Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225785
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117225785.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: KONEX elektro, spol. s
r.o., Rastislavova 7, 040 01 Košice, IČO: 31 680 569, zastúpený: JUDr. Andrea Balážová, advokátka,
Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému: MACAN s.r.o., Kováčska 19, 040 01 Košice, IČO: 51
053 152, zastúpený: JUDr. Milan Okajček, advokát, Žriedlová 3, 040 01 Košice, o odporovanie právneho

úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/123/2017-130 zo dňa
20. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudokOkresnéhosúduKošiceIč.k.33Cb/123/2017-130zodňa 20.
januára 2020 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Vyhlásenie o nepeňažnom vklade do spoločnosti

MACANs.r.o.,Kováčska19,04001Košice,IČO:51053152,zapísanejvobchodnomregistriOkresného
súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 42116/V zo dňa 2.8.2017, registrované Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom pod V 11316/2017 dňa
15.11.2017 je voči žalobcovi neúčinné. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 13.12.2017 domáhal, aby súd určil, že Vyhlásenie o nepeňažnom vklade do spoločnosti
MACANs.r.o.,Kováčska19,04001Košice,IČO:51053152,zapísanejvobchodnomregistriOkresného
súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 42116/V zo dňa 2.8.2017, registrované Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom pod V 11316/2017 dňa 15.11.2017 je

voči žalobcovi neúčinné. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi - spoločnosti AKOR
s.r.o., Werferova 1, Košice, IČO: 46 175 610 vymáhateľné peňažné pohľadávky po lehote splatnosti v
celkovej výške 127.497,83 eur. Žalobca dlžníka písomne vyzval 29.11.2017 na úhradu tejto peňažnej
pohľadávky. Následne žalobca zistil, že dlžník AKOR s.r.o. sa zbavil svojho bonitného majetku a to
právnym úkonom - Vyhlásením o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017 do spoločnosti MACAN s.r.o.,
teda do spoločnosti žalovaného, čo bolo zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom

Košice pod č. V11316/17 dňa 15.11.2017, ktorým dlžník AKOR s.r.o. previedol všetok svoj nehnuteľný
majetok do spoločnosti žalovaného. Na základe tohto právneho úkonu - Vyhlásenie o nepeňažnom
vklade, sa stal výlučným vlastníkom majetku dlžníka AKOR s.r.o. žalovaný a to nehnuteľnosti - bytu
č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu Pod Šiancom 1, Košice, zapísaného na LV
č. XXXXX vrátane príslušenstva a priľahlých pozemkov a nebytového priestoru zapísaného na LV č.
XXXXX a priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX N. XXXXX, obec Košice - Sever, LV č.

XXXXX N. Č.. XXXXX, katastrálne územie Košice Severné mesto. Žalobca uviedol, že týmto právnym
úkonom jeho dlžník - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. zmenšil svoj majetok tak, že exekúcia by bolavočinemunemožná,čímukrátiluspokojeniežalobcovejvymáhateľnejpohľadávkyapretojetentoprávny
úkon dlžníka podľa § 42a ods. 4 písm. c) Občianskeho zákonníka odporovateľným právnym úkonom.
Bol urobený v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou v ktorej má dlžník

majetkovú účasť aspoň 10 % v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu. Spoločnosť AKOR s.r.o. ako
dlžník má väčšinovú majetkovú účasť v žalovanej obchodnej spoločnosti v rozsahu najmenej 99 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť,

pretožežalobcanepreukázaldôvodnosťžalobyaninaplneniezákonnýchpredpokladovodporovateľnosti
právneho úkonu proti žalovanému a nepreukázal, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou
voči dlžníkovi v rozsahu 127.497,83 eur. Ďalej uviedol, že predmetným právnym úkonom nedošlo k
zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a to tak, aby to ukracovalo
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, pretože dlžník vlastní ešte taký majetok, ktorý sám o
sebe postačuje na to, aby bola uspokojená pohľadávka žalobcu. Taktiež tento právny úkon nie je

odporovateľný z toho dôvodu, že na základe napadnutého Vyhlásenia o nepeňažnom vklade sa nezbavil
dlžník AKOR s.r.o. svojho majetku, došlo iba k zmene podoby majetku dlžníka keď za nehnuteľnosti
ako vložený obchodný podiel do majetku žalovaného, získal odplatu za tento obchodný podiel vo výške
93.700,00 eur a táto suma vložených nehnuteľností do majetku žalovaného bola určená znaleckým
posudkom. Z predmetného Vyhlásenia vyplýva, že predmetný nepeňažný vklad dlžníka AKOR s.r.o.

