Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200119
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5020200119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu:
KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43, 031 04 Liptovský Mikuláš,
IČO: 36 412 490, právne zastúpeného: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta
936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného Číslo: 100390070/2020 zo dňa 07.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:

100390070/2020 vydané dňa 07.02.2020 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo
prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: 102302494/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej ako
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) podľa § 68 ods. 5, 6
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty rozdiel v sume 8.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017,

nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.867,95 Eur a vyrubil daň v sume 3.132,05 Eur. Správny orgán
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 u žalobcu ako daňového subjektu,
o výsledku ktorej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101838786/2019 zo dňa 31.07.2019. Pri
výkone daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty od dodávateľa VH - AUTORACING s.r.o., so sídlom Zborov nad Bystricou 70, 023 03
Zborov nad Bystricou, a to z prijatej faktúry č. 102017100 (interné číslo 30170155) zo dňa 29.12.2017,

s dátumom dodania 29.12.2017, za propagáciu firmy na reklamnej ploche VH - AUTORACING s.r.o.
za december 2017 v sume základu dane 40.000,- Eur, 20 % DPH vo výške 8.000,- Eur pri celkovej
sume faktúry 48.000,- Eur. Na základe výzvy správcu dane pri výkone daňovej kontroly predložil daňový
subjekt Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 uzatvorenú so zhotoviteľom VH - AUTORACING
s.r.o. a CD nosič s fotodokumentáciou Szilveszter rallye, ktorá sa konala v dňoch 27.12.2017 až
29.12.2017 na Hungaroringu. Správca dane následne žiadal predložiť od daňového subjektu dôkazy
týkajúce sa použitia reklamnej služby - propagácie firmy na reklamnej ploche v zmysle prijatej faktúry

102017100 od dodávateľa VH - AUTORACING s.r.o. a doklady, ktoré by preukazovali, že kontrolovaný
subjekt použil reklamné služby v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane žiadal, aby daňový
subjekt preukázal, čo bolo účinkom uvedenej reklamy a propagácie vzhľadom na predmet podnikania
kontrolovaného subjektu, nakoľko jednou z podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane jeskutočnosť, že prijatá služba musí mať priamo a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými plneniami.
Daňový subjekt na tieto výzvy správcu dane predložil knihy pohľadávok po partneroch za roky 2017 a
2018 a žiadne dôkazy o tom, čo bolo účinkom reklamy a propagácie nepredložil. Správca dane vykonal

dôkaz výsluchom svedka pána X. B., konateľa dodávateľa VH - AUTORACING s.r.o. od 10.03.2011. Z
jeho svedeckej výpovede mal preukázané, že VH - AUTORACING s.r.o. vystavil odberateľskú faktúru
č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 pre žalobcu ako odberateľa na sumu v celkovej výške 48.000,- Eur
z toho 8.000,- Eur ako 20 % DPH, pričom túto faktúru dodávateľ zaúčtoval v účtovníctve a daň z
pridanej hodnoty bola do štátneho rozpočtu odvedená. Dodávateľ VH - AUTORACING s.r.o. mal s

objednávateľom KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. uzatvorenú Zmluvu o vykonaní reklamy zo
dňa 01.12.2017, v obsahu ktorej bolo dohodnuté, že dodávateľ umiestni reklamný text od objednávateľa
na motorových vozidlách Ford Fiesta R5 v roku 2017 a na doprovodných motorových vozidlách.
Reklamný text bol umiestnený na reklamných podujatiach - automobilové rally, preteky automobilov
do vrchu, zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej republiky a strednej Európy pre rok 2017.
Reklamný text zahŕňal propagáciu loga, obchodného mena a činnosti objednávateľa, podľa požiadaviek

objednávateľa. Dátum dodania služby na predmetnej faktúre je uvedený podľa toho ako sa konali
preteky v konkrétnom mesiaci. Ak sa preteky konali v novembri, tak aj faktúra bola vystavená s
dátumom dodania november. Umiestnenie - nalepenie konkrétneho loga na jednotlivých častiach vozidla
zabezpečovala spoločnosť VH - AUTORACING s.r.o. po dohode s odberateľom. Cena za reklamné
služby bola stanovená dohodou, ktorú si určil objednávateľ na základe toho, či VH - AUTORACING

s.r.o. umiestnila jej logo na vozidle, od čoho potom závisela aj veľkosť a viditeľnosť loga. Pri výsluchu
označeného svedka žalobca nevyužil právo byť pri výkone tohto úkonu prítomný.
Daňový subjekt KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o vykonaní
reklamy zo dňa 01.12.2017 so zhotoviteľom VH - AUTORACING s.r.o. Predmetom zmluvy bol záväzok
zhotoviteľa vykonať podľa požiadaviek objednávateľa reklamu pre objednávateľa, a to konkrétne

umiestniť reklamný text za podmienok dohodnutých touto zmluvou a záväzok objednávateľa za
vykonanie reklamy v zmysle tejto zmluvy zaplatiť. Reklamný text bol umiestnený na reklamných
podujatiach, ktorými boli automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu
Majstrovstiev Slovenskej republiky a strednej Európy v roku 2017 a na doprovodných motorových
vozidlách počas celého roka. Zoznam športových podujatí Majstrovstiev SR a strednej Európy pre rok

2017 je uvedený na internetovej stránke. Reklamný text, ktorý bol umiestnený na motorových vozidlách
Ford Fiesta R5 a na doprovodných motorových vozidlách pre účel tejto zmluvy zahŕňal propagáciu loga,
obchodného mena a činnosti objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa.
Správca dane na strane 5 odôvodnenia svojho rozhodnutia následne skonštatoval, že daňový subjekt
podporil sponzorským príspevkom 48.000,- Eur v zmysle faktúry č. 102017100 zo dňa 29.12.2017

automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej
republiky a strednej Európy pre rok 2017. Takto vyhotovená faktúra neodráža skutočné plnenie a týmto
finančným príspevkom nehradí jeho dodávateľ prenájom reklamnej plochy na vozidle. V predmetnej veci
je v skutočnosti o sponzoring a nie o prenájom reklamných plôch, resp. o reklamu tak, ako je deklarované
v spornej dodávateľskej faktúre. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena

povesti právnickej či fyzickej osoby. Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom
nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring
predstavuje zvyčajne prezentáciu loga alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, častokrát
s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku
zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnaním s podobnými výrobkami, neobsahuje ani žiadny reklamný

príbeh, teda nemá dynamický charakter. Sponzorský odkaz má len informovať, resp. upozorniť na
existenciusponzora,čijehovýrobkyaleboslužby,avšakbezpoukazovanianakonkrétnevlastnostialebo
kvality zobrazovaného výrobku. Rozlišovacím kritériom pre určenie, či ide o reklamu alebo sponzorský
odkaz, je sledovaný účel. Reklamné služby sú definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa
rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii a kvalitách výrobku alebo služby

s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzorský odkaz v zmysle zákonnej definície (zákon č. 308/2000 Z. z.)
môže obsahovať reklamné oznámenie v širšom zmysle slova propagujúce obchodné meno, služby,
tovar, prípadne slogan sponzora. Účelom sponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej
povesti alebo mena sponzora, to znamená, že sa jedná o propagáciu, ale len uvedením obchodného
mena sponzora, resp. uvedením názvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej známky. O reklamu ide

vtedy, ak je informácia natoľko účinná, že jej účelom je podpora predaja a nákupu a naopak o reklamu
nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha
sponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora. Z uvedeného vyplýva, že sponzorský
odkaz má teda obsahovať informácie o skutočnosti, že dané športové podujatie je sponzorovanéa tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov,
ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov
sa sponzorský odkaz stáva zároveň reklamou. Správca dane v skutkovej rovine skonštatoval, že na

