Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8716207275.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti
žalovaným: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX H. Š.X., štátny občan SR, 2/ G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX H. Š., štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom
žalovaným 1/, o zaplatenie 2.992,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e o sumu 2.498,- eur s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2016 domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 2.992,21 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Dňa 12.05.2011 uzatvorili žalobca (Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:47
232 471) ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX.
Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre úver

- pôžička na bývanie a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaní svojimi podpismi na zmluve
potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasia s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca
poskytol žalovaným peňažné prostriedky v sume 3.500,- eur. V zmysle bodu 7.6 obchodných podmienok
v spojení s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobca oprávnený vyzvať na plnenie všetkých
alebo ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, resp. žalovaných, ktorí v takom prípade sú povinní plniť záväzky
voči žalobcovi. Na základe zmluvných dokumentov sa žalovaní zaviazali: a) v stanovenej lehote vrátiť
žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov

(všetky tieto peňažné plnenia žalovaných ďalej spolu aj „úver), b) plniť ostatné povinnosti v zmysle
zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s
plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s obchodnými podmienkami
vyhlásil dňa 10.03.2014 úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(t.j. k 10.03.2014) boli žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné
sumy: a) nezaplatenú istinu vo výške 3.120,25 eur; b) úrok z istiny v celkovej výške 268,81 eur (od
momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru); c) bankové poplatky

za upomienky vo výške 49,24 eur; d) náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške
14,85 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 3.453,15 eur. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní časť celkovej dlžnej sumy zaplatili. Poslednú čiastkovú
úhraducelkovejdlžnejsumyžalovanívykonalidňa21.07.2016.Odtohtodňavšakžalovanížiadnuďalšiuúhradu celkovej dlžnej sumy nevykonali. Žalobca si okrem celkovej dlžnej sumy a nákladov spojených s
uplatnením istiny s príslušenstvom uplatňuje voči žalovaným aj a) zmluvný úrok vo výške 12,90 % p. a.
z dlžnej istiny od 11.03.2014 do zaplatenia; b) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. z dlžnej

istiny od 22.07.2016 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní zodpovedajú žalobcovi spoločne
a nerozdielne za zaplatenie nasledovnej dlžnej sumy: a) nezaplatená časť istiny vo výške 2.992,21 eur;
b) úrok z istiny vo výške 268,81 eur; c) zmluvný úrok vo výške 12,90 % p. a. zo sumy 2.992,21 eur od
11.03.2014 do zaplatenia; d) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2.992,21 eur
od 22.07.2016 (deň nasledujúci po dni vykonania poslednej úhrady celkovej dlžnej sumy žalovaným)

do zaplatenia.

2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9Csp/33/2016 - 53 zo dňa 20.12.2017, proti ktorému podal
odvolanie žalobca.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 18Co/55/2018 - 81 zo dňa 16.07.2018 zrušil vyššie uvedený
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané, že postúpenie
pohľadávky došlo do vedomostnej sféry žalovaných preukázateľným spôsobom a preto pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie terajšieho žalobcu žalobu zamietol.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktorý poukázal na ust. § 526 Občianskeho
zákonníka a s odôvodnením tej skutočnosti, že aktívnu legitimáciu má postupník v čase platného
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, čo v tomto prípade bolo preukázané a v konečnom dôsledku
to aj súd prvej inštancie akceptoval v procesnom rozhodnutí ešte v priebehu konania pred rozhodnutím

vo veci samej. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola predložená v konaní a odôvodňuje postup
žalobcu ako nového veriteľa, ktorý dal v priebehu konania súhlas so vstupom do konania na strane
žalobcu aj uplatniť si v mene pôvodného veriteľa a žalobcu nárok. Vstúpil do všetkých jeho práv. z listiny,
ktorá je pripojená k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že bol poštovou zásielkou toto oznámenie
o postúpení pohľadávky doručovaný žalovaným na adresu, ktorá je totožná s adresou uvedenou v tomto

