Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Csp/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8418200314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému : K. F., X..XX.XX.XXXX,
V. L. P. X, XXX XX P., o zaplatenie 5.083,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.083,79 eur, úroky vo výške 137,80 eur, úroky
z omeškania vo výške 2,21 eur, poplatky za poistenie vo výške 3,96 eur a úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 5.083,79 eur od 07.01.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,-
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 77,60 % o
výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.2.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 5.083,79 eur, úrok vo výške 137,80 eur, úrok z omeškania vo výške 2,21 eur,
úrok vo výške 7,90 % ročne zo sumy 5.083,79 eur odo dňa 28.12.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 5.083,79 eur odo dňa 28.12.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatených úrokov 137,80 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, poplatky za poistenie vo
výške 3,96 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 17.6.2016 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.700,-eur. V
žalobe tvrdil, že poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach s tým, že celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 20.6.2024. Podľa

žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný po vyčerpaní úveru porušil zmluvné povinnosti, preto žalobca
po zaslaní upozornenia žalovanému na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru zo dňa
20.10.2017 na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 27.12.2017 rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru, avšak napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu doposiaľ uhradená. Uplatnený nárok
v zmysle špecifikácie žalobcu v žalobe pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.083,79
eur, úrokov vo výške 137,80 eur predstavujúcich dohodnutý úrok v sadzbe 7,90 % ročne v zmysle

zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia, úrokov z omeškania vo výške 2,21 eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať
úver vo výške 3,96 eur v zmysle bodu 1.2 zmluvy. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania znezaplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2008 sp.zn.4Cob/62/2007 a tiež na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k.14Co/542/2016-59. Žalobca v žalobe taktiež poukazom na niektoré názory

(komentár IURA EDITION) a súdne rozhodnutia argumentoval, prečo trvá nárok na zaplatenie úroku
od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru.
Odôvodnenie žaloby žalobca doplnil v písomnom podaní zo dňa 20.8.2019 tak, že jeho právo na
zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok bolo stanovené v Obchodných podmienkach pre
úvery občanom účinných ku dňu podpisu úverovej zmluvy, konkrétne v ich bode 2.9.1 - Predčasná

splatnosť, pričom predložil dôkazy o doručení upozornenia a výzvy na predčasné splatenie úveru
žalovanému a výpis z osobného účtu žalovaného s tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
5.700,-eur ktorý bol čerpaný dňa 17.6.2016 vo výške 5.700,-eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu a Všeobecné
obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., Obchodné podmienky pre úvery občanom,
Sadzobník poplatkov, druhú upomienku/opakované upozornenie a výzvu na predčasné splatenie úveru

s doručenkou, výpis z účtu číslo XXXXXXXXXX, stav omeškaných splátok na úvere, prehľad splácania,
prepočet zmluvných úrokov do zosplatnenia a prepočet úrokov z omeškania do zosplatnenia.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostavil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal s tým, že všetky
relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba, resp. odpoveď na výzvu súdu. V súlade s ust. § 180
CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh
ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Žalovaný k žalobe na pojednávaní vyjadril sa tak, že vie, že mu na danom úvere vznikol voči žalobcovi
dlh, avšak jeho momentálna situácia je taká, že sú mu zo mzdy vykonávané zrážky na iné dlhy, má
dve malé deti a nemá k dispozícii takú sumu, nemôže dlh zaplatiť jednorázovo, môže tak urobiť len v
splátkach vo výške maximálne 100,-eur mesačne.

7. Pri svojom výsluchu na pojednávaní žalovaný potvrdil poskytnutie mu úveru žalobcom, uviedol,
že tento si zobral na refinancovanie viacerých iných úverov čerpaných za účelom pomoci blízkej
osobe. Úver kým mohol splácal, splácať prestal po narodení prvého dieťaťa kedy mu zvýšené výdavky
neumožňovali splácať všetky svoje záväzky a napriek tomu že s veriteľmi komunikoval a snažil sa
to riešiť, nepodarilo sa mu to, začali voči nemu zrážky zo mzdy, následne sa mu narodilo druhé

dieťa, momentálne je na materskej dávke, v mesiaci október opäť nastúpi do práce a keďže budú
mu pokračovať zrážky zo mzdy, jeho príjem bude len cca 550,-eur mesačne v čistom. Potvrdil, že
vyplatená žalobcom bola mu suma 5.700,-eur, podmienkam úveru rozumel, jeho príjem a pomery banka
si preverovala, potvrdil, že bolo dojednané poistenie. Nerozporoval tvrdenie žalobcu, že celkovo zaplatil
mu len sumu 1.162,60 eur s poslednou úhradou v septembri 2017 a nerozporoval ani právo banky

