Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci

žalobcu: B. T., nar. XX. W. XXXX, bytom R.. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpený advokátom JUDr.
Michalom Feciľakom, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2020
spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2020 z r
u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote
20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená
samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 16.12.2019 žalobca - B. T., bytom I. XXX/X, M. (ďalej len „žalobca“) podal Sociálnej poisťovni,
ústrediežiadosťostarobnýdôchodok.Sociálnapoisťovňaústredie(ďalejlen„žalovaná“)dňa15.01.2020

vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 65 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 26.03.2009, ku
ktorému získal 1688 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 228 dní obdobia dôchodkového
poistenia, ktorého rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného
žalovanej vyplynulo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť zamietla. Podľa potvrdenia
Finančného riaditeľstva SR z 20.11.2019 bol žalobcovi od 01.01.2001 priznaný výsluhový príspevok,
ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Na účely priznania
výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným
úradom Banská Bystrica v dobe trvania od 01.11.1971 do 31.12.2000, doba výkonu základnej vojenskej
služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu

od 01.04.1969 do 26.03.1971. Na vznik nároku na starobný dôchodok preto žalovaná do celkového
obdobia dôchodkového poistenia uvedenú dobu služobného pomeru vo funkcii colník zaradenej podľa
potvrdenia Finančného riaditeľstva SR do III. pracovnej kategórie, nezapočítala.2.Oodvolanížalobcurozhodolgenerálnyriaditeľžalobcurozhodnutím č.XXX XXXXXXXX
z 21.04.2020 tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej uviedol,

že ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie
bolo potrebné potvrdiť. Z administratívneho spisu mu bolo zrejmé, že žalobca požiadal o starobný
dôchodok žiadosťou zo 16.12.2019 a žiadal priznať starobný dôchodok od 16.12.2016. Ďalej uviedol,
že z obsahu spisového materiálu je podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zrejmé, že žalobcovi

bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov od 01.01.2001, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Colného úradu Banská Bystrica na
nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej
správe od 01.11.1971 do 31.12.2000 a doba základnej vojenskej služby od 01.04.1969 do 26.03.1971,

t.j. 31 rokov a 61 dní. Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II.
kategórie funkcií. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba
služobného pomeru od 01.11.1971 do 31.12.2000 a doba základnej vojenskej služby od 01.04.1969
do 26.03.1971 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok

na starobný dôchodok zhodnotená. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia
v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá v súlade s právnymi
predpismi o sociálnom zabezpečení. Podľa generálneho riaditeľa žalovanej zamestnanie žalobcu v
služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade

aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórii sa zachovávajú. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky
poistencov vyplývajúce zo zaradenia do služby I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona
č. 461/2003 Z.z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho

zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaná zosúladila svoju
aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových
nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií
a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V

prípade žalobcu taký postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo
zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaná v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u
tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii, resp. kategórii funkcií. Žalovaná inak rozhodla len v individuálnych prípadoch, v ktorých ju
súd zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí. Na základe

uvedeného generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré rovnako

ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné, nakoľko vychádzali z nesprávne zisteného
skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutým rozhodnutím bolo podľa
jeho názoru porušené právo žalobcu na priznanie starobného dôchodku. Tvrdil, že žalovaná ako aj
generálny riaditeľ žalovanej nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia. Nebrali do úvahy celú
dobu dôchodkového poistenia, nezapočítali dobu získanú v colnej správe. Žalobca získal mimo colnú

správu 4 roky a 228 dní dôchodkového poistenia. V colnej správe získal 31 rokov a 61 dní. Spolu
35 rokov a 289 dní doby dôchodkového poistenia. Žalobca splnil zákonom stanovené podmienky
pre priznanie starobného dôchodku, podmienku dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj podmienku
doby dôchodkového poistenia. Generálny riaditeľ žalovanej bol povinný v odvolacom konaní zrušiť
prvostupňové rozhodnutia a keď tak nekonal, konal v rozpore s ustanovením § 218 ods. 2, 3 zákona

č. 461/2003 a súčasne sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. Pochybenie
spočíva v tom, že pri rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu,
ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Generálny riaditeľ žalovanej
ako aj žalovaná rozhodli v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, rozhodli v rozpore s ustálenou judikatúrouNajvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačne zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných
veciach.Ztejtojudikatúryjednoznačnevyplýva,ževýsluhovýmdôchodcomjemožnéstarobnýdôchodok
krátiť a nie ho nepriznať, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 10So/59/2014,

7So/138/2011, 9So/15/2016. Považoval za preukázané, že generálny riaditeľ žalovanej, rovnako ako
aj žalovaná postupovali a rozhodli v rozpore s platnými právnymi predpismi, v rozpore s judikatúrou
a nesprávne a nezákonne posúdili vec po právnej aj skutkovej stránke. Navrhol aby správny súd
napadnuté rozhodnutie zrušil spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanej na nové
konanie.

Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe argumentovala obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Vo
vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, na ktoré poukázal žalobca uviedla, že
tento rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci a netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nebolo možné

v prípade žalobcu postupovať v zmysle tohto rozsudku. Taktiež námietka žalobcu, ktorou poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014, 1So/138/2011 a 9So/15/2016 nie je dôvodná,
pretože právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú
rozhodovaciu prax súdu Najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, nejedná sa o
judikáty Najvyššieho súdu SR. Žalovaná pritom poukázala na to, že bola povinná zohľadniť aj právny

názor Ústavného súdu SR uvedených uznesením IV.ÚS 481/2011-19 z 10.11.2011, z ktorého vyplýva, že
dôveruvurčitúrozhodovaciupraxvskutkovoiprávneporovnateľnýchveciachvyvolávaažprezentovaná
rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie ojedinelé rozhodnutie
súdu. Zotrvala na tom, že v prípade žalobcu nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej
situácii. Inak rozhodovala len v tých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd žalovanú zaviazal

rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí. V prípade žalobcu bol
zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu
službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Žalobca nepreukázal, že by s ním
žalovaná zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Záverom
žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca v duplike viedol, že na podanej správnej žalobe trvá v celom rozsahu. Rozpor medzi ním
a žalovanou spočíva v nezapočítaní doby dôchodkového poistenia získaného v osobitnom systéme (v
colnej správe). Odôvodnenie žalovanej, že obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového
poistenia a že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno hodnotiť považoval za chybné,

nemajúce oporu v žiadnom ustanovení zákona. Zdôvodnenie týkajúce sa pracovno-právnych kategórií
považoval za nezákonné. Ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o starobný
dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového veku. Tvrdil, že generálny riaditeľ žalovanej ako
aj žalovaná rozhodli v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s ustálenou judikatúrou

Najvyššieho súdu SR a krajských súdov. Záverom poukázal aj na právoplatné rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach v obdobných veciach, ako je napríklad rozsudok sp. zn. 6Sa/22/2018, či rozsudok
2Sa/22/2017, ktoré pripojil ako prílohy tohto stanoviska.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13
ods. 3 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali)
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa
04.08.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

12. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie,

výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie aj ozbrojený príslušník finančnej správy (predtým colník).

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi
a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných

zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom
bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu,
ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú

iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.

15. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik
nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok
a pre výšku týchto dávok je doba

a/ výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b/ trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v
ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.

g/ pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa 266 ods. 1
a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.

16.Podľa§257ods.1zákonač.200/1998Z.z.oštátnejslužbecolníkovaozmeneadoplneníniektorých

ďalších zákonov colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu
dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky,
dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon
neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia
alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa

tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať
colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie.

17. Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a
doplnení niektorých ďalších zákonov (1) dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa

doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje
inak. (2) Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej
služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k finančnej správe, ktoré bolizapočítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto
zákona.(3)Platurčenýpodľadoterajšíchpredpisov50)sapovažujezaslužobnýplatpodľatohtozákona.

18. Podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie
dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka

zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak
si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca,
ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa
alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku
zamestnávateľa.
(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a

vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak
toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký

výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu. 2)

19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca,

ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa

považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
22. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaná prvostupňovým rozhodnutím zamietla
žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, nakoľko nezískal zákonom požadované obdobie sociálneho

(dôchodkového) poistenia vo všeobecnom systéme v rozsahu najmenej 15 rokov. Generálny riaditeľ
žalovanej napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V
odôvodnení sa stotožnil so závermi žalovanej, nakoľko doba služobného pomeru colníka a základnej
vojenskej služby žalobcu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nepovažuje za obdobie

dôchodkového poistenia a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Ďalej
argumentoval tým, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II.
kategórie funkcií a preto nebolo možné aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., a určiť sumu dôchodku
v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.23. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a bolo ním porušené právo žalobcu na priznanie starobného dôchodku. Tvrdil,

