Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211998
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8118211998.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcu: T. K., M.. XX.XX.XXXX, Q. R.

XXX, XXX XX C. M. A., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom kancelárie
Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 51 889 111, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr.
Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom kancelárie Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Nárok na náhradu trov stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2018 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.918,20 Eur a nákladov na liečenie vo výške
1.500 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 22.10.2015 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej poistenec
žalovaného porušením dopravných predpisov spôsobil nárazom svojho motorového vozidla do jeho
motorového vozidla škodu na aute a škodu na zdraví. Túto nahlásili polícii ihneď, na miesto sa dostavila

policajná hliadka, ktorá oboch vodičov vypočula, vykonala lustráciu osôb, ako aj dychovú skúšku s
negatívnym dôsledkom. Zápis o nej obaja podpísali vrátane záznamu o škodovej udalosti.
3. Krátko po nehode začal pociťovať závraty a bolesti hlavy, ktoré pripisoval začínajúcej chrípke. Začali
mu tŕpnuť ruky, bolesti pretrvávali, preto dňa 29.10.2015 vyhľadal lekára, kardiológa a podrobil sa
neurologickému vyšetreniu. Zdravotné obtiaže mu neustupovali, preto na odporúčanie všeobecného
lekára absolvoval vyšetrenie na oddelení úrazovej chirurgie, kde bol hospitalizovaný od 02.11.2015
do 04.11.2015. Od 29.11.2015 do 31.10.2016 bol práceneschopný a liečenie uvedených následkov

dopravnej nehody si vyžiadalo ďalšiu práceneschopnosť od 01.08.2017 do 30.07.2018.

4. Pri dopravnej nehode došlo u neho k pohybe krku pri náhlom náraze. Silou zotrvačnosti hlavy
pokračovala hlava v pohybe dopredu, cítil, že viac z pravej strany doľava, pričom pri prudkom spomalení
a zastavení pohybu nastalo trhnutie dopredu a následne odrazenie dozadu.

5. Nikdy predtým pred dopravnou nehodou nemal tieto zdravotné ťažkosti. V jeho zdravotnej

dokumentácii sa nenachádza záznam, že by sa podrobil ochoreniu krčnej chrbtice, nikdy neužíval lieky
na bolesti chrbtice alebo na závraty, nevoľnosť a tŕpnutie ruky.6. Od predmetnej dopravnej nehody, kde trpí bolesťami hlavy, krčnej chrbtice, obmedzením hybnosti
krčnej chrbtice, má pocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy a tŕpne mu pravá ruka. Podrobuje
sa liečbe v súkromnom zdravotníckom zariadení. Žalovaný mu odmietol nahradiť škodu, ktorá mu

preukázateľne vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou napriek tomu, že bola riadne a včas nahlásená
druhým účastníkom nehody. Žalovaný zo začiatku vzniesol námietku, že bol lekárom ošetrený až po
niekoľkých dňoch a že mu škoda na zdraví nevznikla, pretože ju neohlásil a ak mu vznikla škoda na
zdraví, tak nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poukázal na správy MUDr. Jozefa Bujňáka
z 08.12.2016, z ktorej vyplýva diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice s potvrdením, že následkom úrazu

nastali zistené odchýlky v zdravotnom stave.

7. Žalovanému predložil aj potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa
19.10.2017 o nahlásení škodovej udalosti. Preukázal, že bol účastníkom dopravnej nehody, za ktorú
nezodpovedá a preto sa obrátil na žalovaného ako poisťovňu, v ktorej mal vinník dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné. Keďže pri dopravnej nehode utrpel úraz, má nárok na bolestné, ako aj

sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré si uplatňuje na základe osobného ohodnotenia v rozsahu 415
bodov, v celkovej výške 7.918,20 Eur, ako aj náklady na liečenie vo výške 1.500 Eur.

8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že zo žiadnych doteraz predložených listín nevyplýva, že
v dôsledku škodovej udalosti malo dôjsť k poškodeniu na zdraví žalobcu. Poškodenie zdravia žalobcu v

dôsledku škodovej udalosti nevyplýva ani zo záznamu o dopravnej nehode a ani zo záznamu o preverení
škodovej udalosti políciou.

9. Žalobca vo svojej žalobe popisuje, že už dva dni po škodovej udalosti trpel závratmi, bolesťami hlavy,
čitŕpnutímrúk.Napriektýmtoťažkostiamlekárskeošetreniebezprostrednenevyhľadal.Navyšelekárske

správy, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie uvádzajú dátum vzniku škody na zdraví ako deň
19.10.2015, pričom v zázname o dopravnej nehode bol uvedený dátum 22.10.2015.

10. Postup žalovaného pri likvidácii škodovej udalosti bol preskúmaný Národnou bankou Slovenska,
ktorá konštatovala, že vykonal šetrenie škodovej udalosti riadne.

11. Žalobca svoj nárok na náhradu škody je povinný preukázať, pričom doposiaľ nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody na zdraví a škodovou udalosťou napriek tomu, že dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu.

12. V zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. sa náhrada škody na zdraví uplatňuje na základe lekárskeho
posudku, ktorý vypracoval posudzujúci lekár v súlade so zdravotnou dokumentáciou, avšak žalobca
žiaden lekársky posudok nepredložil. Taktiež nekonkretizoval a už vôbec nepreukázal výšku žalobou
uplatneného nároku na náhradu liečebných a cestovných nákladov v sume 1.500 Eur.

