Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 5, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201398
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121201398.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci v právnej veci žalobcu:
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., zn. správcu: S1752, Bratislava, Námestie SNP č. 14, IČO: 48
002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu Remord, s.r.o., Bratislava, Karpatské námestie č. 10A,
IČO: 47 957 239, zastúpený JUDr. Mgr. Radoslav Baran, advokát, Bratislava Nám. SNP č. 14, proti

žalovanému: F. U. B. D. Č. Á. J. , R. A. X.X.XXXX, T. D. D., Š. Č.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ján
Tóth, advokát, Bratislava, Záhradnícka č. 151, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. marca 2021, č. k. 3 C 10/2021-102,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. marca 2021, č. k. 3
C 10/2021-102,

- vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a
- vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, vedených Okresným úradom
Senec, katastrálny odbor, obec Veľký Biel, k. ú. K. D., zapísaných na LV č. XXXX a to parc. reg. „C“,
parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2; parc. reg. „C“, parc.
č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/
X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh

pozemku záhrada o výmere 841 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 333 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 103 m2; stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XX/X; vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1, v prospech Remord s.r.o., so sídlom Karpatské nám. č. 10A, 831 06
Bratislava, IČO: 47 957 239, ktorého správcom je FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom
Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, zn. správcu S1752. O trovách konania rozhodol tak,

žežalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Svojerozhodnutieprávneodôvodnil
§ 343 ods. 1, § 344 C.s.p., § 44 ods. 1, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa ako
správca konkurznej podstaty, oprávnený konať v mene úpadcu, zabezpečovacím opatrením domáha
ochrany a zabezpečenia peňažnej pohľadávky ako veriteľ, potenciálne oprávnený v exekučnom konaní.
Súd mal za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu ním uvádzanej peňažnej pohľadávky a to

dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu,
v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, akoaj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej
sumy. Súd konštatoval, že žalobca osvedčil aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo
skutočnosti, že na nehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXXX. sú vyznačené tri aktuálne

plomby a to C., V-XXX/XXXX a Z-XXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva
so svojím majetkom takú dispozíciu, ktorá odôvodňuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie.
Uvedené svedčí o konaní žalovaného nepriaznivo ovplyvňujúcom jeho majetkové pomery, z ktorých by
mohla byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že
ním navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezaťaží a ani nezasiahne do práv a právom

chránených záujmov žalovaného, keďže toto sa viaže k inej jeho nehnuteľnosti.

2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Dôvodil, že návrh žalobcu bol zapísaný do nesprávneho súdneho registra občianskoprávnych
vecí „C“ (hoci zjavne ide o spor vyvolaný konkurzom a/alebo súvisiaci s konkurzom a preto mal byť
zapísaný do súdneho registra „Cbi“), v dôsledku čoho o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia rozhodoval nepríslušný súd, pokiaľ o veci nerozhodoval konkurzný súd; vo veci tak
nerozhodoval zákonný sudca. Žalovaný preto vzniesol námietku nepríslušnosti súdu. Odvolanie proti
uzneseniu odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm.f/C.s.p.),zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal na to, že sudca, ktorému bola pridelená prejednávaná vec, je
podľa rozvrhu práce sudcom občianskoprávneho úseku a rozhoduje veci patriace do súdneho registra
občianskoprávnych vecí. Žalobcom v predmetnej veci je konkurzný správca a svoje práva (vrátane
procesných) i nároky si odvádza z konkurznoprávnej úpravy (najmä zo ZKR a zákona č. 8/2005

Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec patrí do
súdneho registra obchodných vecí, konkrétne do súdneho registra „Cbi“, do ktorého sa zapisujú návrhy v
sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom. O veci rozhodol nesprávne obsadený súd, pridelený
sudca nie je zákonným sudcom. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že z § 152 ods. 9

vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy nevyplýva, že námietku zapísania veci
do nesprávne určeného súdneho registra by nemal mať účastník súdneho konania, ani to, že takúto
námietku(reklamáciu)byboloprávnenývznášaťibataxatívneurčenýokruhsubjektov.Podľaodvolateľa,
ak by sa predmetné ustanovenie § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. malo vzťahovať i na

