Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/280/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1713213730.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: S. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C.
H., I. XX, zast. Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom v Bratislave, Mýtna 42, proti žalovanému: Mesto
Modra, IČO: 00 304 956, so sídlom v Modre, Dukelská 38, zast. RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Humenské námestie 4, o zaplatenie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena, na

odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. júla 2019 č.k.
10C/254/2013-358 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým čiastočným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 8.372,97 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti, žalobcovi súčasne priznal plný nárok na
náhradu trov konania s tým, že o výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat.
území Modra, zapísanej na LV č. XXXX a to parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 529m2, zastavané
plochy a nádvoria, titulom kúpy v roku 2009. Časť „C“ listu vlastníctva: Ťarchy neobsahuje žiaden

obmedzujúci zápis. Spôsob využitia pozemku, v zastavanom území obce, je /kód 22/: pozemok na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Časť tohto pozemku je verejnou komunikáciou /v
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. tak vzniklo zákonné vecné bremeno/, každodenne užívaná
žalovaným, občanmi mesta a návštevníkmi priľahlých krajinných oblastí.
3/Podľa žalobcu žalovaný užíva jeho nehnuteľnosť bez poskytovania primeraného protiplnenia, od

27.6.2012 žalovaný za užívanie časti pozemku neposkytuje žiadnu náhradu a ani nenavrhol žiadne
obojstranne prijateľné riešenie.
4/Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné vlastnícke právo žalobcu k
pozemku, a ani žalobcom spochybnené právo žalovaného užívať časť predmetného pozemku na
základe práva vecného bremena, zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a

vyššie územné celky. Žalobca pôvodne tvrdil, že žalovaný užíva jeho pozemok v rozsahu 321m2,
vychádzajúc z /iba, ako sám žalovaný v prvotnom vyjadrení k žalobe namietol/ geometrického plánu
X.. N. I. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, podaného v inom súdnom konaní/, ktorý v tomto konaní preskúmal
spolu s listinným dôkazom žalobcu /odborným stanoviskom Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. č. XX/
XXXX zo dňa 29.5.2014/ na pokyn súdu znalec X.. J. a označil ich za nekorektné, vychádzajúce z
nesprávneho merania a bez kontrolného preverenia. Voči ani jednému z v tomto konaní podaných

znaleckých posudkov žalovaný nič nenamietal, preto súd z nich v ďalšom vychádzal.5/Vychádzajúc zo zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom, teda predpisu, ktorým sa upravujú
vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov,

nadobudnutých podľa osobitných predpisov, konštatoval, že tento zákon problém náhrady za nútené
obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak pri riešení
otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v ust. § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach
§ 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné opomenúť, že
zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného

pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou,
ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie
uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o
nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je
len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových
úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia

náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej
výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon
č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych

vzťahov k pozemkom, zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne
nadobrejvôliužívateľovipozemku,záveroneexistenciiprávavlastníkovpozemkunanáhraduzanútené
obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen so súdom
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou
Slovenskej republiky.

6/Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku parcele
reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 529m2, zapísanej na LV č. XXXX
kat. územie K., vznikom vecného bremena v prospech žalovaného, účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.
z. /od 1.7.2009, ako vyplýva z čl. 5 tohto zákona/, ktoré trvá 10 rokov, po ktorú dobu žalobca nemôže
svoj pozemok, vzhľadom na jeho veľkosť a umiestnenie v krajine /rekreačná oblasť v blízkosti hlavného

mesta/ plnohodnotným a primeraným spôsobom užívať, ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by mu ako
vlastníkovi prináležali /§ 123 Občianskeho zákonníka/ a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude
uvedenýstavtrvať.Kobranežalovaného,ževyužitiepozemkujeúčelovoviazanénaúzemnýplánmesta
Modra,tedalennavyužitielíniovouzeleňou,súduviedol,žetakétoúčelovéurčeniepozemku/stanovené
v ÚPD práve osobou žalovaného/ práve vychádza z už existujúcej verejnej komunikácie na pozemku vo