13. Súd I. inštancie dňa 04.02.2019 realizoval predbežné prejednanie sporu podľa § 168 a 169 CSP.

14. Konštatoval, že medzi stranami nie je sporná otázka, že ku škodovej udalosti došlo dňa 22.10.2018,
ale skutočnosť či pri uvedenej škodovej udalosti došlo k tvrdenému poškodeniu zdravia žalobcu.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že následky tvrdeného poškodenia zdravia sa mali prejaviť po určitom
čase od uvedenej dopravnej nehody, je na strane žalobcu dôkazné bremeno preukázania príčinnej
súvislosti tohto poškodenia zdravia vyššie uvedenou dopravnou nehodou. Ďalej uviedol, že súd nemá
oprávnenie uložiť ošetrujúcemu lekárovi v zmysle ust. § 7 zák. č. 437/2004 Z.z. povinnosť vypracovať
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia môže byť lekársky posudok vydaný na žiadosť poškodeného alebo inej fyzickej, resp.
právnickej osoby, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá, ale opätovne iba so súhlasom poškodeného.
Taktiež s poukazom na vznesenie námietky premlčania bude nesporne potrebné vyriešiť aj otázku,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely určenia hodnoty bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Zároveň konštatoval nevyhnutnosť špecifikácie uplatneného nároku na

náhradu škody titulom liečebných nákladov.

16. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením správ zdravotnej dokumentácie žalobcu, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov MartyCeperkovej, Viery Havrilovej, oboznámením odborného posudku o invalidite, komunikáciou medzi
žalobcom a žalovaným, znaleckým posudkom č. 4/2019, znaleckým posudkom č. 163/2020, odbornými
vyjadreniami znalcov, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

17. Podľa predloženého záznamu o dopravnej nehode (č. l. 6) malo dôjsť dňa 22.10.2015 o 15.30 hod.
k dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového vozidla Seat Ibiza, EČV: U., Františkom Petrilom,
ktorý narazil do motorového vozidla vedeného žalobcom značky Kia Sportage, EČV: P., pri ktorej došlo k
poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Z uvedeného záznamu podpísaného oboma vodičmi vyplýva,

že nedošlo ku škode na zdraví.

18. Zo záznamu o preverení škodovej udalosti realizovaného OO PZ v Prešove (č. l. 269) vyplýva, že
dňa 22.10.2015 v čase o 15.10 hod. bolo vykonané preverenie oznámenia uvedenej škodovej udalosti,
ktorá bola oznámená dňa 22.10.2015 o 15.05 hod. Účastníkmi škodovej udalosti bol žalobca a vodič
druhého motorového vozidla František Petrila. Bola realizovaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu

u vodičov oboch motorových vozidiel s negatívnym výsledkom bez zistenia zranenia osôb účastných pri
uvedenej škodovej udalosti.

19. Dňa 06.11.2015 (č. l. 263) doručil žalobca ako poškodený žalovanému oznámenie o škode na zdraví
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ich poistenca Františka Petrilu.

20. Žalovaný podaniami zo dňa 27.11.2015 a 06.04.2016 vyzval na predloženie lekárskeho posudku o
bolestnom vypracovaného posudzujúcim lekárom, vrátane celej zdravotnej dokumentácie, na základe
ktorej posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov ako aj právoplatné rozhodnutie príslušných
orgánov o spôsobení škody ich poistencom, v ktorom je uvedené, že pri dopravnej nehode utrpel

zranenie s upozornením, že bez týchto dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti.

21. Žalobca so sťažnosťou na postup žalovaného pri likvidácii uvedenej poistnej udalosti sa obrátil aj
na Národnú banku Slovenska, ktorá podaním zo dňa 17.05.2018 (č.l. 43) nezistila žiadne porušenia
zákonných povinností žalovaného. Konštatovala, že poisťovňa preukázala, že škodovú udalosť zo dňa

22.10.2015 zaevidovala a šetrila s tým, že polícia privolaná na miesto nehody nezistila u účastníkov
žiadne zranenia; v doručenom zázname o dopravnej nehode poisteným nie je zaznamenané, že
niektorý z účastníkov nehody utrpel zranenia; lekárske ošetrenie bolo vykonané až 02.11.2015 a napriek
ťažkostiam, ktoré sa u žalobcu mali prejaviť už na druhý deň po nehode, sa dňa 26.10.2015 zúčastnil
obhliadky poškodenia jeho motorového vozidla za účelom zistenia rozsahu škody.

22. Poisťovňa ďalej preukázala, že žalobcu vyzvala na predloženie dokumentácie, ktorá je potrebná za
účelom preukázania a určenia nároku na náhradu škody na zdraví a ich rozsahu z hľadiska ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto prípade Národná banka Slovenska považuje za preukázané, že zo
strany žalobcu s výnimkou jeho tvrdení a v zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcich lekárov, nebol

predložený žiaden doklad, ktorý by hodnoverne preukázal poškodenie jeho zdravia v priamej príčinnej
súvislosti s nehodou dňa 22.10.2015.

23. Žalobca uviedol, že po dopravnej nehode dňa 22.10.2015 asi na 2. alebo 3. deň začal pociťovať
závraty, navštívil svojho ošetrujúceho lekára, ktorý mu povedal, že zrejme má chrípku. Bolo realizované

celkové vyšetrenia jeho zdravotného stavu s tým, že chrípku nemá, ale bolesti hlavy, krku a závraty
súvisia s niečím iným. Bola mu položená otázka či niekde nespadol, preto oznámil, že pred niekoľkými
dňami bol účastníkom dopravnej nehody. Následne rok maródoval, potom nastúpil do práce, avšak pre
zhoršujúci zdravotný stav mu bol zo strany ošetrujúceho lekára navrhnutý invalidný dôchodok. Keďže
pôsobil v gastronómii, jeho nepriaznivý zdravotný stav vylúčil jeho ďalšie podnikateľské pôsobenie

a aj v bežnom živote je značne obmedzovaný tŕpnutím rúk, bolesťami hlavy a krku, ktoré tlmí len
medikamentóznou liečbou.

