Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/109/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7821202155.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Centrum pre deti a rodiny Mlynky -
Biele vody, so sídlom Mlynky - Biele Vody, IČO: 17 336 228, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm,
advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému: B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
O., M. XX, zastúpenému JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a

Metoda 2, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava zo dňa 16. augusta 2021, sp. zn. 4C/45/2021

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 16. augusta 2021, č.k. 4C/45/2021-40 a v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 16. augusta

2021, č.k. 4C/45/2021-40 rozhodol nasledovne:
I. Neodkladným opatrením počnúc dňom jeho doručenia súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať
sa kontaktovania chovancov žalobcu akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky alebo elektronicky.
II. Neodkladným opatrením počnúc dňom jeho doručenia súd u k l a d á žalovanému povinnosť
nepriblížiť sa úmyselne ku chovancom žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.
III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal
vydania neodkladného opatrenia v znení tak, ako bolo nariadené preskúmavaným uznesením. Návrh
skutkovo odôvodnil tým, že je organizáciou so samostatnou právnou subjektivitou, ktorej zriaďovateľom
je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava. Poslaním Centra pre deti a rodiny

Mlynky - Biele Vody je napĺňať program centra v zmysle zákona č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kuratele. Strednodobým cieľom Centra pre deti a rodiny Mlynky - Biele Vody
je uplatnenie legislatívnych zmien pre zintenzívnenie spolupráce centra s rodinami a organizáciami na
predchádzanie umiestnenia detí v zariadení a skrátenie pobytu detí v centre. Efektívne uskutočňovanie
ambulantnej a terénnej formy práce na predchádzanie nepriaznivých situácií v rodinách, so zreteľom na
predchádzanie umiestňovania detí a napĺňanie programu centra pre deti a rodiny Mlynky - Biele Vody.

Krátkodobé ciele centra sú starostlivosť, vzdelávanie a výchova detí. Žalovaný bol ich zamestnancom
do 16. 2. 2021. Do ich centra sú umiestňované deti s poruchou ich správania sa, na základe rozhodnutia
súdu. Súd nariadi ústavnú výchovu vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne
narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ústavná výchova, resp. starostlivosť je pritom

najzávažnejšímvýchovnýmopatrením.Podľa§44ods.1,2,3z.č.36/2005Z.z.(vďalšomlenakoZákon
o rodine či ZoR) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcicha vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná
starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť

len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym
rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť. Ako to už aj z uvedeného
vyplýva, v ich centre sa teda realizuje práve ústavná starostlivosť, o ktorej rozhoduje príslušný súd
zvyčajne v zmysle ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť

len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné
ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného
predpisu; rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka; uložené
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu
rodičovských práv. V určitých prípadoch ich organizácia sa dokonca stáva aj zákonným zástupcom detí

umiestnených do ich centra (viď negatívne vymedzenie uvedené v ust. § 54 ods. 4 Zákona o rodine).
Ako to z uvedeného vplýva, ich chovancom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a je nevyhnutné
dohliadať na to, aby sa ich ústavná výchova realizovala riadne, v medziach zákona tak, aby sa aj
naplnil jej účel. V uplynulých dňoch p. J.. Ľ. Y.Á. - zodpovedný vychovávateľ v rodinnom dome na
adrese Ružová 15, Rožňava (satelit CDR Mlynky - Biele Vody) získala informáciu, že žalovaný, ich

bývalý zamestnanec, bezdôvodne kontaktuje deti, ktoré sú umiestnené v ich zariadení, vyčkáva ich pred
vyučovaním a aj po jeho skončení. Ich deti navštevujú Špeciálnu školu v Rožňave, do ktorej a z ktorej
dochádzajú voľne, bez dozoru rovnako, ako majú aj v podmienkach ústavnej výchovy voľný pohyb.
Zistili, že žalovaný im dokonca ponúka aj peniaze či rôzne predmety, resp. hračky. Uvedené deti sú v ich
zariadení umiestnené na základe súdnych rozhodnutí a ich zákonným zástupcom je riaditeľ CDR Mlynky

- Biele Vody. Ich povinnosťou je v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. chrániť zdravý fyzický a psychický
vývin týchto detí a chrániť ich záujmy sledované zákonom. Majú podozrenie, že ich žalovaný nahovára
na to, aby nepočúvali, robili zle či iné veci v rozpore s dobrými mravmi, čím marí účel a poslanie ústavnej
výchovy. Žalovaný ich chovancov kontaktoval permanentne, minimálne počas celého mesiaca máj, ako
aj v mesiaci jún r. 2021. Napr. dňa 27.5.2021 v obedňajších hodinách sa ich chovankyne S. N. a C. M.

