Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 7, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210757
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210757.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomBujňákom,vprávnejvecižalobcuI.H.,T..XX.XX.XXXX,H.

T.I.C.XX,W.,právnezastúpenéhoMgr.PetromTroščákom,advokátom,sosídlomHlavná50vPrešove,
proti žalovanej Slovenskej republike, Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.435,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1.935,09 eura od 11.9.2018 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou na súde dňa 21.9.2018, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
11.935,09 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením Obvodného oddelenia
PZ Veľký Šariš sp. zn. ČVS: ORP-997/VS-PO-2016 zo dňa 8. 8. 2016 bolo žalobcovi vznesené obvinenie
pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa ust. § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť viacerými skutkami voči vtedajšej manželke tak, ako je to vymedzené v skutkovej vete tohto

uznesenia. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3 Pv 461/16/7707 zo dňa 13. 9. 2016 bola
sťažnosť žalobcu (proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia) zamietnutá ako nedôvodná.
Dňa 24.2.2017 bola zo strany Okresnej prokuratúry Prešov podaná na Okresný súd Prešov obžaloba
sp. zn. 3 Pv 461/16/7707 zo dňa 17.2.2016 na žalobcu pre viaceré skutky voči vtedajšej manželke tak,
ako tieto boli vymedzené v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia. Uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41 T/l7/2017 zo dňa 25. 5. 2018 bolo podľa ust. § 280 ods. 2 Tr. por. rozhodnuté tak,
že trestnú vec žalobcu, na ktorého bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3 Pv

461/16/7707 zo dňa 17.2.2016 pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa ust. § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť viacerými skutkami voči vtedajšej manželke tak, ako je to vymedzené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, postupuje Okresnému úradu Prešov, pretože vo veci nejde o trestný
čin, ale žalované skutky by mal tento orgán prejednať ako priestupok. Proti tomuto uzneseniu Okresná
prokuratúra Prešov nepodala sťažnosť, a preto toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2018.
Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/17/2017 zo dňa 25.5.2018 bolo žalobcovi doručené dňa
1.6.2018. So zreteľom na to, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/17/2017 zo dňa 25. 5.

2018 došlo k postúpeniu veci Okresnému úradu Prešov (pretože nejde o trestný čin), takéto rozhodnutie
má rovnaké dôsledky ako zastavenie trestného stíhania žalobcu, resp. rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia, preto je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia (uznesenie
Obvodného oddelenia PZ Veľký Šariš sp. zn. ČVS: ORP-997/VS-PO-2016) je nezákonné, a pretožalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej týmto nezákonným rozhodnutím. Na základe
nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia bol žalobca ako obvinený bezdôvodne vystavovaný
viacerým vyšetrovacím úkonom, pričom bol povinný zúčastniť sa niekoľkých výsluchov nariadených

policajtkou, ako aj znaleckého skúmania jeho osoby. V dôsledku vznesenia obvinenia bol žalobca nútený
sabrániť,apretosinarealizáciusvojejobhajobyzvolilobhajcu(advokáta),čímmuvzniklitrovyprávneho
zastúpenia. Keďže v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, medzi ktoré patria aj trovy právneho zastúpenia, preto vznikol
žalobcovi nárok na náhradu týchto trov vo výške 1 935,09 eura. Žalobca trovy právneho zastúpenia

vo výške 1 935,09 eura uhradil v prospech účtu advokáta (obhajcu) dňa 5. 7. 2018, kde tak urobil na
podklade faktúry vystavenej dňa 2.7.2018. Zároveň u žalobcu došlo k stresovej reakcii na vznesenie
obvinenia, keďže do tohto momentu nebol nikdy obvinený a ani vyšetrovaný v súvislosti s podozrením z
trestnej činnosti. Počas trvania vyšetrovania a trestného stíhania svojej osoby, od momentu vznesenia
obvinenia (ktoré bolo žalobcovi oznámené dňa 8. 8. 2016) až do vyhlásenia rozhodnutia Okresného
súdu Prešov o postúpení veci, ku ktorému došlo dňa 25. 5. 2018, teda počas obdobia takmer 2 rokov,