24. Žalobca súdu predložil svoju zdravotnú dokumentáciu (prílohová obálka súdneho spisu), z ktorej
vyplýva prvé lekárske ošetrenie dňa 29.10.2015 MUDr. Rudolfa Smika, v odbore vnútorného lekárstva

s uvedením symptómov, že je po infekte chrípky, užíval antibiotiká, ktoré deň predtým dobral, pociťuje
však malátnosť a závrate. Ďalšia lekárska správa je prepúšťacia správa z hospitalizácie vo Fakultnej
nemocnici v Prešove zo dňa 02.11.2015 až 04.11.2015, z ktorej vyplýva, že pacient bol prijatý na
oddelenie pre bolesti hlavy a závraty po nehode. Bolo realizované neurologické vyšetrenie, doplnenámedikamentózna liečba a CT vyšetrenie, ktoré nepotvrdzuje čerstvé traumatické zmeny, v popise MRI
krčnej chrbtice dominujú spondylartrotické zmeny.

25. Ďalej súdu predložil správu o trvalých následkoch úrazu zo dňa 08.12.2016, vypracovanú MUDr.
Jozefom Bujňákom, z ktorého vyplýva, že žalobca utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s pomliaždením
stavca C5 s trvalými následkami obmedzenia pohyblivosti krčnej chrbtice.

26. Z vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Miloslava Sedláka č. 4/2019 vyplýva, že žalobca pri

dopravnej nehode na základe zdravotnej dokumentácie a po neurologickom vyšetrení utrpel distorziu -
vyvrtnutie krčnej chrbtice s následným cervikobrachiálnym syndrómom s prevahou vpravo - tzv. krčný
ramenný syndróm s prevahou vpravo, sprevádzaný neuropatickou bolesťou a diskrétne edematózne
preseknutie tela stavca C5, verifikované MRI vyšetrením. Procesy spinósi bez evidentných zmien,
intraspinósne ligamenta, zachované ligmanentósny aparát bez postkontúznych zmien, signálové
intenzity zachované, zadný epidurálny priestor je voľný pri kontrolnom MRI. Zároveň telo stavca C5 s

hypersignálnym a hyposignálom v T1 ľahkého stupňa dňa 26.04.2016, ktoré je na ústupe v porovnaní s
vyšetrením z 02.11.2015, kedy bol prítomný postkontúzny edém a neprítomnými zmenami na tele stavca
C5. Následkom vyvrtnutia krčnej chrbtice žalobca trpel bolesťami hlavy a krčnej chrbtice, s obmedzením
hybnosti krčnej chrbtice, mal pocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy, tŕpla mu pravá ruka, mal
nestabilitu, ktorá sa prejavovala, takže nevydržal dlho stáť, musel sa niečoho chytiť, oprieť sa alebo

sadnúť. Tŕpnutie rúk nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, nakoľko ide o syndróm karpálneho tunela.
Do úrazu pri dopravnej nehode žalobca bol len raz liečený všeobecným lekárom, a to 05.02.2013, kedy
na odborné vyšetrenie odoslaný nebol.

27. Zistené poškodenie zdravia sa u žalobcu mohlo subjektívne prejaviť až s časovým odstupom dvoch

až štyroch dní. Určil bodové hodnotenie bolestného v rozsahu 25 bodov a sťaženia spoločenského
uplatneniavrozsahu360bodovstým,žekustáleniuzdravotnéhostavudošlovroku2017prikontrolnom
MRI, ktoré podľa obsahu znaleckého posudku bolo realizované 23.10.2017.

28. Z predloženého odborného posudku o invalidite z 15.03.2019 (č. l. 166) vyplýva, že invalidita

u žalobcu vznikla 30.07.2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 45%.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách písmena b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia (cervikobrachiálny syndróm), obmedzenie pohybu v postihnutom úseku v rozsahu 35% s

uvedením iného zdravotného postihnutia, a to syndrómu karpálneho tunela, ktorý zvýšil percentuálnu
mieru postihnutia o 10%.

29. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.10.2019 na základe záverov vyššie uvedeného
znaleckého posudku, rozšíril nárok náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

vrátane náhrady v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. na celkovú sumu 10.305,60 Eur.

30. Zmenu žaloby súd I. inštancie pripustil na pojednávaní konanom dňa 11.12.2019.

31. Žalovaný súdu predložil súkromný znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic.sk č. 163/2020,

zo záverov ktorého vyplýva, že pri podvrtnutí krčnej chrbtice nemusí dôjsť k bezprostredným ťažkostiam,
ktoré by poškodený vnímal a uvedený záznam o dopravnej nehode môže byť zavádzajúci, ale najneskôr
do 24 hodín dochádza k maximalizácii ťažkosti a je takmer nemožné, aby v následných hodinách
poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie, pokiaľ k poraneniu krčnej chrbtice došlo. V následnom období
dochádza postupne k ústupu ťažkostí a po 10-15 dňoch ťažkosti sa výrazne zmiernia a zmiznú. Teda v

danom prípade k prvému ošetreniu došlo 11 dní po predmetnom úraze, čo je skutočnosť, ktorá vylučuje
súvislosť nálezov s predmetným úrazom.

