Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/282/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216349
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210216349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa:

SCANIA SLOVAKIA s.r.o., Diaľničná cesta 4570/2A, Senec 903 01, IČO: 35 826 649, zast.: Mgr. Nina
Smahová, advokátka, Klariská 7, Bratislava 811 03, proti odporcovi: GEMEX Trade, s.r.o., Trenčianska
53, Bratislava 821 09, IČO: 36 316 651, o zaplatenie 16.057,33 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.057,33 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 29.5.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa
v sume 1.618,10 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.7.2010 domáhal zaplatenia sumy 104.573,17 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 88.515,84 EUR od 22.8.2009 do zaplatenia

a vo výške 9 % ročne zo sumy 16.057,33 EUR od 29.5.2009 do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny
za opravu a kúpnej ceny náhradných dielov.

Návrh odôvodnil tým, že vykonal na základe objednávky odporcu opravu a dodanie náhradných
dielov pre motorové vozidlo odporcu, pričom uvedené služby vyúčtoval faktúrou č. 709510393 zo
dňa 28.4.2009 s dátumom splatnosti dňa 28.5.2009 v sume 36.080,67 EUR. V období rokov 2008 a
2009 poskytol pre odporcu na základe jeho žiadostí sprostredkovaných cez službu Scania Assistance

garancie platieb do zahraničných servisov za servisné opravy motorových vozidiel odporcu. Služby boli
odporcovi vyúčtované faktúrami v celkovej sume 88.515,84 EUR a nakoľko odporca uvedenú sumu
neuhradil, uznal svoj dlh čo do uvedenej výšky a dôvodu v Dohode o zabezpečení záväzkov zo dňa
17.8.2009, pričom sa uvedenú celkovú sumu zaviazal splácať formou dohodnutých splátok. Odporca
uhradil čiastočne len sumu vyúčtovanú na základe faktúry č. 709510393 vo výške 20.023,34 EUR dňa
28.5.2009, pričom zvyšnú sumu vo výške 16.057,33 EUR a sumu 88.515,84 EUR, teda spolu vo výške
104.573,17EURdodnešnéhodňaneuhradil,atoajnapriekskutočnosti,ženavrhovateľvyzývalodporcu

k jej uhradeniu predžalobnou výzvou zo dňa 24.6.2010.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.8.2010 navrhovateľ požadoval už iba zaplatenie sumy
16.057,33 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2009 do zaplatenia.

Tunajší súd dňa 24.8.2010 vydal platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob/1509/2010, ktorým odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.057,33 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2009 do

zaplatenia, nahradil trovy konania v sume 963,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 982,65 EUR
do 15 dní od jeho doručenia, alebo aby v rovnakej lehote podal odpor.Odporca bol na pojednávanie konané dňa 22.5.2012 predvolaný (zásielka sa zo sídla spoločnosti vrátila
ako nedoručená, súd ju preto v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. považoval za doručenú). Navrhovateľ bol na
pojednávanie riadne predvolaný svoju neúčasť ospravedlnili, zároveň súhlasil s pojednávaním aj v jeho

neprítomnosti. Preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním návrhu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ dodal odporcovi tovar - náhradné diely, cenu ktorého vyúčtoval faktúrou č. 709510393 zo
dňa 28.4.2009 na sumu 36.080,67 EUR, s lehotou splatnosti dňa 28.5.2009, z ktorej zostala neuhradená
suma 16.057,33 EUR. Účastníci konania zároveň uzavreli Dohodu o zabezpečení záväzkov, v rámci
ktorej odporca uznal (Článok I. Dohody) navrhovateľove pohľadávky v sume 88.515,84 EUR, a v rámci
nej aj faktúru č. 709510393 v zostávajúcej sume 25.885,36 EUR ku dňu podpisu.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ im síce poskytol ním uvádzané
služby, avšak tieto služby neposkytol včas a riadne. Služby neposkytol tak, ako sa s navrhovateľom
dohodli. Na oprave motorového vozidla pracoval dlhšie ako ako sa dohodli, čím sa dostal do omeškania.
Dodané náhradné diely, použité pri oprave neboli tie, ktoré si vymienili. Oprava motorového vozidla
navyše nebola vykonaná riadne a po krátkom čase užívania motorového vozidla sa prejavili skryté vady,