žalobca pociťoval enormnú nespravodlivosť, krivdu a značný stres z toho, že je stíhaný ako obvinený
a že sa musí zúčastňovať vyšetrovacích úkonov (napr. výsluchu, konfrontácie, znaleckého skúmania z
oblasti psychológie, hlavných pojednávaní na Okresnom súde Prešov), pričom na jeho stíhanie nebol
žiaden dôvod, pretože sa nikdy nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené si žalobca
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eura z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia, a náhradu účelne vynaložených trov konania, konkrétne trov
právneho zastúpenia vo výške 1.935,09 eura z uvedeného titulu. Vyššie uvedený nárok bol v zmysle ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnený (s presným vyčíslením a odôvodnením) na príslušnom
orgáne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 6.7.2018.
Dňa 10.9.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/4 Gc

122/18/1000-6 zo dňa 31.8.2018, z ktorého vyplýva, že uplatnený nárok na náhradu škody nebude
Generálnou prokuratúrou SR uspokojený.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že štát nemôže
v každom prípade automaticky zodpovedať za škodu, ktorá obvinenému (obžalovanému) vznikla v

trestnom konaní tým, že k ukončeniu jeho trestného stíhania nedošlo právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina za spáchanie trestného činu. Vznesenie obvinenia (ako jeden
zo žalobcov uplatnených titulov náhrady
škody) bolo v čase jeho vydania dôvodné a zákonné, pričom zároveň celé trestné konanie bolo
vedené plne v súlade so všetkými zásadami trestného konania. Zodpovednosť štátu podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. musí byť obmedzená len na prípady, keď je vydané nezákonné rozhodnutie.
Právo na náhradu škody však nie je právom absolútnym, pretože v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podlieha zákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. V predmetnom prípade absentuje príčinná
súvislosť medzi uplatňovanou škodou a postupom a rozhodnutiami prokurátorky Okresnej prokuratúry

Prešov. Právoplatné rozhodnutie prokurátora (uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia) nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť. To, že k ukončeniu trestného
stíhania žalobcu nedošlo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina za
spáchanietrestnéhočinu,nemáautomatickyzanásledoknezákonnosťuzneseniaovzneseníobvinenia.
Pre vznesenie obvinenia je potrebná určitá vyššia miera pravdepodobnosti, že skutku naplňujúceho

znaky skutkovej podstaty trestného činu sa dopustila konkrétna osoba. Stačí, ale iba určitá miera
pravdepodobnosti, zákon nevyžaduje a ani nemôže vyžadovať úplnú istotu. Na základe zabezpečených
dôkazov rozhodla poverená príslušníčka PZ o vznesení obvinenia a následne prokurátorka o zamietnutí
sťažnosti obvineného. V prípravnom konaní existovali tak priame dôkazy (najmä usvedčujúca výpoveď
poškodenej) ako aj nepriame dôkazy (výpovede svedkov, ktorí mali informácie sprostredkovane od

poškodenej), ktoré tak jednotlivo ako aj vo svojom súhrne neodôvodňovali zastavenie trestného stíhania,
ale naopak odôvodňovali podanie obžaloby a postavenie žalobcu pred súd. Aj postup súdu dokazuje, že
súd bol toho názoru, že prípravné konanie bolo vykonané zákonne, prokurátorka postupovala správne,
dôvodne a zákonne, keď podala obžalobu. Súd trestné stíhanie nezastavil i keď tak mohol rozhodnúť,
ak by preskúmaním obžaloby a spisu bol už v tom čase toho názoru, že sa nejedná o trestný čin. Pritom

taktiež mohol vec postúpiť inému orgánu. Súd naopak nariadil hlavné pojednávanie, teda plne si osvojil
výsledkyprípravnéhokonania.Vtomtoprípadeažvpriebehusúdnehokonania(hlavnéhopojednávania)
po vykonaní rozsiahleho dokazovania (bolo vykonaných celkom 7 hlavných pojednávaní) bol ustálený
skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil, pričom dospel k záveru, že v prípade skutkov,ktoré boli predmetom obžaloby nejde o trestný čin, ale žalované skutky by mal Okresný úrad Prešov
prejednať ako priestupok. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008, kde najvyšší súd okrem iného uviedol, že nejde o neoprávnený

zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené
obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv
tejto fyzickej osoby (§11 Občianskeho zákonníka) sú vykonávané v medziach zákona. Trestné stíhanie
proti žalobcovi bolo vedené legitímne, pričom štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení
trestného stíhania voči konkrétnej osobe, ak tu bolo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.