do základného imania žalovaného sa na záväzok dlžníka na vklad započítava v peňažnej sume
93.700,00 eur. To znamená, že dlžník žalobcu AKOR s.r.o. za vloženie nepeňažného vkladu do majetku
žalovaného získal protihodnotu v podobe obchodného podielu, ktorý svojou hodnotou zodpovedal
hodnote nepeňažného vkladu. Preto nemožno tvrdiť, že týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka, čo je podmienkou pre úspešnosť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení predložil súdu právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 6Up/36/2018 zo dňa 22.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.2.2018, ktorým
preukázal, že na strane žalobcu je vymáhateľná pohľadávka voči dlžníkovi AKOR s.r.o. Žalobca ďalej

uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť AKOR s.r.o. ako dlžník žalobcu v
zastúpení Ing. B. B. a Ing. G. U. dňa 2.8.2017 založili spoločnosť MACAN s.r.o., ktorá vznikla 15.8.2017.
Následne spoločnosť AKOR s.r.o. vložila do spoločnosti MACAN s.r.o. nepeňažný vklad - predmetné
nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti AKOR s.r.o., ktorých hodnota podľa znaleckého posudku bola
93.700,00 eur. Týmto úkonom sa spoločnosť s.r.o. bezodplatne bez protiplnenia zbavila majetku podľa

znaleckej ceny. Kataster nehnuteľnosti zapísal tento prevod nehnuteľnosti zo spoločnosti AKOR s.r.o.
na spoločnosť MACAN s.r.o. Skôr ako došlo k zápisu tohto vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
spoločnosť MACAN s.r.o. sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti MACAN s.r.o., ktoré schválilo
zmenu spoločenskej zmluvy k absolútnej nevýhodnosti voči väčšinovému spoločníkovi spoločnosti
AKOR s.r.o., ktorou došlo k určeniu výšky vyrovnacieho podielu spoločníka. Teda, ak by spoločnosť

AKOR s.r.o. vystúpila zo spoločnosti so zmluvou predpokladaných dôvodov, jeho vyrovnací podiel by
bol v sume 2.000,00 eur, pričom vklad spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MACAN bol 93.700,00
eur. Len pár dní neskôr dňa 6.11.2017 ešte pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného do katastra
nehnuteľnosti, sa konalo ďalšie valné zhromaždenie spoločnosti MACAN s.r.o., ktoré schválilo prevod
celého obchodného podielu spoločnosti AKOR s.r.o. v zastúpení Ing. B. B. na spoločníka Ing. G. U.,

ktorý sa stal jediným spoločníkom spoločnosti MACAN s.r.o. V ten istý deň došlo k podpisu zmluvy o
prevode obchodného podielu medzi spoločnosťou AKOR s.r.o. a Ing. G. U., pričom v tejto zmluve nie je
určená cena za ktorú Ing. U. kupuje obchodný podiel spoločníka AKOR s.r.o. Žalobca je presvedčený,
že Ing. U. nikdy za prevod tohto obchodného podielu zo spoločnosti AKOR na seba nezaplatil, vzhľadom
na to, že prevod vlastníctva nehnuteľnosti zo spoločnosti AKOR na žalovaného - MACAN s.r.o. nebol