vlastníctve žalobcu; ak by tam nebola vybudovaná miestna komunikácia, slúžiaca desaťročia verejnosti,
je viac než pravdepodobné, že aj tento pozemok, tak ako ostatné v jeho bezprostrednom okolí, by bol
využiteľný na rekreačné účely, prípadne celoročné bývanie.
7/Pokiaľ išlo o zistenie hodnoty primeranej náhrady za zákonné vecné bremeno, táto bola odborne
stanovená znalcom v tomto konaní čo do rozsahu 82% k celku /časť pozemku na južnom okraji o výmere

169m2 na 100% nevyužiteľná plocha, časť pozemku na ktorom je verejná komunikácia o výmere 242m2
na 100% nevyužiteľná plocha a časť pozemku na severnom okraji o výmere 118m2 obmedzenie 20%/
za obdobie od 27.6.2012 na dobu neurčitú, spolu vo výške 39 870,- eur. Hoci znalcom bola odborne
stanovená všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.698,09 eur,
ku dňu rozhodnutia súdu žalobca žalobný petit /návrh rozhodnutia čo do výšky požadovanej sumy/

procesne relevantným úkonom /návrhom na zmenu žaloby/ nezmenil, preto súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy náhrady len do výšky naposledy žalobcom požadovanej sumy istiny podaním,
doručeným súdu dňa 7.4.2015, teda na zaplatenie sumy 8 372,97 eur, vychádzajúc zo žalobcom
označeného obdobia /od 27.6.2012 do dňa rozhodnutia súdu, t.j. 25.7.2019/.
8/Pokiaľ žalovaný v konaní /písomnom podaní zo dňa 22.5.2015/ namietal nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného s tým, že samotný žalobca v minulosti inicioval správne súdne konanie
proti zápisu záznamu vecného bremena v prospech žalovaného na LV č. XXXX kat. územie K., súd
konštatoval, že jeho námietka je nedôvodná. Vecné bremeno práva stavby /cesty a cestného telesa/ vo
vzťahu k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanému vzniklo zo zákona /účinnosťou zákona
č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,

ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky/. V konaní o ochrane pred neoprávneným
zásahom orgánom verejnej moci, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010,
súd len uložil Správe katastra Pezinok nepokračovať v porušovaní práv žalobcu zápisom záznamom
vecného bremena v prospech žalovaného v tomto konaní a to iba z dôvodu, že záznam sa mal vzťahovaťna celý pozemok vo vlastníctve žalobcu o výmere 529m2, pričom miestna komunikácia mala zaberať
len výmeru 267m2 a len v tomto rozsahu sa malo vecné bremeno v prospech žalovaného zapísať.
9/Primárne však súd prvej inštancie, vzhľadom na námietky žalovaného /rozpor požiadavky žalobcu

na zaplatenie náhrady s dobrými mravmi, účelovosť odmietnutia riešenia veci žalobcom v konaní o
pozemkových úpravách, a pod./ skúmal, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu žalovaným mu za
takéto obmedzenie /vecným bremenom, vzniknutým zo zákona/ a požadované obdobie náhrada patrí /
viď uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 2/2014 zo dňa 23.4.2015/. Za dôležitú skutočnosť v neprospech
žalovaného súd považoval nedodržanie osobitným zákonom stanoveného postupu majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemku žalobcu poskytnutím žalovaným, ako „vlastníkom stavby“ cesty
a cestného telesa, zámennou zmluvou žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku pod stavbou, náhradný
pozemok, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním,
v tom istom katastrálnom území, prípadne usporiadať vlastnícky vzťah k pozemku pod stavbou v
konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, prípadne formou jednoduchých
pozemkových úprav. Pokiaľ aj žalovaný dal podnet na takýto postup /konanie bolo vedené na Obvodnom