že žalovaná ako aj generálny riaditeľ žalovanej nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia,
pokiaľ nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, a nezapočítali dobu získanú v colnej
správe. Žalobca splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, podmienku
dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj podmienku doby dôchodkového poistenia. Pochybenie podľa
neho spočívalo v tom, že pri rozhodovaní nebola vzatá do úvahy celá doba dôchodkového poistenia,

ale iba doba, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Generálny
riaditeľ žalovanej ako aj žalovaná podľa žalobcu rozhodli v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, v rozpore s
ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačne zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj
právne totožných veciach. Z tejto judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné
starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať.

24. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi na základe odpracovaných rokov v colnej
správe vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný od 01.01.2001. Výsluhový príspevok
podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na jeho výšku

bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.04.1969 do 26.03.1971 a, so zohľadnením
započítania podľa § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, doba služobného
pomeru colníka od 01.11.1971 do 31.12.2000, t.j. 31 rokov a 61 dní. Sporná nebola ďalej skutočnosť,
že služobný pomer žalobcu, ako colníka, nebol podľa rezortných zoznamov zaradený do I. ani do II.
kategórie (zvýhodnených) zamestnaní alebo funkcií, na základe čoho bol žalovanou považovaný ako

zamestnanie III. pracovnej kategórie. Napokon medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť,
že žalobca dňa 26.03.2009 dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov (§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.),
ani to, že mimo colnú správu žalobca získal 4 roky a 228 dní sociálneho (dôchodkového) poistenia vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

25. Naopak, sporné bolo medzi účastníkmi konania posúdenie celkovej dosiahnutej doby dôchodkového
poistenia žalobcu. Predmetom tohto konania je teda preskúmanie zákonnosti posúdenia spornej právnej
otázky spočívajúcej v tom, či doba poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (kde
získal 4 roky a 228 dní dôchodkového poistenia) spolu s dobou jeho poistenia v osobitnom systéme
sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia colníkov (kde získal 31 rokov a 61 dní poistenia), je ako celok

(spolu v oboch systémoch žalobca získal 35 rokov a 289 dní doby dôchodkového poistenia) spôsobilá
byť zhodnotená na účely vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

26. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti nárokov policajtov a vojakov (a tým v súlade
s § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. aj colníkov, resp. v súčasnosti ozbrojených príslušníkov

Finančnej správy SR) na starobný dôchodok plynie, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho
poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém
sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania, resp. výkonu
služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov

zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávku podmienenú dosiahnutím veku riadne zohľadnené, osobitné
právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú alebo započítanú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z.

neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu,
tj. aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené iba na
zhodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme.
Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia
sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe ich poistenia

v osobitnom systéme.

27. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt aprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, čo u

žalobcu splnené nebolo.

28. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší
súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR 6/2013 pod č. 83; rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 z 15.08.2012),

žepriznanievýsluhovéhodôchodkupodľazákona č.328/2002Z.z.nevylučuje,abyobdobievýkonu
služby policajta alebo vojaka (a tým aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný
dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a určenie jeho výšky. Bližšie dôvody jeho skutkovej odlišnosti,
pre ktorú by sa označený rozsudok nemal týkať žalobcu, žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla.

29. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa v takýchto prípadoch má pri použití § 65 zákona č.
461/2003 Z.z. hodnotiť celá doba ich dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia
získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia sa má
vypočítať teoretická výška dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia
v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné

odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového
poistenia získané výkonom služby, za ktoré mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia,
pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného
dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania
výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená

rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v
prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
zabezpečenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo
zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto
spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok poistenca na zhodnotenie celého obdobia jeho

dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti nebolo zhodnotené).

30. Pokiaľ žalovaná a jej generálny riaditeľ rozhodli tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu
na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. absolútne vylúčili hodnotenie doby (dôb) jeho
poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo ich rozhodnutie za následok, že

žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j.
také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom
období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Také závery plynú
aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napríklad sp.zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009, ktoré bolo

pod č. 55 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/20113, sp.zn. 10So/59/2014
z 14.04.2015 a iné.