zapísanývčasekonaniavalnéhozhromaždeniavkatastrinehnuteľnosti.Toznamená,ževtomčaseešte
spoločnosť MACAN s.r.o. nevlastnila nehnuteľnosť a teda vklad spoločníka AKOR s.r.o. nebol splatený,
keďže išlo o nepeňažný vklad, ktorým bola schválená zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti
AKOR s.r.o. na Ing. G. U.. K takémuto zápisu došlo v obchodnom registri až 9.2.2018. Ďalej žalobca
na pojednávaní uviedol, že dlžník - AKOR s.r.o. sa postupne zbavoval svojho majetku nielen prevodom

predmetných nehnuteľností, ale aj hnuteľných vecí a to tak, že v súčasnosti nemá žiaden majetok tak
ako to zistil súdny exekútor, na ktorého sa obrátil žalobca s vymáhaním jeho vymáhateľnej pohľadávky
voči dlžníkovi AKOR s.r.o. V súčasnosti je na Okresnom súde Košice I ako registrovom súde začaté
konanie o zrušenie tejto spoločnosti vzhľadom na nemajetnosť spoločnosti AKOR s.r.o.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 42a ods. 1, ods. 4 písm. c), d), § 42b ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú odporovateľnosť právnych úkonov.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
pretože žalovaný na základe napadnutého právneho úkonu - Vyhlásenia o

nepeňažnom vklade dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MACAN s.r.o.
sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti AKOR s.r.o. Vyplýva
to z vyhlásenia o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017 a z listov vlastníctva, na ktorých sú evidované
predmetné nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že došlo k
naplneniu zákonných predpokladov domáhania sa odporovateľnosti predmetného právneho úkonu proti
žalovanému, pretože žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi AKOR s.r.o. v celkovej výške

127.497,83 eur, čo vyplýva z právoplatného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica sp. zn. 6 Up/36/2018.

7. Súd prvej inštancie ďalej mal v konaní za preukázané, že dlžník žalobcu - spoločnosť AKOR s.r.o. sa

postupne svojimi úkonmi zbavoval svojho majetku a to úkonom - vložením nehnuteľnosti zo základného
imania spoločnosti MACAN s.r.o. vo výške 93.700,00 eur a následným predajom tohto obchodného
podieluzanepreukázanú„žiadnu“finančnúodplatu,ďalejpredajomhnuteľnýchvecí-motorky,osobného
motorového vozidla, aj týmito právnymi úkonmi sa dlžník zbavoval svojho majetku tak, že exekúcia na
vymoženie predmetnej pohľadávky žalobcu voči nemu je nemožná. Súd prvej inštancie vychádzal z

vyjadrenia súdneho exekútora, ktorý zistil, že spoločnosť AKOR s.r.o. nevlastní žiaden majetok, ktorý by
moholbyťpostihnutýexekúciou.NaOkresnomsúdeKošiceIakonaregistrovomsúdesazačalokonanie
o zrušenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a v tomto konaní nebol zistený zatiaľ žiaden majetok a
je predpoklad, že spoločnosť bude zrušená bez likvidácie. Tým je preukázané, že dlžník AKOR s.r.o.
ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.

8. Ďalej súd prvej inštancie zistil z registrového spisu vedeného Okresným súdom Košice I, že
spoločnosť AKOR s.r.o. v zastúpení Ing. B. B. a Ing. G. U. dňa 2.8.2017 založili spoločnosť MACAN
s.r.o., ktorá vznikla dňa 15.8.2017 s nepeňažným vkladom - nehnuteľnosťami spoločnosti AKOR

s.r.o. v jej vlastníctve s hodnotou podľa znaleckého posudku 93.700,00 eur. Okresný úrad Košice -
katastrálny odbor zapísal prevod nehnuteľností na spoločnosť MACAN s.r.o. dňa 15.11.2017 pod č.
V 11316/2017 a spoločnosť AKOR s.r.o. sa stala väčšinovým vlastníkom v spoločnosti žalovaného v
podiele 93700/95000 a Ing. G. U. menšinovým v podiele 1300/95000.