pretekárskom automobile v danom prípade bolo umiestnené logo kontrolovaného daňového subjektu,
ktoré predstavuje grafické znázornenie označenia spoločnosti KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o.
bez uvedenia akejkoľvek informácie o daňovom subjekte. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k
tovaru alebo službe, ktoré daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva
informáciu ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Nebolo preukázané, že by na predmetnom

podujatí reálne bola prezentovaná podnikateľská činnosť kontrolovaného daňového subjektu, jeho
jednotlivé produkty a služby. Činnosť kontrolovaného subjektu pritom nie je všeobecne známa do takej
miery, že by samotné logo daňového subjektu v divákoch evokovalo jeho obchodnú činnosť, a teda
že by samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch a službách. Správca dane na
základe všetkých zistení dospel k záveru, že nešlo o poskytnutie reklamných služieb kontrolovanému
daňovému subjektu, ale o sponzorstvo kontrolovaného daňového subjektu, ktoré taktiež plnilo určité

marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by kontrolovanému daňovému subjektu zakladala
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V nadväznosti na to správca dane skonštatoval, že
odpočítanie dane v sume 8.000,- Eur bolo v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH. Následne odôvodnenie
rozhodnutia správcu dane podrobne uvádza skutočnosti vymedzené daňovým subjektom vo vyjadrení
k zisteniam v Protokole č. 101838786/2019 zo dňa 31.07.2019. I po vznesení pripomienok daňového

subjektu k označenému protokolu správca dane trval na svojich zisteniach a zdôraznil, že odpočítanie
dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených
podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Zdôraznil dôkazné bremeno
preukázateľnosti spočívajúce na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukázať, že pri službe vznikla
daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke na základe vystavených dokladov, ale aj obsahovej.

Právny poriadok SR len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. upravuje inštitút sponzorstva. Samotný
zákon o DPH definíciu reklamy ani sponzorstva neupravuje. Správca dane akceptoval pripomienku
kontrolovaného daňového subjektu, podľa ktorej sa na daný prípad zákon č. 308/2000 Z.z. nevzťahuje.
Daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil
správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetom poskytnutých reklamných služieb

bol aj naplnený účel reklamy tak, ako ho definuje v § 2 ods. 1 písm. a) zákon č. 147/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Správca dane zdôraznil, že v predmetnej daňovej kontrole vykonával kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 a nevykonával kontrolu dane z príjmov
právnických osôb, v nadväznosti na čo v označenej daňovej kontrole nebolo možné aplikovať úpravu
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pojem reklamné služby

nie je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a ani v smernici č. 2006/112/ES definovaný
a zákon o DPH sa neodvoláva na žiaden právny predpis pri posudzovaní reklamných služieb. Z toho
dôvodu podľa záveru správcu dane bolo potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Definíciou
a podstatou reklamných služieb sa zaoberal Európsky súdny dvor v prípadoch C-68/92 a C-69/92.
Podľa označenej judikatúry Súdneho dvora EÚ reklamnými službami je akákoľvek hospodárska aktivita

smerujúca k šíreniu odkazu a informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby
s cieľom zvýšiť ich odbyt. Za reklamnú službu sa považuje aj šírenie tovaru pre verejnosť bezplatne
alebo za zníženiu cenu, organizovanie tlačových konferencií, seminárov a rôznych foriem public relation,
pri ktorých dochádza k šíreniu informácií verejnosti o existencii a kvalite výrobkov a služieb s cieľom ich
predaja. Daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamný text umiestnený

na reklamných podujatiach automobilových rally spôsobil u kontrolovaného daňového subjektu zvýšený
dopyt po jeho produktoch alebo by získal nových obchodných partnerov. Ani uzatvorená zmluva nie
je dôkazom, že poskytnuté reklamné služby - reklamný text umiestnený na motorových vozidlách
obsahuje odkaz verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobkoch a služieb za účelom ich uplatnenia
na trhu, resp. zvýšenia ich dopytu tak, ako reklamnú službu definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ.

Ani vo vyrubovacom konaní daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy o tom, že reklamné služby, z
ktorých si uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 informovali
spotrebiteľov o existencii, vlastnostiach a kvalite tovaru a služieb, čím by sa dosiahol účel reklamy, a to
podpora predaja a nákupu. Na rozdiel od reklamy pri sponzoringu nejde o prezentáciu výrobku alebo
služby, ale o spojenie sponzora prípadne produktu s partnerom napr. z oblasti športu. Cieľom je vplyv

na imidž sponzora. Cieľmi sponzora sú najmú publicita a rastúca známosť firmy alebo značky, rast
predaja je v tomto prípade druhoradý. Sponzorované odvetvie pritom predstavuje odvetvie, v ktorom
sponzor vyvíja svoju hlavnú komerčnú aktivitu. Sponzorský odkaz má len informovať, resp. upozorniť
na existenciu sponzora, či jeho výrobky alebo služby, avšak bez poukazovania na konkrétne vlastnostialebo kvalitu zobrazovaného výrobku. Môže obsahovať reklamné oznámenie propagujúce obchodné
meno, služby, tovar, prípadne slogan sponzora. Sponzorský odkaz obsahuje informáciu o skutočnosti,
že dané podujatie je sponzorované, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia špecifík propagačných

prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti produktov.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky Banská Bystrica, ktorý rozhodnutím Číslo: 100390070/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej
len rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté

rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Po skonštatovaní podstatného
obsahu podaného odvolania žalobcu a vykonaného dokazovania správcu dane žalovaný ako odvolací
orgán uviedol, že predmetom sporu je skutočnosť, či umiestnenie loga odvolávajúceho na motorové
vozidlo Ford Fiesta R5, ktoré sa zúčastnilo športového podujatia rally a na doprovodných vozidlách
je možné považovať za reklamnú službu na účely zákona č. 222/2004 Z. z. V tejto časti poukázal
žalovaný na zistenia správcu dane, podľa ktorých logo odvolávajúceho pozostáva z obrysu dvoch

vrcholov a slovného nápisu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany. Podľa žalovaného uvedené logo
nemá vypovedaciu hodnotu k tovaru alebo službe, ktoré odvolávajúci v rámci svojej podnikateľskej
činnosti poskytuje. Samotný zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb a ani v prípade
reklamných služieb sa neodvoláva na žiadny zákonný predpis. Správca dane preto pri posúdení, či
plnenie poskytnuté spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. bolo možné označiť ako reklamné služby,

vychádzal z ich definície uvedenej v rozsudku ESD C-68/92, kde je reklama označená ako aktivita
smerujúca k šíreniu odkazu a informovanosti spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo
služby s cieľom zvýšiť ich odbyt. Iba samotné logo nie je spôsobilé podporiť predaj produktov na trhu. V
danom prípade preto nešlo o poskytnutie reklamných služieb. Správca dane predmetné plnenie označil
ako sponzorský odkaz a pri vymedzení tohto pojmu iba ako pomôcku použil charakteristiku sponzorstva

uvedenú v § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zmene zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, a to bez toho, aby vzťahy medzi spoločnosťou VH
- AUTORACING s.r.o. a odvolávajúcim podriadil pod ustanovenia tohto právneho predpisu. Ani zákon
o DPH pojem sponzorský odkaz neuvádza. Bez ohľadu na to, ako správca dane predmetné plnenie
medzi spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. a odvolávajúcim sa označil, je zrejmé, že sa nejednalo o

reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo, že predmetné plnenie odvolávajúci sa použil na dodávky
vlastných tovarov a služieb. Nenaplnil preto zákonnú požiadavku podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Pokiaľ ide o žalobcom označené rozsudky NS SR, v prípade rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/33/2007
bola riešená situácia posúdenia výdavkov na reklamu v prípade, keď žalobca v pozícii veľkoobchodu
realizoval reklamu v akciových letákoch pre konečného spotrebiteľa v maloobchodných prevádzkach,

s ktorými bol v právnom vzťahu, ale ktoré mu zároveň nepatrili. NS SR skonštatoval, že zo žiadneho
ustanovenia právnej úpravy nevyplýva zákaz pre veľkoobchodnú firmu ovplyvňovať trh, na ktorom
pôsobia koneční spotrebitelia a vytvoriť tak synergický efekt, ktorý sa u nej prejaví iba nepriamo dopytom
obchodných reťazcov po určitom produkte, ktorý im on dodáva. Išlo teda o prípad, kedy sa Najvyšší súd
zaoberal situáciou, keď daňový subjekt - veľkoobchod realizoval reklamu za inú osobu - maloobchod,

čo nie je prípad prejednávanej veci. NS SR riešil uvedený prípad na dani z príjmov právnickej osoby,
pričom uplatňovanie daňových výdavkov pri dani z príjmov nie je budované na rovnakých základoch ako
uplatňovanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
V prípade rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018 riešil NS SR vzťah medzi právom
na odpočítanie dane z faktúr za reklamu a preukázaním efektívnosti reklamy, pričom skonštatoval, že i

reklama, ktorá priamo neviedla k uzatvoreniu nových zmlúv (s novými klientmi), môže byť považovaná
za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby
na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu vynaložených nákladov, miesta a spôsobu
prezentácie prípadne ďalších relevantných okolností primerané podnikateľskej činnosti platiteľa. Za
daných skutkových okolností bolo skonštatované, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie

práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom
zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len za takých prijatých zdaniteľných činností, ktoré
priamo a bezprostredne viedli k uzatvoreniu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. V
danom prípade, čo žalovaný zdôraznil, teda išlo o reklamné služby od dodávateľov, ktoré smerovali
k mediálnej prezentácii loga, obchodného mena spoločnosti a predmetu podnikania žalobcu v rámci

reklamných kampaní športového, kultúrneho a charitatívneho charakteru a zároveň mali žalobcom
prijaté služby povahu reklamných služieb, keďže išlo o prezentáciu žalobcovho podnikania s cieľom
uplatniť ním poskytované služby na trhu. V prípade odvolávajúceho sa však nejednalo o prezentáciuloga, obchodného mena a predmetu podnikania, ale iba o prezentáciu loga. Prijaté služby nemali povahu
reklamných služieb.

3. Podaním zo dňa 02.04.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol preskúmať
zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného. Namietal
nesprávnosť právneho posúdenia, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť vo
vzťahu k obom uvedeným rozhodnutiam pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na odôvodnenie
predloženej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body:

· Žalobca zdôraznil, že ani správca dane ani žalovaný nepopreli, že by zo strany dodávateľa (VH -
AUTORACING s.r.o., ďalej ako dodávateľ) neboli dodané služby vyúčtované faktúrou č. 102017100
z 29.12.2017, avšak neuznali náklady na propagáciu žalobcu na reklamnej ploche označeného
dodávateľa. Správca dane a žalovaný uzavreli, že predmetné služby nemali charakter reklamných
služieb a že nie je preukázané, že žalobca použil predmetné plnenie na dodávku vlastných tovarov
a služieb. Správca dane tieto „služby“ nesprávne posúdil a svoj záver oprel o subjektívny záver a

domnienku, že išlo o „sponzoring“, a to nemá oporu v zákone a ani v judikatúre SD EÚ.
· Žalobca uviedol, že pre vznik nároku na odpočet je v zmysle úpravy § 49 ods. 2 zákona o DPH
podstatné,abyprijatýtovaraslužbymalipriamuabezprostrednúväzbunazdaniteľnéplneniesnárokom
na odpočítanie dane, teda aby platiteľ dane prijal tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako
platiteľ dane. To žalobca v administratívnom konaní riadne preukázal a správca dane oproti tomu

nepreukázal opak, teda správca dane nepreukázal, že platiteľ dane - žalobca prijal reklamné služby na
iný účel, než na účel svojho podnikania.
· Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá vykonáva obchodnú činnosť majúcu výlučne ekonomický
charakter, vykonáva len podnikateľskú činnosť a nevykonáva žiadne plnenie, ktoré by bolo od DPH
oslobodené, a teda nemohol prijaté reklamné služby použiť na iný účel, než na dodávky tovarov a

služieb ako platiteľ dane (žalobca nemohol predmetné služby použiť na dodávky oslobodené od DPH
ani na plnenie pre osobné účely). Z uvedeného vyplýva, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a
preukázal, že uplatnil nárok na odpočet v súlade s úpravou § 49 ods. 2 zákona o DPH a v nadväznosti
na to žalobca tvrdí, že správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili.
· Žalobca s predmetným dodávateľom uzatvoril Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017,

predmetom plnenia ktorej bolo vykonanie reklamy - umiestnenie reklamného textu na vozidlách
dodávateľa počas pretekov áut do vrchu a na vozidlách počas celého roka 2017. Realizácia dodávky
bola preukázaná, v ktorej časti žalobca poukázal na dôkaz - CD nosič a fotodokumentáciu a zároveň
správca dane uvedené ani nepoprel, ale správca dane i žalovaný tieto služby nepovažovali za služby
reklamné. Predmet zmluvy je reklamou podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, v zmysle ktorej

právnej úpravy reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace
s obchodnou, podnikateľkou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.
V danom prípade mal správca dane riešiť otázku, či služby dodávateľa propagovali žalobcu a jeho
podnikateľskú činnosť. Konkrétne išlo o propagáciu loga, obchodného mena a činnosti žalobcu s
cieľom uplatniť ním poskytované produkty a s tým spojené služby na trhu. Prezentácia žalobcu a

jeho podnikateľských aktivít a tovarov - kameniva, je naplnením definičného znaku reklamy podľa §
2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame. Žalobca prijal služby na účely svojho podnikania v súlade sú
pravou § 49 ods. 2 zákona o DPH. Samotné označenie nespochybniteľne vymedzuje oblasť podnikania
žalobcu, nosný produkt, logo a obchodné meno označuje jediný a nosný produkt ponúkaný žalobcom
na trhu slovom - „kamenivo“, má teda vypovedaciu hodnotu. Logo žalobcu samo o sebe podávalo

dostatočnú informáciu o produktoch žalobcu, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Sžf 33/2007, v zmysle záverov ktorého pre účely efektu reklamy na podnikanie subjektu je
dostatočné preukázanie spôsobilosti reklamy vytvoriť vnem u zákazníkov na trhu. Žalobca spojil svoje
obchodné meno a logo so športovými podujatiami s cieľom propagovať svoju podnikateľskú činnosť,
reklamné služby mu poskytol dodávateľ, s ktorým nie je personálne ani majetkovo prepojený. Žalobca

tvrdí, že zákazníkov je možné získať na akomkoľvek mieste a v akomkoľvek čase, pričom správanie
zákazníka nie je možné odhadnúť ani predvídať. Žalobca tvrdí, že správca dane nemôže určovať, na
ktorých miestach alebo podujatiach môže žalobca uskutočňovať reklamu svojich aktivít, teda kde je to
vhodné, nakoľko by to viedlo k narušeniu princípu neutrality DPH. Reklama sa môže, ale aj nemusí
prejaviťhospodárskymdopadomresp.prínosom,pričomtútosúvislosťvšakniejemožnépriamozmerať,

