Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202611
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820202611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: R. G. D.. XX. XX. XXXX, W. C. XXXX/XX,

XXX XX S. D. H., právne zastúpeného: WEBBER LEGAL, s. r. o., Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava
- Nové Mesto, IČO: 50680552 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava - Petržalka, IČO: 35724803, právne zastúpenému: Remedium legal, s. r. o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53255739, o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v bode 33 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných S. Ú. N., V.. Z.. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako

Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. 0013737175 zo dňa 05. 09. 2006 v znení: „Ak
klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote,
banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (f) uplatniť si pohľadávku
formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí“ j e n e p l a t n á .

II. Žalobcovi p r i z n á v voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 12. 10. 2020 domáhal voči žalovanému, aby

súd určil že zmluvná podmienka dojednaná v bode 33 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných S. Ú. N., V.. Z.. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako
Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. 0013737175 zo dňa 05. 09. 2006 v znení: „Ak
klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote,
banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (f) uplatniť si pohľadávku
formouzrážokzomzdyklienta,sčímklientpodpisomzmluvysúhlasí“jeneplatnáanáhradytrovkonania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou S. Ú. N., V.. Z..; Z. D.:
S., V..Z.., Z. Z.: O. D. X, N. XXX XX, L.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná do Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B, ako veriteľom došlo dňa 05. 09. 2006 k
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty
Triangel č. 0013737175, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa
v prospech Žalobcu (ďalej len „Zmluva“). V bode 33 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných S. Ú. N., V.. Z.. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) v tomto znení: „Ak klient nezrealizuje úhradu
Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo Kartu zablokovať. Ak klientnapriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka
má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a) znížiť Úverový rámec na nulu,
(b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný, (c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Karty,

(d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z
ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného Bankou, (f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo
mzdy Klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Banka
má právo vymáhať od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky.“ Listom
zo dňa 17. 08. 2016 žalovaný predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu,

Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom: Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou a vyzval ho na
vykonávanie zrážok zo mzdy na plnenie údajných záväzkov žalobcu podľa zmluvy. Žalovaný v tejto
žiadosti tvrdí, že sa stal veriteľom žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
18. 10. 2013. Nakoľko sa vo veci jedná o spotrebiteľský úver vo forme kreditnej karty, z predloženej
žiadosti ani len nie je možné overiť, či tvrdenia žalovaného v nej sú správne, keďže k žiadosti nebol
predložený žiaden prehľad čerpaní a úhrad a ide teda o jednostranné tvrdenie žalovaného. Navyše,

má za to, že keďže žalovaný žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy už listom zo dňa 17. 08. 2016,
pohľadávka veriteľa je s určitosťou premlčaná, a teda žalovaný vymáha svoju pohľadávku a prijíma
platby v rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a to proti vôli žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobca dňa 29. 07. 2020 podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
neodkladným opatrením žiadal iba to, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy

a aby uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.
Tunajší súd však uznesením sp. zn. 7Csp/71/2020 zo dňa 24. 08. 2020 vydal neodkladné opatrenie,
ktorým okrem iného zaviazal žalobcu podať návrh vo veci samej v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Žalobca týmto podaním realizuje povinnosť, na ktorú ho zaviazal tunajší súd. Žalobca
zdôvodňuje nižšie navrhovanú žalobu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže predstavuje

pre žalobcu ako spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) neprimeranú i neprijateľnú, a
teda neplatnú zmluvnú podmienku. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol
meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. V prvom rade, žalobca uvádza,
že dohoda o zrážkach zo mzdy s ním nebola vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať
ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú zmluvu spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, resp. jedná
sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Zároveň, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok
zo mzdy v zmluve uzatvorenej dňa 05. 09. 2006 medzi žalobcom ako dlžníkom a pôvodným veriteľom
je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná

požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 OZ a to
označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo a určenie rozsahu
zrážok zo mzdy. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok
zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práva voči žalobcovi v súvislosti s mierou
povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie

akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou
žalovaného na sumu 1.248,66 eur, ktorá vyplýva z listu žalovaného zo dňa 17. 08. 2016, ktorý predložil
zamestnávateľovi žalobcu ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy
vyplýva priamo z uzatvorenej typovej zmluvy zo dňa 05. 09. 2006, ktorú žalobca mohol buď podpísať,
alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky. Najmä z toho

dôvodu má žalobca za to, že je tu namieste, aby súd vyhovel žalobcom navrhovanej žalobe, nakoľko
tu existuje dôvodná obava zhoršenia celkového, najmä majetkového postavenia žalobcu a uvádzaná
podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech žalobcu, keďže je to výlučne žalovaný, ktorý určuje, v akej výške žiada plnenia od
zamestnávateľa žalobcu, a navyše všetky plnenia uspokojuje aj proti samotnej vôli žalobcu. Prejav vôle

žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu Dohody o zrážkach zo
mzdy. Žalobca uzavrel zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou pôvodný veriteľ
vnútil predtlačeným formulárom žalobcovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jeho záujmu a vplyvu,
a to uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobca nemal vôľu túto dohodu uzavrieť a navyše
nemal ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní

vylúčiť. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, naktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
InštitútDohodyozrážkachzomzdyumožňujeveriteľovidosiahnuťuspokojeniepohľadávkysiahnutímna
majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide

o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach

zomzdy.Predformulovanýsúhlasspotrebiteľa,formálnedosiahnutýštandardnouzmluvnoupodmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo
strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo
mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. To, že je nutné považovať dohodu

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov inkorporovanú v Zmluve zo dňa 05. 09. 2006, konkrétne v bode
33 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
S. Ú. N., V.. Z.. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. za neplatné dojednanie,
odkazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29. 06. 2016,
ktorý je verejne prístupný na stránke MS SR, www.justice.gov.sk, z ktorého odkazuje na nasledovné

závery: ,,Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy), ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme
pripustili platnosť takéhoto dojednania vzápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne
diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia
za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie

nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si
spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle,
aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto
neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa

vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,
teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či
ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej
interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych
sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom
zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných

strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej

podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo
umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o
pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdený.“

3. K žalobe sa vyjadril dňa 05. 01. 2021 žalovaný, ktorý uviedol že poukazuje na nesprávnosť a
zjavnú neefektívnosť žalobcom navrhovaného postupu v tomto konaní, poukazujúc pritom na petit
neodkladného opatrenia ako aj samotnej žaloby. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na znenie ust. §
336 ods. 1 CSP, na základe ktorého mohol súd (na základe návrhu žalobcu) rozhodnúť tak, že nariadi
neodkladné opatrenie (čím dosiahne trvalú úpravu pomerov medzi stranami) a poučí žalovaného o

možnosti podať žalobu o splatné a nepremlčané splátky zo Zmluvy. Vyššie uvedeným spôsobom by bolo
predmetnékonanieefektívnevyriešené,nakoľkožalovanýbybolpovinnýzdržaťsauplatňovaniadohody
o zrážkach zo mzdy natrvalo. Žalovaný nepovažuje za preukázané, že by po nariadení neodkladného
opatrenia bol daný akýkoľvek právny záujem žalobcu na tom, či zmluvná podmienka dojednaná vbode 33 písm. f) VOP je neplatná. Toto tvrdenie žalovaný odôvodňuje najmä tým, že pohľadávka
žalobcu nie je premlčaná, poukazujúc pritom na Dohodu o uznaní dlhu (ktorá tvorí obsah spisu).
Žalobca má možnosť si svoj nárok v podstate priamo uplatniť súdnou cestou (žaloba o zaplatenie

dlžnej sumy), čo značí absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a
nadbytočnosť prebiehajúceho konania o určenie. Súd je povinný v každom štádiu konania skúmať
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ide o nevyhnutnú podmienku toho,
aby súd mohol v rozsudku meritórne rozhodnúť o žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ak bez tohto určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého

je účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Zákon
teda pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom,
či ten ktorý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je a tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je
možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia, ako aj na skutočnosť, či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie (výňatok právnej vety z rozhodnutia NS SR sp. zn.
4MCdo/8/2012). K obdobnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí NS SR sp.
zn. 7Cdo/146/2013, ako aj v rozhodnutí NS SR 4Cdo/89/2007. Na základe vyššie uvedenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR, ktorá má na predmetnú vec zásadný vplyv možno právne ustáliť, že právne
postavenie dlžníka - žalobcu nie je neisté, podaním určovacieho návrhu žalobca neovplyvní skutočnosť,