žalovaného účastníka, má za to, že takáto norma je contra legem aj contra constitutionem a je tu daný
dôvod preto, aby súd začal konanie podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, t.j. aby podal návrh Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá
veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, a so zákonmi.
2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nedoručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia spolu s prílohami, čím mu znemožnil relevantne reagovať, uplatňovať svoje procesné práva
a brániť sa voči napadnutému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie tak porušením princípu rovnosti strán,
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v prvom výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol
neopomenuteľnú skutočnosť a to, akú konkrétnu pohľadávku súdom zriaďované záložné právo
zabezpečuje. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (t.j. jedinej jeho právne záväznej časti)
nemožno identifikovať pohľadávku - predmet zabezpečenia. Výrok napadnutého rozhodnutia je preto
nepreskúmateľný, neurčitý a zároveň vadný, keďže reálne nezabezpečuje žiadnu konkrétnu (presne

určenú) pohľadávku žalobcu ani úpadcu. Podľa žalovaného v posudzovanej veci mal súd prvej inštancie
určiť vo výrokovej časti aj súdne konanie, v ktorom sa sporná pohľadávka zo strany žalobcu uplatňuje,
aby nedošlo k jej zámene. Bez presného určenia spornej peňažnej pohľadávky a konania, v
ktorom sa uplatňuje, hrozí reálne riziko, že napadnuté rozhodnutie by mohlo zabezpečovať aj taképohľadávky, ktoré neboli nikdy v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označené a ktoré
by sa nemuseli bezprostredne vzťahovať ani k žalobcom označenému súdnemu konaniu.
2.4. Odvolateľ poukázal na to, že pri nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým súd zriadil záložné právo

(zapísané na LV č. XXXX, v Okrese: Senec, v Obci: Veľký Biel, v k.ú.: K. D.), súd nezistil a ani
nekonštatoval existenciu absolútne žiadnych úkonov, resp. dispozície zo strany žalovaného s týmto
jeho majetkom. Vo vzťahu k tomuto majetku preto neexistuje žiadne riziko zo zmarenia exekúcie. Podľa
žalovaného je vadou v konaní, ak súd prvej inštancie neskúmal existenciu ďalšieho majetku žalovaného
a obmedzil sa iba na nehnuteľnosti žalovaného nedotknuté návrhom na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. K. D.. Pokiaľ ide o prevod týchto nehnuteľností, žalovaný
uviedol, že tieto sa rozhodol darovať ako svadobný dar mladomanželom, jeho otcovi s manželkou
(manželstvo uzatvorené dňa 12.12.2020). Vzhľadom na vianočné sviatky, ako aj na pandemickú situáciu
nebolo možné darovaciu zmluvu (V-XXX/XXXX) uzatvoriť ihneď po svadbe, a to aj vzhľadom na potrebu
overiť podpis darcu (žalovaného). K uzatvoreniu darovacej zmluvy tak došlo až začiatkom februára
2021, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva bol Katastrálnemu odboru Okresného úradu Senec

doručený dňa 4.2.2021. Z uvedeného vyplýva, že nekonal s úmyslom ani s cieľom vyviesť majetok zo
svojho vlastníctva preto, aby zmaril, či ohrozil budúcu exekúciu. Nevedel a vedieť ani nemohol o tom,
že žalobca, či úpadca, voči nemu evidujú akúkoľvek pohľadávku, nakoľko nebol nikdy vyzvaný na jej
zaplatenie. Zároveň z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh na vydanie platobného
rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica, sp.zn. 37 Up 139/2021 až dňa 10.2.2021, teda potom,

ako darovaciu zmluvu uzatvoril a potom, ako bol správe katastra doručený návrh na vklad. Je preto
zrejmé, že v rozhodnom čase ani nevedel o tom, že žalobca nejakú pohľadávku voči nemu eviduje,
resp. uplatňuje. Odvolateľ poukázal aj na to, že dňa 1.3.2021 bol jeho otcovi doručený platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27 Up 95/2021, podľa ktorého žalobca žaluje otca žalovaného
o zaplatenie 898.707,90 € s prísl. Bolo by preto nelogické, aby žalovaný s nižšou spornou

pohľadávkouprevádzalsvojmajetoknainéhodlžníkatotožnéhoveriteľasvyššouspornoupohľadávkou.
Odvolateľ ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie mal za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil
žalovanému spornú pohľadávku dňa 24.1.2017, pričom ide o nárok, ktorý vznikol, podľa žalobcu, titulom
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je však presvedčený, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ním
označenej pohľadávky a takýto nárok žalobcu popiera v celom rozsahu. Sporná pohľadávka vo výške