pretože reklama sa nemusí prejaviť v podobe nových zákazníkov reklamovaného subjektu a stále
pôjde o reklamu. Žalobca po dodaní služieb dosahoval nemalé zisky, ale či táto skutočnosť nastala v
dôsledku tržieb od tých zákazníkov, ktorí boli získaní reklamou nie je možné zistiť. V tejto časti poukázal
žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf 64/2016, v zmysle záverov ktorého okrem inéhomiera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná. Žalovaný sa nesprávne
vysporiadal s aplikáciou uvedeného rozsudku NS SR na vec. Umiestnenie loga žalobcu na motorovom
vozidle je činnosťou, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu. V tejto časti žalobca

poukázal na závery podľa rozsudku SD EÚ C-231/94, v zmysle záverov ktorého je potrebné posúdiť
všetky charakteristické vlastnosti plnenia.
· Záver správcu dane nezodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, nie je v
súlade s hmotným právom, konkrétne so zákonom o DPH, pokiaľ správca dane uzavrel, že išlo len o
prezentáciou loga žalobcu a služby dodávateľa nemali povahu reklamy. Bol prezentovaný aj produkt -

kamenivo, čo je jediný a nosný produkt uvádzaný žalobcom na trh. Tento produkt je premietnutý do loga
i do obchodného mena žalobcu a vzhľadom na to nie je možné túto mediálnu prezentáciu spojiť s inými
službami ako s tými, ktoré žalobca poskytuje na trhu ako platiteľ dane.
· Žalobca preukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH. Reklama je uznaný daňový výdavok i v
zmysle úpravy podľa § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Ak by to tak nebolo, nemohol
by si žalobca uplatniť ani odpočet DPH. Správca dane ani žalovaný neuvádzajú, ktoré ustanovenia

zákona žalobca porušil. Správca dane ani žalovaný nespochybnili a nenamietali výšku dohodnutého
plnenia podľa Zmluvy o vykonaní reklamy (cenu za reklamu). Správca dane ani žalovaný doposiaľ
nepreukázali, že by žalobca prijal reklamné služby na iný účel, ako účel svojho podnikania. Predmetné
reklamné služby boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca poskytol dodávateľovi. V tejto časti
poukázal žalobca na závery podľa rozsudku SD EÚ C-16/93, v zmysle záverov ktorého okrem iného

„poskytnutie služby je predmetom dane, ak sa uskutočňuje za protihodnotu a existuje priamy právny
vzťah medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby, odmena predstavuje skutočnú protihodnotu za
služby poskytnuté príjemcovi“.
· Iným obchodným spoločnostiam, ktoré sa zúčastnili uvedených podujatí a prezentovali svoju činnosť
prostredníctvom reklamných služieb rovnakého dodávateľa daňové úrady v Žiline, Trenčíne a Čadci

právo na odpočet uznali z faktúr od rovnakého dodávateľa za reklamné služby, z ktorej skutočnosti
vyvodzuje žalobca porušenie princípu jednotnosti procesného rozhodovania, princípu právnej istoty,
kedy pri rozhodovaní v skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch rozhodli správne orgány
rozdielne. V tejto časti priamo v správnej žalobe učinil žalobca návrh, aby správny súd pri rozhodovaní
zabezpečil dotknuté spisy uvedených správcov dane a príslušný metodický pokyn záväzný pre všetkých

správcov dane v otázke postupu pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty za reklamné služby, nakoľko je
v príkrom rozpore so základnými princípmi právneho štátu, aby jednotliví správcovia dane v skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovali svojvoľne odlišne.
· Správca dane posudzoval predmetné plnenie ako údajný sponzoring, pričom v tejto časti žalobca
poukázal na skutočnosť, že neexistuje právna norma, ktorá by definovala kritériá „sponzoringu“. Záver

žalovaného, podľa ktorého bez ohľadu na to, ako správca dane plnenie pomenoval je zrejmé, že sa
nejednalo o reklamné služby a zároveň nebolo preukázané, že žalobca použil predmetné plnenie na
dodávky vlastných tovarov a služieb je arbitrárny a v zrejmom rozpore so skutkovým stavom. Správca
dane najprv tvrdil sponzoring podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a neskôr netrval na tom, že je potrebné
posudzovať podľa tohto zákona, ale naďalej zotrval na svojom závere, že nešlo o reklamu ani reklamné

služby, ale o sponzoring. Žalobca zdôraznil, že nie je subjektom podľa § 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.
z. Vzťah žalobcu a označeného dodávateľa podľa zákona č. 308/2000 Z. z. následne žalovaný pod túto
úpravu nepodradil, ale použil ju ako pomôcku na charakteristiku sponzorstva, čo žalobca hodnotí ako
nelogický a nedostatočne odôvodnený záver. V tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 5Sžo 81/2010, podľa záverov ktorého okrem iného nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia

predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie. Žalobca zdôraznil, že už v odvolaní poukazoval na
použitiecudziehoelementu,tedazákonač.308/2000Z.z.adefinícieznehovyplývajúcejohľadnepojmu
sponzoring a vo vyjadrení ku protokolu v rámci administratívneho konania poukazoval na neaplikáciu
definície pojmu „reklama“. Správca dane až vo svojom rozhodnutí posudzoval plnenie podľa zákona o
reklame, avšak stále operoval s pojmom „sponzoring“. Zo žiadneho dôkazu v rámci administratívneho

konania nevyplýva, že sa žalobca prezentoval ako sponzor podujatí alebo nejakého športovca. Žalobca
prezentoval výlučne sám seba, cez svoje obchodné meno, logo a názor nosného produktu uvádzaného
na trh. Žalobca navrhol vykonať výsluch žalobcu, žalovaného a štatutárnych zástupcov spoločnosti VH
- AUTORACING s.r.o. v likvidácii.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 30.06.2020. Poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 2
zákona o DPH a v nadväznosti na predmetnú faktúru č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 uviedol, že táto
bližšie nekonkretizuje o akú propagáciu žalobcu sa jednalo (nie je určené miesto, čas a ani forma) a
nekonkretizuje ani reklamnú plochu spoločnosti VH - AUTORACING s.r.o. Faktúra sa neodvoláva nažiadnu objednávku, dodací list ani žiadnu zmluvu, a teda medzi predmetnou faktúrou a predloženou
Zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 nie je vytvorená preukázateľná väzba. Uvedené
dokumenty nie je možné spojiť ani na základe ceny. Následne žalovaný poukázal na znenie Článku

II. bod 1, 2, 4, 5, III. bod 2 písm. a), b), e), Článku V. bod 1, Článku 6 všetko Zmluvy o vykonaní
reklamy uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o.
dňa 01.12.2017. Taktiež poukázal na dôkazy - fotodokumentáciu, ktorá bola predložená žalobcom, z
ktorej vyplýva, že zobrazené logo žalobcu pozostávalo z obrysu dvoch vrcholov a slovného nápisu
Kameňolomy. Logo bolo umiestnené na pravej a ľavej bočnej strane spojlera motorového vozidla.