predčasne zosplatniť úver, pričom potvrdil, že bolo mu doručené upozornenie na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru ako aj oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru. Podrobne špecifikoval svoje
osobné, majetkové a zárobkové pomery.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.8.2019, vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto

spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov
predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s dôkazmi o pomeroch žalovaného a zistil
tento skutkový stav:
9. Medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako dlžníkom bola na základe žiadosti žalovaného o

poskytnutie spotrebného úveru (čl. 5 spisu) dňa 17.6.2016 uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
poskytnúť žalovanému splátkový úver na refinancovanie iných úverov s označením druhu úveru ako
„pôžička“ vo výške 5.700,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných anuitných splátkach
vo výške 80,68 eura splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, a to buď odpísaním z bežného účtu

žalovaného v banke, resp. príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Celková čiastka, ktorú
mal podľa zmluvy žalovaný splatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom) bola
v zmluve vyčíslená sumou 7.745,28 eura, pri RPMN 8,32 % a úrokovej sadzbe 7,90 % p.a. - fixnej
do splatnosti. Suma 7.745,28 eur zodpovedá súčtu počtu a výšky splátok (96 x 80,68 eur rovná sa7.745,28 eur). Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 15,19 %. V zmluve bol dojednaný
úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. Dohodnuté bolo aj poistenie schopnosti splácať úveru s tým, že
za toto poistenie bude žalovaný popri splátke úveru uhrádzať mesačne sumu 1,98 eur. Vyššie uvedené

skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy.

10. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu (čl. 68 spisu) v prospech žalovaného bola mu na účet
dňa 17.6.2016 poskytnutá suma 5.700,-eur, čo žalovaný pred súdom aj sám potvrdil. Následne žalovaný
realizoval obraty na účte prostredníctvom príkazov na úhradu a výberov v hotovosti. Žalobca tvrdí, že

žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto bol
úver v súlade so zmluvou predčasne zosplatnený.
11. Prehľad splácania úveru žalovaným (čl. 8 spisu) ako aj prehľad stavu omeškaných splátok na úvere
(čl. 9 spisu) predložené žalobcom potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že žalovaný meškal so splácaním úveru,
keď poslednú úhradu na úver uskutočnil dňa 29.9.2017, aj to v neúplnej výške splátky za mesiac
september 2017, následne so splácaním úplne prestal, splátky splatné dňa 20.10.2017, dňa 20.11.2017

a dňa 20.12.2017 neuhradil. Zo žalobcom predloženej upomienky zo dňa 20.10.2017 (čl.11 spisu)
označenej ako „Opakované upozornenie“ vyplýva, že žalovaný z dôvodu omeškania v splácaní bol
upomínaný k splácaniu úveru s tým, že ak sa tak nestane a nedoplatí omeškané splátky vo výške 92,75
eur, bude žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka žiadať jednorazové splatenie celej dlžnej
sumy. Žalobca predloženým dokladom (čl. 70 spisu) preukázal, že uvedenú upomienku žalovanému

doručoval, ten jej prevzatie sám potvrdil. Žalobca listom z 27.12.2017 (čl. 12 spisu) oznámil žalovanému
vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého
úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh. Jeho
výšku uviedol žalobca vo výzve sumou 5.287,76 eura a žiadal ho od žalovaného uhradiť najneskôr do
6.1.2018. Zároveň bol vo výzve žalovaný upozornený, že uvedený dlh sa denne úročí a rastie. Žalobca

predloženou doručenkou (čl. 74 spisu) preukázal, že uvedenú výzvu žalovaný prevzal si dňa 2.1.2018.
12. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pohľadávku banky
voči žalovanému predstavovala suma 5.287,76 eur a pozostávala z nevrátenej istiny úveru vo výške
5.083,79 eur, úrokov vo výške 137,80 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,21 eur, poplatkov za
upomienky vo výške 60,-eur (ktoré žalobou si neuplatnil) a poplatkov za poistenie vo výške 3,96 eur čo

zodpovedá prehľadu splácania a započítavania splátok úveru žalovaným do predčasného zosplatenia
úveru (čl. 8 spisu) a prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania predložených žalobcom (rub
čl.9 a čl. 10 spisu). Žalobca tvrdí, že po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný neuhradil mu nič, čo
tento potvrdil.
13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že