že žalovaný má voči nemu ako veriteľ pohľadávku zo zmluvy (zabezpečenú Dohodou o uznaní dlhu), na
základe čoho je predmetné konanie podľa názoru žalovaného nadbytočné. V súlade s vyššie uvedeným
žalovaný považuje za preukázané, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je
daný, pričom tento nedostatok vedie podľa ustálenej judikatúry k zamietnutiu žaloby. Zároveň je podľa
názoružalovanéhoargumentáciažalobcusmerujúcakpremlčaniupohľadávkyzjavneúčelová,pokiaľpo

jednostrannom vyhlásení žalobcu ako dlžníka o uznaní dlhu čo do dôvodu a výšky namieta premlčanie
pohľadávky. Ohľadom § 54a Občianskeho zákonníka žalovaný poukazuje na skutočnosť (nad rámec
faktu, že sa nejedná o premlčanú pohľadávku), že toto ustanovenie bolo napadnuté na Ústavnom súde
Slovenskej republiky na základe podnetu Okresného súdu Martin, pričom vo veci prebieha konanie
o súlade právneho predpisu s Ústavou SR. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovanej

úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť
na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nadobudolúčinnosťaždňa01.05.2014(prípadnáplatnosťdohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmov
z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). Žalovaný si zároveň
dovoľuje uviesť, že v čase podpisu zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená

právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.
01. 2015, pričom žalovaný má za to, že Zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Argumentácia
vo vzťahu k ustanoveniu § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. nie je namieste, pretože toto ustanovenie v
čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nebolo účinné. Inak povedané ani len samotný zákon v
tom čase neexistoval. Právny predchodca žalovaného, t. j. spoločnosť S., V.. Z.., v čase uzatvorenia

zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky splnil všetky zákonné
náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. Uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 04. 09.
2006 (ďalej aj „Dohoda“) má teda všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že žalobca v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísal, výslovne súhlasil, aby v
prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v

stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa
dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi.
Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 09. 2018, č. k. 21CoE/62/2017-56: „Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane
Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti

obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa“. Obsah zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného)
síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh
zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď
žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Opačným výkladom by

bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú štátne energetické podniky,
banky, mobilní operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za
osvedčené, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
žalobcu a žalovaného a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o neurčitosti dohody o zrážkach
zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods.
1 Občianskeho zákonníka postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje.

Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je
obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod. Zároveň je tento nárok na základe Dohody o uznaní dlhu riadne
vyčísliteľný, pričom určiť presnú výšku zabezpečeného dlhu v úverovej zmluve nie je objektívne možné
(vzhľadomnaúroky,úrokyzomeškaniaamoment/dĺžkuprípadnéhoomeškaniadlžníka).Keďžežalobca
neuhradil v stanovených termínoch dohodnuté splátky, čím porušil svoje povinnosti zo zmluvy, uplatnil

si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy. Prípadná skutočnosť, že žalobca si
pravdepodobne zmluvu v celistvosti ani len neprečítal (napriek vyhláseniu priamo v zmluve, že tak
urobil a s obsahom bezvýhradne súhlasí), nemôže byť na ťarchu žalovaného. Sudca v disente k nálezu
sp. zn. I. US 547/2012 uviedol, že všeobecne sudy vrátane ústavného sudu ochranu spotrebiteľov
pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú
akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie,

čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti
pravá, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. V zmysle vyššie
uvedených skutočností žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju ako celok za nedôvodnú
z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a navrhuje žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa 19. 05. 2021 žalovaný predložil súdu Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 28. 04.
2014 uzatvorenú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.