ESĽP vo viacerých rozhodnutiach výslovne konštatoval, že je daný záujem štátu na riadnom trestnom
stíhaní, pokiaľ existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a štátne
orgány majú právo a súčasne povinnosť použiť všetky legálne prostriedky štátnej moci na to, aby
sa tieto osoby nepokúšali vyhýbať trestnému stíhaniu a nenarúšali hladký priebeh trestného konania.
Skutočnosť, že žalobca nebol napokon za svoje konanie odsúdený, sama o sebe neznamená, že jeho
trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné (mutatis mutandis Lavrechov proti ČR,

sťažnosť č. 57404/08, rozh. z 20.06.2013). Žalovaná taktiež uviedla, že priznanie náhrady škody v
danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže
aj Okresný súd Prešov dospel k záveru, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, pričom konanie
žalobcu hodnotil ako spoločensky neakceptovateľné, presahujúce rámec bežných manželských hádok
a sporov. V prípade aspoň čiastočného vyhovenia žalobe navrhla, aby súd určil lehotu aspoň 30 dní od

právoplatnosti rozsudku na splnenie povinnosti určenej rozsudkom.

3. Žalobca v replike poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 7.7.2016, sp. zn. I. ÚS
320/2016, ktorý bol zverejnený v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 21/2016. Ďalej
uviedol, že skutkový a právny stav predmetnej veci ostal nezmenený v čase skončenia vyšetrovania

a v čase rozhodnutia Okresného súdu Prešov, preto žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o
tom, že k ustáleniu skutkového a právneho stavu došlo až po vykonaní dokazovania na 7 hlavných
pojednávaniachpredOkresnýmsúdomPrešov.Uznesenieovzneseníobvineniabolovydanépredčasne
a bez zistenia skutkového stavu potrebného pre vznesenia obvinenia v zmysle ust. § 206 Tr. por.
Pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia sa vychádzalo len z tvrdení poškodenej N. H., bez toho,

aby došlo k vykonaniu znaleckého dokazovania z oblasti psychológie, na zistenie, či N. H. nemá
tendenciuklamať,vymýšľaťsiazavádzať,abytakpoškodilažalobcovi,pretoževčasepodaniatrestného
oznámenia sa na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/21/2016 viedlo konanie o rozvod manželstva,
v ktorom poškodená N. H. okrem iného chcela dosiahnuť značné obmedzenie, resp. zákaz styku žalobcu
s mal. synom I., T.. X. X. XXXX. Na základe trestného oznámenia N. H. zo dňa 25. 7. 2016 na žalobcu

bolo na Obvodnom oddelení PZ Veľký Šariš pod sp. zn. CVS: ORP-997/VS-PO-2016 začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa ust. § 360 ods. 1 , ods. 2 písm. b) Tr. zák. Zo
str. 6 a 7 zápisnice o výsluchu pošk. N. H. zo dňa 25. 7. 2016 vyplýva, že N. H. okrem iného obvinila
žalobcu z toho, že ju v období máj až jún 2015 násilím donútil k súloži, čím ho obvinila zo spáchania
zločinu znásilnenia. Následne bolo na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície

pod sp. zn. CVS: ORP-840/1-VYS-PO-2016 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenie podľa
ust. § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. V tejto veci žalobca vypovedal ako svedok dňa 26. 9. 2016,
pričom nikdy mu nebolo vznesené obvinenie pre zločin znásilnenie podľa ust. § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. Uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, odbor kriminálnej polície
sp. zn. CVS: ORP-840/1-VYS-PO-2016 zo dňa 30. 12. 2016 bolo podľa ust. § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por.

trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenie podľa ust. § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. zastavené,
lebotentoskutokniejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci.Vpredmetnejvecijezrejmé,že
k zastaveniu trestného stíhania došlo z dôvodu, že vyšetrovateľ PZ neuveril krivému obvineniu zo strany
N. H. s prihliadnutím najmä na znalecký posudok č. 103/2016, ktorý vypracovala znalkyňa C.. Z. G., C..
N. H. v trestnom oznámení (v rámci jej výsluchu) dňa 25. 7. 2016 obvinila žalobcu nielen z nebezpečného