197.582,80 € s prísl. je podľa neho premlčaná, právo na zaplatenie spornej pohľadávky sa premlčalo
uplynutím dňa 24.1.2019. Ak žalobca podal návrh Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.2.2021,
potom tak postupoval po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania nároku
(spornej pohľadávky vo výške 197.582,80 € s príslušenstvom), uplatneného žalobcom v konaní na
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 a na Okresnom súde Bratislava I. pod

sp. zn. 3 C 10/2021. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol alebo aby uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vo veci rozhodoval

nesprávne obsadený súd. Dôvodil, že žalobca (správca) iba uplatňuje nárok úpadcu, ktorý vznikol
pred vyhlásením konkurzu. Nejde o spor, ktorý je vyvolaný konkurzom či súvisí s konkurzom úpadcu,
ktorými spormi sú incidenčné spory podľa § 32 ods. 9 ZKR, excidančné spory podľa § 78 ZKR, či spory
týkajúce sa uplatnenia odporového práva podľa § 57 ZKR a nasl. Poukázal na to, že neuplatnil návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR, ktorá skutočnosť by odôvodňovala rozhodovanie

o tomto návrhu konkurzným súdom priamo v konkurznom konaní úpadcu. Keďže ním uplatnený návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je štandardným občianskoprávnym konaním, má za to, že
súd prvej inštancie postupoval procesne správne a námietka nepríslušnosti súdu je nedôvodná. Vo
veci rozhodoval zákonný sudca, oprávnený vec meritórne prejednať a rozhodnúť.
Z obsahu podaného odvolania navyše nevyplýva, ktorý zo žalovaným vymenovaných odvolacích

dôvodov majú tieto skutočnosti odôvodňovať. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu súd nedoručil návrh
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čím podstatným spôsobom porušil jeho práva a oprávnené
záujmy, dôvodil, že súd prvej inštancie postupoval zákonom predvídaným spôsobom v súlade s § 331
ods. 1 prvá veta C.s.p. Podľa žalobcu rovnako nemôže obstáť návrh žalovaného na podanie návrhu
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o

súlade § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, takýto návrh je nedôvodný a
navyše vôbec nie je odôvodnený relevantnými skutočnosťami, nespĺňa podmienky pre podanie takéhoto
návrhu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci svojho odvolania neodôvodnil
všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré bez ďalšej špecifikácie nemôžuobstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Nie je úlohou odvolacieho súdu si samostatne
a svojvoľne vyhodnocovať dôvodnosť akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Poukázal na to, že žalovaný
nevyvrátil jeho tvrdenia o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného konania, a

ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená a to najmä dokladmi o
poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti
s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy.
Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37 Up 139/2021 zo dňa 26.2.2021 súd

rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 197.582,80 € s prísl. Uvedené skutočnosti žalovaný
žiadnym spôsobom nevyvrátil. Poukázal aj na to, že žalovaný netvrdí a nekonkretizuje
hodnotu majetku, ktorú by mal mať a ktorá by mala postačovať na úhradu jeho záväzku. Dôvodil,
že tvrdenie, že nežiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorých sa žalovaný zbavoval,
neosvedčuje bez ďalšieho neodôvodnenosť podaného návrhu. Námietku premlčania považoval za
nedôvodnú, poukázal na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa žalobcu na strane žalovaného

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi žalobcovi listom zo dňa
8.2.2021, ktorého existencia bezdôvodného obohatenia a dôvody sú predmetom skúmania príslušného
súdu čo do merita veci. Poukázal aj na to, že žalovaný skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky
dostal, nepoprel. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zotrval na tom, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces tým, že mu spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedoručil
aj návrh na jeho nariadenie, v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to,
že predmetom konania v prejednávanom prípade nie je zaplatenie pohľadávky, preto nie je potrebné,
aby sa vyjadroval k nároku, ktorý v prebiehajúcom konaní nie je uplatňovaný.