9. Zo zmeny spoločenskej zmluvy žalovaného schválenej dňa 26.10.2017 je zrejmé, že došlo k zmene
v určení výšky vyrovnacieho podielu spoločníka tak, že pokiaľ by spoločník AKOR s.r.o. vystúpil zo
spoločnosti so zmluvou predpokladaných dôvodov, jeho vyrovnací podiel by bol len v sume 2.000,00 eur,
pričom vklad spoločníka AKOR s.r.o. v spoločnosti žalovaného bol 93.700,00 eur,

čo je podstatný finančný rozdiel. Súd sa tu stotožnil s tvrdením žalobcu, že takáto zmena spoločenskej
zmluvy predstavuje zjavne finančnú nevýhodnosť voči väčšinovému spoločníkovi spoločnosti AKOR
s.r.o. a to aj s ohľadom na to, že k jej schváleniu došlo na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného
skôr ako došlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda pred 15.11.2017.

10. Z ďalšieho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 6.11.2017 mal súd za
preukázané, že znovu pred zápisom vlastníctva v katastri dňa 15.11.2017 došlo ku schváleniu prevodu
celého obchodného podielu spoločníka AKOR s.r.o. na spoločníka Ing. G. U., ktorý sa stal jediným
spoločníkom spoločnosti žalovaného, pričom v tejto zmluve nie je určená cena, za ktorú Ing. U. kupuje

obchodný podiel spoločníka AKOR s.r.o. V konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť AKOR s.r.o.
mala vyplatené nejaké peniaze za tento prevádzaný obchodný podiel.11.Súdprvejinštancietakdospelkzáveru,žeprvýmvalnýmzhromaždenímžalovanéhodňa26.10.2017
sa podstatne zmenšil majetok spoločnosti AKOR s.r.o. a druhým valným zhromaždením spoločnosti
žalovaného dňa 6.11.2017 došlo k prevodu celého majetku spoločnosti AKOR s.r.o. v spoločnosti

žalovaného na spoločníka Ing. G. U. a v konaní nebolo preukázané, že by došlo k odplatnému prevodu
tohto obchodného podielu na Ing. U., pretože v zmluve o prevode obchodného podielu nie je určená
cena. Z toho teda nevyplýva, aby spoločnosť AKOR s.r.o. na základe tohto prevodu obchodného podielu
disponovala finančným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku žalobcu.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že aj z ďalších právnych úkonov dlžníka AKOR s.r.o. je nepochybné,
že sa postupne zbavoval svojho majetku, pretože v súčasnosti nevlastní už žiaden majetok a exekučné
konanie podľa vyjadrenia súdneho exekútora bude zastavené a následne to bude mať za následok
zrušenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. ako dlžníka žalobcu bez likvidácie.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že predmetným právnym úkonom
nemohlo dôjsť ani nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože nemožno súhlasiť
s tým, že dlžník - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. nadobudla ako protiplnenie obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti žalovaného zodpovedajúcej hodnote predmetných nehnuteľností vo výške

93.700,00 eur, keďže následne obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. svoj obchodný podiel predala Ing. U. a
pri prevode tohto obchodného podielu nebol preukázaný jeho odpredaj za odplatu. Preto je nepochybné,
že dlžník AKOR s.r.o. týmto úkonom len zmenšil svoj majetok, resp. znížil ho na žiadnu hodnotu. Zmenšil
ho vkladom nehnuteľnosti zo základného imania žalovaného a následne znížil ho odpredajom pre Ing.
U. za žiadnu hodnotu. Ďalšie úkony dlžníka AKOR s.r.o. - predajom motorky, osobného motorového

vozidla svedčia o tom, že spoločnosť AKOR s.r.o. naďalej zmenšovala svoj majetok tak, že v súčasnosti
už nevlastní žiaden majetok, exekúcia sa stala nemožná a vedie sa konanie na registrovom súde o
zrušení spoločnosti AKOR s.r.o. Preto súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a preto vyhovel
žalobe o určenie odporovateľnosti predmetného právneho úkonu.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
odvolanie podáva z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že aj keď žalobca v konaní najprv nepreukázal

existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi AKOR s.r.o., v priebehu konania toto
preukázal, preto spornou zostala ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je
ukrátenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že už v konaní na súde prvej inštancie
tvrdil, že nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ak sa
síce zmenšil majetok jeho dlžníka, avšak dlžník vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe stačí na to, aby sa