vyhrážania, ale aj znásilnenia, pričom o oboch obvineniach boli vedené samostatné trestné konanie,
kde v prvom prípade došlo k vzneseniu obvinenia len na základe tvrdení N. H. a ešte pred znaleckým
dokazovaním,avdruhomprípadenedošlokvzneseniuobvinenialennazákladetvrdeníN.H.avykonalo
sa znalecké dokazovanie, ktorým sa zistilo, že N. H. má tendenciu klamať, že chce poškodiť žalobcovi
a že existuje podozrenie, že bola nahovorená inou osobou, ako má nepravdivo vypovedať.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na vyjadrení k podanej žalobe.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a listinnými dôkazmi a to: Potvrdením o platbe
nač.l.6,listomGenerálnejprokuratúrynač.l.7,Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody na č.l. 8-10, Uznesením Okresného súdu Prešov na č.l.

11, Obžalobou na č.l. 12-14, Uznesením o začatí trestného stíhania na č.l. 15-16, Potvrdením o
poskytnutí právnej služby - právne porady na č.l. 17, faktúrou na č.l. 18, Vyjadrením žalovanej na č.l.
31-34, 37-40, Vyjadrením žalobcu na č.l. 46-48, Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
na č.l. 49-52, Návrhom na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 8.11.2016,

Odpoveďou Generálnej prokuratúry zo dňa 28.12.2016, Podnetom na zastavenie trestného stíhania -
odpoveď zo dňa 18.10.2016, Z vyšetrovacieho spisu Znaleckým posudkom č. 103/2016, Znaleckým
posudkom č. 104/2016, Uznesením zo dňa 30.12.2016 a zistil tento skutkový stav:

6. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Veľký Šariš zo dňa 8. 8. 2016, sp. zn. ČVS: ORP-997/VS-
PO-2016 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. l)

ods. 2 písm. b) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený
záver, že v presne nezistenom dni a čase v mesiaci február 2014 v rodinnom dome s popisný číslom
XXX D. I. Š. sa verbálne vyhrážal a fyzicky napadol svoju manželku N. H., T.. X.X.XXXX, bytom toho
času bez prihlásenia I. Š. Č.. XXX a to tak, že po bežnej komunikácii sa zrazu nahneval, priskočil k nej,
pritlačil ju ku kuchynskej linke, kde ju následne začal, oboma rukami škrtiť v oblasti krku až do takej

miery, že mala problémy s dýchaním, pričom sa jej verbálne vyhrážal: „ suka zabijem Ťa“, potom, čo ju
pustil poškodená od neho utiekla do kotolne, obvinený sa v presne nezistenom dni niekedy v mesiaci jún
2016 v kúpeľni rodinného domu s popisný číslom XXX D. I. Š. svojej manželke N. H. verbálne vyhrážal
a to tak, že počas kúpania vošiel dnu a povedal jej: „ čo by sa stalo, keby som Ti teraz do vane hodil
zapnutú žehličku“ a z kúpeľne odišiel, obvinený sa v presne nezistenom dni niekedy v mesiaci jún 2016

v kúpeľni rodinného domu s popisný číslom XXX D. I. Š. svojej manželke N. H. verbálne vyhrážal pričom
ju fyzicky napadol a to tak, že pri tom ako bola na toalete prišiel k nej a trikrát ju udrel do hlavy s fľašou
od dezodorantu, pričom kričal: však počkaj, ty to pochopíš,“ obvinený dňa 23.7.2016 v čase o 18.45
hod. v rodinnom dome s popisný číslom XXX D. I. Š., v obývacej izbe prepojenej s kuchyňou verbálne
vyhrážala a fyzicky napadol N. H. a to tak, že potom čo mu vyčítala, že prišiel s ich spiacim spoločným

synom neskoro domov, ju chytil zozadu rukou V oblasti krku a silne jej tlačil hlavu dole k zemi, pričom
na ňu kričal „ schytáš ty kurvo, toto si prehnala“ toto trvalo až do vtedy, kým sa mu nevytrhla, následne
potom, čo odchádzal z domu sa jej vyhrážal: „máš po chlebe, že si zavolala políciu, prídeš o syna, o dom,
idem het, bo keby som ostal, tak do teba pichnem nôž", čím tak vo všetkých hore opísaných skutkoch u
nej vzhľadom aj na dlhodobé problémy v spolunažívaní a opakované incidenty obdobného charakteru

z minulosti vzbudil dôvodnú obavu ojej život a zdravie.

7. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej
prokuratúry Prešov zo dňa 13.9.2016, sp. zn. 3 Pv 461/16/7707 zamietnutá ako nedôvodná.

8. Dňa 24.2.2017 bola zo strany Okresnej prokuratúry Prešov podaná na Okresný súd Prešov obžaloba
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom dni a
čase v mesiaci február 2015 v I. Š. Č.. XXX v rodinnom dome verbálne a fyzicky napadol svoju manželku
N. H. a to tak, že po výmene názorov sa nahneval, priskočil k nej, pritlačil ju ku kuchynskej linke, kde ju

následne začal oboma rukami škrtiť v oblasti krku, pričom sa jej verbálne vyhrážal „suka, zabijem ťa!“,
na čo poškodená po tom, ako ju pustil, utiekla do kotolne, v presne nezistenom dni v mesiaci jún 2016
v I. Š. Č.. XXX v kúpeľni rodinného domu sa svojej manželke N. H. verbálne vyhrážal a to tak, že počas
toho, ako sa kúpala vo vani, vošiel dnu a povedal jej „čo by sa stalo, keby som ti teraz do vane hodil
zapnutú žehličku“ a z kúpeľne odišiel, v presne nezistenom dni v mesiaci jún 2016 v I. Š. Č.. XXX v

kúpeľni rodinného domu sa svojej manželke N. H. verbálne vyhrážal a pritom ju fyzicky napadol a to
tak, že počas toho, ako bola na toalete prišiel k nej a tri krát ju udrel do hlavy s fľašou od deodorantu,
pričom kričal „však počkaj, ty to pochopíš“, dňa 23.7.2016 v čase o 18.45 hod. v I. Š. Č.. XXX v rodinnom
dome v obývacej izbe verbálne a fyzicky napadol svoju manželku N. H. tak, že po jej výčitkách, že so
synom prišiel neskoro domov, ju chytil zozadu rukou v oblasti krku a silne jej tlačil hlavu dole k zemi a

počas toho na ňu kričal „schytáš ty kurvo, toto si prehnala“, ona sa mu vytrhla a po tom, ako odchádzal
z domu sa jej vyhrážal slovami „máš po chlebe, že si zavolala políciu, prídeš o syna, o dom, idem het,
bo keby som ostal, tak do teba pichnem nôž“, čím takto vo všetkých týchto prípadoch u nej vzhľadom
na dlhodobé problémy v spolunažívaní vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie9. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 5. 2018, sp. zn. 41 T/l7/2017 bola postúpená trestná
vec žalobcu okresnému úradu Prešov, pretože vo veci nejde o trestný čin ale žalované skutky by mal

tento orgán prejednať ako priestupok.

10. Žalobca pred podaním žaloby požiadal žalovanú, zastúpenú generálnou prokuratúrou SR, o náhradu
škody v rámci predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z.., a to písomným
podaním zo dňa 6.7.2018. Nárok na náhradu škody žalobca špecifikoval ako náhradu trov obhajoby v

sume 1.935,09 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.935,09 eura.

11. Generálna prokuratúra SR, listom zo dňa 31.8.2018, žiadosť žalobcu o náhradu škody odmietla.

12. Z faktúry č. 20180003 vyplýva, že Mgr. Peter Troščák vystavil žalobcovi faktúru za právne služby -
obhajoba v trestnom konania, v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na sumu 1.945,09 eura.

13. Z potvrdenia o platbe vyplýva, že žalobca vyplatil dňa 5.7.2018 svojmu obhajcovi sumu 1.945,09
eura.

14. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že bol prekvapený, že uverili jeho bývalej manželke. Doteraz

sa nevie vyrovnať s tým, čo mu hrozilo, a že jej uverili. Trestné stíhanie trvalo cca 2,5 roka. Počas
tohto obdobia to nebolo jednoduché. Bol z toho zhrozený. S každým, čo sa rozprával sa čudoval, ako
mohla dať na neho trestné oznámenie pre nič. Dokonca aj brat bývalej manželky bol vypovedať, že táto
klamala. Bál sa, že sa jeho vzťah s priateľkou rozbije. Stále sa o tom bavili. Jeho matka a sestra sa tiež
čudovali, že čo sa stalo a nikto z nich to nezvládal dobre. V rámci trestného konania bol u psychológa a

sa ich pýtal, ako sa s tým má vysporiadať. Nakoniec uviedol, že priestupkové konanie bolo zastavené.