vracali pešo domov zo školy. Na Slnečnej ulici pri garážach ich k sebe zavolal žalovaný, vypytoval sa
ich na „tetu J. Ď.“ (vychovávateľku), dokonca dal im peniaze, C. aj slnečné okuliare a sľúbil im, že na
druhý deň im donesie aj nejaké ďalšie veci. S. N. potvrdila, že ich „ujo“ (žalovaný) čakal pri schodoch
a volal ku svojej garáži. Na druhý deň sa C. zverila, že sa bojí uja B. Y., lebo chce „bule - bule“ (čo po
cigánsky znamená vulgárne označenie súlože) a potom im dá zasa ďalšie veci. Dňa 7.6.2021 v ranných

hodinách žalovaný zakričal zo svojho auta pri Tescu v Rožňave na N. B., N. N. a T. N., ktorých zavolal
k sebe s tým, že má pre nich hračky. T. N. mu na to povedal, že "choď preč, nič nechcem od teba" a
odišli do školy. N. sa doma pochválil, že stretol ráno A. B., ktorý mu dal cukrík a tiež vyzvedal ohľadne
našej zamestnankyne C. N. (pomocnej vychovávateľky). Uvedené skutky sú uvedené len na ilustráciu,
tých totiž bolo ďaleko viac. Je zrejmé, že ich chovanci sú problematické deti, s ktorými nie je ľahká

komunikácia, pričom informácie, ktoré uviedli, nemusia byť úplné či presné, a preto má žalobca obavu,
že sa medzi nimi a menovaným mohli odohrať aj iné, ešte závažnejšie veci. Takéto kontaktovanie ich
chovancov považujú za nedôvodné a neprípustné, ktoré si neželajú, pretože to ohrozuje ich mravnú
výchovu a zdravý duševný vývin. Zastávajú názor, že podať tento návrh je nielen ich občianskou, ale
dokonca až zákonnou povinnosťou. Platí to o to viac, že práva zákonného zástupcu ich chovancov

vykonáva ich štatutár, ergo rozhodovať o tom, čo je alebo nie je v súlade s ich najlepšími záujmami
prislúcha im, pričom jednoznačne si neželajú, aby ich chovancov akýmkoľvek spôsobom kontaktoval
žalovaný. Boli by totiž veľmi neradi, keby došlo k takej neželanej situácii, ako tomu bolo v značne
medializovanom prípade „Čistý deň“. Z uvedeného dôvodu dnešného dňa podali aj žalobu, ktorou sa
dožadujú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa kontaktovania ich chovancov akoukoľvek formou

tak, ako to vyplýva aj z jej písomného vyhotovenia. Považujú za nepochybné, že zdravý duševný vývoj
ich chovancov si vyžaduje okamžitý zásah a ochranu súdu, pretože vyššie popísané kontaktovanie
žalovaným (navyše bez ich súhlasu) bez akýchkoľvek pochýb ohrozuje ich vývin. Naviac ich chovanci
v prevažnej väčšine pochádzajú zo sociálne slabších rodín, ich osobnosť je spravidla veľmi simplexná
a sú vo zvýšenej miere sugestibilné, osobitne ak takýto podnet prichádza zo strany dospelého človeka,

navyše ktorý je alebo bol vo vzťahu k nim v určitom vzťahu nadriadenosti, čiže spravidla nie je problém
ich naviesť na akékoľvek (napr. nemravné) konanie. Označený vzťah bol i „vynucovaný“ formou úcty
a rešpektu k takýmto ľuďom, v podstate ku svojim predstaveným, aké postavenie mal aj žalovaný knim počas svojho pôsobenia u nich. Ide o skutočnosti, ktoré nepochybne zvyšujú beztak vysoké riziko
ohrozenia ich chovancov.

3. Aplikoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s § 336 ods. 1 CSP.

4. Poukázal na tvrdenia uvedené v žalobe a v podaní navrhovateľa doručenom súdu 6.8.2021,
následne uviedol zákonné podmienky, ktoré musia byť vo všeobecnosti splnené pre vyhovenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez uvedenia konkrétnych úvah ako dospel k svojim záverom,
konštatoval, že žalobca osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdeniami uvedenými
v návrhu, uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pretože mal za to, že nariadené neodkladné
opatrenieprocesnekonzumujevecsamuamožnoprostredníctvomjehoúčinkovdosiahnuťtrvalúúpravu