znehoveriteľuspokojil.Totovyplývaajzkonštantnejrozhodovacejpraxesúdov.Vprejednávanejvecina
jednej strane síce dlžník žalobcu AKOR s.r.o. na základe napádaného Vyhlásenia o nepeňažnom vklade
„prišiel“ o vlastnícke právo k predmetnému nehnuteľnému majetku, avšak na druhej strane nadobudol
do svojho vlastníctva ako protihodnotu obchodný podiel zodpovedajúci práve hodnote predmetných
nehnuteľností, „de facto“ došlo aj k zmene podoby aktív dlžníka bez akéhokoľvek úbytku na ich strane.

Žalobca v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka ocenil nepeňažný vklad obchodnej
spoločnosti AKOR, s.r.o., ktorý vkladala do obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. a bol ocenený na
sumu 93.700,00 eur. Spoločenská zmluva, ktorou došlo k založeniu žalovaného, ako aj napádané
Vyhlásenie o nepeňažnom vklade určujú, že predmetný nepeňažný vklad dlžníka do základného
imania žalovaného sa na záväzok dlžníka na vklad započítava v peňažnej sume 93.700,00 eur. Z

toho vyplýva, že za tento svoj nepeňažný vklad AKOR s.r.o. ako dlžník získal protihodnotu v podobe
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného - MACAN s.r.o. a táto hodnota zodpovedala
práve hodnote nepeňažného vkladu 93.700,00 eur. Nie je možné preto tvrdiť, že nešlo o ekvivalentný
právny úkon a že ním došlo k zmenšeniu majetku dlžníka AKOR s.r.o. Žalobca nikdy v konanínespochybnil uvedenú hodnotu obchodného podielu 93.700,00 eur, ktorú získal AKOR s.r.o. na základe
napadaného Vyhlásenia. Ďalej žalovaný uviedol, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa nemôže preto dôjsť, ak sa síce zmenší jeho majetok, avšak dlžník napriek odporovanému

právnemu úkonu a ďalším svojím dlhom, vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe stačí na to, aby
sa z neho veriteľ uspokojil. Dlžník žalobcu - AKOR s.r.o. získal za nepeňažný vklad obvyklú cenu a
bola mu za tento nepeňažný vklad poskytnutá rovnocenná náhrada. Ďalej žalovaný uviedol, že súd
prvej inštancie podľa ustálenej judikatúry nepostupoval správne v tom, že neposudzoval rozhodujúci
okamih pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt.

Týmto rozhodujúcim momentom je účinnosť napadaného právneho úkonu. Preto súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď neposudzoval hodnotu majetku dlžníka v čase účinnosti
odporovaného Vyhlásenia o nepeňažnom vklade, ale ako východiskové bral do úvahy neskoršie a
následné úkony dlžníka, na základe čoho uzavrel, že dlžník postupne svojimi úkonmi a to vložením
nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti MACAN s.r.o. a následne predajom jeho obchodného
podielu za nepreukázané žiadnu finančnú odplatu a ďalej predajom hnuteľných vecí - motorky a

osobného motorového vozidla zmenšoval svoj majetok, tak, že exekúcia by bola voči dlžníkovi nemožná.
Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie tak nesprávne rozšíril predmet konania aj o ďalší majetok
a to motorku a motorové vozidlo, ktoré neboli vymedzené žalobcom v žalobe. Žalovaný uviedol, že
opakovane počas celého konania pred súdom prvej inštancie uvádzal, že úkony dlžníka, ktoré dlžník
realizoval až následne po účinnosti odporovaného vyhlásenia o nepeňažnom vklade, nie sú relevantné

pre posúdenie aká bola hodnota majetku dlžníka v čase účinnosti odporovaného vyhlásenia. Dlžník
realizoval ďalšie úkony až následne a to v čase keď stále vlastnil majetok, predovšetkým predmetný
obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného. Preto žalobca mal reálnu možnosť uspokojiť
sa z obchodného podielu dlžníka AKOR s.r.o. v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorý AKOR
s.r.o. nadobudol ako protihodnotu za vkladané nehnuteľnosti a to minimálne do nadobudnutia účinkov