15. Svedkyňa W. H., sestra žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že trestné stíhanie trvalo dosť dlho.
Nemalo to na žalobcu dobrý vplyv, znášal to zle, nebolo mu veselo a bál sa. Bol z toho frustrovaný. Ku
koncu trestného konania už prebiehali medzi nimi hádky. Vzťah medzi ňou a žalobcom sa nezmenil,

skôr sa zlepšil. Snažila sa bratovi pomôcť, ako
mohla. Ďalej uviedla, že žalobca s priateľkou stále riešili trestné konanie a raz to vyústilo v hádku, keď
to musela riešiť telefonicky.

16. Svedkyňa I. H., matka žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že pozorovala zmeny na svojom synovi.

Stále na neho bývala manželka žalovala. Volala na neho policajtov. On sa jej sťažoval. Cez noc nespali.
Hlas a ruky sa mu chveli. Musela ho upokojovať, nakoľko pracuje ako šofér. Bolo to pre všetkých
ponižujúce, že museli také niečo prežívať. Nikdy neboli ťahaní po súdoch alebo polícii. Žalobca sa po
vznesení obvinenia utiahol do seba. Bol zamlčaný. Predtým sa vedeli aj zasmiať, porozprávať.

17. Svedkyňa Š. D., partnerka žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že so žalobcom sa pozná od r.
2015. Začali sa stretávať v roku 2016 v lete. V lete 2016 na neho podala jeho bývalá manželka trestné
oznámenie. Od leta spolu bývajú. V januári 2016 podal žalobca návrh na rozvod. Snažil sa to ešte nejako
zachrániť, avšak neúspešne. Žalobca obvinenia znášal veľmi zle. Chodil zamyslený, kvôli tomu sa aj
hádali. Niekedy večer si aj poplakal. Naplánovala dovolenku na dva týždne mimo Slovenska, aby na to

nemyslel. Tam na to nemyslel, avšak keď sa vrátili, opäť na to začal myslieť. Vzťahy s kamarátmi sa
nezmenili, nakoľko každý mu veril, že je nevinný.

18. Obhajca žalobcu vykonal nasledovné úkony:
- 10. 8. 2016 - prevzatie a príprava obhajoby, vrátane prvej porady - samostatný úkon, porada v trvaní

90 min. (13:00 - 14:30) - 63,58 eura
- 11. 8. 2016 - podanie vo veci samej - sťažnosť - 63,58 eura
- 29.9.2016 - účasť na výsluchu svedkyne S.. F. Z. C. N.. H. samostatný úkon v trvaní 164 min. (10:30
- 11:34, 11:40 - 13:20) - 127,16 eura
- 29.9.2016 - cesta Prešov - Veľký Šariš a späť (14,2 km) 32,43 eura

- osobné vozidlo AUDI A4: spotreba 7,1 l/100 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- cena PHM: 1,219 eura/l
- strata času: 2 x polhodina x 14,30 eura- 6. 10. 2016 - návrh na doplnenie dokazovania 31,79 eura
- 7. 10. 2016 - účasť na výsluchu obv. I.. H. 63,58 eura
- samostatný úkon v trvaní 60 min. (10:00 - 11:00)

- 10.10.2016 - porada s klientom (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vo výške 2/3) 42,38 eura
- samostatný úkon v trvaní 70 min. (8:45 - 9:55)
- 11.10.2016 - podanie vo veci samej - návrh na zastavenie tr. stíhania 63,58 eura
- 21.10.2016 - účasť na výsluchu svedkov M., Y., F. 127,16 eura
- samostatný úkon v trvaní 165 min. (8:30 - 9:30, 9:40 - 10:30, 10:35 - 11:30)

- 21.10.2016 - cesta Prešov - Veľký Šariš a späť (14,2 km) 32,46 eura
- osobné vozidlo AUDI A4: spotreba 7,1 l/100 km
- základná náhrada: 0,183 eura/km
- cena PHM: 1,257 eura/l
- strata času: 2 x polhodina x 14,30 eura
- 7.11.2016 - porada s klientom (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vo výške 2/3) 42,38 eura

