzodňa9.1.2020,č.k.11C9/2019-95,vovýrokuI.žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,-- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 19.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku
II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 42,86 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy

7.000,--€spoluspríslušenstvom.Skutkovýmzákladomjekúpnazmluvauzavretádňa27.11.2018medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom bolo kladivo zn. Montabert,
typ SC 12 s výrobným číslom AOOVO3794; dohodnutá kúpna cena 2.000,-- € bola žalobcom žalobcovi
odovzdaná dňa 27.11.2018 a zároveň žalovaný žalobcovi odovzdal predmet kúpy. Dňa 4.12.2018
žalobcovi oznámilo Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach, že kladivo je kradnuté a zároveň ho vyzvalo
kladivo vydať. Kladivo už ale vydať nemohol, pretože ho predal dňa 29.11.2018 klientovi z Maďarskej
republiky za kúpnu cenu 2.200,-- €. V dôsledku toho, že žalovaný predal ukradnutý tovar, žalobca

odstúpilodkúpnejzmluvyavyzvalžalovanéhonavráteniekúpnejcenyazaplateniedojednanejzmluvnej
pokuty v sume 5.000,-- €.
1.2. Právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil podľa Obchodného zákonníka
(§ 409 ods. l, § 433, § 436 ods. l, ods. 2), keďže z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola
uzatvorená v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu sa nestotožnil
s názorom žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Skutkovo dôvodil tým, že v konaní zostalo

nepochybné, že žalovaný porušil povinnosti z uzatvorenej zmluvy, žalobca nenadobudol vlastnícke
právo k predmetu kúpy, a preto bol oprávnený odstúpiť od zmluvy. Odstúpením od zmluvy
mu vzniklo právo požadovať vrátenie kúpnej ceny (2.000,-- €), bez synalagmatickej povinnosti vráteniapredmetu kúpy. Súd nevyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 5.000,--
€. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože zo zmluvy vyplývala povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu iba v prípade, ak po predaji vozidla vyjdú najavo skutočnosti, ktoré boli v rozpore s

vyhlásením predávajúceho. V danom prípade nebolo predmetom kúpy vozidlo, preto súd nepovažoval
zmluvnú pokutu za platne dojednanú. Výrok o trovách konania súd odôvodnil pomerom úspechu strán
sporu a ustanovením § 255 ods. l C.s.p. Žalovaný mal čistý úspech v rozsahu 42,86 %, v ktorom rozsahu
zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu.
2.1. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., ktorým súd vo
zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. h/
C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytýkal
súdu, že zmluvnú pokutu nepovažoval za platne dojednanú a v tejto súvislosti odkázal na ustanovenie
§ 266 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výklad prejavu vôle. Z obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé,

že ako predajca nákladných vozidiel a strojov použil ako predlohu vzor kúpnej zmluvy, ktorú používa
štandardnepripredajivozidiel.Ztohoniejemožnébeználežitéhovýkladuprávnychúkonovformalisticky
a arbitrárne odvodzovať, že kúpna zmluva prípadne jej časti sú neplatné. Vytýkal ďalej súdu prvej
inštancie,žesvojzáveroneplatnostidojednaniaozmluvnejpokuteneodôvodnil,čímporušilustanovenie
§ 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie nerešpektuje zásadu zmluvnej autonómie, ktorá o.i. vyžaduje,

aby sa právne úkony vykladali vždy v prospech ich platnosti a nie aby sa a priori hľadali dôvody
ich neplatnosti. K výkladu právnych úkonov zdôraznil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 3.7.2008, sp.zn. I. ÚS 242/07; sp.zn. I. ÚS 243/07, zásady logického a teleologického výkladu.
Zostalonepochybné,žekúpnazmluvabolauzavretánazákladevôlesporovýchstránpreviesťvlastnícke
právo k búraciemu kladivu a k tomuto predmetu zmluvy sa viažu všetky ustanovenia kúpnej zmluvy

vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute. Vôľa strán smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k búraciemu
kladivu a k zabezpečovaciemu inštitútu vzťahujúcemu sa k tomuto predmetu zmluvy spĺňa subjektívne
a objektívne hľadisko výkladu vôle strán. Zmluvná pokuta tak bola platne dojednaná a nárok na jej
zaplatenie mu vznikol z dôvodu, že žalovaný pri predaji nebol vlastníkom predmetu kúpy, a teda
nepreviedol na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Napriek tomu, že v časti istiny bol úspešný

v celom rozsahu, súd ho zaviazal zaplatiť trovy konania žalovanému. V tejto súvislosti odkázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp.zn. 10 Co 191/2017, v ktorom konaní výška
plnenia bola závislá od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací
inštitút má povahu vedľajšieho záväzku. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v ním
napadnutom rozsahu zmeniť tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.000,-- € titulom

zmluvnej pokuty, úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 5.000,-- € od 19.12.2018 do zaplatenia
a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.2. Podanie žalovaného, posudzujúc ho podľa obsahu (§ 124 ods. l C.s.p.) ako odvolanie, smeruje proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe sčasti vyhovel. Dôvodil, že žalobca predal
zbytočne kladivo neznámemu kupujúcemu do Maďarska, čiže sa nezakladá na pravde, že ho odovzdal

orgánom v trestnom konaní. Tak je zrejmé, že mu žiadna škoda nevznikla. Práve naopak získal 10 %
navyše.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.5.2020 dôvodil, že podanie žalovaného neobsahuje žiadne
nové skutočnosti, a preto odkázal na svoje doterajšie podania a navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť

v súlade s jeho odvolaním.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.; zákon č. 160/2015 Z.z.)], túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p.

neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu strán sporu nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2021; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods.
1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,

II., ktorým súd žalobe vyhovel sčasti a ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd potvrdil a keďže
sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako vecne a právne správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).5. Len pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom,
a následne k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6.1. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že nebola platne uzavretá zmluva v časti o

zmluvnej pokute, keďže sa táto vzťahovala k inému predmetu kúpy (vozidlu). Neobstojí tvrdenie žalobcu
v tom, že súd prvej inštancie formalisticky a arbitrárne odvodzoval, že kúpna zmluva, prípadne jej časti
sú neplatné, že súd nerešpektoval zásadu zmluvnej autonómie, ktorá o.i. vyžaduje, aby sa právne úkony
vykladali vždy v prospech ich platnosti a nie aby sa a priori hľadali dôvody ich neplatnosti, že zostalo
nepochybné, že kúpna zmluva bola uzavretá na základe vôle sporových strán previesť vlastnícke právo
k búraciemu kladivu a k tomuto predmetu zmluvy sa viažu všetky ustanovenia kúpnej zmluvy vrátane

ustanovenia o zmluvnej pokute, že vôľa strán smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k búraciemu
kladivu a k zabezpečovaciemu inštitútu vzťahujúcemu sa k tomuto predmetu zmluvy spĺňa subjektívne
a objektívne hľadisko výkladu vôle strán. Z kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že jej predmetom je
búracie kladivo za kúpnu cenu 2.000,-- €, kto je kupujúci, kto je predávajúci, kedy a kde bola kúpna
zmluva uzavretá. V tejto časti odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, rešpektuje zmluvnú

autonómiu účastníkov kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva ale v jej ustanoveniach o zmluvnej pokute nie je
platne uzavretá, pretože z jej obsahu nevyplýva, že sa vzťahuje k predmetu kúpy (búracie kladivo) a
tento záver nemožno vyvodiť ani jej výkladom. Zostalo nepochybné, že návrh kúpnej zmluvy pripravil
žalobca ako kupujúci. Už pri minimálnej opatrnosti mal v návrhu zmluvy uviesť jasne, presne, všetky
podstatné náležitosti, ale aj všetky ostatné náležitosti, tak, aby bolo nepochybné, aké vzťahy, aké práva

a povinnosti, boli upravené, vymedzené, a aby sa zabránilo sporom, rôznym výkladom právneho úkonu.
Že kúpna zmluva ohľadne vozidla bola jej podkladom, návodom, zostalo v konaní právne irelevantné.
Sám potvrdil, že predmetom danej kúpnej zmluvy nebolo vozidlo.
6.2. Žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp.zn. 10 Co
191/2017, v ktorom konaní výška plnenia bola závislá od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

V predmetnom konaní dané rozhodnutie nemožno použiť už len z dôvodu, že výška plnenia (vo veci
samej) nezávisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, ale nároky, práva a povinnosti, boli
vymedzené v dôsledku zmluvnej autonómie kúpnou zmluvou. Možno prisvedčiť odvolateľovi v tom, že
zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút a má povahu vedľajšieho záväzku. Jej osud ale vymedzuje
hlavný záväzok.

7. Dôvodné nie je ani odvolanie žalovaného. V odvolaní, ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie,
nenamietal predaj kradnutého kladiva, kúpnu cenu, v odvolaní ani čas omeškania, výšku sankcie
za omeškanie. V predmetnom konaní sa rieši len vzťah žalobcu ako kupujúceho a žalovaného ako
predávajúceho. Ak žalobca následne kladivo predal tretej osobe, potom tento vzťah nemožno riešiť v

tomto súdnom konaní, ale osobitne, nezávisle od tohto súdneho konania.

8.1. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (§ 388
C.s.p.) a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,86
% (§ 255 ods. 2, § 262 ods. l C.s.p.).

8.2. Rozhodovanie o trovách konania má dve štádiá. V prvom štádiu súd rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania podľa zásad úspechu a neúspechu v konaní vo veci samej v rozhodnutí, ktorým
sa rozhoduje o veci samej (§ 255 a nasl., § 262 ods. l C.s.p.). Až v druhom štádiu, postupom podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p., súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím rozhodne o výške trov
konania.

8.3. V predmetnom súdnom konaní súd prvej inštancie najprv nerozhodol o nároku na náhradu trov
konania, a použil nesprávne zákonné ustanovenie (§ 255 ods. l C.s.p.), hoci čistý úspech žalovaného
vyrátalsprávne,keďžeobestranysporumaliúspechlenčiastočný.Žalobcasadomáhalzaplateniasumy
(presne vyčíslenej) 7.000,-- €, úspešný bol len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2.000,-- €, čomu
zodpovedá 28,57 %; v tomto rozsahu bol neúspešný žalovaný. Žalovaný bol úspešný v časti týkajúcej

sa zaplatenia sumy 5.000,-- € (71,43 %); jeho čistý úspech je potom vo výške 42,86 % (71,43 % - 28,57
%). V tomto rozsahu žalovanému svedčí nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie (§
255 ods. 2, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.9. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

10. Žiadna zo strán nemala úspech v odvolacom konaní, a tak žiadnej zo strán odvolací súd nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. l, § 255 ods. 2, § 262 ods. l C.s.p.).

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).