následného prevodu tohto obchodného podielu, teda do 9. januára 2018. To znamená, že dlžník v
čase účinnosti predmetného právneho úkonu získal ekvivalentnú náhradu vo forme obchodného podielu
za znaleckú cenu. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posudzoval aj následné právne úkony
po okamihu rozhodujúcom pre posúdenia hodnoty majetku dlžníka vo vzťahu k možnému ukráteniu
žalobcu.Súdprvejinštancietaknesprávneustálil,žedlžníkvsúčasnostinevlastnímajetokpostihnuteľný

exekúciou, avšak toto posúdenie sa má vzťahovať na okamih účinnosti odporovaného vyhlásenia. Preto
žalovaný je toho názoru, že odporovaným vyhlásením nedošlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu a záver
súdu prvej inštancie nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a to aj v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia predmetu sporu. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalobca nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, odvolanie mu bolo doručené 14.4.2020.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

18. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil

neúčinnosťou napadnutý právny úkon - Vyhlásenie o nepeňažnom vklade v tom, že týmto právnym
úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi AKOR s.r.o. vo výške
127.497,83 eur v čase účinnosti tohto právneho úkonu 15.11.2017. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že
týmto právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka AKOR s.r.o., ale iba k zmene formy
majetku, keď namiesto vložených nehnuteľnosti do majetku obchodnej spoločnosti žalovaného ako

nepeňažného vkladu, dlžník žalobcu - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. získal obchodný podiel v
spoločnosti žalovaného, rovnajúci sa cene 93.700,00 eur, ktorá bola určená znaleckým posudkom, teda
išlo o ekvivalentnú cenu nepeňažného vkladu.19. Odvolací súd k zákonným predpokladom uplatnenia práva odporovať právnym úkonom tak ako sú
vymedzené v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka udáva, že odporovať možno právnemu
úkonu, ak žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi a ak predmetným právnym úkonom

dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi. K úspešnému uplatneniu
odporovacieho práva nepostačuje iba hrozba ukrátenia veriteľa, musí ísť o právny úkon uskutočnený
a účinný.

20. V prejednávanom spore žalobca v žalobe aj v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že bol
ukrátený na svojich právach veriteľa a to v dosiahnutí uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky
voči dlžníkovi AKOR s.r.o. následným úkonom žalovaného AKOR s.r.o. a to zmenou spoločenskej
zmluvy žalovanej obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o., ktorá sa uskutočnila na valnom zhromaždení
žalovaného dňa 26.10.2017 a následným právnym úkonom a to rozhodnutím žalovaného na ďalšom
valnom zhromaždení dňa 6.11.2017, ktoré schválilo prevod celého obchodného podielu spoločníka

AKOR s.r.o. v zastúpení Ing. B. B. na spoločníka žalovaného Ing. G. U., ktorý sa stal jediným
spoločníkom spoločnosti žalovaného. Žalobca bol presvedčený, že Ing. U. nikdy za prevod tohto
obchodného podielu žalovanému nezaplatil. To znamená, že žalobca v tomto konaní za ukracujúci
právny úkon nepovažuje samotné Vyhlásenie o nepeňažnom vklade dlžníka AKOR s.r.o. do spoločnosti
žalovaného, ale až následné právne úkony a to súhlas svojho dlžníka AKOR s.r.o. so zmenou

spoločenskej zmluvy žalovaného a následný prevod obchodného podielu svojho dlžníka AKOR s.r.o. u
žalovaného na ďalšieho spoločníka žalovaného Ing. G.N. U. za neurčitú cenu.