pozemkovom úrade v Senci pod č.j.: 227/2013/630/Ra/ a konanie bolo zastavené, podľa názoru súdu
úrad konanie zastavil nedôvodne, nakoľko len samotný “nezáujem vlastníka pozemku“, ktorý mal byť
predmetom vysporiadania formou jednoduchých pozemkových úprav nie je zákonným dôvodom na
zastavenie konania a bolo v záujme žalovaného aby sa vec prejednala a aj rozhodla podľa jeho potrieb,
pričom žalovaný neozrejmil či a ak nie prečo sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal a teda vlastnícky

vzťah k pozemku pod stavbou takto neusporiadal, prípadne nepristúpil k vyplateniu finančnej náhrady
žalobcovi. Samotný tvrdený nezáujem žalobcu o tento spôsob vysporiadania vlastníckeho vzťahu k jeho
pozemku pod stavbou cesty a cestného telesa podľa názoru súdu v tomto konaní nemožno kvalifikovať
ako konanie žalobcu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie by malo mať za následok
zamietnutie tejto žaloby. Rovnako tak ani skutočnosť, že žalobca kupoval v roku 2009 predmetný

pozemok už aj s existujúcou stavbou cesty a cestného telesa na nej. V tejto súvislosti súd poukázal na
skutočnosť, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom,
vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré vzniká k veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemku. Vecné bremeno vniklo 1.7.2009, pričom vlastníkom pozemku pod stavbou cesty sa žalobca
stal účinne dňa 4.5.2009. Tiež je potrebné uviesť, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009

Z.z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu
bezodplatne, vyjadril by to expresis verbis priamo v zákone, čo však zo zákona nevyplýva a zákon tiež
nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného bremena do pozemkových úprav, keď obmedzuje
len vlastníka pozemku a nerieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavou
a zákonom. Ak by súd žalobu žalobcu zamietol tak, ako sa toho domáhal žalovaný, nastal by stav

bezprávneho zvýhodnenia žalovaného na úkor žalobcu, ktorý by ako vlastník pozemku bol na neurčenú
dobu stále nútený trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve bez nároku na akúkoľvek náhradu.
10/Súd prvej inštancie s poukazom na Čl. 17 CSP vo veci zatiaľ meritórne rozhodol iba o istine /
nakoľko žalobný petit čo do príslušenstva je neurčitý a nezrozumiteľný, vzhľadom na výsledky v konaní
vykonaného dokazovania, pri absencii procesných návrhov zo strany žalobcu - zmeny žaloby po podaní

znaleckých posudkov/ v súlade so zásadou hospodárnosti konania/procesnej ekonómie, teda považoval
za potrebné rozhodnúť o žalovanej istine a to do výšky ku dňu tohto rozhodnutia žalobcom označeným
žalobným petitom, ktorým bol súd v konaní viazaný /§ 216 ods. 1 CSP/ s tým, že o príslušenstve /
úrokoch z omeškania/ súd rozhodne po tom, čo žalobca v tejto časti neurčitý žalobný petit upresní
zrozumiteľným a vykonateľným spôsobom, vrátane skutkového odôvodnenia, pokiaľ zotrvá na uložení

povinnosti žalovanému platiť mu „úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 3,24 eur za
každý začatý kalendárny deň omeškania ...“, posúdiac aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania, vyjadrenú v písomnom podaní zo dňa 22.5.2015 na str. 4. posledný
odsek a str. 54 prvý odsek.
11/O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1,2 CSP, vzhľadom na plný