5. Taktiež na pojednávaní dňa 19. 05. 2021 žalobca predložil súdu vyjadrenie v ktorom uvádza, že

žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších tvrdení. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
so žalobcom dojednaná individuálne, ale len ako súčasť vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Súd
preto musí skúmať, či inkorporovanie dohody o zrážkach zo mzdy do formulárovej Zmluvy zo strany
pôvodného veriteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu
a následná požiadavka jej realizácie je neprimeraným zásahom do majetkových práv žalobcu. Dohoda

o zrážkach zo mzdy, ktorej znenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je teda v zmysle ust. § 53
ods. 1 v spojení s ods. 4 OZ, účinných v čase uzatvorenia Zmluvy, absolútne neplatné. Skutočnosť, že
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (žalobcu) bola zo strany všeobecných súdov SR už viackrát deklarovaná.
Žalovaný-dodávateľ napriek určeniu dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v samotnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere ako neplatnej z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky naďalej takúto
podmienkualebopodmienkusrovnakýmvýznamompoužívaaignorujehmotnoprávnyzákazobsiahnutý
v ust. § 53a OZ. Na trvajúcu prax veriteľov, ktorí používali dohodu o zrážkach zo mzdy inkorporovanú
v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej znenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
zareagoval zákonodarca prijatím zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým okrem iného novelizoval zákon č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Opätovne zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy so
žalobcom nebola vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak
by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Zároveň si dovoľuje upozorniť, že podľa

najvyšších súdnych autorít princíp „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa a že kým rešpektovanie princípu „ignorantia
iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. V tomto kontexte
poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci l. ÚS 68/2016-17 zo dňa 3. februára 2016,
ktorý vo svojom rozhodnutí odkazuje tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.
Záverom uviedol, že zrážky zo mzdy sú síce ako inštitút upravené v Občianskom zákonníku, ale

len táto skutočnosť sama osebe nemôže znamenať, že zakotvenie tejto podmienky do zmluvy nie
je neprijateľnou podmienkou. Ide totiž o inštitút, ktorý je zjavne v prospech jednej strany (dodávateľ)
a zjavne v neprospech druhej strany (spotrebiteľ), preto si vyžaduje, ak má byť dojednaný platne,
individuálnu dohodu. Zároveň, v tomto kontexte poukazuje aj na to, že v Občianskom zákonníkusú zakotvené aj iné inštitúty, ktoré takisto spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
ale len ich prítomnosť v OZ z nich nerobí prijateľné podmienky-medzi takéto inštitúty patrí napríklad
inštitút zmluvnej pokuty a iné. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na otázny naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, či je zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. K vyššie uvedenému si žalobca dovoľuje poznamenať, že žalobca podaním určovacej
žaloby iba plní povinnosť, ktorú mu uložil OS Vranov nad Topľou, uznesením sp. zn. 7Csp/71/2020
zo dňa 24. 08. 2020, tretí výrok, preto ďalej nemá zmysel skúmať naliehavý právny záujem. Záverom
uviedol, že pokiaľ žalovaný časť argumentácie opiera o Dohodu o uznaní dlhu, ktorá tvorí obsah spisu,

takéto tvrdenia poprel, nakoľko v spise v prebiehajúcom konaní sa žiadna Dohoda o uznaní dlhu
nenachádza.

6. Následne sa dňa 13. 09. 2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol že sa pridržiava všetkých doterajších
tvrdení a žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Ohľadom Dohody o uznaní
záväzku žalovaný uvádza, že táto tvorí súčasť súdneho spisu, nakoľko bola doručovaná súdu v rámci

prílohy podania žalobcu dňa 14. 08. 2020, ako aj krátkou cestou na pojednávaní zo dňa 19. 05.
2021, ktoré sa uskutočnilo na tamojšom súde o 10:00 hod. Pre vylúčenie všetkých pochybností ju
žalovaný doručuje opätovne, pričom zjavne nemožno hovoriť o akejkoľvek novote v konaní a princíp
koncentrácie z tohto dôvodu uplatniť v neprospech žalovaného nemožno. Tvrdenia žalobcu je podľa
názoružalovanéhonevyhnutnéhodnotiťtendenčne.Žalovanývčasepodpisuzmluvyobsahjednotlivých

ustanovení a dohôd obsiahnutých v zmluve nenamietal a zmluvu podpísal bez akýchkoľvek výhrad.
Pre žalovaného zostáva nevysvetlené, z akého konkrétneho dôvodu (prihliadnuc na samotné uznanie
záväzku žalobcom) by mu malo zaniknúť alebo vôbec nevzniknúť právo na vykonávanie zrážok zo
mzdy, ak titul ani výška uznaného záväzku nie je sporná (resp. spornou začala byť tendenčne až v čase
začatia sporu). Zároveň je zrejmé, že v čase podpisu predmetnej zmluvy a následne v čase podpisu