- samostatný úkon v trvaní 75 min. (13:20 - 14:35)
- 8.11.2016 - podanie vo veci samej - návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia 63,58 eura
- 18.11.2016 - účasť na výsluchu svedkov M., Y., C.. N.. H. a konfrontácii medzi obv. I.. H. Z. C.. N..
H. 127,16 eura
- samostatný úkon v trvaní 205 min. (8:00 - 9:00, 9:15 - 9:50, 10:20 - 11:20, 11:20

- 12:10)
- 18.11.2016 - cesta Prešov - Veľký Šariš a späť (14,2 km) 32,43 eura
- osobné vozidlo AUDI A4: spotreba 7,1 l/100 km
- základná náhrada: 0,183 eura/km
- cena PHM: 1,218 eura/l

- strata času: 2 x polhodina x 14,30 eura
- 22.11.2016 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu 63,58 €
- samostatný úkon v trvaní 30 min. (16:00 - 16:30)
- 22.11.2016 - cesta Prešov - Veľký Šariš a späť (14,2 km) 32,43 eura
- osobné vozidlo AUDI A4: spotreba 7,1 l/100 km

- základná náhrada: 0,183 eura/km
- cena PHM: 1,219 eura/l
- strata času: 2 x polhodina x 14,30 eura
- 13.2.2017 - účasť na výsluchu pošk. N.. H. a preštudovanie vyšetrovacieho spisu 67 eur
- samostatný úkon v trvaní 30 min. (14:00 - 14:20, 14:50- 15:00)

- 13.2.2017 - cesta Prešov - Veľký Šariš a späť (14,2 km) 33,39 eura
- osobné vozidlo AUDI A4: spotreba 7,1 l/100 km
- základná náhrada: 0,183 eura/km
- cena PHM: 1,331 eura/l
- strata času: 2 x polhodina x 14,73 eura

- 16.3.2017 - podanie vo veci samej - návrhy na dôkazy 67,- eur
- 23.5.2017- porada s klientom (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vo výške 2/3) 44,66 eura
- 24.5.2017 - obhajoba na hl. pojednávaní 16,75 eura- 10 min. (8:45 - 8:55)
- 29.6.2017 - porada s klientom (ust. § 14 ods. 2 písm. a) vo výške 2/3) 44,66 eura
- 30.6.2017 - obhajoba na hl. pojednávaní 134 ,- eur - 122 min. (9:00 - 11:02)

- 29.9.2017 - obhajoba na hl. pojednávaní 67,- eur - 21 min. (8:45 - 9:06)
- 24.11.2017 - obhajoba na hl. pojednávaní 67,- eur - 63 min. (8:45 - 9:48)
- 21.2.2018 - obhajoba na hl. pojednávaní 69,92 eura - 11 min. (8:49 - 9:00)
- 11.5.2018 - obhajoba na hl. pojednávaní 69,92 eura - 60 min. (9:30 - 10:30)
- 25.5.2018 - obhajoba na hl. pojednávaní 17,48 eura - 7 min. (14:18 - 14:25)

- režijný paušál za rok 2016 - 15 x 8,58 eura - 128,70 eura
- režijný paušál za rok 2017 - 8 x 8,84 eura - 70,72 eura
- režijný paušál za rok 2018 - 3 x 9,21 eura - 27,63 eura

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá zapodmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

23.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,Aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

25. Podľa § 16 ods. 1,4 zákona č. 514/2003 Z. z., Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

26. Podľa § 17 ods. 1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

27. Podľa § 25 zákona č. 514/2003 Z. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

31. Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe uviedol
žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná

pripojeným trestným spisom.

32. Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť
štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou

občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a
ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim
nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou

zodpovednosťou /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na
súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

33. Predmetom konania bol nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného

stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, pričom súd vychádzal z predpokladu, že ak
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, čo sa prejavilo buď zastavením
trestného stíhania, postúpením veci na prejednanie priestupku alebo oslobodením obvineného spod
obžaloby, má to rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť.
Akceptácia názoru, že zodpovednosť štátu za škodu by bola daná iba v prípade zrušenia uznesenia

o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť, by bola výkladom formalistickým, reštriktívnym a ústavne
nekonformným, nakoľko už samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolávať vznik majetkovej škody i
nemateriálnej ujmy. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia

34. Žalovaná zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je pasívne legitimovaná v spore podľa § 9 ods. 1
zákona, pretože predmetná škoda bola spôsobená v trestnom konaní a je
v príčinnej súvislosti s Uznesením Obvodného oddelenia PZ Veľký Šariš zo dňa 8. 8. 2016, sp. zn. ČVS:
ORP-997/VS-PO-2016, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie

podľa § 360 ods. l) ods. 2 písm. b) Trestného zákona,.