úspech žalobcu /čo do istiny/ v konaní.
12/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že tento je nepreskúmateľný, čím
bolo zo strany súdu prvej inštancie žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie žalovaného, keď žalovaný mal za to, že jeho vlastníctvo k miestnej komunikácií nebolo v
konaní preukázané. Otázka vlastníckeho práva žalovaného k cestnej komunikácií už bola predmetom
súdneho konania medzi žalobcom a vtedajšou Správou katastra Pezinok, za účasti žalovaného, a tov konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vedenom na Krajskom sude
v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2011,
sp. zn. 3S 321/2010-44, rozhodol krajský súd tak, že Správe katastra Pezinok zakázal pokračovať v

porušovaní práv žalobcu a uložil mu zápis (záznam) vecného bremena z listu vlastníctva č. XXXX
odstrániť. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia krajský súd uvádza, že z listín predložených Mestom
Modra nevyplýva, kedy a na základe akého titulu prešlo vlastníctvo predmetnej stavby z vlastníctva štátu
do vlastníctva obce a tiež, či Mesto Modra je oprávnenou osobou na podanie návrhu na zápis vecného
bremena, keď nepreukázalo vlastníctvo k stavbe ako aj legálnosť stavby. Na základe uvedeného možno

podľa žalovaného konštatovať, že samotný žalobca v minulosti tvrdil, že žalovaný nie je vlastníkom
cestnej komunikácie, pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť podľa názoru žalovaného nevzal v
úvahu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ďalej žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý za dôležitú skutočnosť v neprospech
žalovaného, pre ktorú by žalobcovi nárok na odplatu za zákonné vecné bremeno inak nemusel vzniknúť,
považoval nedodržanie postupu usporiadania vlastníctva k pozemku pod cestnou komunikáciou vo

vlastníctve žalobcu podľa Zákona č. 66/2009 Z.z. Tento zákon upravuje dva spôsoby usporiadania
vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a miest, a to (i) zámena za
iný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako pozemok pod stavbou, alebo ak
sa uvedený postup neuplatní, tak (ii) vykonaním pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesprávne konštatuje, že žalovaný vraj uvedeným spôsobom

nepostupoval. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným v minulosti nedošlo k dohode o
zámene sporného pozemku za iný, dňa 29.11.2012 bola na Obvodný pozemkový úrad v Senci doručená
žiadosť žalovaného o usporiadanie vlastníctva k spornému pozemku žalobcu podľa zákona č. 66/2009
Z.z. a teda žiadosť o nariadenie pozemkových úprav. Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa
04.07.2013 pod č. 227/2013/490/Ra nariadenie o začatí jednoduchých pozemkových úprav. V rámci

tohto konania bol Obvodným pozemkovým úradom v Senci oslovený žalobca ako vlastník pozemku,
ktorý vo svojom liste Vyjadrenie k návrhu na začatie konania o jednoduchých pozemkových úpravách
v k. ú. K., lokalita „Okružná ulica“ zo dňa 22.07.2013, vyjadril svoj nesúhlas s vykonaním pozemkových
úprav a konanie žiadal z dôvodu neúčelnosti zastaviť. Žalobca v uvedenom liste ako dôvody pre
zastavenie konania okrem iného uviedol: „Mám za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody na nariadenie

pozemkových úprav, v zmysle ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v platnom znení (ďalej len ako „zákon o pozemkových úpravách“), najmä nie sú dané
naliehavosť a hospodárska účelnosť vykonania pozemkových úprav.“ „Vyššie opísaný pozemok registra
“C“ evidovaný na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere

529m2-mimotelesacesty-okremmňavyužívaobchodnáspoločnosťnaúčelypravidelnéhoparkovania
pri svojej administratívnej budove, zároveň ho na účely pravidelného parkovania využíva ďalšia fyzická
osoba.“ Na základe podnetu žalobcu Obvodný pozemkový úrad v Senci konanie o pozemkových
úpravách zastavil. Žalovaný má za to, že vzhľadom k uvedenému je záver súdu prvej inštancie,
podľa ktorého žalovaný v minulosti nepostupoval v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. a neusporiadal