32. Ak by aj teoreticky pripustili, že poškodený z nejakých dôvodov nevyhľadal lekárske ošetrenie,
keď mal najväčšie ťažkosti, ale až po 11 dňoch, kedy už ťažkosti miznú, potom na objektívnych

šetreniach by mali byť prítomné známky takého poškodenia - poranenia. V objektívnom náleze
zdravotnej dokumentácie z 02.11.2015 je uvedené CT mozgu - negatívny nález; CT krčnej chrbtice -
bez známok luxácie. Výška tiel stavcov zachovaná. Na telách stavcov, ich párové a nepárové výbežky
bez diferencovaných lomných línii. Osteochondróza C5 - C7 s tvorbou osteofytov, IV. artróza distálnejčasti C (krčnej) chrbtice. V náleze je uvedené, že pri vyšetrení neboli zistené žiadne traumatické zmeny,
ale na RTG sú prítomné degeneratívne zmeny na platničkách 4. stupňa - na medzistavcových
kĺboch, čo je najvyšší stupeň. Takéto nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov, a teda nejde o

úrazový nález. Tieto chorobné zmeny vyvolávajú príznaky, aké boli popísané u poškodeného.

33. MRI krčnej chrbtice so záverom postkontúzne zmeny C5 bez lézie interspinálny ligament. Atak
koreňových pošiev C4 a C5 vľavo, C6 vpravo, C7 dilatované, C8 vpravo do st. kompresie 2 pri difúznych
spondylartrotických zmenách bez známok cervikálnej myelopatie - v náleze nie je uvedené, na základe

čoho röntgenológ stanovil diagnózu, postkontúzne (po pomliaždení) zmeny stavca C5. Takúto diagnózu
možno stanoviť len na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, čo röntgenológ z profesného hľadiska
nie je kompetentný realizovať. Ide veľmi pravdepodobne o zmeny na stavci C5 v zmysle edému
kostnej hmoty, čo však môže mať príčinu v množstve ochorení od onkologického cez degeneratívne
zmeny až po banálny úraz. V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je jednoznačne vylúčené, nakoľko
sám röntgenológ popisuje, že zmeny na medzistavcových ligamentách nie sú prítomné. Ak by došlo

k podvrtnutiu a týmto následkom poškodeniu stavca, potom ligamentá by museli byť poškodené a
nález by musel byť pozitívny. Poranenie stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí
nie je reálne možný. Ak by sme uvažovali o úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu
môže dôjsť len v prípade osovej kompresie, teda pôsobením sily v dlhej osi chrbtice, čo sa stane,
napríklad pri zoskoku z malej výšky, čo nie je tento prípad, ale nikdy nie pri podvrtnutí, teda torznom

pôsobením násilia bez poškodenia ligament. Naopak, v náleze sú uvedené rozsiahle degeneratívne
zmeny s príznakmi koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych spondylartrotických zmenách - čo je
degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky zistené u poškodeného. V epikríze z hospitalizácie
je uvedené, že doplnenie CT vyšetrení nepotvrdzujú čerstvé traumatické zmeny, v popise MRI krčnej
chrbtice dominujú spondylartrotické zmeny. Pri nasadenej liečbe dochádza k ústupu ťažkostí. Teda

aj samotná hospitalizácia nepotvrdila posttraumatický stav a súvislosť s predmetným posudzovaným
dejom.

34. V následných vyšetreniach je popisované, že ťažkosti sú z podvrtnutia krčnej chrbtice pri úraze, ale
objektívny nález, ktorý by tento fakt potvrdzoval sa v celej zdravotnej dokumentácii nevyskytuje.

35. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Miloslava Sedláka, znalecká organizácia uviedla, že tento
vypracoval znalec z odvetvia neurológia, ktorý nie je plne odborným príslušný posudzovať traumatické
a posttraumatické stavy a vyjadrovať sa k úrazovým dejom a ich následkom. V rámci náplne znaleckých
odvetví, odvetvia neurológie sa nezaoberá mechanizmom vzniku poranení či konkrétnych nálezov,

čo nesporne vyplýva z prílohy vyhl. č. 228/2018 Z.z. Znalec sa v znaleckom posudku nezaoberal
zásadnou otázkou, teda súvislosťou medzi popísaným úrazovým dejom a samotnými príznakmi a
liečbou. Automaticky prepisuje a akceptuje údaje poškodeného uvedené v zdravotnej dokumentácii a
tým bez akéhokoľvek stanoviska úraz dáva do súvislosti s nálezmi poškodeného. V znaleckom posudku
dokonca odvádza neodborný názor, že MRI nález počas hospitalizácie popisuje kostný opuch v oblasti

stavca C5, čo dokazuje prebehnuté podvrhnutie krčnej chrbtice. Tento názor nie je možné odborne
medicínsky potvrdiť a stotožniť sa s ním, čo nesporne vysvetľujú v bode 1 znaleckého posudku.

36. MUDr. Miloslav Sedlák k znaleckému posudku znaleckej organizácie uviedol, že neurológ sa
vyjadruje ku klinickému obrazu jeho stupňa aj príčiny pri úrazovom poškodení celého nervového

systému,tedanejdelenodoménuodborutraumatológia.Pridopravnejnehodenárazomdoautažalobcu
došlo k prudkému, nefyziologickému pohybu hlavou viac z pravej strany doľava, pričom pri prudkom
spomalení a zastavení pohybu auta nastalo trhnutie dopredu a následne dozadu. Vplyvom pôsobenia
vonkajšej sily sa extrémne poloha, do ktorej sa dostane krčná chrbtica pri nárazoch, netlmia svalmi, ale
väzni a kĺbovými puzdrami, ktoré sa v okamihu nárazu prudko napnú až do krajnej fyziologickej medze.