31. Generálny riaditeľ žalovanej sa mýlil aj v tom, keď so zohľadnením skutočnosti, že žalobca
nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I. alebo II. kategórie) uzavrel, že nie sú

splnené podmienky na zachovanie nároku žalobcu v zmysle § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.,
na základe čoho nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a pri hodnotení doby služby colníka nie je
možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Naopak je namieste stotožniť sa so žalobcom, ktorý

poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a ďalšie, z ktorého
vyplýva, že: „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ a tiež, že: „Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je
viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií
v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku“.

32. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť tú podstatnú skutočnosť, že žalobca dňa 26.03.2009
dosiahol dôchodkový vek a preto nežiadal o jeho zníženie a priznanie starobného dôchodku pred
dosiahnutím 62 rokov a nežiadal ani vyššiu výmeru dôchodku. Pokiaľ teda generálny riaditeľ žalovanejstotožňoval potenciálnu dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na starobný dôchodok so splnením
podmienok nárokov poistencov vyplývajúcich zo zaradenia do služby I. a II. kategórie funkcií, podstatou
zvýhodnenia ktorých je len zníženie dôchodkového veku alebo vyššia základná výmera dôchodku

takého poistenca (§ 21 ods. 1 písm. a/ až d/, § 22 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečeníúčinnéhodo31.12.2003),išlooneudržateľnýspôsobne/uplatneniadispozíciíaplikovaných
právnych noriem týkajúcich sa vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 60 ods. 2, 65 ods. 1, 2 a
iných zákona č. 461/2003 Z.z.) bez toho, aby z právneho obsahu hypotéz týchto noriem požiadavka
výkonu služby I. alebo II. kategórie funkcií plynula. Argumentáciou generálneho riaditeľa žalovanej s

oporou v ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. tak došlo k uplatneniu ustanovenia právneho predpisu,
ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahovalo. Konajúce orgány sociálneho poistenia oboch stupňov v
nadväznosti na uvedené súčasne v rámci právneho posúdenia veci opomenuli prihliadnuť na záruky
plynúce z Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý má charakter
medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. Pokiaľ na základe uplatneného právneho
posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok žalovaná a generálny riaditeľ žalovanej uzavreli,

že nebolo možné postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, podľa
ustálenej judikatúry, a sumu starobného dôchodku žalobcu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vzhľadom na uvedené, ich rozhodnutia spočívajú
v nesprávnom právnom posúdení veci.

33. Výsluhový dôchodok colníka priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z., resp. výsluhový príspevok v
súlade s § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. považovaný za výsluhový dôchodok, je dávkou, ktorá
patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového
veku (§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má
odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku poberateľa povahu dávky v starobe, ktorú je, bez ohľadu na

to, že služba v colnej správe nebola zamestnaním zaradeným do I. alebo II. kategórií funkcií, potrebné
považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných
dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., za inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť.

34. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, ak má
alebo by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné
dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane
spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru, ak má alebo ak
by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú

dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu
sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za
podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

35. Právne posúdenie veci žalovanou, s ktorým sa stotožnil generálny riaditeľ žalovanej, bolo v rozpore

s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a s Dohovorom č. 128, pretože z listinných dôkazov založených v
dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný
dôchodok, nakoľko celkovo dosiahol obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a súčasne
dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. Pokiaľ žalovaná na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu
vychádzala len z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, nakoľko

vylúčila obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa
osobitných predpisov (zákon č. 200/1998 Z.z., zákon č. 328/2002 Z.z.), ani inak nepriznala nárok
žalobcu na starobný dôchodok, prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ako aj napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré v odvolacom konaní nedostatky prvostupňového rozhodnutia v
právnom posúdení neodstránilo, odporujú zákonu. Preto ich správny súd v súlade s § 191 ods. 1 písm.

c/ SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

36. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie
starobného dôchodku podľa § 65 a iných zákona č. 461/2003 Z.z., pričom zohľadní celé obdobie jeho
dôchodkového poistenia (dosiahnuté spolu v oboch systémoch sociálneho zabezpečenia), ktoré získal

do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú sumu jeho starobného dôchodku, ktorá
by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia. Z takto určenej teoretickej sumy starobného dôchodku následne vsúlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta
sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná

kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.