21. Podľa judikatúry súdov v Slovenskej republiku, aj pri ekvivalentnom právnom úkone, ak sa zmení

skladba majetku dlžníka, môže dôjsť k ukráteniu veriteľa, aj keď nedošlo odporovateľnosťou napadaným
právnym úkonom k zmenšeniu majetku dlžníka. Postavenie veriteľa z hľadiska jeho právnej istoty pre
uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi sa môže oslabiť, ak dlžník namiesto nehnuteľného majetku
získa napadnutým právnym úkonom ekvivalentné peňažné plnenie a to napríklad aj uložením svojho
majetku ako nepeňažného vkladu do majetku obchodnej spoločnosti za hodnotu nepeňažného vkladu

určenú znaleckým posudkom podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.

22. Predmetom tohto konania je posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu - Vyhlásenia o
nepeňažnom vklade dlžníka do obchodnej spoločnosti žalovaného za znaleckú cenu. Toto v konaní

sporné nebolo. Nebolo však preukázané, či tento právny úkon za ekvivalentné plnenie, ktorým nedošlo
k zmenšeniu majetku obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. ako dlžníka žalobcu, mohol oslabiť vymoženie
pohľadávky žalobcu voči tomuto dlžníkovi. Súd prvej inštancie toto v konaní neskúmal.

23. Súd prvej inštancie v podstate založil rozhodnutie o neúčinnosti predmetného právneho úkonu
na tvrdení žalobcu, že k právnemu úkonu - Vyhláseniu o nepeňažnom vklade pristúpili ďalšie právne
úkony, ktoré viedli k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Odvolací súd k tomu udáva, že
možnosť odporovať nadväzujúcim právnym úkonom podľa slovenskej právnej teórie nie je jednoznačne
vymedzená, aj keď z formulácie ustanovenia § 42a a § 42b Občianskeho

zákonníka, z jeho jazykového výkladu by mohlo vyplývať, že ukracujúcim právnym úkonom by mohol
byť iba „právny úkon“, nie „právne úkony“. Takýto výklad však by bol popieraním účelu právnej normy o
odporovateľnosti právneho úkonu a to je ochrana veriteľa pred ukracujúcimi právnymi úkonmi dlžníka.
Pretovsúladesúčelomtýchtoprávnychnoriemoodporovateľnostiprávnehoúkonujepotrebnévykladať
ustanovenie § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka tak, že ukracujúcim právnym úkonom nie je iba

jeden právny úkon, ale aj sled viacerých na seba nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré majú jeden cieľ
dlžníka a to ukrátiť svojho veriteľa. Je to tak v prípade, že uskutočnením posledného z týchto právnych
úkonov sa naplní úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, aj z obsahu žaloby, že žalobca v konaní napadol
odporovateľnosťou iba prvý právny úkon žalobcovho dlžníka - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a to
jeho Vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017. Súd prvej inštancie neposudzoval neúčinnosť
tohto právneho úkonu správne. Neuviedol, že ide o neúčinný právny úkon z toho dôvodu, že bydlžník žalobca - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. neprijala za tento právny úkon - Vyhlásenie o
nepeňažnom vklade primerané protiplnenia 93.700,00 eur, ak táto výška hodnoty nepeňažného vkladu
bola preukázaná znaleckým posudkom v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka,

ktorý ukladá povinnosť nepeňažný vklad do spoločnosti ohodnotiť znaleckým posudkom.

25. Súd prvej inštancie neúčinnosť napadnutého právneho úkonu - Vyhlásenie
o nepeňažnom vklade vyvodil nie z tohto právneho úkonu, ale až z následných právnych úkonov

žalobcovho dlžníka AKOR s.r.o. a to z prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o.
v obchodnej spoločnosti žalovaného na spoločníka žalovaného Ing. G. U. bez primeraného protiplnenia,
resp. bez odplaty, odôvodňujúc to tým, že nebolo v konaní preukázané, že by obchodná spoločnosť
AKOR s.r.o. ako dlžník žalobcu za tento prevod obchodného podielu získala odplatu.