vlastnícke vzťahy k spornému pozemku nachádzajúcemu pod cestnou komunikáciou, nutné považovať
za nesprávny. Práve naopak, žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z., avšak
usporiadanie vlastníckych vzťahov svojim konaním znemožnil žalobca. Vzhľadom k uvedenému
žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za zriadenie vecného bremena aj za obdobie po zastavení konania

o pozemkových úpravách, ktorých zastavenie svojim konaním spôsobil práve žalobca. Vychádzajúc
z účelu Zákona č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že jeho podstatou je usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. V zmysle § 4
ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. platí, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území, pričom zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá konkrétne dva spôsoby usporiadania vlastníctva k
spornému pozemku. Žalovaný, ako už bolo uvedené vyššie, inicioval vykonanie pozemkových úprav,
ktoré svojim konaním žalobca zastavil, čim znemožnil usporiadanie vlastníckych vzťahov a sám spôsobil
naďalej trvajúci stav obmedzenia svojho vlastníckeho práva spočívajúceho v tom, že cez jeho pozemok
prechádza cestná komunikácia. Je zrejmé, že pokiaľ by žalobca nekonal spôsobom, ktorého dôsledkom

došlo k zastaveniu konania o pozemkových úpravách, sporné vlastnícke vzťahy k pozemku pod cestnou
komunikáciou by boli zákonným spôsobom usporiadané. Žalovaný zastáva názor, že znemožnením
vykonania pozemkových úprav žalobcom zaniká akýkoľvek nárok žalobcu na vyplatenie odplaty za
zriadenie vecného bremena. Zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý upravuje problematiku usporadúvaniavlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, počíta výlučne s dvomi spôsobmi úpravy vzťahov,
pričom s alternatívou platenia nepretržitej náhrady nepočíta. Naopak, primárne vychádza z toho, aby
vlastnícke vzťahy boli medzi vlastníkmi upravené jednorazovo, t.j. zámenou pozemku alebo vykonaním

pozemkových úprav. Žalovaný preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe ktorého má žalovaný
platiť žalobcovi de facto opakujúce sa plnenie za každý deň užívania jeho pozemku, považuje za
nesprávny a v rozpore s účelom zákona č. 66/2009 Z.z. S poukazom na uvedené žalovaný nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak by tento žalobu zamietol ako to žiadal žalovaný, nastal
by stav bezprávneho zvýhodnenia žalovaného na úkor žalobcu, ktorý by ako vlastník pozemku bol na

neurčenú dobu naďalej nútený trpieť užívanie pozemku bez nároku na akúkoľvek náhradu. S uvedeným
názorom by podľa žalovaného bolo možné súhlasiť jedine v prípade, pokiaľ by žalovaný nepostupoval
v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. a žalobcovi neponúkol na výmenu iný pozemok resp. neinicioval
vykonanie pozemkových úprav. Pokiaľ to však bol žalobca, kto znemožnil usporiadanie vlastníctva k
pozemku, žalovaný mal za to, že záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného platiť odplatu za
stav, ktorý nespôsobil (ale práve naopak, ktorý spôsobil žalobca odmietnutím vykonania pozemkových

úprav), je nesprávny a v rozpore so zásadou spravodlivosti.
Nakoniec žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal i s otázkou
namietaného konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca na jednej strane žiada
vyplatenieodmenyzazriadenévecnébremeno,nadruhejstranevšakodmietolvzniknutýstavzákonným
spôsobom usporiadať. Žalovaný považuje názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého je takéto konanie