Drobné až mikroskopické pomliaždenia nemusia byť zachytené MRI vyšetrením o 11 dní.

37. Whiplasch sa často stáva skrytým poranením. Účastníci dopravných nehôd, ktorí v úvode nejavia
žiadne symptómy, unikajú pozornosti a v prípade, že sa im poranenie nediagnostikuje včas, môže
postupne vznikli nestabilita krčnej chrbtice. Po úraze žalobca dostal závraty a bolesti hlavy, popisoval to

začínajúcej chrípke, začali mu tŕpnuť ruky, bolesti hlavy pretrvávali, preto 29.10.2015 vyhľadal neurológa
a podrobil sa neurologickému vyšetreniu. Po dopravnej nehode žalobca nemusel mať žiadne alebo
minimálne obtiaže v danom čase, prvé závažnejšie obtiaže uvádza 2 dni po úraze. Prah vnímania bolesti
aj intenzity je u každého pacienta individuálna a pre pretrvávanie obtiaží vyhľadal zdravotnú pomoc. Ajkeď došlo k prvému ošetreniu o 11 dní, nemôže súhlasiť, že dané obtiaže vylučujú súvislosť nálezov s
predmetným úrazom. Postkontúzne zmeny stavca C5 majú súvis len s úradom a klinické vyšetrenie a
anamnéza je v korelácii s autohaváriou. Možno konštatovať, že keby MRI chrbtice nebolo prevedené v

časovom sklze, nález mohol byť iný v novoplasti medzistavcových ligament.

38. Aj v správe o trvalých následkoch úrazu zo dňa 08.12.2016 MUDr. Bujňák sa vyjadruje, že došlo
k podvrtnutiu krčnej chrbtice s pomliaždením. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie obvodného
lekára MUDr. Staška zo dňa 14.08.2019 vyplýva, že bol liečený na ochorenie krčnej chrbtice len v roku

2013. Na MRI u žalobcu prítomné degeneratívne zmeny sú príznakmi koreňového dráždenia C4 - 8 pri
difúznych spondylartrotických zmenách, ktoré boli do úrazu klinicky nemé. U každého človeka vzhľadom
k veku a zamestnaniu sú prítomné väčšie alebo menšie degeneratívne zmeny. U žalobcu degeneratívne
zmeny boli klinicky nemé a prejavili sa jednoznačne až následkom úrazu švihového pohybu s následným
podvrtnutím krčnej chrbtice.

39. Súdu I. inštancie bolo predložené odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č. 253/2020, ktorá
uviedla, že vo vyjadrení zo dňa 07.09.2020 znalec Miloslav Sedlák neuvádza žiadne objektívne
skutočnosti, ktoré by boli pre vypracovaný znalecký úkon v danej veci hodnotiteľné. Zdôvodňovanie
whiplasch mechanizmu pri chýbaní objektívnych príznakov poškodeného je možné teoreticky, avšak
bez objektívnych dôkazov o existencii poranenia. Takéto argumentácie však pre znalecké dokazovanie

nie je možné akceptovať. Tvrdenie, že pacient bol v šoku 11 dní a preto nepociťoval bolesti, a tak
nevyhľadal lekárske ošetrenie a následne sa pre toto zranenie stal invalidný, nie je možné v žiadnom
prípade potvrdiť. Všetky ostatné skutočnosti a objektívne dôkazy sú jasne vysvetlené a formulované v
znaleckom posudku znaleckej organizácie.

40.Svedkynekuplatnenémunárokunazvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniauviedli,
že úraz žalobcu významným spôsobom zmenil jeho život. Manželka žalobcu uviedla, že pred úrazom
bol tento aktívnym človekom, mal firmu, ktorú však musel odovzdať, nakoľko nezvládal dlhé obchodné
rokovania. Trpí závratmi a preto má obavy aj viesť motorové vozidlo. Chodievali lyžovať, na plaváreň,
organizovalirodinnéstretnutia,kdemanželhrávalnaharmonikeaklavíri.Vsúčasnostisatýmtoaktivitám

vyhýba, keďže mu tŕpnu ruky. Došlo k zmene aj ich finančnej situácie, keďže manžel musel ukončiť
podnikateľskú činnosť, čo samozrejme má následok nižšieho objemu financií.

41. Bývalá zamestnankyňa žalobcu uviedla, že tohto spoznala v októbri roku 2015 na pracovnom
pohovore na pozíciu prevádzkarky. Keďže mali kanceláriu vedľa seba, párkrát videla žalobcu ležať na

gauči, prejavoval príznaky zlého zdravotného stavu, vstával spotený a červený. Poznala ho ako človeka
vždy ochotného, ktorý vedel vyriešiť všetky prevádzkové problémy, avšak následne pre zdravotné
ťažkosti začal chodievať skôr domov. Neskôr jej oznámil, že inej osobe odovzdáva prevádzku do
prenájmu, nakoľko jeho zdravotný stav mu už neumožňuje túto činnosť vykonávať.

42. Žalovaný voči uplatnenému nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vzniesol námietku premlčania s uvedením, že premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť
podľa záverov znaleckého posudku č. 4/2019 dňom ustálenia zdravotného stavu 23.10.2017 a uplynula
23.10.2019, pričom tento nárok si uplatnil podaním doručeným súdu dňa 31.10.2019. Súčasne vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k nákladom na cestovné predo dňom 16.10.2016.

43. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nákladov za liečenie vo výške 1.500 Eur titulom
cestovných výdavkov na ceste do odborných ambulancií a späť, podľa špecifikácie na č. l. 80 až 85. Na
pojednávaní konanom dňa 11.12.2019 súd I. inštancie konštatoval, že zo strany žalobcu boli vyčíslené
cestovné náhrady vo výške základnej náhrady, ktorá vyplýva zo zák. č. 283/2002 Z.z. Tieto žalobcovi

nepatria, nakoľko z ust. § 1 citovaného zákona vyplýva, že tento zákon upravuje poskytovanie náhrad
výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu EÚ a podobne. Keďže prevoz žalobcu do odborných
ambulancií alebo ústavných zariadení nespĺňa definíciu pracovnej cesty, potom žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na zaplatenie uvedenej základnej náhrady. V danom prípade, pokiaľ ide o liečebné

náklady titulom cestovných náhrad za prevoz do odborných ambulancií alebo ústavných zariadení, patrí
poškodenému iba nárok za spotrebované pohonné hmoty, čomu musia zodpovedať aj listinné dôkazy, a
to doklady o kúpe pohonných hmôt s kópiou technického preukazu, z ktorého by bola zrejmá priemerná
spotreba pohonných hmôt tak, aby súd I. inštancie mohol o uvedenom nároku rozhodnúť.44. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 Občianskeho zákonníka, (1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené

pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

45. Podľa § 3 zák. č. 437/2004 Z.z., (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ).Sadzbybodovéhohodnoteniazabolesťsúustanovenév
príloheč.1vI.aIII.časti.
(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za

iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
(4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa
pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na
zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 zák. č. 437/2004 Z.z., (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8
). Sadzby bodového hodnotenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .
(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie

porovnať.
(4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený
má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7 .

Podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z., (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).

(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

nevzťahuje osobitný predpis.2)
(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierkezákonov Slovenskej republiky3)
uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
(5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50%.

Podľa§7zák.č. 437/2004Z.z.,(1)Lekárskyposudokspracúvaposudzujúcilekáravydávazdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár

zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov
presahuje 200 bodov.
(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na
zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia
spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a) ].
(3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
(4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

(5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.7)
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4
požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)

Podľa § 8 zák. č. 437/2004 Z.z., (1) Lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,

b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z
povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,

f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,
g) celkový počet bodov.
(2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov.
(3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho

posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7 ods. 4
. Jedno vyhotovenie lekárskeho
posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti.9)
(4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;

ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na
zdraví.
(5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2 .

46. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

(3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
príslušným subjektom6b)
uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je

povinný ich nahradiť týmto subjektom.
(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského
štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych

predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo
na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.
(6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho
štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného
členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na

ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)
(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22)

47. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha náhrady škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov za liečenie, ku ktorej došlo úrazom pri dopravnej nehode
dňa 22.10.2015 zavinenej poistencom žalovaného.

48. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú

porušenie právnej povinnosti; existencia škody; príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie.

49. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,

čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním
došlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorávyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainých
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.

50. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je

objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako aj škoda na zdraví a nemajetková ujma.

51. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu
znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, teda ju

nemožnolenpredpokladať.Vzťahmedziprotiprávnymúkonomavznikomškodymusíbyťbezprostredný
a nie sprostredkovaný (napríklad, ak následkom škody už vzniknutej dôjde ku škode ďalšej).

52. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický

vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je
rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občianskoprávna úprava
vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje
len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani hrubú nedbanlivosť. Občianskyzákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností,
z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
bolo možné od neho objektívne požadovať.

53. V danom prípade súd I. inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody na zdraví žalobcu a porušením povinnosti poistenca žalovaného pri
prevádzke motorového vozidla dňa 22.10.2015.
54. Podľa záznamu o škodovej udalosti dňa 22.10.2015 došlo k stretu motorových vozidiel vedených

žalobcom a poistencom žalovaného, ktorý dopravnú nehodu zavinil, pri ktorej došlo k vecnej škode na
motorových vozidlách, bez zistenia akéhokoľvek zranenia účastníkov dopravnej nehody.

55. Žalobca síce tvrdil, že po nehode začal pociťovať bolesti hlavy, krku a závraty, pre ktoré navštívil
ošetrujúceho lekára, ktorý mal konštatovala, že zrejme ide o príznaky chrípkového ochorenia. Uvedené
tvrdenie žalobcu však nevyplýva z predloženej zdravotnej dokumentácie. Prvá lekárska správa je zo dňa

29.10.2015 z vyšetrenia lekárom z odboru vnútorného lekárstva, podľa ktorej bol žalobca po infekte,
užíval antibiotiká, avšak naďalej pociťuje malátnosť a závraty.

56. Prvá zmienka o tvrdenej súvislosti zdravotných ťažkostí žalobcu s dopravnou nehodou vyplývajú zo
správy Fakultnej nemocnice v Prešove, kde bol žalobca hospitalizovaný od 02.11.2015 do 04.11.2015.

Počas hospitalizácie malo byť realizované neurologické vyšetrenie doplnené o CT vyšetrenie, ktoré
nepotvrdzuje čerstvé traumatické zmeny, ale v popise MRI krčnej chrbtice dominujú spondylartrotické
zmeny.

57. Keďže žalobca pri podaní žaloby nepredložil lekárske posudky v predmete určenia bodového

hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd na jeho návrh nariadil znalecké
dokazovanie.