pomerov medzi stranami, neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, f/ a g/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/
CSP zrušil, alternatívne, aby ho zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Žalovaný má za to, že neboli naplnené procesné podmienky potrebné pre vydanie neodkladného

opatrenia, pretože žalobca neosvedčil právny záujem a dôvodnosť uplatňovaného práva na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zároveň uviedol, že žalobca popísal svoj návrh zámerne nepravdivo a tak,
aby z jeho tvrdení nebol dostatočne zrejmý skutkový stav. Žalovaný dôvodil, že jeho konaním neboli
porušené ani ohrozené práva žalobcu ani chovancov a nijako nebol nevyhnutný okamžitý zásah súdu.
Popreltvrdeniažalobcuuvádzanévnávrhuojehoúmyselnomkontaktovaníchovancovpredvyučovaním

alebo po jeho skončení, o ponúkaní hračiek alebo peňazí chovancom. Poukázal na to, že sa venuje
sociálnej pomoci ako dobrovoľník a sprostredkováva sociálne slabším rodinám odovzdanie rôznych
vecí od iných ľudí. Uviedol, že po skončení pracovného pomeru u žalobcu už satelitu CDR Mlynky
neodovzdal nič, ani nekontaktoval chovancov žalobcu tak, ako to uviedol žalobca v návrhu. Nepozná
trasu, ktorou chovankyne chodia zo školy do satelitu, nevyhľadáva ich a na Slnečnej ulici sa niekedy

nachádza iba z dôvodu, že tam majú jeho rodičia garáže. Rovnako poprel aj ďalšie tvrdenia uvádzané v
žalobe majúc za to, že zo strany žalobcu sa jedná len o šikanu. Zároveň poukázal na to, že chovanci sú
problematické deti, pričom informácie, ktoré prípadne uviedli nemusia byť presné alebo úplné s ohľadom
na ich rozumovú schopnosť a dôveryhodnosť. Upriamil pozornosť na svoj psychologický posudok
osvedčujúci jeho spôsobilosť vykonávať prácu, ktorú mal u žalobcu pridelenú a zároveň poukázal na

existenciu konfliktov v uvedenom zariadení (žalobcu) medzi zamestnancami navzájom, resp. medzi
zamestnancami a zamestnávateľom. Celá situácia je podľa neho vyvrcholením zaslania otvoreného
listu poslancom NR SR, kde zamestnanci žalobcu popísali spôsob fungovania zariadenia. Zároveň boli
podané aj trestné oznámenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za obmedzenie
slobody pohybu, pričom podľa neho žalobca neosvedčil dostatočne ohrozenie telesnej alebo duševnej

integrity, kedy svoj návrh opiera iba o výpoveď osôb zverených žalobcovi, a to bez uvedenia miery
mentálnehopostihnutiatýchtoosôb.Náhodnéstretnutieschovankyňamiprigarážachvovlastníctvejeho
rodičov nepovažuje za dostatočný dôvod zakladajúci dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko sa jedná o jedno náhodné stretnutie a nejedná sa o úmyselné vyhľadávanie, ani
žiadne iné kontaktovanie. K vyjadreniu pripojil otvorený list doručený C.. G.. I.. Y., poslancovi NR

Slovenskej republiky, psychologický posudok osvedčujúci jeho psychickú spôsobilosť pre výkon práve
zamestnanca centra pre deti a rodiny, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi zo dňa 11.12.2020
vypracovaný C.. C. B., psychológom OPPS UPSVR. Ďalej pripojil rozhodnutie o zastavení konania
vydané Okresným úradom Rožňava, odborom všeobecnej vnútornej správy dňa 15.10.2020 vo veci
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť, pričom konanie bolo zastavené

z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že napadnuté uznesenie považuje za
správne a zákonné, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Má za to, že podanie odvolania jedôkazom o tom, že žalovanému záleží na tom, aby sa mohol s chovancami stretávať. Zdôraznil, že
návrhom sa dožadovali uloženia zákazu kontaktovať chovancov a približovať sa k nim úmyselne, pričom
nenavrhovali monitorovanie jeho pohybu technickými prostriedkami, aby nebol neprimerane obmedzený

na svojej osobnej slobode. Zotrval na svojom tvrdení o opakovaných stretnutiach žalovaného s
chovancami, čo malo vyplynúť z tvrdení chovancov, ktorí nemajú žiaden dôvod akokoľvek ublížiť
žalovanému, práve naopak podľa žalobcu ich mentálna úroveň im nedovoľuje, aby si dokázali vymyslieť
nejakú nepravdivú historku, ktorou by mu chceli ublížiť, bez ohľadu na to, že nemajú k tomu žiaden
motív. Pravdivosť ich tvrdení podľa žalobcu dosvedčuje aj fakt, že vedeli o existencii garáže žalovaného.