žalobca je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je
poskytovanieúverov.Žalovanýpriuzavretíúverovejzmluvyvystupovalakofyzickáosoba-nepodnikateľ.
Predmetnáúverovázmluvajepretovzmysle §1ods.2a§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.
o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.
Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy stranami (17.6.2016) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované

spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.15. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
16. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Následne v § 9 ods.2 tohto zákona sú uvedené náležitosti ktoré zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené

spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete
plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia)
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho

alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

21. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 17.6.2016 a predložením
výpisu z účtu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému preukázal, že svoju povinnosť
z úverovej zmluvy splnil, poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prospech žalovaného
spotrebiteľský úver vo výške 5.700,-eur, čo žalovaný sám potvrdil rovnako ako to, že úver prestal splácať
s tým, že na úver zaplatil žalobcovi doposiaľ spolu len 1.162,60 eur, ako to vyplýva aj z prehľadu

splácania na čl. 8 spisu. Žalobca tvrdí, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom
rozsahu, preto úver bol predčasne zosplatnený a neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe.
Súdpreskúmal,čiuplatnenietýchtonárokovčodozákladuavýškymáoporuvzákoneospotrebiteľských
úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o
ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná a v časti nedôvodná.

22. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (17.6.2016), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti
podľa § 9 ZoSÚ. Po posúdení obsahu zmluvy súd konštatuje, že táto bola uzavretá v zákonom
predpísanej písomnej forme a že čo do dodržania základných náležitostí predpísaných v § 9 ods.2

zákona o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver jej niet čo
vytknúť, preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských
úveroch a žalobcovi podľa názoru súdu vznikol nárok na dohodnuté poplatky a úroky za úver,avšak z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia len za dobu do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru.

23. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutý úver splácať v splátkach vo výške 80,68 eur mesačne.
Povinnosť splácať úver žalovaný plnil len do augusta 2017, v septembri 2017 uhradil už len časť
splátky a splátky splatné dňa 20.10.2017, dňa 20.11.2017 a dňa 20.12.2017 neuhradil už ani sčasti čo
sám potvrdil. Podľa článku 1 bod 1 a článku 2 bod 2.5 úverovej zmluvy sú jej súčasťou aj Obchodné
podmienky pre úvery občanom, pričom v týchto je v článku 2.8 v spojení s článkom 2.9.1. dojednanie,

že v prípade zmeny okolností na strane klienta, za ktoré sa považuje aj nezaplatenie ktorejkoľvek
čiastky dlžnej podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti môže banka vyzvať
klienta na predčasné splatenie úveru s tým, že doručením výzvy sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa
zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve
adresovanej klientovi. Žalovaný ani nerozporoval, že bol v omeškaní v dôsledku ktorého žalobca bol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zákonné podmienky pre takýto postup v zmysle § 565

a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu boli splnené, nakoľko bolo dohodnuté právo
žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, žalovaný bol viac ako
tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky a bol žalobcom listom zo dňa 20.10.2017 (opakované
upozornenie ktorého doručenie žalovaný sám potvrdil), teda v lehote podľa § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka upozornený na uplatnenie tohto práva žalobcu. Preto ak žalobca listom zo dňa 27.12.2017

žalovanému doručeným dňa 2.1.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, bolo
to po práve a žalovaný v dôsledku straty výhody splátok bol povinný zaplatiť žalobcovi jednorázovo
všetky oprávnené nároky z úverovej zmluvy. To, že tak ani po tejto písomnej výzve žalobcu neurobil
žalovaný sám potvrdil. Súd sa však nestotožnil s výškou týchto nárokov uplatnených žalobcom a preto
jeho žalobe vyhovel len čiastočne.

24.Čosatýkanárokužalobcunazaplatenienevrátenejúverovejistinyvovýške5.083,79euraúrokovza
úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 137,80 eur, tieto nároky žalobcu súd považoval
za preukázané tak čo do základu ako aj výšky a za plne dôvodné. Žalobca preukázal, že v prospech
žalovaného ako dlžníka poskytol sumu úveru 5.700,-eur. Zo zaplatených anuitných úverových splátok

žalovaného v celkovej výške 1.162,60 eur bola v súlade so zmluvou na istinu započítaná suma 616,21
eur, preto dlh žalovaného na istine činí 5.083,79 eur (5.700 eur - 616,21 eur) a tak v tejto časti žalobu
žalobcu súd mal za dôvodnú.

25. Za dôvodnú mal súd žalobu aj v časti požadovaných úrokov nezaplatených za dobu do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru vo výške 137,80 eur, nakoľko nárok na úroky z úveru v sadzbe 7,9 % ročne,
ktorá neodporuje zákonu ani dobrým mravom má oporu v zmluve a táto výška úrokov do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru bola preukázaná.