Uviedol, že na automobile nebolo samostatne zobrazené obchodné meno žalobcu ani uvedená jeho
činnosť. Nebolo ani preukázané, že by na predmetnom podujatí bola reálne prezentovaná podnikateľská
činnosť žalobcu, jednotlivé produkty žalobcu a jeho služby. Činnosť žalobcu nie je všeobecne známa v
takom rozsahu, že by samotné jeho logo v divákoch evokovalo jeho obchodnú činnosť, a teda by samo
o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch a službách. Predmetné logo nepropaguje
žiadne produkty (tovary ani služby), neporovnáva ich s produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže

teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. Nakoľko samotný zákon o DPH
neobsahuje definíciu reklamných služieb a ani v prípade reklamných služieb neuvádza odvolávku na
žiaden zákonný predpis, vychádza žalovaný rovnako ako správca dane z definície reklamnej služby
podľa rozsudku SD EÚ C-68/92. V prípade pojmu reklamné služby sa jedná o pojem Európskeho
spoločenstva, ktorý musí byť vykladaný jednotne. Preto správca dane podľa žalovaného postupoval

správne, keď aplikoval definovanie reklamných služieb vymedzených v rozsudkoch SD EÚ. Z definície
reklamy v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame je zrejmé, že cieľom reklamy je uplatnenie
produktov na trhu, to znamená nabádanie ku kúpe konkrétne tovaru alebo služby. Tento cieľ uvedenie
len samotného zobrazenia loga žalobcu nenaplnilo. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu odkazujúcu na
zákonodanizpríjmov(§19ods.2písm.k)zákonač.595/2003Z.z.),žalovanýzdôraznil,ževuvedenom

zákonnom ustanovení nie je pojem reklamy definovaný, ale vymedzuje, aké výdavky na reklamu na
považujú za daňové výdavky na účely zákona o dani z príjmov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom
rozsudku SD EÚ C-16/93 nie je žalovanému zrejmé, na čo chcel žalobca týmto rozsudkom poukázať.
Ak to bola skutočnosť, že sa jednalo o poskytnutie služby za odplatu, tak uvedená skutočnosť nebola
spochybnená. Nemá to však vplyv na záver rozhodnutia správcu dane ani žalovaného. Pokiaľ žalobca

poukazoval na stanovisko Finančného riaditeľstva SR žalovaný uviedol, že správca dane v prípade
žalobcu pri posudzovaní predmetného fakturovaného plnenia vychádzal z konkrétne dohodnutých
podmienok a zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný zdôraznil, že žalobca o sebe neuvádza, že
je v pozícii sponzora (uvedenú skutočnosť dokonca popiera) a taktiež žalobcovi neboli poskytnuté
služby propagácie obchodného mena a loga, ale propagované bolo iba jeho logo. Aplikácia uvedeného

stanoviska na prípad žalobcu je preto neopodstatnená. Žalovanému nie je z jeho rozhodovacej činnosti
známy porovnateľný prípad, v ktorom by bolo rozhodnuté odlišne. Skutočnosť vnímania loga pri jeho
umiestnení na pretekársky automobil okom diváka, je podľa názoru veľmi nízka, avšak nebola tou
skutočnosťou, pre ktorú sa žalobcovi odpočítanie dane neuznalo. Žaloba porušil ustanovenie § 49 ods.
2 zákona o DPH, pretože nepreukázal, že predmetné plnenie použil na dodávky vlastných tovarov a

služieb.

5. Podaním zo dňa 02.12.2020 učinil žalobca repliku, v obsahu ktorej uviedol, že nárok na odpočítanie
DPH z predmetnej faktúry je riadne preukázaný a väzba medzi vystavenou faktúrou a Zmluvou o
vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 je nepochybná a nie je sporné, že fakturované reklamné služby

boli spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. ako dodávateľom v skutočnosti žalobcovi dodané. Z
pohľadu žalobcu ide o prísne formalistický prístup žalovaného, nakoľko tak laickej ako aj odbornej
verejnosti je nepochybne už na prvý pohľad zrejmé, že nápis v logu „Kameňolomy“ znamená, že ide o
obchodnú spoločnosť, ktorej obchodné meno resp. jej časť znie „Kameňolomy“. Už zo samotného loga a
obchodného mena žalobcu je zrejmé a nespochybniteľné v akej oblasti žalobca podniká a aké produkty

a služby ponúka, nakoľko už samotné logo a obchodné meno žalobcu obsahuje označenie jediného a
nosného produktu, ktorý žalobca ponúka na trhu, a to slovo kamenivo. Teda logo žalobcu samo o sebe
podávalo dostatočnú informáciu o produktoch žalobcu. Žalovaný síce uvádza, že pojem reklamné služby
slovenský právny poriadok nedefinuje, a preto pri definícii predmetného pojmu vychádza z rozsudku
SD EÚ C-68/92, avšak jeho definíciu neaplikuje na daný skutkový stav. Uvedením obchodného mena

a loga žalobcu na motoristických akciách špecifikovaných v zmluve o vykonaní reklamy, ako aj na
doprovodných motorových vozidlách bola zabezpečená prezentácia žalobcu a jeho podnikateľských
aktivít a tovarov (výrobkov) v podobe kameniva, ako jedného z definičných znakov reklamy v zmysle
vyššie citovaného rozsudku ESD a nie je možné prijať závery žalovaného o tom, že v predmetnej vecinejdeoreklamnéslužby.Žalovanýlenopakovaneuvádza,ževpredmetnejvecinejdeoreklamnéslužby,
ale nedefinuje akú povahu majú služby prijaté žalobcom od dodávateľa. Žalovaný tak na preukázanie
svojho tvrdenia, že nejde o reklamné služby nepredložil žiadny dôkaz v tom smere a neuniesol tak

dôkazné bremeno tvrdenia, ako ani bremeno dôkazu. Žalobca oproti tomu preukázal, že reklama
bola vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti a výrobkov žalobcu a jeho obchodného
mena, súvisela s činnosťou a jej zámerom bolo dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie
príjmov, pričom umiestnenie loga žalobcu na motorových vozidlách určite možno považovať za činnosť,
ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu na trhu. Žalovaný nepreukázal, že by

žalobca ako platiteľ dane prijal reklamné služby na iný účel ako na účel svojho podnikania. Žalobca
zdôraznil s odkazom na úpravu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, že reklama je predvedenie,
prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiacej s obchodnou, podnikateľskou alebo inou
zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. S poukazom na rozsudok SD EÚ C-16/93
chcel žalobca zdôrazniť, že reklamné služby boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca
poskytol dodávateľovi na základe vystavenej faktúry, z ktorej si žalobca zákonným spôsobom uplatnil

odpočítanie dane, čo malo byť zohľadnené tak správcom dane, ako aj žalovaným. Žalobca uviedol, že
trvá na výsluchoch, ktoré navrhol v podanej správnej žalobe a tieto doplnil o návrh na výsluch svedka
- účtovníčky žalobcu pani W. V., pričom navrhovanými výsluchmi má byť preukázané, že služby na
podklade Zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 boli dodané, že išlo o reklamné služby a
nie o služby iného charakteru, že faktúra za reklamné služby bola riadne zaúčtovaná a iné na vec sa

vzťahujúce otázky, ktoré majú byť predmetom dokazovania.

6. K replike žalobcu učinil žalovaný dupliku, v obsahu ktorej zdôraznil, že na automobile nebolo
zobrazené obchodné meno žalobcu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. a ani uvedená jeho
činnosť. Z predmetného loga nie je možné zistiť akej spoločnosti patrí a taktiež žiadnym spôsobom

nepropaguje žiadne produkty (tovary, služby), neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality, nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. Žalovaný
poukázal na Článok II. bod 5 Zmluvy o vykonaní reklamy z 01.12.2017 a zdôraznil, že aj sám žalobca
rozlišuje medzi propagáciou jeho loga, obchodného mena a činnosti. Obsah loga nepôsobí vôbec
tak jednoznačne a presvedčivo ako to prezentuje žalobca. Samotné logo a jeho umiestnenie na

pretekárskom vozidle žalovaný popísal už vo svojom vyjadrení z 30.06.2020.

