Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/128/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010557
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420010557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

01.07.2021 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. F., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku trvale bytom M. XX, okr. Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako otec maloletých B. F., N.. XX.XX.XXXX, a M. F., N.. XX.XX.XXXX, hoci jeho vyživovacia povinnosť

vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/125/2015 zo
dňa 18.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2016, bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej B. a maloletého M. na každého sumou 27,13 € vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matkyP.F.,počnúcdňom01.11.2014aždozmenypomerov,sitútovyživovaciupovinnosťnaprieksvojim
možnostiam a schopnostiam od mesiaca september 2016 doposiaľ v obci Výborná, okr. Kežmarok a
inde úmyselne riadne neplnil, okrem mesiaca november 2016, kedy uhradil sumu 20,- €, okrem obdobia,
kedy počas vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy a zrážkami z nemocenských dávok vyplatil sumu

502,57 € a okrem mesiacov júl 2020 a august 2020, kedy mu boli vykonané zrážky na výživné počas
jeho umiestenia výkone trestu odňatia slobody vo výške 56,66 €, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom voči matke P. F. v sume najmenej 2.567,85 €, a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že
trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/116/2016 zo dňa 16.09.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.2016, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do 24.10.2018, pričom dňa 19.11.2019 mu bol nariadený výkon tohto
trestu,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného
zákona (s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 29.10.2020
obžalobupodsp.zn.Pv458/20/7703-3naobžalovanéhoB.F.preskutokprávnekvalifikovanýakoprečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorého sa

mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej
časti tohto rozsudku (s výnimkou výšky dlžného výživného).

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2020 bol obžalovaný
B. F. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže

urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V
zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodenej, ktorí zhodne

navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného B. F. o vine zo
spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak,
akobolposúdenývpodanejobžalobe,podľa§257ods.7Trestnéhoporiadkuprijal,nakoľkonapodklade
dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní
súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku

súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
následne na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu listinných dôkazov,
vrátane pripojeného spisu a výsluchom obžalovaného.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal

obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej
vete opísaným opomenutím konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine povinný, najmenej dva
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti B. F., nar.
21.12.2011 a M. F., nar. XX.XX.XXXX a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, ktorým je
dlhší čas a tento čin tiež spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

čin odsúdený. Obžalovaný tým naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil
ako konanie v nepriamom úmysle, pretože obžalovaný vedel, že opomenutím konania, ktorým malo
byť plnenie vyživovacej povinnosti, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom,

ktorým je záujem štátu na plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, a pre prípad, že to porušenie
záujmu štátu spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že obžalovaný B. F.
bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. V prvé odsúdenie predstavuje trest uložený trestným rozkazom

tunajšieho súdu sp. zn. 6T 118/2013 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, ale nakoľko sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečne odloženého
výkonu trestu odňatia slobody osvedčil a trest zákazu činnosti vykonal, hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený. Obžalovaný bol druhýkrát, a naposledy, odsúdený v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 1T 116/2016.

Súd pripojil a oboznámil podstatný obsah súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1T
116/2016,ktorýpredstavujedruhéodsúdenieobžalovaného.ProkurátorOkresnejprokuratúryKežmarok
podal na tunajší súd dňa 13.09.2019 obžalobu na B. F. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a ktorého sa mal tento

obžalovaný dopustiť voči rovnakým maloletým deťom, ako v skutku v prejednávanej trestnej veci.Trestným rozkazom vydaným v predmetnom konaní dňa 16.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.10.2016, súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní
jeho právnej kvalifikácie z obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze, aby v skúšobnej dobe riadne uhrádzal bežné výživné a platil zameškané výživné. Uznesením
zo dňa 02.09.2019 súd vyslovil, že odsúdený B. F. sa neosvedčil a trest odňatia slobody uložený
vyššie spomenutým trestným rozkazom v trvaní 8 mesiacov vykoná. Zároveň ho súd pre výkon tohto
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Dôvodom

pre toto rozhodnutie bolo neplnenie povinnosti platiť v skúšobnej dobe bežné výživné a zameškané
výživné. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Tos/29/2019 - 127 zo dňa 19.11.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.11.2019 sťažnosť obžalovaného B. F., ktorú podal proti vyššie uvedenému
uzneseniu zamietol. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 3PP/14/2020 - 17 zo dňa 27.07.2020, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2020 obžalovaného B. F. z výkonu tohto trestu odňatia slobody
podmienečne prepustil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Zo správy o povesti obžalovaného B. F. vypracovanou Obcou Výborná dňa 16.09.2020 vyplýva, že
obžalovaný je rozvedený, bezmajetný, nezamestnaný a býva v rodinnom dome u rodičov. Požíva
alkoholické nápoje a medzi občanmi nemá dobrú povesť. Obecný úrad obžalovaného neriešil za
priestupokaleboinýsprávnydeliktaponávrateobžalovanéhozvýkonutrestusajehosprávaniezlepšilo.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
23 krát priestupkovo postihnutý, pričom až v 17 - tich prípadoch to bolo za spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V ostatných prípadoch
to boli najmä priestupky proti majetku alebo proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 50,
resp. § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Pretože obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o odročenie hlavného pojednávania s tým,
že má záujem dlžné výživné uhradiť zo zapožičaných peňazí od rodiny, súd vzhľadom na záujem štátu
na úhrade výživného vyjadrený aj v inštitúte účinnej ľútosti upravenom v § 86 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, hlavné pojednávanie odročil. Na odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2021