26. Odvolací súd však k tomu udáva, že predmetom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu
neboli následné právne úkony dlžníka žalobcu a to zmena spoločenskej zmluvy žalovaného ani prevod
obchodného podielu obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. na jeho ďalšieho spoločníka Ing. G. U..
Predmetom žaloby bolo určenie neúčinnosti prvého právneho úkonu a to Vyhlásenie o nepeňažnom
vklade. Súd aj v prípade, že k ukráteniu veriteľa dôjde radom po sebe nasledujúcich právnych úkonov,

nemôže posudzovať z hľadiska odporovateľnosti nasledujúce právne úkony, ak tieto neboli predmetom
žaloby. Ak ide o rad právnych úkonov zväčša až posledný právny úkon je tým, ktorým dôjde k sťaženiu
uspokojenia pohľadávky veriteľa.

27.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žesúdprvejinštancie,ktorývyhovelžalobeaurčil,žeVyhlásenie
o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti žalovaného je neúčinným
právnym úkonom, nerozhodol správne, pretože nevyvodil odporovateľnosť tohto právneho úkonu z tohto
samotného právneho úkonu, ale až z nasledujúcich právnych úkonov vykonaných po tomto právnom
úkone a to najmä z prevodu obchodného podielu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. na spoločníka žalovaného

Ing. G. U..

28. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci o odporovateľnosti

žalobcom napadnutého právneho úkonu, nevykonal potrebné dôkazy na zistenie, či práve týmto
právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi AKOR
s.r.o.

29. Po zrušení tohto rozsudku odvolací súd podľa § 389 ods. 2 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie posúdi odporovateľnosť právneho
úkonu, ktorý je predmetom žaloby, pretože žalobca ako „dominus litis“ - pán sporu určuje, čo má byť
predmetom konania a následného rozhodnutia súdu aj v konaní o odporovateľnosti právnych úkonov a
súd nemôže posudzovať odporovateľnosť následných právnych úkonov, ktoré nie sú predmetom žaloby,

pretože ak nie sú predmetom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, nemá takéto dokazovanie žiaden
vplyv na samotnú vykonateľnosť rozsudku o určenie odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka. Úlohou
súdu prvej inštancie bude zaoberať sa tým, či predmetný právny úkon, ktorým došlo k zmene formy
majetku dlžníka žalobcu, aj keď za znaleckú cenu, či došlo týmto právnym úkonom k ukráteniu nesporne
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur a či bez tohto právneho úkonu by bolo

postavenie žalobcu voči dlžníkovi AKOR s.r.o. pri vymáhaní tejto pohľadávky pravdepodobnejšie a nebyť
tohto právneho úkonu, či by sa žalobca uspokojil z majetku dlžníka a to z predmetných prevedených
nehnuteľností.

30. Odvolací súd ešte poukazuje na vymedzenie petitu žaloby a vymedzenie samotného odporovaného
právnehoúkonudlžníka,zktoréhodoslovnenevyplýva,že ovyhlásenieonepeňažnom
vkladekohodospoločnostiMACAMs.r.o.vtomtokonaníide. Z
obsahu žaloby však nesporne vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že vyhlásenie o nepeňažnomvklade svojho dlžníka obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MACAM s.r.o. je neúčinným
právnym úkonom. Aj bez tejto korekcie však možno považovať žalobný petit za určitý a zrozumiteľný,
pretože súdu bolo zrejmé o akom nároku má rozhodnúť, o aký právny úkon - Vyhlásenie o nepeňažnom

vklade koho do spoločnosti MACAM s.r.o. ide, teda bolo zjavné kto je dlžníkom žalobcu, a kto vložil
svoj nepeňažný vklad do majetku obchodnej spoločnosti MACAM s.r.o. Súd prvej inštancie však mal pri
formulovaní výroku rozhodnutia tento nedostatok petitu žaloby napraviť a nemusel doslovne formulovať
navrhovaný petit žaloby ako výrok rozsudku a mal uviesť, že ide o Vyhlásenie o nepeňažnom vklade
obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MACAM s.r.o. Tento nedostatok rozsudku súdu prvej

inštancie však nie je významný pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zrušil tento rozsudok súdu prvej
inštancie, avšak súd prvej inštancie tento nedostatok žaloby pri ďalšom rozhodovaní napraví.

31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí vo veci, preto o nich nerozhodol odvolací súd, pretože zrušil rozhodnutie súdu prvej

inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).