58. Znalec MUDr. Miloslav Sedlák vypracoval znalecký posudok č. 4/2019, z ktorého vyplýva
jednoznačný záver, že pri dopravnej nehode dňa 22.10.2015 žalobca utrpel distorziu - vyvrtnutie krčnej

chrbtice s následným cervikobrachiálnym syndróm. Na základe uvedeného určil bodové hodnotenie
bolestného v rozsahu 25 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 360 bodov.

59. Keďže do vypracovania vyššie uvedeného znaleckého posudku v súdnom konaní nebol predložený
relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu príčinnej súvislosti poškodenia zdravia žalobcu s dopravnou

nehodou zo dňa 22.10.2015, potom súd I. inštancie v súlade s princípom rovnosti v zmysle čl. 6 Civilného
sporového poriadku umožnil žalovanému v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany a akceptoval návrh žalovaného na predloženie súkromného znaleckého posudku, v
zmysle ust. § 209 CSP. v predmete určenia príčinnej súvislosti tvrdeného poškodenia zdravia žalobcu
pri dopravnej nehode zo dňa 22.10.2015.

60. Znalecká organizácia vylúčila, žeby žalobca pri dopravnej nehode utrpel poškodenie krčnej
chrbtice pomliaždením, keďže tomuto zraneniu nezodpovedajú objektívne nálezy v jeho zdravotnej
dokumentácii.

61. Nakoľko žiadna zo strán sporu nenavrhla doplniť dokazovanie na odstránenie rozporov záverov
predložených znaleckých posudkov nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom zmysle
ust. § 207 CSP, pričom nešlo o dôkaz, ktorý by mohol súd vykonať aj bez návrhu v zmysle ust. § 185
ods. 2 CSP, potom súd vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cz/13/82,
z ktorého vyplýva, že v prípade, ak má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej

istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku.

62. Z ust. 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 382/2004 Z.z. je znalec povinný odmietnuť vykonanie úkonu, pokiaľ
nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať.

63. Podľa obsahového vymedzenia znaleckého odboru v prílohe č. 2 vyhl. 228/2018 je neurológia
medicínske odvetvie zaoberajúce sa problematikou chorôb nervového systému, ich diagnostikou,liečbou, prevenciou vrátane terapie náhlych mozgových príhod, ale aj ochorením periférneho nervstva
pri obrnách, ochrnutí, zahŕňa aj pomocné vyšetrenia ako je elektroencefalografia, miografia a iné.

64. Odbor neurochirurgia je odvetvím, ktoré sa zaoberá diagnostikou a operačným riešením ochorení
a úrazového poškodenia celého nervového systému, predovšetkým mozgu, mozgových obalov,
lebečného skeletu, chrbtice a platničiek, operačnou liečbou krvácania do dutiny lebečnej, zahŕňa ich
diagnostiku, následnú liečbu a liečbu komplikácií. Odvetvie sa čiastočne prelína s odvetviami chirurgia a
úrazováchirurgia.Úrazováchirurgiasazaoberápredovšetkýmoperačnou,aleajkonzervatívnouliečbou

poranení kože a skeletu, zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu poškodenia kĺbov, väzov svalstva;
v rámci znaleckého dokazovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním
doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch. Odvetvie sa zaoberá aj hodnotením
a posudzovaním návrhov odškodnenia. V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína s odvetviami
chirurgia, neurochirurgia a súdne lekárstvo.

65. V danom prípade súd I. inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 163/2020,
vypracovaného znaleckou organizáciou z dôvodu pochybností o vecnej správnosti znaleckého posudku
č. 4/2019 vypracovaného znalcom MUDr. Miloslavom Sedlákom. Jeho tvrdenie, že ako znalec z odboru
neurológia, je oprávnený posudzovať úrazové stavy poškodenia chrbtice, je v rozpore s obsahovým
vymedzením uvedeného odboru v prílohe č. 2 vyhl. 228/2018 Z.z. Z jeho obsahového vymedzenia

totižto vyplýva, že ako medicínske odvetvie sa zaoberá problematikou chorôb nervového systému
diagnostikou, liečbou, ako aj prevenciou vrátane terapie náhlych mozgových príhod.

66. Úrazovým poškodením celého nervového systému vrátane chrbtice je však obsahom iného
znaleckého odboru, a to neurochirurgie, prípadne úrazovej chirurgie.

67. Zo záverov súkromného znaleckého posudku vyplýva, že aj keď pri podvrtnutí krčnej chrbtice nemusí
dôjsť k bezprostredným ťažkostiam, k maximalizácii ťažkosti dochádza najneskôr do 24 hodín, a preto
je nemožné, aby poškodený v nasledujúcich hodinách nevyhľadal lekárske ošetrenie. V nasledujúcom
období totižto dochádza k ústupu ťažkostí a po 10 až 15 dňoch sa tieto výrazne zmiernia a vymiznú.

Pokiaľ teda došlo k prvému ušetreniu 11 dní po predmetnom úraze, ide o skutočnosť, ktorá vylučuje
súvislosť nálezov s predmetným úrazom.

68. Ak by aj teoreticky znalecká organizácia pripustila, že poškodený vyhľadal ošetrenie až po 11 dňoch,
v objektívnom náleze zo zdravotnej dokumentácie (02.11.2015), je uvedené pri CT mozgu - negatívny

nález a pri CT krčnej chrbtice je uvedené, že neboli zistené žiadne traumatické zmeny, ale sú prítomné
degeneratívne zmeny na platničkách 4. stupňa na medzistavcových kĺboch, čo je najvyšší stupeň.
Takéto nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov a preto nemôže ísť o úrazový nález.