konaní a zároveň možno súhlasiť aj s tým, že samotným predložením zmluvy o postúpení pohľadávky v
tomto konaní procesným uznesením, ktoré bolo doručené všetkým stranám sporu a oboznámením touto
listinou v priebehu tohto konania boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré predpisuje
Občiansky zákonník v §526 ods. 1 OZ. Oznámenie žalovaným sa teda dostalo do dispozičnej sféry a
pre dlžníka táto okolnosť znamená to, že má po tomto oznámení plniť už novému veriteľovi, zbavil by sa

dlžník záväzku ak by plnil postupcovi v prípade, že by nový veriteľ nepreukázal oznámenie o postúpení
pohľadávky. Táto situácia však v tomto prípade nebola daná ani zistená.
Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavrátilvecnaďalšiekonaniestým,
že súd prvej inštancie prejedná nárok žalobcu ako aktívne procesne legitimovaného účastníka konania.
Jezrejmé,žeideonárokmedzidodávateľomslužbyaspotrebiteľmi,čižepodrobísúdnejkontrolezmluvu

o úvere a podľa výsledku tohto zistenia vrátane ustanovení o mimoriadnom zosplatnení úveru, ktorý
vyžaduje postup podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.

5. Žalobca doručil súdu v dňoch 14.06.2019 a 12.12.2019 čiastočné späťvzatia žaloby, v ktorých uviedol,
že v čase po podaní žaloby žalovaní vykonali platby na úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho žalobca

berie svoj návrh čiastočne späť. Žalovaní od podania žaloby vykonali platby na úhrady dlžnej sumy,
a to: dňa 17.08.2016 sumu 128,- eur; dňa 24.03.2017 sumu 100,- eur; dňa 14.09.2017 sumu 100,-
eur; dňa 15.08.2018 sumu 100,- eur; dňa 28.08.2018 sumu 100,- eur; dňa 12.09.2018 sumu 100,-
eur; dňa 16.10.2018 sumu 100,- eur; dňa 22.11.2018 sumu 100,- eur; dňa 22.05.2019 sumu 100,- eur;
dňa 23.07.2017 sumu 210,- eur; dňa 25.09.2019 sumu 130,- eur; dňa 24.10.2019 sumu 120,- eur; dňa

25.11.2019 sumu 120,- eur; v nadväznosti na vyššie uvedené úhrady žalovaných zobral žalobca žalobu
späť v časti istiny v celkovej sume 1. 508, - eur.
V čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 10.01.2020 žalobca uviedol, že od dátumu december 2019
do dnešného dňa eviduje ďalšie platby od žalovaných a to: dňa 30.12.2019 vo výške 110,- eur.
V nadväznosti na vyššie uvedené úhrady žalovaných zobral žalobca touto cestou svoj žalobný návrh

čiastočne späť a to konkrétne v časti istiny v sume 110, - eur.
V ďalšom späťvzatí doručenom súdu dňa 31.03.2020 žalobca uviedol, že od dátumu december 2019
do dnešného dňa eviduje ďalšie platby od žalovaných a to: dňa 14.02.2020 vo výške 110,- eur a dňa
02.03.2020 vo výške 100,- eur. V nadväznosti na vyššie uvedené úhrady žalovaných zobral žalobcasvoj žalobný návrh čiastočne späť v časti istiny v sume 210, - eur. Vo zvyšnej časti žalobca trval
na svojom návrhu obsiahnutom v žalobe, pričom navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania vydal
nasledovný rozsudok: Žalovaní sú povinní zaplatiť na účet žalobcu: dlžnú istinu vo výške 1.164,21

eur, dlžné úroky z istiny vo výške 268,81 eur, zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.992,21 eur od 13.08.2016 do 16.08.2016; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.864,21 eur od 17.08.2016 do 23.03.2017; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.764,21 eur od 24.03.2017 do 13.09.2017; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.664,21 eur od 14.09.2017 do 14.08.2018; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy

2.564,21 eur od 15.08.2018 do 27.08.2018; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.464,21 eur od 28.08.2018 do 11.09.2018; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.364,21 eur od 12.09.2018 do 15.10.2018; zmluvný úrok vo výške 12.90 % p.a. ročne zo sumy
2.264,21 eur od 16.10.2018 do 21.11.2018; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy
2.164,21 eur od 22.11.2018 do 21.05.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 2.064,21
eur od 22.05.2019 do 22.07.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.854,21

eur od 23.07.2019 do 24.09.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.724,21
eur od 25.09.2019 do 23.10.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.604,21
eur od 24.10.2019 do 24.11.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.484,21 eur
od 25.11.2019 do 29.12.2019; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.374,21 eur od
30.12.2019 do 13.02.2020; zmluvný úrok vo výške 12,9 0% p.a. ročne zo sumy 1.264,21 eur od