Žalovaný podľa žalobcu uvádza protirečivé tvrdenia, keď na jednej strane potvrdzuje kontakt s
chovancami a na druhej strane takýto kontakt vyvracia. Otvorený list adresovaný poslancovi NR SR Y.
podľa žalobcu nemá žiadnu dôkaznú silu aj s poukazom na skutočnosť, že je verejne známe na základe
informácií z médií, že tento poslanec sa mal dopustiť obdobných konaní, z akých vinia žalovaného
chovanci.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2

CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, z ktorého
musíbyťzrejmé,akýbolskutkovýzákladrozhodnutiaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,,t.
j. súhrn relevantných osvedčených skutočností a záver súdu týkajúci sa splnenia zákonných podmienok

na nariadenie neodkladného opatrenia. Z povahy veci o nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že pôjde o primeranú aplikáciu ust. § 220 ods. 2 CSP týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia,
pretože napr. nevyhnutne budú absentovať úvahy o relevantných skutkových okolnostiach a dôkazoch,
ktoré ich preukazujú, úvahy o hodnotení dôkazov a dôvody, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla stručnejšie, ako

rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie
odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu - t. j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované,
obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať
záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o splnení podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorou je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, vyplývajúca
z ust. § 325 ods. 1 CSP nie je v danom prípade presvedčivo odôvodnený, čo v konečnom dôsledku
zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch

prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme

dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného
opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany všetky vyššie uvedené
predpoklady.

22. Napriek tomu v konkrétne prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie

v danom prípade náležite nevyhodnotil jednotlivé predpoklady nevyhnutné pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a dostatočným spôsobom neozrejmil svoje úvahy, na základe
ktorých dospel k stručnému konštatovaniu, že žalobca osvedčil nárok na nariadenie neodkladného
opatrenia tvrdeniami uvedenými v návrhu. Z odôvodnenia teda vôbec nie je zrejmé, na základe akých
tvrdení mal za osvedčené splnenie podmienok a na základe akých úvah dospel k svojim záverom.

23. Nie je zrejmé, ako dospel k záveru o tom, že uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a ani k tomu, že takáto ochrana je potrebná, keďže
nie je zrejmé, na základe akých skutočností a akých dôkazov dospel k záveru o osvedčení potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

24. Nemožno súhlasiť ani so stručným konštatovaním, že účinky nariadeného neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
nakoľko sa jednoznačne jedná o zásah do ústavou garantovanej slobody pohybu žalovaného, pričom
súd dostatočným spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru a akými

úvahami sa pri tom riadil. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, či nariadením
neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu,
pokiaľ bolo toto neodkladné opatrenie nariadené na neurčitý čas (bez riadneho dokazovania, či skutočne
dochádza k zásahu tvrdenému navrhovateľom)

25. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatoknemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný
súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

27. Pre vydanie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na jeho vydanie, sú aspoň osvedčené. Súd teda nevykonáva dokazovanie
v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené vyššie
uvedené podmienky pre vyhovenie návrhu.

28. Je povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení uznesenia, okrem uvedenia, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, jasne
a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty navrhovateľa, ktoré
skutočnosti považoval za osvedčené a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a

ako vec právne posúdil.

29. Odôvodnenie rozhodnutia v súlade s § 220 ods. 2 CSP je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, postup súdu musí byť riadne vysvetlený, pretože odôvodnenie má byť prostriedkom

kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné a zároveň musí umožňovať, aby strana
sporu v ktorej neprospech bolo rozhodnuté a ktorá zvažuje podanie opravného prostriedku mohla
na jednotlivé úvahy a závery súdu reagovať. Je zrejmé, že nepreskúmateľné je rozhodnutie vtedy,
ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, príp. ak sa súd nevysporiadal so všetkými

otázkami riešenými v konaní.

30. Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie, je nepreskúmateľné, keďže jeho odôvodnenie spočíva v krátkosti iba v tom, že súd mal za
osvedčený nárok na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdeniami uvedenými v návrhu, uložením

požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah. Vo vzťahu k týmto záverom však súd neuviedol žiadne svoje úvahy a
hodnotenia.

31. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba zrušiť napadnuté uznesenie a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia posúdiac splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, pričom nové rozhodnutie

odôvodní tak, aby spĺňalo všetky náležitosti riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia a aby
bolo preskúmateľné.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).