o ktorých ich navrhovateľ neinformoval a ktoré pri obhliadke vozidla pri jeho preberaní, nemohli zistiť.
Neodkladnesasnažiliinformovaťnavrhovateľaozistenýchvadách,tenvšaknaichurgencienereagoval.
Služby poskytnuté navrhovateľom sa z vyššie uvedených dôvodov snažili reklamovať, no navrhovateľ
na ich reklamácie nereagoval. Nepodarilo sa im s navrhovateľom dohodnúť na zľave, na ktorú mali nárok
z titulu vadného plnenia. Pre vyššie uvedené sa následne rozhodli zaplatiť iba za tovar a služby, ktoré

skutočne boli dodané a za služby, ktoré neobsahovali vady.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca v dohode o zabezpečení záväzkov okrem iného
uznal svoj záväzok s odkazom na faktúru č. 709510393 kvantifikovaný v sume 25.885,36 EUR, pričom
do dnešného dňa neuhradil na predmetnú faktúru sumu 16.057,33 EUR. Dôvody, ktoré odporca uvádza

v odpore považuje s poukazom na listinné dôkazy predložené súdu spolu s návrhom na začatie konania,
najmä na dohodu o zabezpečení záväzkov v ktorom odporca výslovne uznal záväzok za účelové a
špekulatívne s cieľom oddialiť zaplatenie žalovanej sumy.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že

v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania

neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými
ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený.
Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka
tovaru špecifikovaného vo faktúre č. 709510393. Pre spôsob platenia kúpnej ceny sú predovšetkým

rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si

účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a 450 a všeobecné ustanovenia §
337 až 339 Obch. zák.

„Ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy
predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané
prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu nakladať
s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom“ (R 124/1999).

Navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny prevzatím tovaru. Keďže odporca písomne
uznal tento záväzok, predpokladá sa, že v čase uznania trval. Uznanie záväzku zlepšuje procesné
postavenienavrhovateľaakoveriteľatým,žemuuľahčujevymôcťsplneniesvojejpohľadávky(existencia
záväzku sa v čase uznania predpokladá, dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje

dlžníka, začína plynúť nová premlčacia doba). Kúpna cena nebola odporcom doposiaľ v celom rozsahu
zaplatená, súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 16.057,33 EUR. Rovnako
povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ
dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na
úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (nárok mu pritom vznikol už dňom nasledujúcim po prevzatí

tovaru) vo výške 9 % ročne (8 percentuálnych bodov plus 1 % ECB), ktorý bol aj súdom za požadované
obdobie priznaný.

V nadväznosti na čiastočnú úhradu ako aj písomné uznanie záväzku súd poukazuje aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR, ktoré sú, vzhľadom na v podstate totožnú právnu úpravu, primerane použiteľné

aj v SR.

„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania
a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133
OSP skutočnosť za preukázanú.

V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka,
považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený
dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju
uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť
záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne

domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi
tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce
k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za
predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať

bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie
je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad)
právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku),ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie
vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu
dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom

prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec
nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania
dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako

predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32
Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
„Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia
považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z
čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3
OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)

Odporca v konaní nepreukázal, že záväzok na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny ako aj úroku
z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Rovnako tak súd považuje za
nedôvodné a účelové jeho tvrdenia o neposkytnutí riadneho plnenia navrhovateľom, keďže o tom
nepredložil žiaden dôkaz. Jeho tvrdenia tak zostali iba v rovine konštatovaní.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa
trovy konania v sume 1.618,10 EUR (zaplatený súdny poplatok v sume 963,- EUR, trovy právneho
zastúpenia v sume 655,10 EUR [2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie návrhu - á 320,34 EUR, 2 krát režijný paušál 7,41 EUR]).

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za jeden úkon - predžalobná výzva, nakoľko sa nejedná o úkon
v súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.