7. Na pojednávanie vytýčené na termín dňa 29.09.2021 sa žalovaný neustanovil, svoju neprítomnosť
podaním zo dňa 28.09.2021 ospravedlnil a nenavrhol pojednávanie odročiť, v nadväznosti na čo správny
súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného. Žalobca cestou právneho zástupcu na

pojednávaní dňa 29.09.2021 zotrval na svojich vyjadreniach.

8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako aj
postupy,ktorépredchádzaliichvydaniu,vychádzajúcpritomzviazanostižalobnýmibodmivymedzenými
vo včas podanej správnej žalobe s odkazom na úpravu podľa § 183 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Podľa § 191 ods. 1
písm. d), písm. f), ods. 4 SSP rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci žalovanému
na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a
z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v
administratívnom spise.

9. Podľa § 177 ods. 1, ods. 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 63 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov - ďalej ako daňový poriadok: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.Podľa § 74 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak
rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní
ním určenej osobitnej komisie.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú
pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,

odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 49 ods. 2 Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k
31.12.2017 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých

zákonov - ďalej len zákon o reklame: Podľa tohto zákona po a) reklama je predvedenie, prezentácia
alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou
činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu,
b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu
výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním,

Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách: Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame
financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s
cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity

právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie
podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo
poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene

zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách: Tento zákon sa vzťahuje na
a) vysielateľa zriadeného zákonom (ďalej len "vysielateľ na základe zákona"),
b) vysielateľa, ktorý nie je zriadený zákonom a má oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (ďalej len "vysielateľ s licenciou"),
c) vysielateľa prostredníctvom internetu,

d) poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
e) prevádzkovateľa retransmisie.
Tento zákon sa vzťahuje na vysielateľa podľa odseku 1 písm. a) až c) a na poskytovateľa audiovizuálnej
mediálnej služby na požiadanie, ak majú svoje sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej
republike a tu aj prijímajú redakčné rozhodnutia.

Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa
odseku 1 písm. a) až c) alebo poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa
odseku 1 písm. d), ak majú svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko
a) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie,
a ak zamestnávajú v Slovenskej republike podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je

priamo spojená s vysielaním alebo s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to
aj v prípade, že pomer zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo
s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zamestnaných v Slovenskej republike
a v členskom štáte Európskej únie, v ktorom sa prijímajú redakčné rozhodnutia, je približne rovnaký,b) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie
a podstatná časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo s
poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, nie je zamestnaná ani v jednom z týchto

štátov, ak prvýkrát začali svoju činnosť na území Slovenskej republiky a udržiavajú stabilné a účinné
spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky,
c) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v štáte, ktorý nie je členským štátom
Európskej únie, ak v Slovenskej republike zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov, ktorých
pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby

na požiadanie,
d) v inom členskom štáte Európskej únie, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v Slovenskej republike,
ak v Slovenskej republike zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je
priamo spojená s vysielaním alebo poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa
odseku 1 písm. a) až c) alebo poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa

odseku 1 písm. d), na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a ktoré sa nepovažujú za zriadené v členskom štáte
Európskej únie ak využívajú
a) pozemné satelitné stanice na prenos signálu umiestnené v Slovenskej republike na vysielanie,
retransmisiu alebo na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie alebo
b) družicovú kapacitu patriacu Slovenskej republike na vysielanie, retransmisiu alebo na poskytovanie

audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vystavenia faktúry dodávateľom VH
- AUTORACING s.r.o. Zborov nad Bystricou na žalobcu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o.,
za Mostom 1011/43, 031 04 Liptovský Mikuláš, s dňom vyhotovenia 29.12.2017, s dňom dodania

tovaru/služby 29.12.2017, s dátumom splatnosti 12.01.2018 pod č. 102017100, ktorou je fakturované
plnenie uvedené v popise: Propagácia Vašej firmy na reklamnej ploche VH - AUTORACING s.r.o. za
december 2017 v množstve 1, za cenu bez DPH 40.000,- Eur, za cenu s DPH 48.000,- Eur. Ďalej
z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o vykonaní reklamy
medzi objednávateľom KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. a zhotoviteľom VH - AUTORACING

s.r.o. Zborov nad Bystricou zo dňa 01.12.2017, pri vymedzení predmetu zmluvy podľa Článku II.
bod 1, 2, 3, 4 tak, že predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať podľa požiadaviek
objednávateľa reklamu pre objednávateľa - umiestnenie reklamného textu za podmienok dohodnutých
touto zmluvou a záväzok objednávateľa za vykonanie reklamy podľa tejto zmluvy zaplatiť. Reklamný
text bude umiestnený na týchto reklamných podujatiach - Automobilové rally, Preteky automobilov do

vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej republiky a Strednej Európy pre rok 2017 a na
doprovodných motorových vozidlách počas celého roka. Zoznam športových podujatí Majstrovstiev SR
a Strednej Európy pre rok 2017 podľa SAMŠ je uvedený na ich internetovej stránke. Reklamný text
bude umiestnený na motorových vozidlách: Ford Fiesta R5 a na doprovodných motorových vozidlách.
Podľa Článku II. bod 5 zmluvy reklamný text pre účel tejto zmluvy bude zahŕňať propagáciu loga,

obchodného mena a činnosti objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa nasledovne: Na tomto
mieste v písomnom vyhotovení zmluvy nie je uvedený žiaden konkrétny text zmluvy spadajúci do Článku
II bod 5 - poznámka správneho súdu). Podľa Článku IV. bod 1 sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je materializovaná fotodokumentácia v počte listov 4
zachytávajúca motorové vozidlo Honda evidenčné číslo PL Y opatrené rôznymi formami polepov s

rôznymobsahom.TaktiežjesúčasťoupripojenéhoadministratívnehospisujednovyhotovenieCDnosiča
s pripojeným údajom Kameňolomy. V administratívnom spise je písomné vyhotovenie rozhodnutia
správcu dane a žalovaného tak, ako sú v podrobnostiach identifikované v bode 1. a 2. odôvodnenia
tohto rozsudku.

11. Žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou, ktorú správny súd prejednával rešpektujúc
nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a vyhodnocoval
jej dôvodnosť vychádzajúc zo žalobných bodov, ktoré boli obsiahnuté vo včas podanej žalobe. Zo
žalobcom predloženej repliky zohľadnil len argumentáciu, ktorá žalobné body uvedené už vo včas
podanej správnej žalobe dopĺňala alebo rozvíjala, a teda nepredstavovala vymedzenie nových rozporov

rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného so zákonom. Žalobca vo včas podanej žalobe okrem
ďalších námietok smerujúcich k namietaniu už konkrétnych vecných rozporov rozhodnutia správcu
dane a žalovaného so zákonom namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho
nezrozumiteľnosťaprenedostatokdôvodov.Správnysúdsaprimárnezaoberalvyhodnotením námietkynepreskúmateľnosti, nakoľko vo všeobecnej rovine platí, že len v prípade ak rozhodnutie správneho
orgánu spĺňa kvalitatívne a kvantitatívne parametre preskúmateľnosti, a teda je vo vzťahu k nemu
daný atribút preskúmateľnosti, môže správny súd pristúpiť k podstate svojej činnosti, a teda k

vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a k posúdeniu súladu alebo rozporu
preskúmavaného rozhodnutia s príslušnou právnou úpravou. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré
atribút preskúmateľnosti nespĺňa, týmto primárne neumožňuje účastníkovi administratívneho konania
náležitesformulovaťsvojenámietkyvočirozhodnutiuatiežnevytváradostatočnýpriestoranipresprávny
súd podrobiť takéto rozhodnutie vecnému prieskumu zákonnosti.