14.02.2020 do 01.03.2020; zmluvný úrok vo výške 12,90 % p.a. ročne zo sumy 1.164,21 eur od
02.03.2020 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 2.992,21 eur
od 13.08.2016 do 16.08.2016; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 2.864,21
eur od 17.08.2016 do 23.03.2017; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy
2.764,21 eur od 24.03.2017 do 13.09.2017; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo

sumy 2.664,21 eur od 14.09.2017 do 14.08.2018; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne
zo sumy 2.564,21 eur od 15.08.2018 do 27.08.2018; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a.
ročne zo sumy 2.464,21 eur od 28.08.2018 do 11.09.2018; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00
% p.a. ročne zo sumy 2.364,21 eur od 12.09.2018 do 15.10.2018; zákonný úrok z omeškania vo výške
5,00 % p.a. ročne zo sumy 2.264,21 eur od 16.10.2018 do 21.11.2018; zákonný úrok z omeškania vo

výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 2.164,21 eur od 22.11.2018 do 21.05.2019; zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 2.064,21 eur od 22.05.2019 do 22.07.2019; zákonný úrok z
omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.854,21 eur od 23.07.2019 do 24.09.2019; zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.724,21 eur od 25.09.2019 do 23.10.2019;
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.604,21 eur od 24.10.2019 do

24.11.2019; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.484,21 eur od 25.11.2019
do 29.12.2019; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.374,21 eur od
30.12.2019 do 13.02.2020; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.264,21 eur
od 14.02.2020 do 01.03.2020; zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. ročne zo sumy 1.164,21
eur od 02.03.2020 do zaplatenia.

V čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 20.08.2020 žalobca uviedol, že od vykonania posledného
čiastočnéhospäťvzatiazodňa30.03.2020dodnešnéhodňaeviduježalobcaďalšieplatbyodžalovaných
a to: dňa 07.04.2020 vo výške 100,- eur; dňa 29.04.2020 vo výške 100,- eur; dňa 09.06.2020 vo výške
230,- eur a dňa 23.07.2020 vo výške 120,- eur. V nadväznosti na vyššie uvedené úhrady žalovaných,
zobral žalobca touto cestou svoj žalobný návrh čiastočne späť, a to konkrétne v časti istiny v sume 550,-

eur.
V čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 14.09.2020 žalobca uviedol, že od vykonania posledného
čiastočného späťvzatia zo dňa 20.08.2020 do dnešného dňa eviduje ďalšiu platbu od žalovaných a to
dňa 26.08.2020 vo výške 120,- eur, preto v tejto časti zobral žalobu späť. Vo zvyšnej časti navrhol, aby
súd po vykonaní dokazovania vydal nasledovný rozsudok: „Žalovaní sú povinní zaplatiť na účet žalobcu

vedený v Poštovej banke, a.s. dlžnú istinu vo výške 494,21 eur; dlžné úroky z istiny vo výške 268,81 eur;
zmluvný úrok vo výške 12,90 % p. a. ročne zo sumy 2.992,21 eur od 13.08.2016 do 16.08.2016, zo sumy
2.864,21 eur od 17.08.2016 do 23.03.2017, zo sumy 2.764,21 eur od 24.03.2017 do 13.09.2017, zo
sumy 2.664,21 eur od 14.09.2017 do 14.08.2018, zo sumy 2.564,21 eur od 15.08.2018 do 27.08.2018,
zosumy2.464,21eurod28.08.2018do11.09.2018,zosumy2.364,21eurod12.09.2018do15.10.2018,