35.Uznesenieovzneseníobvineniajeuznesenímpredbežnejpovahy,reflektujenadosiahnutýzákonom
predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie je
rozhodnutím,ktorévýraznezasahujedosúkromného,pracovnéhoaspoločenského života obvineného,

preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktoré
neviedlo k právoplatnému odsúdeniu. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia sa odvodzuje zo
skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo
byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným.

36. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená
nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi /fyzickej osobe/, bola nahradená.
Systematickým a logickým /extenzívnym/ výkladom je nevyhnutné dospieť k záveru, že rozhodnutie
o postúpení veci na prejednanie priestupku má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia prenezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil.
Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že
teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov

činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania. Nie
je namieste lipnúť na formálnom zrušení /zmene/ tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto
podmienky treba vykladať extenzívne. Reštriktívny výklad zákona by bol v rozpore so zmyslom a účelom
tohto právneho predpisu a v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti.

37. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení
obvinenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obhajca žalobcu úkony v trestnom konaní
riadne vykonal, žalovaná tieto úkony ani po pripojení trestného spisu nespochybnila a tieto boli vyčíslené
v súlade s advokátskou tarifou. Obhajca vystavil žalobcovi faktúru za vykonané úkony a tento ju zaplatil.
Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie.
Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia voči žalobcovi. Vzhľadom

na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.935,09 eura.

38. Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby
požiadalžalovanúopredbežnéprerokovanienárokužiadosťouadňa10.9.2018boložalobcovidoručené
upovedomenie, že uplatnený nárok nebude uspokojený. Nasledujúci deň sa žalovaná dostala, pokiaľ

ide o náhradu škody, do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.935,09 eura od 11.9.2018 do zaplatenia.

39. Žalobca okrem náhrady škody požadoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur.

40. Ako vyplýva z ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., priznanie nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy
pri konštatovaní porušenia práva (nezákonného rozhodnutia / nesprávneho úradného postupu), ak iba
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, pričom
zásah tejto intenzity musí žalobca preukázať. Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny
stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Jej výšku určuje súd

úvahou s prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy, vychádzajúc predovšetkým z kritérií uvedených
v ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.

41. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že u žalobcu nie je dostatočným zadosťučinením
len konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k závažnému následkom v jeho živote. Žalobca bol

bezúhonným občanom. Bolo preukázané, že trestné stíhanie malo negatívny dopad na psychický stav
žalobcu,ktorýsazmenil,uzavrelsaaťažkotútosituáciuzvládal.Dochádzalokhádkavjehopartnerskom
vzťahu. Súd vzal do úvahy dĺžku trestného konania (takmer 2 roky) a povahu trestnej veci (nebezpečné
vyhrážanie bývalej manželke). Na strane druhej, súd prihliadol na skutočnosť, že počas trestného
stíhania osobná sloboda žalobcu nebola obmedzená. Dopad trestného stíhania nenarušil jeho vzťahy s

kamarátmi a ani s rodinou, ktorá ho podporovala a ani rozpad partnerského vzťahu.

42. Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím
na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu (§ 191 CSP), posudzujúc
predovšetkým povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a preukázaný zásah trestného stíhania

psychického stavu žalobcu a okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo, súd ustálil ako dôvodnú,
primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.500,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

43. Žalobca zároveň požadoval priznať aj 5 % úrok z omeškania zo sumy 10.000,- eur (nemajetkovej).

Súd zamietol požadované úroky z omeškania, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím určenej
lehoty splnenia sa žalovaná dostáva do omeškania (rovnako viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14.03.2012, sp.zn. 6Cdo 185/2011).

44. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.45. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

46. Lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné.

47. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP a dôvodov, uvedených vo vyjadrení k
žalobe, súd určil žalovanej dlhšiu lehotu 30 dní na plnenie, ktorá má slúžiť na technické zabezpečenie
potrebných finančných prostriedkov v záujme splnenia povinnosti v súdom určenej lehote.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti náhrady škody v celom rozsahu
a v časti nemajetkovej ujmy výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).