12. Správny súd konštatuje, že pokiaľ ide o vysporiadanie sa s otázkou ustálenia a vyhodnotenia povahy
plneniadodávateľa-subjektuVH-AUTORACINGs.r.o.-umiestneniazobrazeniaobrysudvochvrcholov
a slovného nápisu Kameňolomy Liptovské Kľačany na motorovom vozidle Ford Fiesta R5, ktoré sa
zúčastnilo športového podujatia a na doprovodných motorových vozidlách, v nadväznosti na úpravu
zákona o DPH a tiež v nadväznosti na špeciálnu právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 147/2001 Z. z.

a zákona č. 308/2000 Z. z. (ktorého úprava § 38 bola žalovaným použitá ako pomôcka pri charakteristike
sponzorstva), absentuje v napadnutom rozhodnutí náležité vysporiadanie sa žalovaného s touto otázkou
(uvedené platí aj pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) a záver žalovaného o vyhodnotení
predmetného plnenia ako sponzoringu a ako sponzorského odkazu je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov.

13. Vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa dva zákonné dôvody jej naplnenia,
a to jednak nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a jednak nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. Prvý zo zákonných dôvodov nepreskúmateľnosti, teda nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť je možné skonštatovať, ak z preskúmavaného rozhodnutia nie je

vôbec zrejmé, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako
bolo rozhodnuté. Tento dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
žalovaného správny súd nevzhliada, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rovnako i z
odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva vymedzenie záveru, ktorý správne orgány vyslovili,
a podľa ktorého predmetné plnenie nie je reklamnou službou ani reklamou, ale sponzoringom resp.

sponzorským odkazom.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu
potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a vychádzajúc

zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu (Článok 46 Ústavy SR). Správny súd
konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vymedzuje dôvody, ktoré viedli k prijatiu jeho
záverov, ktoré dôvody však nespĺňajú atribút dostatočnosti, a teda správny súd konštatuje, že dôvody
rozhodnutia žalovaného hodnotí ako nedostatočné. Rozhodnutie žalovaného je v nadväznosti na
to nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného pre nedostatok dôvodov je dôvodná, a tým je naplnený dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné ako celok a nekonštatuje len parciálnu nedostatočnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia a len čiastočnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Žalovaný okrem prevzatia a stotožnenia sa so závermi správcu dane ohľadom absencie právnej
úpravy inštitútu reklamy a reklamných služieb, ako aj sponzorstva v úprave zákona o DPH a založenia
svojho rozhodnutia na záveroch judikatúry SD EÚ (C-68/92, C-69/92) vo vzťahu k reklamným službám,
pomerne rozsiahlo, avšak bez bližšieho prepojenia s konkrétnymi výsledkami vykonaného dokazovania
(predovšetkým s výsledkami vykonaného dôkazu výsluchom konateľa dodávateľa - svedka pána X. B. a

s predloženou K. o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017), neuvádza vyhodnotenie vykonaných dôkazov
v súlade s dôsledným naplnením zásady voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zásada upravená
v § 3 ods. 3 daňového poriadku teda tak, aby bolo možné na základe takéhoto vyhodnotenia výsledkov
vykonaného dokazovania a v odôvodnení uvedených úvah správneho orgánu pri tomto hodnotení,
spoľahlivo dospieť k záveru o správnosti a o presvedčivosti konštatovania žalovaného, podľa ktorého

predmetné plnenie nebolo reklamou ani reklamnou službou, ale len určitou prezentáciou loga žalobcu
nevypovedajúcou o tovare alebo o službe, ktorú žalobca v rámci jeho podnikateľskej činnosti poskytuje
a neuvádzajúcej žiadne informácie o žalobcovi, a teda touto činnosťou nebolo možné podporiť predaj
produktovžalobcunatrhu,atýmniejepreukázanésplneniepodmienkypodľa§49ods.2zákonaoDPH,teda nie je preukázané, že predmetné plnenie žalobca použil na dodávky vlastných tovarov a služieb, na
účely vlastného podnikania, a teda nie je preukázaná priama a bezprostredná väzba predmetnej služby
na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočet. Tento záver, na ktorom žalovaný založil svoje rozhodnutie

nie je v odôvodnení jeho rozhodnutia dostatočne, a tým preskúmateľne odôvodnený.
Pán X. B. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že spoločnosť KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany,
s.r.o. ho oslovila vo veci poskytnutia reklamných služieb na motoristických podujatiach na základe
odporučenia iného obchodného partnera, a že s objednávateľom KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany,
s.r.o. bola uzavretá Zmluva o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017, v ktorej bolo dohodnuté, že

zhotoviteľ VH - AUTORACING s.r.o. umiestni reklamný text objednávateľa na motorových vozidlách
Ford Fiesta R5 (v roku 2017) a na doprovodných motorových vozidlách, pričom reklamný text bol
umiestnený na reklamných podujatiach - Automobilové rally, Preteky automobilov do vrchu zaradených
do seriálu Majstrovstiev Slovenskej republiky a Strednej Európy pre rok 2017 a zahŕňal propagáciu loga,
obchodného mena a činnosti objednávateľa, podľa požiadaviek objednávateľa. Z predmetnej zmluvy o
vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 vyplýva vymedzenie predmetu tejto zmluvy tak, ako je uvedené

v bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku.

16. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 74 ods. 1 veta prvá v spojení s úpravou podľa §
63 ods. 5 daňového poriadku a skutočnosť, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou
argumentáciou žalobu viažucou sa práve k úprave pojmu reklamy podľa špeciálnej právnej úpravy

vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, ktorá vymedzuje zákonnú definíciu reklamy,
ako inštitútu bezpochyby účelom najbližším reklamným službám, ktoré boli predmetom dohody medzi
daňovým subjektom a jeho dodávateľom, ako to vyplýva z výpovede svedka p. B.. Zároveň správny súd
poukazuje na vymedzenie predmetu podľa Zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej medzi žalobcom
a dodávateľom dňa 01.12.2017, kde je použitý pojem reklama ako záväzok zhotoviteľa (reklama ako

umiestnenie reklamného textu za podmienok dohodnutých v zmluve, pričom reklamný text zahŕňa
propagáciu loga, obchodného mena a činnosti objednávateľa), označenie plnenia svedkom p. B., ktorý
vypovedal o reklamných službách a na vymedzenie fakturovaného plnenia podľa faktúry č. 102017100,
ktorá v popise fakturovaného plnenia uvádza propagáciu žalobcu - jeho firmy na reklamnej ploche
dodávateľa v decembri 2017.