zosumy2.264,21eurod16.10.2018do21.11.2018,zosumy2.164,21eurod22.11.2018do21.05.2019,
zosumy2.064,21eurod22.05.2019do22.07.2019,zosumy1.854,21eurod23.07.2019do24.09.2019,
zosumy1.724,21eurod25.09.2019do23.10.2019,zosumy1.604,21eurod24.10.2019do24.11.2019,
zo sumy 1.484,21 eur od 25.11.2019 do 29.12.2019, zo sumy 1.374,- eur od 30.12.2019 do 13.02.2020,zosumy1.264,21eurod14.02.2020do01.03.2020,zosumy1.164,21eurod02.03.2020do06.04.2020,
zo sumy 1.064,21 eur od 07.04.2020 do 28.04.2020, zo sumy 964,21 eur od 29.04.2020 do 08.06.2020,
zo sumy 734,21 eur od 09.06.2020 do 22.07.2020, zo sumy 614,21 eur od 23.07.2020 do 25.08.2020

a zo sumy 494,21 eur od 26.08.2020 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p. a.
ročne zo sumy 2.992,21 eur od 13.08.2016 do 16.08.2016, zo sumy 2.864,21 eur od 17.08.2016 do
23.03.2017, zo sumy 2.764,21 eur od 24.03.2017 do 13.09.2017, zo sumy 2.664,21 eur od 14.09.2017
do14.08.2018,zosumy2.564,21eurod15.08.2018do27.08.2018,zosumy2.464,21eurod28.08.2018
do11.09.2018,zosumy2.364,21eurod12.09.2018do15.10.2018,zosumy2.264,21eurod16.10.2018

do21.11.2018,zosumy2.164,21eurod22.11.2018do21.05.2019,zosumy2.064,21eurod22.05.2019
do22.07.2019,zosumy1.854,21eurod23.07.2019do24.09.2019,zosumy1.724,21eurod25.09.2019
do23.10.2019,zosumy1.604,21eurod24.10.2019do24.11.2019,zosumy1.484,21eurod25.11.2019
do 29.12.2019, zo sumy 1.374,- eur od 30.12.2019 do 13.02.2020, zo sumy 1.264,21 eur od 14.02.2020
do01.03.2020,zosumy1.164,21eurod02.03.2020do06.04.2020,zosumy1.064,21eurod07.04.2020
do 28.04.2020, zo sumy 964,21 eur od 29.04.2020 do 08.06.2020, zo sumy 734,21 eur od 09.06.2020

do 22.07.2020, zo sumy 614,21 eur od 23.07.2020 do 25.08.2020 a zo sumy 494,21 eur od 26.08.2020
do zaplatenia a nahradiť trovy konania.“

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými
v spise.

7. Žalovaný 1/ na pojednávaní pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie namietal, že jemu ani
manželke nebolo písomne oznámené postúpenie pohľadávky zo žalobcu Poštová banka a.s. na nejaký
iný subjekt.
Na pojednávaniach po rozhodnutí súdu druhej inštancie uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím

a zastavením konania tak ako je uvedené v podaní doručenom súdu 14.06.2019, ktoré prevzal. K veci
samej uviedol, že sa snažil splácať. Je ale v dosť ťaživej finančnej situácii, pretože je zamestnaný ako
U. v X.Á. J. L. N., kde musí dochádzať zo H. Š., čo stojí zhruba 120,- eur mesačne, v zime viac a ešte
kvôli tomu, že splátky boli nastavené na dátum skorší než mu chodila výplata, tak platby neodišli načas,
nemal nastavené SMS v telefóne a celá vec bola potom preto daná exekútorovi. Nie je to však tento

prípad, ale iný úver. Hovorí to len preto, že splácal aj iný úver, ktorý už splatil, ale stálo ho to veľa peňazí,
lebo vzhľadom na to, čo uviedol, musel zaplatiť aj vysoké trovy exekútorovi. Všetko toto vysvetlil pani
z R Collectors s.r.o., teda žalobcu, telefonoval s ňou viackrát a vzhľadom na to, čo uviedol, ju prosil
o trochu strpenia, aj keď sa snažia splácať. Ona povedala, že teda má nájsť prostriedky a uhradiť to.
Na poslednom pojednávaní súhlasil v svojom aj manželkinom mene s čiastočným zastavením konania

ohľadne všetkých úhrad, ktoré doposiaľ vykonali a o ktoré žalobca postupne bral žalobu späť. Uviedol,
že sa viac nemá k čomu vyjadriť.

