Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 1, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411201468
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8411201468.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: K. H., J..
XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. XXX, pre vymoženie pohľadávky 1.066,29 eur s prísl. a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/218/2011-17 zo dňa

22.05.2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov konania nemá nárok na náhradu

trov exekučného konania.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 24.02.2011.
Súdny exekútor predložil dňa 14.11.2017 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže oznámenie o nemajetnosti povinného považoval
za dostatočný dôkaz o tejto nemajetnosti, skonštatoval nemajetnosť povinného a ďalšie pokračovanie v

exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len
Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5, §
203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému trovy exekúcie
vo výške 39,83 eur. O trovách exekučného konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že u
tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný
je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v
budúcnosti príjem bude mať, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Z tohto dôvodu zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť považuje oprávnený za predčasné. Uznesenie považoval za nedostatočne
odôvodnené. Súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súdny exekútor

dostatočne nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo
oprávneného v tomto exekučnom konaní bude premlčané. Podotkol, že pohľadávka predstavuje
neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu s trvalým pobytom
v SR, pričom absenciu týchto finančných prostriedkov pocítia iní. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie
tak, že odvolací súd zamietne návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo uznesenie zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

5. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľaust.§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.02.2011, kedy
bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov

č. XXXXXXXXXX. zo dňa 12.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2010.
Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.

7. Povinný podaním zo dňa 10.07.2017 navrhol súdu zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že je
dlhodobo nezamestnaný, nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, má vedený účet v Uni

Credit banke, na ktorom je exekučná blokácia približne vo výške 50.000 eur. Súdny exekútor vo svojom
podaní zo dňa 13.11.2017 uviedol, že na základe vykonaných lustrácií majetku povinného súhlasí s
návrhom na zastavenie exekúcie.

8. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.11.2017

uviedol, že tvrdenie povinného o jeho majetkových pomeroch nie je dostatočný dôvod pre zastavenie
exekúcie.Jehomajetkovépomerymápreskúmaťsúdnyexekútoraažjehokonštatovanieonemajetnosti
povinného,kuktorémudospejepodôkladnompreverenímajetkovýchpomerov,jerelevantnýmdôvodom
pre zastavenie exekúcie. Navrhol, aby exekučný súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie
nevyhovel.

9. V ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) je zakotvený princíp ochrany povinného
spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok,
ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom

rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí

byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

10. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany
práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabujemožnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 90/2008, kde
tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7.
2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj
rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre
takéto zastavenie.

11. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby

závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

12. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o
zastaveníexekúcieriadil,nakoľkovodôvodnenínapadnutéhouznesenialenzjednodušeneskonštatoval

nemajetnosť povinného a uviedol, že ďalšie pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadami
hospodárnosti a účelnosti. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe
akých skutočností, či dôkazov súd takto rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a
následné právne závery. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na dôvody, ktoré
sú tvrdené v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bez toho, aby sa sám oboznámil s

exekučným spisom a lustráciami vykonanými súdnym exekútorom. V rozpore so zásadou danou v ust. §
220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení
exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na
základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

13. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda

existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

14. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne, bez preukázania
splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané

dôvody uvedené v podnete súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku
odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie
spravodlivosti.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto
napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a zrušil aj súvisiaci
výrok o trovách exekúcie a trovách exekučného konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje
rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej
inštancie vysporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

17. Vzhľadom na odvolaciemu súdu dňa 05.08.2020 doručené upovedomenie súdneho exekútora o
zastavení starej exekúcie vo veci 5Er/218/2011, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle § 4
ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť,
rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Nakoľko v exekučnej veci sp. zn. 5Er/218/2011 súd rozhoduje
o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, teda ku dňu, keď sa má stará

exekúcia zastaviť zo zákona, sa rozhoduje zastavení tejto exekúcie pred odvolacím súdom (sp. zn.:
3CoE/99/2020), dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, čiže rozhodná doba neuplynie skôr ako 12
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Preto napriek tomu, že súdny exekútor zaslal súdu
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, k ukončeniu tohto exekučného konania v zmysle § 8 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka na zastavenie starej exekúcie

podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, keďže nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby na zastavenie
exekúcie zo zákona.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).