Existenciu pohľadávky, ktorá sa stala predmetom konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 37 Up 139/2021 dostatočne poprel tým, že dňa 25.3.2021 voči platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 26.2.2021 podal odôvodnený odpor, čím sa predmetný platobný rozkaz ex lege
zrušil. V rámci odvolacieho konania sa dozvedel, že na Okresnom súde Bratislava I. proti
nemu prebieha ďalšie konanie, iniciované žalobcom, pod sp. zn. 2 Cbi 2/2021, o určenie neúčinnosti

právneho úkonu a zaplatenie sumy 197.582,80 € s prísl. (teda o zaplatenie totožnej sumy). Uvedené
znamená, že žalobca si predmetnú sumu uplatňuje duplicitne (2x), pričom konajúce súdy zámerne
zavádza, čím zneužíva svoje procesné práva (čl. 5 C.s.p.). Odvolaciemu súdu navrhol, aby si ako dôkaz
pripojil spis Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2 Cbi 2/2021. Poukázal na to, že sám žalobca si je
vedomý toho, že (žalovaný) má i ďalší majetok, ktorý sa však rozhodol nezahrnúť do svojho návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že skutočným účelom návrhu žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vytvoriť prostredníctvom súdneho rozhodnutia na neho
nátlak a tento rozšíriť i na ďalšie osoby. Keďže predmetom konania v prejednávanej je nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, podľa žalovaného, nie je potrebné vyjadrovať sa k samotnej pohľadávke,
resp. k jej premlčaniu. Zotrval na svojom odvolaní a odvolacom návrhu v ňom obsiahnutom.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca majúc za to, že boli splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zotrval v tvrdení, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci
odvolania neodôvodnil všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré
bez ďalšej špecifikácie nemôžu obstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Poukázal na to,

že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného
konania, a ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená, a to najmä
dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu,
v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021,
ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej

sumy. Ide o pohľadávku žalobcu, na ktorej zabezpečenie slúži predmetné zabezpečovacie opatrenie.
Podľa žalobcu nemôže mu byť na ťarchu, ak v konaní uviedol a označil majetok, o
ktorom zistil, že patrí žalovanému, a tento môže postačovať na úhradu záväzku žalovaného, pre prípad
ohrozenia vedenia exekučného konania žalobcu na majetok žalovaného. Nemá vedomosť o všetkom
majetku žalovaného a je výlučne v jeho dispozícii, aby navrhol, ku ktorému majetku žalovaného žiada

zriadiť zabezpečovacie opatrenie. K námietke premlčania vznesenej žalovaným poukázal na § 107 ods.
2 veta za čiarkou Občianskeho zákonníka, túto považuje za nedôvodnú, na strane žalovaného ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi listom zo dňa 8.2.2021. Opätovne
poukázal na to, že žalovaný neuviedol dôvod, z akého titulu predmetné finančné prostriedky dostal,túto skutočnosť však nepoprel. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.
2 Cbi 2/2021 o určenie neúčinnosti právneho úkonu nebráni rozhodovaniu a prejednaniu veci vedenej
pod sp. zn. 3 C 10/2021. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom

rozsahu potvrdil.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,

účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k
záveru,žeodvolaniužalovanéhojepotrebnépriznaťúspech,napadnutéuzneseniezmeniť(§388C.s.p.)
a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.

8. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

9. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd (2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).

11. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje,
že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda
navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať
dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca
exekúcia bude zmarená.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo,

ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na
predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom

navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť

ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkovépomery(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Obo144/97;zverejnené v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

14. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť

konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej

stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať

zásadu a požiadavku proporcionality.

16. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný prevádza alebo zaťažuje nehnuteľnosti v
jeho výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym
odborom, pre obec Veľký D., k. ú. K. Biel, keďže na uvedenom LV sú vyznačené plomby (V-XXX/XXXX,