26. Aj nárok na zaplatenie poplatkov za poistenie vo výške 3,96 eur súd považoval za dôvodný. Priamo

v úverovej zmluve, v jej hlavnej časti obsahujúcej parametre úveru a práva a povinnosti zmluvných strán
(tujeňoubod1.2zmluvy-základnépodmienky)bolojasneazrozumiteľnedohodnutéstranamipoistenie,
a že za toto poistenie bude žalovaný platiť poplatok 1,98 eur mesačne a to rovnako ako úverovú splátku
vždy k 20.dňu v mesiaci. Dojednanie poistenia sám žalovaný potvrdil. Že uvedená povinnosť platne
existovala a že jej žalovaný riadne rozumel potvrdzuje aj to, že aj prvé splátky ktoré riadne uhradil (júl

2016, august 2016) hradil vo výške 82,67 eur mesačne, teda vrátane poplatku za poistenie. Preto nárok
na zaplatenie poplatku za poistenie za dva mesiace (2x 1,98 eur) je podľa názoru súdu preukázaný a
dôvodný, nakoľko má tu základ vo výslovnom, jasnom a zrozumiteľnom dojednaní strán. Preto ho súd
žalobcovi priznal.

27. Čo sa týka žalobcom požadovaného 7,90 % ročného úroku za úver za dobu po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, teda od 28.12.2017 do zaplatenia zo sumy 5.083,79 eur, v tejto časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalobca s poukazom na § 502 ods.1 a § 503 ods.1 a 3 Obchodného zákonníka v žalobe

argumentoval, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie, preto má nárok aj na úroky po predčasnom zosplatnení úveru, na podporu čoho poukázal aj
na viaceré súdne rozhodnutia podporujúce jeho názor.29. Otázka existencie, či neexistencie nároku veriteľa na riadne (zmluvne dohodnuté) úroky po vyhlásení
predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v súčasnosti mimoriadne aktuálna a diskutovaná ( viď
napríklad príspevky na internetovom portály www.najpravo.sk týkajúce sa tak

pohľadu rozhodovacej praxe súdov ako aj pohľadu z „druhej strany“ - advokátov), pričom aj súdna prax
sa k riešeniu uvedenej otázky stavia rôzne. Zástancovia názorovej línie podporujúcej platenie zmluvných
úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu
na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou tak úroky sú odmenou
za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR z 27.6.2007 sp.

zn. 33Odo 657/2005 na ktorý aj žalobca v žalobe poukázal v poslednom odseku článku V. žaloby). Z
množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR
vyplýva, že aj žalobca je opakovane konfrontovaný s názormi súdnej praxe o existencii či neexistencii
jeho nároku na úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Teda tak ako žalobcovi už
musí byť veľmi dobre známa argumentácia tej veľkej časti súdnej praxe, ktorá mu nárok na úroky za
dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepriznáva, tak aj súdu je dobre známa argumentácia

žalobcu, prečo by mu takéto úroky patriť mali. S týmto názorom žalobcu však súd nesúhlasí.

30. Právny názor súdu premietnutý aj do rozhodnutia tu súdenej veci je, že úroky za dobu po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti žalobcovi priznať nemožno. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj nižšie uvedená
bohatá aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia

istiny a v prípade existencie zmluvnej klauzuly v štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluve, akou je v tu súdenej veci dojednanie v článku 2 bod 2.4 Obchodných podmienok
pre úvery občanom v zmysle ktorého úver sa úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku
čerpaného úveru je potrebné takúto klauzulu podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti (viď

generálna klauzula o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka). V
prípade záveru o jej neprijateľnosti úrok za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno priznať,
čo je aj prípad tu prejednávanej veci. Veľmi podrobnú argumentáciu k vyššie uvedenému právnemu
názoru, ktorá zohľadňuje a vyporiadava sa aj s najčastejšími argumentmi veriteľov v prospech opačného
názoru, teda názoru o existencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru obsahuje

aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/42/2016 zo dňa 11.5.2017 na ktoré súd v
tejto súvislosti plne poukazuje. Nakoľko toto rozhodnutie je verejne dostupné, súd len bez opakovania
tam uvedenej argumentácie uvádza, že s tam uvedeným právnym názorom vo vzťahu k úrokom po
splatnosti sa plne stotožňuje. V uvedenej súvislosti súd poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká

spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom

stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka.“

31. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté
úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu

SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami. Právny názor o
neexistencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru vyvodzovaného z neprijateľnejklauzuly v spotrebiteľskej zmluve aký zastáva aj tunajší súd bol podrobený aj testu ústavnosti. Súd
v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd
Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria

úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

32. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky aj po tom, čo sa veriteľ vykonaním
jednostrannéhoprávnehoúkonurozhodolúverpredčasnezosplatniťnevyplývazožiadnehoustanovenia
žiadnehoprávnehopredpisu.Nietkogentnejúpravy,podľaktorejbybolomožnépriznaťúrokydohodnuté
popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a preto dohoda
o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva
hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Aj ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka

na ktoré žalobca v žalobe poukazuje vyslovene ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku
vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. Aj argumentácia žalobcu podopretá
ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je podľa názoru súdu nesprávna, nakoľko systematicky toto
ustanovenie pojednáva o otázke splatnosti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany
dlžníka.Pokiaľideoustanovenie§16zákona129/2010Z.z.,ospotrebiteľskýchúveroch(cit.„Spotrebiteľ

má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne
alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný
uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
splatenia“), k tomu súd uvádza, že zákon v citovanom ustanovení § 16 ods. 1 upravuje povinnosť platiť
úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a nehovorí o úrokoch po splatnosti