súd za účelom zistenia, či obžalovaný dlžné výživné uhradil, vypočul obžalovaného, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že si našiel prácu ale bol práceneschopný a bude v liečení ešte tri mesiace. Výživné
by chcel zaplatiť na splátky. Prácu má len na základe dohody u kamaráta bez pracovnej zmluvy. Poberá
iba dávku v hmotnej núdzi a aj išiel za poškodenou, že s ňou dohodne a chcel výživné uhradiť ale jej
rodina do neho skákala. Súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal aj lekárske správy

svedčiace o zdravotnom stave obžalovaného, z ktorých vyplývajú bolesti ľavého ramena.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného B. F. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval.
Naopak, v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol za
trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Pri tento priťažujúcej okolnosti súd prihliadol na

jeho odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 116/2016, ktoré malo po rozhodnutí
súdu o neosvedčení sa charakter odsúdenia, pri ktorom sa neuplatnila fikcia neodsúdenia. Obžalovaný
navyšetrestnýčinvprejednávanejtrestnejvecispáchalvskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniaz
výkonutrestuodňatiaslobodyvoveci1T116/2016.Okremtohosúdzdôrazňuje,žesajednáoodsúdenie
za rovnaký trestný čin, za ktorý je B.P. F. obžalovaný v tejto trestnej veci. Všetky tieto skutočnosti viedli

súd k záveru o priznaní tejto priťažujúcej okolnosti v neprospech obžalovaného. Preto súd pri rovnakom
pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1, sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v
ustanovení § 207 ods. 3 Trestného zákona od jedného roka až do piatich rokov postupom podľa § 38ods. 2 a nasledujúce odseky tohto § Trestného zákona neupravoval a pri ukladaní trestu tak vychádzal
z tejto trestnej sadzby.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný B. F. bol už za rovnaký
trestný čin odsúdený a ani podmienečný odklad výkonu trestu v konaní vedenom pod sp. zn. 1T
116/2016, následný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody a skúšobná doba podmienečného
prepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyhoneviedliktomu,abysiuvedomildôsledkysvojhokonania.
Obžalovaný podobne v tomto konaní ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 116/2016 sľuboval úhradu

výživného, ale uvedené argumenty sú len snahou obžalovaného oddialiť rozhodnutie súdu. Rovnaké
argumenty o snahe výživné uhradiť a odmietnutí prijať výživné zo strany poškodenej totiž používal aj
v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 116/2016. Súd zdôrazňuje, že jeho obrana by bola uveriteľnejšia,
keby za celú dobu, ktorá spolu s odsúdením v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 116/2016 predstavujúcou
niekoľko rokov, uhradil aspoň časť výživného, čo sa ale nikdy nestalo. Obžalovaný je navyše osobou,
ktorámánegatívnehodnoteniezostranyobce,ktorávjehosprávanízaznamenalakonfliktnéaagresívne

prejavy s požívaním alkoholických nápojov. O nerešpektovaní noriem spoločnosti a štátu svedčí aj
veľké množstvo priestupkov, ktorých sa obžalovaný dopustil a ktoré korešpondujú so správou obce o
negatívnych, najmä agresívnych prejavoch jeho správania.

Vzhľadom na to súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý zohľadňuje

nielen priznanie obžalovaného a úprimnú ľútosť k svojmu konaniu ale na strane druhej aj osobu
obžalovaného, dlhodobosť neplnenia si vyživovacej povinnosti ako aj skutočnosť, že sa tohto konania
obžalovaný dopúšťal úmyselne. Tento trest podľa presvedčenia súdu zohľadňuje všetky aspekty
ukladania trestov, najmä represívny účel trestu so zvýraznením generálnej prevencie. Aj keď vzhľadom
na tieto dôvody by podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody bol neprimerane mierny a súd

považuje za nutné uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, súd poukazujúc na
ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona zdôrazňuje, že podmienečný odklad výkonu trestu by nebol
možný, nakoľko obžalovaný sa úmyselného trestného činu v prejednávanej trestnej veci dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v konaní vedenom pod
sp. zn. 1T 116/2016.

Pretože obžalovaný vzhľadom na odsúdenie a výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej pod
sp. zn. 1T 116/2016 bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu v prejednávanej
trestnej veci vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (tento
charakter mal aj trestný čin spáchaný vo veci sp. zn. 1T 116/20016), súd za splnenia podmienok

uvedených v § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného B. F. na výkon uloženého
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.