V-XXX/XXXX, Z-XXXX/XXXX), z ktorých je možné preukázateľne odôvodniť obavu žalobcu, že žalovaný
sa zbavuje majetku alebo tento zaťažuje právami tretích osôb, z ktorého sa môže žalobca, v prípade
úspechu v spore a exekúcii, uspokojiť, a to pravdepodobne pod hrozbou vedeného konania o zaplatenie.
17.1. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolateľ v odvolaní namietal, že v
konaní bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, keďže v prejednávanej veci sa jedná o spor,

ktorý súvisí konkurzom (ZKR), preto mala byť vec zapísaná, v súlade s Rozvrhom práce Okresného
súdu Bratislava I. na rok 2021, do registra Cbi a nie do registra C, vec teda bola zapísaná do
nesprávneho súdneho registra. Následne sudca rozhodujúci civilnoprávnu agendu, ktorý rozhodol o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci, nie je zákonným sudcom. Predmetom
konania v prejednávanej veci je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dôvodom návrhu na jeho

nariadenie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz (úpadcu),
voči žalovanému. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že konanie v prejednávanej veci
súvisí s konkurzom, keďže ide o zabezpečenie pohľadávky úpadcu voči žalovanému ako dlžníkovi,
prejednávaná vec mala byť preto zapísaná do registra Cbi Okresného súdu Bratislava I.
17.2. K námietke nezákonného sudcu odvolací súd uvádza nasledovné. Základné právo na zákonného

sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného
rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania,
že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,
ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak,
aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04). Rozhodovanie veci zákonným
sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV.
ÚS 345/09); viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 577/2015-16 zo
dňa 10. septembra 2015. Z uvedeného vyplýva, že iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je
sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl.

48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
17.3.Podľa§12C.s.p.nakonanievprvejinštanciijepríslušnýokresnýsúd,aktentozákonneustanovuje
inak. Z uvedeného ustanovenia v spojení s § 324 ods. 2 a § 344 C.s.p. vyplýva, že na rozhodnutie o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd. Podľa § 13 C.s.p.
na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené

inak. V prejednávanej veci ide o zabezpečenie pohľadávky a predmetom konania vo veci samej je
pohľadávka, preto miestne príslušným na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je súd podľa sídla
žalovaného (§ 13 C.s.p.), teda Okresný súd Bratislava I. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tak rozhodoval vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Ako odvolací súd uviedolvyššie prejednávaná vec súvisí s konkurzom, vec mala byť preto podľa Rozvrhu práce Okresného súdu
Bratislava I. na rok 2021, bodu 2. Zásady pre prideľovanie vecí zákonnému sudcovi na obchodnom
úseku, ods. 4, podľa ktorého sa do registra Cbi zapisujú návrhy v sporoch vyvolaných

konkurzom a reštrukturalizáciou alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, zapísaná do
registra Cbi. Odvolací súd však zároveň poukazuje na to, že podľa uvedeného rozvrhu práce, bodu
3. Spoločné zásady pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek, ods. 9 reklamáciu
voči zapísaniu veci do príslušného súdneho oddelenia môže vzniesť vyšší súdny úradník a sudca,
ktorému takto zapísaná vec prislúcha na vybavenie podľa rozvrhu práce do 30 dní od nápadu veci na

súd. V neodkladných opatreniach v odd. C, Cb, P a vo veciach dožiadaní cudzích orgánov je možné
vzniesť reklamáciu do 5 pracovných dní od nápadu veci na súd u predsedu súdu alebo podpredsedu
povereného zastupovaním predsedu súdu. Ak teda vyšší súdny úradník alebo sudca nepodal v lehote
určenej rozvrhom práce reklamáciu voči zapísaniu veci do príslušného registra, vec dokončí sudca podľa
pôvodného pridelenia. Uvedená úprava korešponduje s úpravou obsiahnutou vo vyhláške Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy (§ 152 ods. 9). V prejednávanom prípade, ak sudca v lehote určenej Rozvrhom práce
Okresného súdu Bratislava I. na rok 2021 neuplatnil, v súvislosti s nesprávnym zápisom predmetnej
veci do registra C reklamáciu, je zákonným sudcom v súlade s pravidlami určenými rozvrhom práce.
Námietku nezákonného sudcu rozhodujúceho v prejednávanom prípade preto odvolací súd nepovažuje

za dôvodnú.
17.4. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že v súvislosti s § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z.
je dôvod na to, aby súd začal konanie podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, t.j. aby podal návrh Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá
veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, a so zákonmi, odvolací súd s názorom odvolateľa nesúhlasí. V ustanovení §
1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. je definovaný predmet a účel tejto zákonnej úpravy
a to tak, že táto vyhláška s cieľom podporiť spravodlivý súdny proces vykonaný v primeranej lehote
a zjednotiť postup súdov pri vybavovaní súdnej agendy a agendy správy súdu upravuje a) základné