úveru.
33. Ak napriek vyššie uvedenému povinnosť spotrebiteľa platiť riadne úroky aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti zo strany veriteľa je inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu v
tu súdenom spore, tak podľa už opakovane uvedeného názoru súdu dané ustanovenie je neplatné s
ohľadom na ust. § 53 ods.1 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o odklon od

práv spotrebiteľa v jeho neprospech, a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, kedy by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského úveru, čomu
by však už ďalej nekorešpondovalo jeho dohodnuté právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach. Pre
prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku veriteľa na riadne úroky

po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa je tiež potrebné poukázať
na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§
52 ods. 2 a § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).
34. Koniec koncov, záver o neprijateľnosti obsahovo totožnej, aj tu použitej dohody v úverovej zmluve
žalobcu, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť

po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti
zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu
oproti výške úveru, pričom je nepravdepodobné a nepreukázané, že by spotrebiteľ
takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a

rovnocenne (C-415/2011, AZIZ) už bol v sporoch žalobcu vyslovený, viď napr. právoplatný rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo dňa 21.4.2016 sp.zn.4C/24/2016 kde bola zmluvná podmienka obsiahnutá
v článku 2 bod 2.4 Obchodných podmienok pre úvery občanom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby
v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľje povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne
súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a
ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný,
a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd
v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel
§ 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu

a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
35. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo
z vlastného rozhodnutia a konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou
(obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym
úkonom, hoci stále mal pri nesplácaní úveru žalovaným možnosť úver nezosplatniť a žalovať len
jednotlivé nezaplatené splatné splátky úveru spolu s úrokmi. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už

nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny

stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných

prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozhodnutia súdov podporujúce jeho názor súd uvádza, že
prehľad rozhodnutí ponúknutý žalobcom je síce logicky volený tak, že žalobca poukázal len na

tie rozhodnutia ktoré podporujú jeho názor, ale musí si zároveň byť veľmi dobre vedomý toho, že
tieto rozhodnutia nepredstavujú „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ ( článok 2
ods.2 základných princípov CSP), nakoľko v množstve iných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
( okresných, krajských) týkajúcich sa aj žalobcu ( a preto mu musia byť známe), ale aj v rozhodnutí
Ústavného súdu ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012 možno nájsť práve opačné

závery s ktorými sa stotožňuje aj tunajší súd. Na podporu svojho názoru súd odkazuje napr. na
rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/407/2016 - 129 z 22.2.2017 alebo sp.zn.5Co/223/2014,
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015 z 23.11.2016,
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/52/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 25Co/400/2014 z 29.7.2015, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

19Co/4/2017-67 z 16.2.2017, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.2Co/156/2016, 5Co/171/2016,
3Co/85/2013, 3Co/131/2016, 4Co/83/2013 a 21Co/30/2016, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.
k. 2Co/224/2015 - 125 z 9.6.2016.
37. Ako súd už uviedol, aj priamo vo veciach žalobcu bol viackrát vyslovený názor o nemožnosti
priznať mu zmluvné úroky za dobu po predčasnej splatnosti úveru a tak tieto rozhodnutia, z posledných

napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/30/2018, či rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn.16Co/18/2017 alebo sp.zn.23Co/95/2017 ako aj ich dôvody musia mu byť veľmi dobre známe.
38. Žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne s tým, že úrok z
omeškania požaduje jednak z omeškaných splátok do predčasného zosplatnenia úveru ( vo výške 2,21
eur) ako aj odo dňa 28.12.2017 do zaplatenia, a to tak z nezaplatenej istiny úveru vo výške 5.083,79

eur ako aj z nezaplatených úrokov vo výške 137,80 eur.
39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.41. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

43.Čosatýkaúrokuzomeškaniavovýške2,21eurpožadovanéhozomeškanýchsplátokdopredčasnej
splatnosti úveru, tento súd priznal, nakoľko žalovaný meškal so splácaním splátok úveru a výpočet
úroku z omeškania žalobcom (čl.10 spisu) vychádzajúc zo sadzby 5 % ročne dohodnutej v zmluve a
neprevyšujúcej zákonnú sadzbu z týchto splátok zodpovedá omeškaniu žalovaného.