69. Pri MRI krčnej chrbtice síce röntgenológ stanovil diagnózu postkontúzne zmeny stavca C5 (po

pomliaždení),avšaktakútodiagnózujemožnéstanoviťlennazákladeklinickéhovyšetreniaaanamnézy,
čo röntgenológ z procesného hľadiska kompetentný realizovať nie je. Ide pravdepodobne o zmeny
v stavci C5 v zmysle edému kostnej hmoty, čo však môže mať príčinu v množstve ochorení od
onkologického, cez degeneratívne zmeny až po banálny úraz. V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je
jednoznačne vylúčené, nakoľko sám röntgenológ popisuje, že zmeny na medzistavcových ligamentách

prítomné nie sú. Ak by teda došlo k podvrtnutiu, potom by ligamentá museli byť poškodené a nález
by musel byť pozitívny. Poranenie stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí reálne
možný nie je. Ak by sa uvažovalo o úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu môže
dôjsť v prípade osovej kompresie, teda pôsobením sily v dlhej osi chrbtice, čo sa stane napríklad pri
zoskoku z malej výšky, čo nie je daný prípad. Naopak, v náleze sú uvedené rozsiahle degeneratívne

zmeny s príznakmi koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych spondylartrotických zmenách, čo je
degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky, aké boli zistené poškodeného.

70. Okrem iného, aj z predloženého odborného posudku o invalidite vyplýva, že u žalobcu bolo zistené
zdravotné postihnutie chorobou podporného a pohybového aparátu, a to dorzopatia, deformujúca

dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s
obmedzením pohybu v postihnutom úseku, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 35%, ktorá bola zvýšená o 10% za iné zdravotné postihnutie, ako syndróm karpálneho
tunela.71. Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania
existencie príčinnej súvislosti medzi tvrdeným poškodením zdravia žalobcu a dopravnou nehodou zo

dňa 22.10.2015.

72. Zároveň sa súd I. inštancie stotožnil so vznesenou námietkou premlčania žalovaným k uplatnenému
nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č.
437/2004 Z.z. Podľa znaleckého posudku č. 4/2019 bol zdravotný stav žalobcu ustálený dňa 23.10.2017,

a teda dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku uplynula 23.10.2019. Keďže žalobca si
uvedený nárok uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 31.10.2019, potom k jeho uplatneniu došlo až
po uplynutí premlčacej doby.

73. V danom prípade všetky nároky na náhradu škody na zdraví sa premlčujú v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie a o tom, kto za ňu

zodpovedá. Súd I. inštancie v súlade s ustálenou súdnou praxou vychádzal z názoru, že poškodený sa
o škode vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia dozvie v čase, keď sa po skončení liečby jeho
zdravotný stav ustálil natoľko, že je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/226/2013, uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS/364/2015 a I.ÚS/418/2016 ).

74. Najvyšší súd v rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo 212/2012, ktoré bolo neskôr publikované v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR ako judikát R 35/2013 dospel k záveru, podľa ktorého ustanoveniu § 5
ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z.z. zodpovedá interpretácia, podľa ktorej je priznanie invalidity jedným,
nie však jediným z predpokladov, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť, najviac o 50 %.

75. V rozhodnutí pod sp. zn. 3Cdo 192/2015 uviedol, že odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre
život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa

a určovanie rozsahu odškodnenia musí súd dbať nato, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp
proporcionality.

76. V zmysle ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

77. S poukazom na odborný posudok o invalidite má žalobca zníženú pracovnú schopnosť v súvislosti
s poškodením krčnej chrbtice v rozsahu 35%. Ďalšie 10% zníženie pracovnej schopnosti sa týka
syndrómu karpálneho tunela, ktorý však nie je v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom (znalecký

posudok č. 4/2019).

78. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi by v prípade nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu
poškodenia chrbtice nebola priznaná invalidita, nakoľko by pokles jeho schopnosti vykonávať pracovnú
činnosť nebol vyšší ako 40% v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

79. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi poškodením
zdravia žalobcu a dopravnou nehodou, by bol jeho nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. nedôvodný.

80. Z totožného dôvodu by súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených liečebných nákladov vo výške
cestovných náhrad spojených s návštevou zdravotníckych zariadení. Žalobca si tieto uplatnil v zmysle
ust. § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. vo výške základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy.

81. Z ust. § 1 citovaného zákona totižto vyplýva, že tento zákon upravuje poskytovanie náhrad

výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi pri vyslaní do členského štátu EÚ, pri vzniku pracovného, štátnozamestnaneckého
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s
mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska aspäť, ktorá patrí zamestnancom v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, členom družstva,
fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a
osobám, o ktorých to ustanovuje zákon.

82. Keďže prevoz žalobcu do odborných ambulancií alebo ústavných zariadení nespĺňa definíciu
pracovnej cesty v zmysle ust. § 2 zák. č. 283/2002 Z.z., potom žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na
zaplatenie základnej náhrady v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z.

83. Teda aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobcu a dopravnou
nehodou by súd I. inštancie nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad v súvislosti s prevozom do
zdravotníckych zariadení, uplatneného v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. zamietol.

84. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

85. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia § 257
CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. Toto ustanovenie vychádza zo skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko

kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 alebo 256 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sa sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. V danom prípade súd aplikoval pre
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ust. § 257 CSP a rozhodol tak, že nárok na náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

úspešnému žalovanému videl v samotných okolnostiach súdneho sporu, kedy posúdenie príčinnej
súvislosti medzi poškodením zdravia žalobcu a dopravnou nehodou záviselo od záverov znaleckého
dokazovania.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.