pravidlá a zásady vnútornej organizácie súdu a jednotlivých organizačných útvarov súdu vrátane
organizácie práce, úloh zamestnancov súdu pri výkone súdnictva a pri správe súdu, b)
náhradu nevyhnutných výdavkov osobám, ktoré sa zúčastňujú na konaní, c) niektoré postupy súdov
pri vybavovaní občianskoprávnych vecí a trestnoprávnych vecí vrátane výkonu niektorých rozhodnutí
v týchto konaniach, d) postup notára v konaní o dedičstve, v konaní o umorenie listiny

a pri vykonávaní úkonov v konaniach vo veciach notárskych úschov, e) výkon administratívnych a
kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu. Z uvedeného vyplýva, že predmetná
zákonná úprava neurčuje pravidlá postupu účastníkov súdneho konania, tie sú upravené v Civilnom
sporovom poriadku, Civilnom mimosporovom poriadku resp. Správnom súdnom poriadku. Preto podľa
odvolacieho súdu nie je daný dôvod na žalovaným navrhovaný postup.

17.5. Odvolateľ v odvolaní poprel nárok žalobcu na pohľadávku (rovnako ju poprel aj v liste zo dňa
8.2.2021, č. l. 23 spisu), zabezpečenia ktorej sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobca
domáha, vo vzťahu k nej uplatnil aj námietku premlčania. Vychádzal z toho, že žalobca sa v upomínacom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 domáha zaplatenia
dotknutej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a poukázal na to, že súd prvej inštancie mal

za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil žalovanému spornú pohľadávku dňa 24.1.2017.
S prihliadnutím na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa, podľa žalovaného, právo na
zaplatenie spornej pohľadávky premlčalo uplynutím dňa 24.1.2019, žalobca podal návrh na Okresný súd
vBanskejBystricidňa10.2.2021,tedapouplynutípremlčacejdoby.Vzhľadomnauvedenúargumentáciu
odvolateľa sa odvolací súd zaoberal aj otázkou prípadného premlčania zabezpečovanej pohľadávky.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že z účtu právneho predchodcu úpadcu číslo XXXXXXXXXX
bola dňa 24.1.2017 odoslaná platba vo výške 197.582,80 € s poznámkou info: ZUBČÁK FILIP na
účet číslo XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX (č. l. 89 spisu). Vzhľadom na dátum odoslania platby z účtu
právneho predchodcu úpadcu dňa 24.1.2017, podľa názoru odvolacieho súdu, k uplynutiu zákonnej
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka

došlo dňa 24.1.2019. Ak sa žalobca obrátil so žalobou na súd dňa 10.2.2021 (č. l. spisu 24), urobil
tak až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani argumentáciu
žalobcu, že v danom prípade platí všeobecná premlčacia desaťročná doba z dôvodu, že na strane
žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže subjektívna premlčacia doba môže plynúťiba v rámci objektívnej premlčacej doby a nemôže ju presiahnuť. Ich vzájomný vzťah je teda taký,
že ak skončí beh jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno
ho priznať. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že predbežné osvedčenie existencie finančnej

pohľadávky v uplatnenom rozsahu je v prejednávanom prípade sporné, a teda jej existencia nebola
osvedčená hodnoverne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že existencia pohľadávky
veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia,
ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri absencii čo i len jednej z nich nemožno návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že

všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom
je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v prípade, keď predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky je
sporné, je možné považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva protistrany.

18. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie jeho práv tým, že mu, spolu s uznesením o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia, nebol doručený aj návrh na jeho nariadenie, odvolací súd uvádza, že
nedoručenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému spolu s uznesením o jeho
nariadení, bolo zo strany súdu prvej inštancie nerešpektovaním § 331 ods. 1 C.s.p., avšak z
odôvodnenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (bod 2) a podrobného popisu obsahu

návrhu, sa mal žalovaný možnosť s ním oboznámiť. Naviac, uvedený postup súdu prvej inštancie nemá,
podľa názoru odvolacieho súdu, vplyv na prípadnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanom prípade neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto bolo potrebné vyhovieť

odvolaniu odvolateľa a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p zmeniť a návrh zamietnuť.

20. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania (§ 388 C.s.p.)
a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 % podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

21. O trovách konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l, v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).