žalobcu v súlade s dobrými mravmi, za nesprávny. Aktuálne je totiž zrejmé, že žalovaný sa stal
akýmsi „rukojemníkom“ žalobcu, ktorému by v zmysle rozsudku mal platiť odplatu za údajný zásah
do vlastníckeho práva, ktorý však žalovaný nespôsobil a ktorý mohol byť už v minulosti odstránený,
avšak z dôvodu nevykonania pozemkových úprav zapríčinenom konaním žalobcu naďalej pretrváva.
Z konania žalobcu, kedy odmietol vykonanie pozemkových úprav, je zrejmé, že žalobca si vyberá

výlučne pre neho prospešnú alternatívu, t.j. pretrvávajúci údajný zásah do jeho vlastníckeho práva,
za ktorý sa následne domáha vyplatenia odplaty voči žalovanému. Žalovaný opakovane poukázal na
fakt, že žalobca nadobudol pozemok do svojho vlastníctva v roku 2009, keď mu historicky musela
byť známa skutočnosť, že na danom pozemku je vybudovaná cestná komunikácia a teda v žiadnom
prípade nemohol počítať s iným využitím pozemku, ako na líniovú zeleň, prípadne parkovanie a

pod. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že v čase nadobudnutia pozemku žalobcom zákonné vecné
bremeno nejestvovalo, neobstojí, keďže takýto výklad sa vzhľadom k historickej existencii cestnej
komunikácie javí ako príliš formálny. Žalobcovi musí byť zrejmé, že daný pozemok je reálne nepredajný
tretej osobe, nakoľko záujem tretích osôb o pozemky, na ktorých je cestná komunikácia, je iba ťažko
možné predpokladať. Ak by tretia osoba predsa len prejavila záujem o kúpu takéhoto pozemku, jeho

kúpna cena by bola minimálna. Žalovaný si dovoľuje predpokladať, že prípadná kúpna cena tohto
pozemku môže byť už teraz nižšia, ako suma, na ktorú súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal zaplatiť
žalovaného. Konanie žalobcu sa preto aj z tohto hľadiska javí v rozpore s dobrými mravmi, s čím sa
však súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne vysporiadal.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého

rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13/Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
14/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je.
15/Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov treba posúdiť podľa zák. č. 66/2009

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2009, ktorým dňom vzniklo žalovanému k predmetným
pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a
užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Účelom zákona č. 66/2009 Z.z.
je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných

predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so
stavbou. Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný
zámennouzmluvouposkytolnáhradnýpozemok,ktorýjevjehovlastníctve.Aksaneuplatnípostuppodľa
odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č.

66/2009 Z.z.).
16/Citovaný zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený
náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o
pozemkových úpravách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je vlastník pozemku pod stavboupovinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav.
Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného
pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné

bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany
vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné
bremeno zaťažujúce jeho pozemok, a to počas celej doby užívania pozemku. Zák. č. 66/2009 Z.z. v
§ 2 ods. 1 totiž nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp.
územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť

k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Mohlo by
teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac
rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať
len na návrh obce, resp. vyššieho územného celku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol
vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany
obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na

akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku
na úkor postavenia vlastníka.
17/V danom prípade však z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dňa 29.11.2012
na Obvodný pozemkový úrad v Senci žiadosť o usporiadanie vlastníctva k spornému pozemku
žalobcu podľa zákona č. 66/2009 Z.z., teda žiadosť o nariadenie pozemkových úprav, podal,

Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa 04.07.2013 pod č. 227/2013/490/Ra nariadenie o začatí
jednoduchých pozemkových úprav. V rámci tohto konania bol Obvodným pozemkovým úradom v Senci
oslovený žalobca ako vlastník pozemku, ktorý vo svojom liste Vyjadrenie k návrhu na začatie konania
o jednoduchých pozemkových úpravách v k. ú. Modra, lokalita „Okružná ulica“ zo dňa 22.07.2013,
vyjadril svoj nesúhlas s vykonaním pozemkových úprav a konanie žiadal z dôvodu neúčelnosti zastaviť.

Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 č.j. 227/2013/630/Ra konanie o
pozemkových úpravách zastavil „vzhľadom na preukázaný nezáujem vlastníka pozemku, ktorý mal byť
predmetom vysporiadania formou jednoduchých pozemkových úprav“.
18/Je tak možné stotožniť sa s názorom žalovaného, že hoci sám inicioval vykonanie pozemkových
úprav, k usporiadaniu vlastníckych vzťahov pre konanie žalobcu nedošlo, tento tak sám spôsobil

naďalej trvajúci stav obmedzenia svojho vlastníckeho práva spočívajúceho v tom, že cez jeho pozemok
prechádza cestná komunikácia. Je zrejmé, že pokiaľ by žalobca nekonal spôsobom, ktorého dôsledkom
bolo zastavenie konania o pozemkových úpravách, sporné vlastnícke vzťahy k pozemku pod cestnou
komunikáciou by boli zákonným spôsobom usporiadané. Zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý upravuje
problematiku usporadúvania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, počíta výlučne s dvomi

spôsobmi úpravy vzťahov, pričom s alternatívou platenia nepretržitej náhrady nepočíta, naopak primárne
vychádza z toho, aby vlastnícke vzťahy boli medzi vlastníkmi upravené jednorazovo, t.j. zámenou
pozemku alebo vykonaním pozemkových úprav. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, na
základe ktorého má žalovaný platiť žalobcovi de facto opakujúce sa plnenie za každý deň užívania jeho
pozemku, považuje i odvolací súd za nesprávne, v rozpore s účelom zákona č. 66/2009 Z.z.

19/Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
20/Zmyslom citovaného ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor,
že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či

uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
kneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsaakovovzťahumedziúčastníkmi,taknapostaveníniektorého
z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.

21/Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak zákon č. 66/2009
Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov
k pozemkom, zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na
dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníka pozemku na náhradu za nútenéobmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú nemôže byť v súlade nielen so súdom
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou
Slovenskej republiky. Na druhej strane však si nemožno nevšimnúť resp. ignorovať konanie žalobcu,

ktorý napriek snahe žalovaného o usporiadanie pomerov v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. takúto snahu
marí, dôsledkom čoho je pretrvávajúci stav, kedy z dôvodu nevykonania pozemkových úprav
(zapríčinenom konaním žalobcu) musí žalovaný po vopred neurčenú dobu platiť odplatu za vecné
bremeno, ktorým je pozemok žalobcu zaťažený zo zákona, čo zasa predstavuje zvýhodnenie postavenia
vlastníka pozemku na úkor postavenia obce resp. vyššieho územného celku. Odvolací súd tak súhlasí

s názorom žalovaného, že pokiaľ žalobca znemožnil usporiadanie vlastníctva k pozemku, záver súdu
prvej inštancie o povinnosti žalovaného (naďalej) platiť odplatu za stav, ktorý nespôsobil (ale práve
naopak, ktorý spôsobil žalobca odmietnutím vykonania pozemkových úprav), je nesprávny a v rozpore
so zásadou spravodlivosti.
22/Dôvodná bola i námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal
s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, pre nedostatočné preukázanie vlastníctva žalovaného k

miestnej komunikácii. Pravdou je, že otázka vlastníckeho práva žalovaného k cestnej komunikácií už
bola predmetom súdneho konania medzi žalobcom a vtedajšou Správou katastra Pezinok, za účasti
žalovaného, a to v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vedenom na
Krajskom sude v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010, kde práve žalobca vlastnícke právo žalovaného
spochybňoval.Vsporovomkonaníplatípravidlo,žedôkaznébremenotýkajúcesatvrdenýchskutočností

leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V súdenej veci je tak v prvom rade na žalobcovi,
aby preukázal svoje tvrdenie o existencii a opodstatnenosti uplatneného nároku nielen čo do výšky, ale
(a najmä) čo do jeho základu.
23/Mimo merita veci odvolací súd považuje za najvhodnejšie riešenie sporu, zohľadňujúce námietky
oboch strán, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení

pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č.
66/2009 Z.z.) buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej
náhrady, ak o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.
24/Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu, než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25/Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).