44. Čo sa týka úroku z omeškania požadovaného za dobu od 28.12.2017, žalobca predloženou výzvou

k splateniu celého úveru zo dňa 27.12.2017 adresovanou žalovanému, v ktorej ho žalobca vyzval k
splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jeho
záväzkov najneskôr do 6.1.2018 preukázal, že žalovaný bol k vráteniu dlžnej sumy vyzvaný. Keďže v
určenej lehote dlžná suma nevrátenej úverovej istiny vo výške 5.083,79 eur zaplatená nebola, žalovaný
je v omeškaní so zaplatením tejto sumy, avšak nie odo dňa 28.12.2017 ako tvrdil žalobca, ale až odo dňa

7.1.2018, keďže vo výzve na predčasné splatenie úveru, ktorú žalovaný prevzal dňa 2.1.2018 bola mu
na úhradu dlžnej sumy poskytnutá lehota do 6.1.2018. Kým žalobca žalovanému neoznámil, že stratil
výhodu splátok lebo využil právo žiadať predčasné splatenie úveru, žalovaný logicky nemohol meškať so
zaplatením zosplatnenej sumy úveru, lebo o povinnosti ju celú plniť ešte nevedel, dozvedel sa to až dňa
2.1.2018 z doručenej výzvy žalobcu s oznámením o zosplatnení úveru. Preto nemožno ho k povinnosti

platiť úrok z omeškania zaviazať spätne, už odo dňa 28.12.2017. Na splnenie povinnosti zaplatiť
celú zosplatnenú sumu úveru žalobca poskytol mu lehotu do 6.1.2018 preto až nezaplatením celej
zosplatnenej sumy úveru v uvedenej lehote sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti
a preto úrok z omeškania z celej úverovej istiny priznal súd až odo dňa 7.1.2018. Žalobcom požadovaná
sadzba úroku z omeškania (5 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný sa dňom 7.1.2018 dostal do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej
istiny a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 5.083,79 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.083,79 eur od 7.1.2018 do zaplatenia. V časti úroku z
omeškania požadovaného za dobu pred 7.1.2018 súd žalobu zamietol.

45. Čo sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 137,80 eur,
podľa názoru súdu tieto úroky z omeškania priznať nebolo možné.
46. Aj tu žalobca na podporu svojho názoru, že patria mu úroky z omeškania aj z úrokov poukázal
na niektoré súdne rozhodnutia, tieto ale opäť nereprezentujú „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších

súdnych autorít“ (článok 2 ods.2 základných princípov CSP) vzhľadom na existujúce opačné súdne
rozhodnutia zaiste aj žalobcovi dobre známe, nakoľko tam bol ako žalobca stranou v spore, viď. napr.
rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.13Co/267/2017, alebo Krajského súdu v Prešove
sp.zn.6Co/132/2017, 16Co/18/2017, 23Co/95/2017, 18Co/30/2018 alebo 4Co/114/2017).
47. Opätovne preto pre úplnosť treba uviesť, že obdobne ako je to pri otázke úrokov za dobu po

mimoriadnom zosplatnení úveru, tak aj v otázke existencie či neexistencie nároku veriteľa na úrok z
omeškania z úroku sa aplikačná prax rozchádza. Časť súdov nárok na úrok z omeškania z úrokov
považuje za dôvodný, časť nie. Súd však je názoru, že úrok z omeškania z úroku nemožno priznať a
preto ho nepriznal, a to z nasledujúcich dôvodov.
48. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V zmysle tejto právnej úpravy
je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo
zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru podľa názoru súdu nevzniká právo na ďalšie úroky
z omeškania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995 sp. zn. 6
Obdo 4/94 (R 70/1995) úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom.

Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1
Obchodného zákonníka).
49. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstvapohľadávky. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35
Odo 101/2002, zo dňa 24.3.2004 (Rc 5/2006.)
50. Z toho dôvodu potom žalobcovi patria do zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už

žalobcovi patria iba úroky z omeškania.
51. Vzhľadom na to, že sám žalobca sa v žalobe odvoláva na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako
aj na rozchádzanie sa slovenskej aplikačnej praxe v tejto otázke a vyššie uvedený poukaz súdu na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, zo dňa 24.3.2004 (Rc 5/2006) je treba uviesť,
že aj stanovisko Najvyššieho súdu ČR k danej otázke sa postupom času vyvíjalo a menilo, avšak

ustálilo sa na názore, že úroky z omeškania z úrokov veriteľovi nepatria. Najskôr NS ČR v rozsudku
z 4. 3. 2002, sp. zn. 33 Odo 47/2002, zaujal názor, že ( pre úplnosť citované v pôvodnom, českom
znení) „Nesplacení smluvních úroků v dohodnuté lhůtě opravňuje věřitele vymáhat po dlužníkovi úrok
z prodlení, neboť nesplacené smluvní úroky se stávají dluhem, a podle § 517 obč. zák. může věřitel
po dlužníkovi požadovat vedle plnění i úrok z prodlení. Proto je možno požadovat úrok z prodlení z
nezaplacených smluvených úroků...“ Nasledujúcim rozhodnutím veľkého senátu obchodného kolégia