Dohody o uznaní záväzku žalobca nemal žiadny problém s jednotlivými zmluvnými dojednaniami a
konanie žalobcu nemožno hodnotiť inak ako účelové a rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný rešpektuje
rozmanitosť rozhodovacej praxe iných krajských súdov v skutkovo obdobných veciach (Dohody o
zrážkachzomzdy),avšakpoukazujezároveňnato,žekaždýprípadjepotrebnéposudzovaťindividuálne
a v sporoch, na ktoré žalobca odkazuje, napr. vôbec nemuselo byť uznanie dlhu dlžníkom alebo iné

skutočnosti, ktoré by mohli viesť k nedôvodnosti toho-ktorého žalobného návrhu. Ako žalovaný už
uviedol, aj v prípade určenia neplatnosti tohto zmluvného dojednania je žalovaný oprávnený uplatniť si
pohľadávku na súde titulom žaloby na plnenie, čo spôsobuje nadbytočnosť prebiehajúceho konania a
zjavnú absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vzhľadom na skutočnosť, že
k dnešnému dňu je celá dlžná suma, ktorá vznikla na základe nesplnenia povinnosti žalobcu zo Zmluvy

uhradená, na základe čoho požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o zastavenie zrážok zo mzdy
listomzodňa07.10.2019atedaďalšiezrážkyzomzdyvykonávanénebudú,mámezato,ževdanejveci
neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
tobôž neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Žalobca nepriamo potvrdil nedôvodnosť podanej žaloby
aabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,akiniciovalkonaniedňa30.07.2020

na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 17. 08. 2016. V tejto súvislosti žalovaný opätovne
tvrdí, že žiadosť o zastavenie zrážok zo mzdy odosielal dňa 08. 10. 2019 na adresu zamestnávateľa.

7. Súd vo veci pojednával dňa 21. 09. 2021.

8. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že čo sa týka
podanej žaloby trvá na nej v celom rozsahu. Poukázal ešte na dohodu o uznaní záväzku, že podľa jeho
informácii sa jedná o osobu, ktorá vystupuje v mene EOS KSI, ktorý chodí za klientmi domov, takže
spochybňujú vážnosť tejto dohody, avšak na druhej strane uvádza, že táto dohoda nemá nejaký vplyv
na toto konanie.

9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, najmä čo sa týka chýbajúceho
naliehavého právneho záujmu a žiada, aby súd žalobu zamietol.

10. Žalobca následne uviedol, že žalovaný nepreukázal doručenie žiadosti o zastavenie zrážok zo mzdy

zamestnávateľovi a čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tak ten podľa rozhodnutia najvyššieho
súdupriurčeníneprijateľnejpodmienkyniejepotrebnépreukázať.Druhávec,pokiaľžalovanýtvrdí,žeje
postupník a teda on nekoncipoval znenie zmluvy, tiež je v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktorý uzavrel,
že spotrebiteľskú ochranu môže spotrebiteľ žiadať nielen voči dodávateľovi ale aj voči postupníkovi. Jena to rozhodnutie najvyššieho súdu, čiže tieto argumenty sú už zjavne vyriešené. Jediný dôvod, pre ktorý
žalobca inicioval súdne konanie je práve ten, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy. Čiže nemožno
hodnotiť ako účelové zo strany spotrebiteľa, že predtým sa nebránil, pretože predtým nedochádzalo k

neoprávnenému zásahu do jeho majetkovej sféry.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výzvou na zrážky zo mzdy, obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer finance holding, a. s., žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty Triangel,

uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou 7Csp/71/2020, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 28. 04. 2014, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou S. Ú. N., V.. Z..; Z. D.: S., V..Z.., Z. Z.W.: O.
D. X, N. XXX XX, L.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu

Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B, ako veriteľom došlo dňa 05. 09. 2006 k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č.
0013737175, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa v prospech
Žalobcu (ďalej len „Zmluva“). V bode 33 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných S. Ú. N., V.. Z.. v spolupráci so spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a. s., ktoré tvoria súčasť zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) v tomto znení: „Ak klient nezrealizuje úhradu Povinnej
splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo Kartu zablokovať. Ak klient napriek
výzve nezaplatí Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo
využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a) znížiť Úverový rámec na nulu, (b) vyhlásiť

celý Dlžný zostatok za okamžite splatný, (c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Karty, (d) uspokojiť
svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek
bankového účtu Klienta vedeného Bankou, (f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy Klienta, s
čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Banka má právo vymáhať
od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky.“ Dňa 28. 04. 2014 žalobca a

žalovanýuzatvorilDohoduouznanízáväzku,podľaktorejžalobcauznávačododôvoduavýškyzáväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer finance
holding, a. s., číslo zmluvy 13737125 dňa 05. 09. 2006. Listom zo dňa 17. 08. 2016 žalovaný predložil
žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu, Mesto Vranov nad Topľou so sídlom:
Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na plnenie

údajných záväzkov žalobcu podľa zmluvy. Žalovaný v tejto žiadosti tvrdí, že sa stal veriteľom žalobcu,
a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 10. 2013. Žalobca dňa 29. 07. 2020 podal
na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neodkladným opatrením žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a aby uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Tunajší súd uznesením sp. zn. 7Csp/71/2020 zo dňa

24. 08. 2020 vydal neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného zaviazal žalobcu podať návrh vo veci
samej v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

13. Podľa § 551 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len „OZ“) uspokojenie pohľadávky možno

zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

14. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva

obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

20. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01. 04. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy dňa 05. 09.

2006 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je
ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli
dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej
zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často
pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich

obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu.
Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového
vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

21. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakétovzťahyjecharakteristické,žepodnetku
zmluvnémujednaniupochádzaspravidlaoddodávateľa,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednania

pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
obmedzenia autonómie vôle.

22. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

23. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

24. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

25. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

26. Primárnou obranou žalovaného v spore bolo, že súd má žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý podľa Civilného sporového poriadku preukázať
musí. Žalobca namietal, že túto skutočnosť preukazovať netreba, nakoľko povinnosť podať žalobu mu
uložilsúdvuzneseníoneodkladnomopatrení.Následnenapojednávaníuviedol,žeexistujerozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého nie je potrebné v prípade žalôb o určenie neplatnosti zmluvnej

podmienky preukazovať naliehavý právny záujem.

27. Súd uvedené posúdil v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019 sp. zn.
6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec
týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp.
vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §

137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a OZ, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V
prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza
totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje
existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v
prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky). Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná

dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany
spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za
takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu
na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý
výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv.

28. Skutočnosť, že k dnešnému dňu je celá dlžná suma, ktorá vznikla na základe nesplnenia povinnosti
žalobcu zo Zmluvy uhradená, na základe čoho požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o zastavenie
zrážok zo mzdy listom zo dňa 07. 10. 2019 a teda ďalšie zrážky zo mzdy vykonávané nebudú, je v tomto
prípade teda bez významu, nakoľko cieľom tejto žaloby je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej

podmienky zo strany žalovaného.

29. Predmetom tohto konania je neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom, v ktorých má dlžník
postavenie spotrebiteľa. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mal pripravené tlačivo a tým vnútil

žalobcovi iný právny úkon než ten, o ktorý v danom okamihu mal záujem - a to uzatvorenie úveru.
Ako to vyplýva z predtlače zmluvy - žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty, žalobca sa jedným a tým
istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola uvedená na inej strane predtlače. Nebolo preukázané, že by žalobca bol nejakým
spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o

jeho následkoch. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť k dohode
o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

30. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc

z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle navrhovateľas dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalobca podpisom zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej
karty Triangel súhlasil aj s tým, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktorých súčasťou bola
predmetná zmluvná podmienka ohľadom zrážok zo mzdy.

31. Naviac, aj napriek tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola ešte upravená minimálna veľkosť
písma v zmluvách, ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v
takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje, či znemožňuje dôslednejšie
preštudovanie.

32. S poukazom na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup odporcu sa dá s
poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných
ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemôže požívať právnu ochranu.

33. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že následne bol prijatý zákon na ochranu spotrebiteľa 250/2007
Z. z., podľa ktorého je od 01. 05. 2014 neprípustné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ

bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

34. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

36. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.