Súčasťou obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je premietnutie úvah, akými bol žalovaný
vedený pri prijatí vyššie konštatovaného záveru, na ktorom založil svoje rozhodnutie a či sa vôbec
dôsledne zaoberal a hodnotil z pohľadu správneho súdu relevantnou otázkou vzťahu pojmu reklama
podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame a pojmu

reklamné služby podľa záverov správcom dane i žalovaným označených rozsudkov SD EÚ C-68/92
a C-69/92 a z akého konkrétneho právneho rámca vzťahujúceho sa na žalobcu vychádzal pri závere
o vyhodnotení plnenia ako sponzoringu alebo sponzorského odkazu. Správny súd osobitne uvádza,
že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje vymedzenie právneho rámca definičných znakov
sponzorského odkazu, ktorý právny rámec by bol spôsobilým základom pre záver o vyhodnotení

predmetného plnenia ako sponzorského odkazu. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je
dostatočne zdôvodnené použitie úpravy zákona č. 308/2000 Z. z. ako pomôcky výlučne len vo vzťahu
k charakteristike sponzorstva pri súčasnej existencii právnej úpravy podľa tohto právneho predpisu i vo
vzťahu k pojmu reklama (§ 32 zákona č. 308/2000Z. z.) a tiež vo vzťahu k úprave pojmu sponzorstvo i v
inejprávnejúpravenapríkladpodľa§50zákonač.440/2015Z.z.ošporte.Uvedenýnedostatokdôvodov

napadnutého rozhodnutia neumožňuje potom správnemu súdu vyhodnotiť námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci, k vecnému vyhodnoteniu ktorej námietky nesprávneho právneho posúdenia
by mal správny súd priestor pristúpiť len pokiaľ rozhodnutie žalovaného vymedzovalo jeho úvahy, ktoré
v zmysle uvedeného v jeho odôvodnení absentujú.

17. Správny súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu zároveň konštatuje, že jeho odôvodnenie
vôbec nereaguje na odvolacie námietky žalobcu o neprimeranom zaťažení žalobcu produkovať dôkazy
o zvýšenom dopyte po produkte žalobcu alebo o získaní nových obchodných partnerov, všetko ako
dôsledkov reklamy a v tejto súvislosti na namietané narušenie zásady neutrality DPH (žalovaný
nepremietol východiská hodnotenia námietky o porušení zásady neutrality do odôvodnenia svojho

rozhodnutia a na túto odvolaciu námietku žalobcu vôbec nereagoval). Na tomto mieste odôvodnenia
správny súd poukazuje na závery predovšetkým podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/64/2016 zo
dňa 06.03.2018, podľa ktorých (bod. 31 odôvodnenia): Viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr
za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť meraťvýlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným
zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu.
Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne

viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom
odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo
nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej
má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb,
ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.

Správny súd k uvedenému rozsudku NS SR podotýka, že išlo o vec týkajúcu sa vrátenia nadmerného
odpočtu DPH. I v nadväznosti na citované závery rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/64/2016 správny
súd konštatuje, že žalovaný nereagoval ani na odvolaciu námietku žalobcu o nemožnosti preukázať,
či tržby žalobcu (nemalé zisky) boli dôsledkom uvedeného plnenia od dodávateľa alebo nie. Práve
absenciadôslednéhovyhodnotenianemožnostipreukázaniazostranydaňovéhosubjektu,čitržby,ktoré
po realizácii predmetného plnenia žalobca dosahoval boli dôsledkom reklamy od dodávateľa alebo nie,

priamo súvisí s prijatým záverom o nesplnení zákonnej požiadavky vyplývajúcej z úpravy § 49 ods. 2
zákona o DPH, práve na ktorom konštatovaní žalovaný založil svoje rozhodnutie, a ktorý záver nie je
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnený.

18. Správny súd podporne a v záujme zachovania princípu právnej istoty, ktorý v súvislosti s

rozhodovaním vecí majúcich rovnaký alebo podobný skutkový základ vyžaduje rovnaké rozhodovanie,
čím dochádza k naplneniu princípu právnej istoty, poukazuje na závery podľa rozsudku Krajského
súdu Žilina vo veci sp. zn. 30S/51/2020, ktorá má obdobné skutkové východisko, a v ktorej veci
správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1
písm. f) a d) SSP. Dôvod pre aplikáciu úpravy podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP vzhliadol v absencii

možnosti účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, ktorý tvorili aj
doposiaľ do úradného jazyka účastníka konania nepreložené rozhodnutia SD EÚ, na ktorých správca
dane i žalovaný založili svoje závery (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-68/92 a C-69/92), z ktorých
ani jeden netvorí súčasť správnemu súdu predloženého administratívneho spisu. V dôsledku toho
došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, konkrétne nebolo žalobcovi umožnené ako

účastníkovi administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia tvoreným označenými
rozsudkami SD EÚ, vo vzťahu ku ktorým nie je možné z dôvodu absencie ich preloženia do slovenského
jazyka bez ďalšieho predpokladať a ani spravodlivo požadovať znalosť ich obsahu, „znalosť práva“ a
pokiaľ z nich správny orgán vychádzal v otázke definície reklamných služieb mali v úradne overenom
preklade tvoriť súčasť obsahu administratívneho spisu, čo splnené nebolo. Táto skutočnosť zakladajúca

dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP (teda z dôvodu, že správny
orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym
spisom alebo v ňom nemá oporu), je spôsobilá zohľadnenia i bez jej namietania žalobcom práve preto,
že zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
Uvedené je možné považovať za naplnené v celom rozsahu, a teda i pokiaľ ide absenciu vznesenia

námietky žalobcom v tejto veci v uvedenom smere i v pomeroch prejednávanej veci a odôvodňuje to
zrušenie napadnutého rozhodnutia aj podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Správny súd podotýka, že prijatiu
tohto záveru správnym súdom i v prejednávanej veci nebráni vzhľadom na základ konštatovaného
dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP - porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces ani správnym súdom v tejto veci zároveň konštatovaný dôvod pre zrušenie

rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. d) SSP - teda pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov, nakoľko i tento dôvod má za dôsledok porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces.

19. Pri skonštatovaní vyššie vymedzených dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.

1, písm. d), písm. f) SSP, nemal správny súd vytvorený priestor na hodnotenie ostatných žalobných
bodov a vecných námietok nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a správcu dane. Zároveň pri
konštatovaní uvedených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nebolo dôvodné vykonávanie
žalobcom navrhnutých dôkazov (návrh na pripojenie spisov iných správcov daní, metodického pokynu,
výsluchu X. B. - konateľa dodávateľa a W. V. - účtovníčky žalobcu). Vo vzťahu k dôkazným

návrhom žalobcu zároveň správny súd poznamenáva, že pre správny súd je podľa § 135 ods. 1
SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je
správny súd viazaný. Rovnako neboli v tejto veci naplnené podmienky podľa § 119, § 120 SSP pre
vykonanie dokazovania nevyhnutného pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného respektívepre vykonanie dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie správneho súdu vo veci a nešlo ani o
rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f) i) a j) SSP.
20. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vychádzať zo záväzných právnych názorov vyslovených

správnym súdom v odôvodnení tohto rozsudku, ktorými je žalovaný viazaný a odstrániť vytýkané
nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré tvorí s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa jeden
celok a za splnenia zákonných podmienok vydať vo veci nové rozhodnutie, ktoré bude spĺňať atribút
preskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu v danom prípade ustaľujúce povahu predmetného plnenia, vrátane vymedzenia

relevantného právneho rámca po náležitom vysporiadaní sa s relevantnou argumentáciou žalobcu
prednesenou v odvolaní a majúce oporu v administratívnom spise pokiaľ ide o skutkový stav, ktorý je
jeho základom, je predpokladom zákonného rozhodnutia v prejednávanej veci.

21. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

22. Súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na čo je účastníkom v tejto veci
úspešným v celom rozsahu (a to napriek rozhodnutiu o zrušení len rozhodnutia žalovaného a nie aj
rozhodnutia správcu dane) žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu

dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote

do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.