NS ČR zo dňa 24. 3. 2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002, sa však od vyššie uvedeného ponímania NS
ČR odchýlil a právo veriteľa požadovať po dlžníkovi úrok z omeškania z nesplatených zmluvných
úrokov bez ďalšieho nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí pripomína delenie peňažných záväzkových
právnych vzťahov, na ktorom stavia svoju argumentáciu, a to na vzťahy hlavné a vedľajšie, pričom
sa k prípustnosti úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky vyjadril nasledovne ( pre úplnosť

citované v pôvodnom, českom znení): „…Vedlejším a akcesorickým peněžitým závazkovým právním
vztahem je závazkový právní vztah úrokový, který vzniká pouze tehdy, jestliže mezi účastníky existuje
peněžitý závazkový právní vztah hlavní.…Občanský zákoník (a v návaznosti na něj i obchodní zákoník)
rozeznává úroky a úroky z prodlení. Úroky z prodlení mají povahu sankce (sankční úroky) za prodlení
dlužníka se splněním závazku (§ 517 odst. 2 obč. zák.). Platí se vedle vlastního plnění stanoveným

procentem z té části dluhu, s níž je dlužník v prodlení…Tím, že včas nesplatí úroky z jistiny, se dlužník
dostává do prodlení s plněním příslušenství, nikoli do prodlení s plněním vlastního dluhu (jistiny). Právo
požadovat po dlužníku příslušenství z příslušenství (zde úroky z prodlení ze smluvených úroků) pak
věřitel nemá proto, že občanský ani obchodní zákoník mu tuto možnost nepřiznávají. Jinak řečeno,
ani obchodní, ani občanský zákoník nezakotvují majetkové sankce pro případ prodlení s placením

příslušenství pohledávky…Rozumí-li se pohledávkou ve smyslu úpravy obsažené v ustanovení § 121
odst. 3 obč. zák. jistina…, pak ovšem nemůže nárok na příslušenství z příslušenství pohledávky plynout
ani z dikce ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák.; úsudek, že lze přiznat úrok z prodlení nebo poplatek
z prodlení z příslušenství pohledávky, odůvodněný toliko úpravou obsaženou v posledně označeném
ustanovení, by totiž bez vazby na ustanovení § 121 odst. 3 obč. zák. vedl k absurdnímu závěru, že takto

přiznané příslušenství z jistiny již není příslušenstvím pohledávky, nýbrž nově vzniklou samostatnou
pohledávkou…Tím není dotčeno právo účastníků dohodnout se (typově např. v mezích smlouvy o
úvěru - srov. § 497 a násl. obch. zák.), že sjednané úroky se stanou součástí jistiny [že k ní podle
dohody účastníků budou přičítány coby civilní plody peněz (fructus civiles)], a následně pak právo
věřitele požadovat, aby dlužník pro případ prodlení s placením takto zvýšené jistiny platil sjednanou

nebo zákonem stanovenou sazbu úroku z prodlení. Uvedené však nic nemění na skutečnosti, že se
takto opět úročí pouze jistina a nikoli příslušenství pohledávky. Braní úroků z úroků (tzv. anatocismus)
bylo zapovězeno již podle tradic římského práva, přičemž totéž platilo v českém právu i historicky.“
Aj v svojej neskoršej judikatúre už NS ČR iba rozvádza vyššie uvedenú argumentáciu a od svojho
stanoviska sa nijako neodchyľuje. Z obdobných rozhodnutí NS ČR stojí za zmienku napr. rozsudok sp.

zn. 32 Odo 21/2002, uznesenie sp. zn. 29 Odo 919/2006, či rozsudok sp. zn. 29 Odo 689/2006, podľa
ktorého nie je podstatné, či veriteľ požaduje zaplatenie úrokov z omeškania z dohodnutých úrokov na
základe zákona či dohody s dlžníkom, lebo "…ustanovení § 121 odst. 3 občanského zákoníku je ve
vymezení příslušenství pohledávky ustanovením kogentním a vytvořit novou kategorii 'příslušenství z
příslušenství' dohodou účastníků by tak znamenalo chovat se v rozporu se zákonem (§ 39 obč. zák.)…

Smluvní ujednání o placení úroků z prodlení ze smluvených úroků je ve smyslu § 39 obč. zák. neplatné
pro rozpor se zákonem.“
52. Vychádzajúc z definície príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením. Pohľadávkou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu

záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina) na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať
aj sankcie za omeškanie s platením ) dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový
záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahomhlavným. Splnením hlavného záväzku, alebo iným jeho zánikom zaniká (končí) aj akcesorický záväzok
úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, dostáva
sa dlžník do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).

Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dohodnutých úrokov)
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú,
nakoľko nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak
sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného
peňažného záväzku ), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z

dikcie ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Prípadná odlišná dohoda strán v tomto smere
potom podľa názoru súdu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, v spotrebiteľskom vzťahu
navyše nemôže obstáť ani z pohľadu jeho § 53 ods.1,5 a § 54 ods.1.
53. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 137,80 eur predstavujúcej vyčíslené úroky zamietol a priznal iba úroky z omeškania z nevrátenej
úverovej istiny, t.j. zo sumy 5.083,79 eur od 7.1.2018 do zaplatenia.

54. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto
jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku
povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100,-eur
mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho
výsluchu (ktorý je v zmysle § 195 CSP a § 295 CSP jedným z dôkazných prostriedkov) a odpovedí

na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov SR a v registri Sociálnej poisťovne (§ 295 CSP), s
prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá
zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení,
že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je
splátka vo výške 100,-eur mesačne. Nižšiu splátku nebolo možné povoliť, lebo vzhľadom na výšku dlhu

a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania nižšia výška splátky nezabezpečovala by
reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu
práv žalobcu. Ani vyššiu splátku ale nebolo možné povoliť vzhľadom na pomery žalovaného. Lustráciou
žalovaného v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne bolo preukázané jeho tvrdenie, že má
2 maloleté deti a že momentálne jeho príjmom je len materské vo výške 746,-eur mesačne. Z výsluchu

žalovaného vyplýva, že vyplácanie materského mu aktuálne končí a v októbri 2019 nastupuje opäť do
práce kde mu zo mzdy vykonávajú urážky na iné dlhy a tak jeho príjmom bude suma len cca 550,-
eur mesačne v čistom. Vychádzajúc z ničím nespochybnenej výpovede žalovaného na pojednávaní
celým príjmom domácnosti tak budú len priateľkina materská dávka, prídavky na deti a jeho príjem, teda
spolu na štvorčlennú domácnosť suma len cca 700,-eur až 800,-eur mesačne z čoho platí žalovaný

aj iné dlhy, kde by na splátky mesačne potreboval sumu cca 500-600 eur. Okrem toho uviedol, že
priateľka je po operáciách, mala zdravotné problémy, 30 až 40 eur mesačne dávajú na lieky. Z vyššie
uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 100,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa
názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu
a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka

nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaného a tiež požiadavku
zohľadniť sociálne postavenie strán sporu (článok 6 odsek 2 základných princípov CSP).
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v

časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o
trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované
príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd

sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších
súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho
neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených
prípadoch(prirozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťza„neúspechvpomernenepatrnejčasti“,
aleza„čiastočnýúspech"(citovanézRozsudkuNajvyššiehosúduSRz27.4.2004sp.zn.1MCdo1/2004,

Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
56. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podpornepozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje

sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

57. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

58. Súd žalobcovi v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je
nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do
pozornosti tiež rozsudky tunajšieho súdu sp.zn.9C/29/2016 a sp.zn.10C/395/2015 proti ktorým žalobca
podal odvolania, v ktorých okrem iného namietal nesprávne právne posúdenie úspechu a neúspechu pri
rozhodovaní o trovách konania, avšak jeho argumentácia odvolacím Krajským súdom v Prešove nebola
akceptovaná a ten v rozsudkoch sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017 ju odmietol a napadnuté

rozsudky vo výroku o trovách konania potvrdil.
59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku
(§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 6.375,22 eur ( 5.083,79 eur ako v petite žaloby žiadaná istina +
137,80 eur ako vyčíslené úroky + 2,21 eur ako vyčíslené úroky z omeškania + 3,96 eur ako poplatky za
poistenie + 695,40 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok 7,9 % ročne zo sumy 5.083,79

eur od 28.12.2017 + 440,13 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 5.083,79 eur od 28.12.2017 a 11,93 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z
omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 137,80 eur od 28.12.2017).
60. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217
ods.1 veta prvá CSP) činí 5.660,92 eur ( 5.083,79 eur ako prisúdená istina + 137,80 eur ako prisúdené

vyčíslené úroky + 2,21 eur ako prisúdené vyčíslené úroky z omeškania + 3,96 eur ako prisúdené
poplatky za poistenie + 433,16 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 5.083,79 eur od 7.1.2018).
61. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 88,80 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 11,20 %.
62. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 11,20 % od úspechu žalobcu v rozsahu 88,80 %

vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,60 %.
63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
77,60 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.