Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119357344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6119357344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: Y. I., V.. XX. XX. XXXX, B. P. B., D..T. XXXX/XX, o zaplatenie 670,37 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 350,00 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy
670,37 Eur spolu s úrokmi vo výške 5 % ročne zo sumy 670,37 Eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa

17. 12. 2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalobcom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 05. 05. 2016 zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v
stanovenýchtermínoch,čímporušilsvojupovinnosťpodľazmluvy,postupcapodanímzodňa24.01.2017
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.12.2016 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do
15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 670,37 Eur a pozostáva z istiny vo výške 350,00 Eur, z
riadneho úroku vo výške 225,94 Eur, z úroku z omeškania vo výške 41,83 Eur a z poplatkov vo výške

52,60 Eur. Žalobca si súčasne uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 19. 12. 2018, t. j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3. 09. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 11Up/1073/2019 na
sumu 670,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 19. 12.
2018 do zaplatenia.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil,
či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a
súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 11. 10. 2019.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur. Súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8.Právnypredchodcažalobcu(Slovenskásporiteľňa,a.s.)ažalovanýuzatvorilidňa05.05.2014Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
350,- Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 460,74 Eur pri výške
mesačnej splátky 19,21 Eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 24. Ročná úroková sadzba

bola dojednaná vo výške 22,90 %, RPMN vo výške 30,23 % a priemerná RPMN vo výške 32,03 %.
Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie celkovej sumy vo výške 670,37 Eur. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne,
a. s. na žalobcu. Žalobca výzvou zo dňa 25. 11. 2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 115,26 Eur najneskôr do 15 dní. Následne listom zo dňa 24.01.2017 oznámil mimoriadnu

splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru ku dňu 29.12.2016.

9. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný na zmluvu o úvere neuhradil žiadnu platbu.

10. Podľa § 657 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.16. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 19. 12.
2018 bola vo výške 0,00 %.

25. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave

začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná čiastočne.

27. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o pôžičke spadá pod úpravu
Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.28. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
žalobca poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 350 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve nie je v
zmysle § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený pravdivý údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 30,23 %. Podľa výpočtu

vykonaného súdom pri výške poskytnutého úveru 350,- Eur, počte splátok 24 a mesačnej splátky vo
výške 19,21 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 32,35 %-ám. Z uvedeného potom vyplýva,
že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v

zmluve je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že adresa právneho predchodcu žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy predávajúceho
v zmluve je potrebné uviesť, že za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla
právneho predchodcu žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje

vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať právneho predchodcu žalobcu
nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c)
Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniťreklamáciualebosťažnosť,malabyťtotožnásosídlomtohtosubjektu.Navyševprípadežalobcu
pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola uzatvorená v Bratislave, nie je

zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva teda
obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (právneho predchodcu žalobcu) ako zmluvnej
strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese
môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy).
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musíobsahovaťobeuvedenénáležitosti.Pokiaľtedavpredmetnejúverovejzmluvejevzáhlavíuvedené
obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b)

Zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a síce doba trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy musí byť určená presným
nezameniteľným údajom. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby

spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú
dátumovú špecifikáciu konečnej doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť
aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a
pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedené nenahrádza ani údaj uvedený v

informáciach o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, a to na
dobu úverového vzťahu, do vyporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti
s úverom. Uvedené ustanovenie rovnako nespĺňa požiadavku určitosti doby trvania zmluvy.

31. Naviac súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané,

že pri poskytnutí úveru konal právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho
strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
veriteľ/právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní
spôsobilosti dlžníka splácať úver.32. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva obsahovala nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu
mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, a pretože žalobca hrubo porušil povinnosti pri posudzovaní

schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. b), písm. d), § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Nebolo sporné, že žalovanému bola z titulu úveru poskytnutá čiastka 350 Eur. Na túto plnil 0,00
Eur, rozdiel tak predstavuje sumu, ktorú je povinný žalovaný vrátiť žalobcovi. Žalobca požadoval tiež

úrok z omeškania vo výške 5,00 %. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 19. 12.
2018. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 350
Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 19. 12. 2018, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému

dňu bola 0,00 %. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 350,00 Eur od 19. 12. 2018 do zaplatenia.

34. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov
uvedených vyššie vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny vo výške 320,37

Eur (670,37 Eur - 350,00 Eur) a k nej prislúchajúceho príslušenstva.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

39. Podľa čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 350,00 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý
úspech žalobcu predstavuje 52,21 % a hrubý úspech žalovaného 47,79 %, teda čistý úspech žalobcu vo

veci predstavuje 4,42 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
účelnevynaloženýchtrovceléhokonaniavrozsahu4,42%trovkonania,takakojeuvedenévovýrokuIII.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP); odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by však

bolo právne neúčinné, nakoľko sa odvolania vzdali vyhlásením do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.