8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav a právny stav.

9. Právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340890(pôvodnesosídlomPrievozskául.2/B,82109Bratislava)uzavrelsožalovanýmiZmluvuoúvere
- pôžička na bývanie dňa 12.05.2011 s výškou úveru 3.500,- eur, celkovou výškou nákladov 2.963,11
eur, výškou mesačnej splátky 57,95 eur pri počte splátok 120 splatných k 25. dňu v mesiaci, dátumom
prvej splátky25.06.2011,dátumomkonečnejsplatnosti25.05.2021,RPMN15,17%a úrokovousadzbou

12,9 % p.a..
Vo „Výzvach na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 10.03.2014 bolo žalovaným okrem iného oznámené, že
úverová pohľadávka sa stáva k 10.03.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a boli vyzvaní na
úhradu dlžnej sumy 3.453,15 eur (z toho istiny 3.120,25 eur) v lehote do 10 kalendárnych dní od
doručenia tejto výzvy.

Dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Poštová
banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 na žalobcu, na základe čoho
súd uznesením č. k. 9Csp/33/2016-45 zo dňa 09.11.2017 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu
na strane žalobcu.

10. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom, ktorých je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánk

so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

23. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej

republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.24. Podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

25. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je potrebné chápať ako celok, za splnenia ktorého
môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, lebo splnením podmienok podľa prvej vety predmetného
ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale
tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s

rovnakým statusom. Zadefinovanie v rámci zákona č. 483/2001 Z. z. podmienok, za ktorých môže
banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, t.j. zmyslom a účelom je to, že bez
splnenia týchto podmienok k postúpeniu pohľadávky dôjsť nemôže. Pri posudzovaní zmluvy o postúpení
pohľadávky je rozhodujúce, či na strane postupcu došlo k splneniu zákonnej povinnosti správať sa
určitým spôsobom, lebo záujmom zákonodarcu bolo, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným

spôsobom. Nesprávanie sa týmto zákonom výslovne stanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť
zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné považovať za zakázané a teda i odporujúce
zákonu. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva
jeho neplatnosť, v danom prípade neexistuje žiadna iná možnosť pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej
v prejednávanej veci a to, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z., za ktorých

môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu dôjsť nesmie - je zakázané. Nerešpektovanie takejto úpravy má za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax vrátane prijatého rozhodnutia týkajúceho
sa výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uznesením č. 1 dňa 9.10.2018 v znení právnej vety: „Ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením, je neplatný právny úkon“. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená
predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno
zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu
alebo aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované
rozhodnutia Najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (čl. 2 ods. 1, 2 Základných zásad CSP, uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6.3.2017).

26. Podľa § 92 ods. 9 citovaného zákona informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť
iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky
zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu alebo v súvislosti s predajom podielu na

základnom imaní banky najmenej 33 % alebo v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane
zlúčenia inej právnickej osoby s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka zlúčiť
alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí zmluvy súvisiacej
s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými

bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po
vypracovaní podkladov alebo po nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka
alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej
upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, akoaj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť
predchádzajúci súhlas.

27. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, kedy
na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaní ako spotrebitelia, teda
fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekonajú v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá
nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka.
Záväzok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vyplývajúci zo zmluvy o úvere je
absolútnym obchodom, pričom súčasne spotrebiteľským vzťahom v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

28. Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 12.05.2011
vznikol podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. a riadi sa režimom všeobecných
ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva
sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu vznikla spotrebiteľská úverová zmluva a na tento
spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že má formu tzv. absolútneho obchodu, je potrebné použiť
kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj dispozitívne ustanovenia, odklon od ktorých by
bol v neprospech spotrebiteľa.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

30. „Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu a ak mal za to,
že postupník nemá aktívnu legitimáciu, mal sa s touto skutočnosťou vyrovnať už v rozhodnutí o návrhu

na zmenu subjektu, k tomuto odvolací súd konštatuje, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
subjektu skúma splnenie podmienok výlučne z procesného hľadiska. Z ustanovenia § 80 ods. 1 a 2
CSP síce vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na zmenu subjektu musí posúdiť, či strana preukázala
prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že
nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod

alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené
predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie
je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu
zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva
skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa

§ 80 ods. 1 a 2 CSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia
predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej
otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011,
sp. zn. 6 Cdo 42/2011). Nie je preto vylúčené, že pri prieskume veci z hmotnoprávneho hľadiska dospeje
súd v konečnom dôsledku k záveru, že subjekt, ktorého vstup do konania pripustil postupom podľa § 80

ods. 2 CSP, nie je nositeľom práva, ktoré je predmetom konania.
Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky
neskúmal z hľadiska posúdenia splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, napriek tomu,
že je zrejmé, že predmetom konania je tzv. banková pohľadávka. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR R 60/2018 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením, je neplatný právny úkon.“
(Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 6Co/166/2017 - 90 zo dňa 31. januára 2019)31. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

32. Právny vzťah vznikol s právnym predchodcom žalobcu a to Poštovou bankou, a.s. a žalovanými
na základe uzatvorenej Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 12.05.2011. Žalobca nadobudol
pohľadávku voči žalovaným na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Súd preto
skúmal splnenie hmotnoprávnej podmienky týkajúcej sa uplatneného nároku a to jeho aktívnu vecnú

legitimáciu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, v tomto prípade konkrétne z ust.
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a to preukázanie
splnenia podmienok, na základe ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu.
Nerešpektovanie tejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor
so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na spotrebiteľský vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými.

33. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že v zmluvnom vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými nebola preukázaná platná dohoda o možnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Žalobca k zmluve predložil obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie
a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli podpísané žalovanými, neboli preto súčasťou

formulárovej zmluvy. Ak sa žalobca domnieva, že boli súčasťou zmluvy o úvere, súd odkazuje na
použiteľnú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě

formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

34. Uvedené obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie
náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto
dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý
svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu
zmluvy nepristúpil. Ak by dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia dlhu malo byť obsiahnuté

vo všeobecných obchodných podmienkach, jej uzavretie by nebolo platné.

35. V nadväznosti na uvedené splatnosť úveru sa riadila zmluvou o úvere, v zmysle ktorej splatnosť
úveru mala nastať dňa 25.05.2021. Ak pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postúpená dňa
13.06.2017, v čase postúpenia nebola splatná. Neplatnosť postúpenia nesplatnej bankovej pohľadávky

na iný subjekt ako banka súd argumentuje nasledovne.

36.Spôsobilýmpredmetompostúpeniavzmysle §92ods.8zákonaobankáchmôžebyťibapohľadávka
alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

37. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

38. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove vo
veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu IntrumJustitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

39. Ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu. Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná
výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky

bola ochrana bankového tajomstva.

40. Pre úplnosť súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z. z. zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k
zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením

poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000,- eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

41. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez

splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok
NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

42. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8

prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia
podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy

pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

43. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39
Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

44. Súd tiež dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co 203/2015, ktoré
sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní),
na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný
splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s. na
základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8.

2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel &
Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI.
7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská

sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej
spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah
zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že
až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásilmimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od
nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný.

Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v
omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“

Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru
v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo
k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade

so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12.
2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem

spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
predmetného úveru.“

45. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Poštová banka a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k

zosplatneniu celého dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom. Žalobca postúpil pohľadávku pred termínom jej splatnosti, čo je v rozpore s ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

46. Vzhľadom na nepreukázanie dohody zmluvných strán o možnosti predčasného zosplatnenia dlhu je
dôvodné posudzovať predčasné zosplatnenie dlhu žalobcom zo dňa 10.03.2014 ako neplatné.
Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky
tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, doručenie výzvy

dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné,
žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní,
preto mu nie je možné toto právo priznať; súd preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.)
(Obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 24Co/90/2018-160 zo dňa 22.08.2019).

47. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

48. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

49. Podľa citovaných zákonných ustanovení súd konanie v dôsledku postupných čiastočných späťvzatí
so súhlasom žalovaných čiastočne zastavil celkom o sumu 2.498,- eur s príslušenstvom (výrok I.) a v

prevyšujúcej časti (494,21 eur istina, 268,81 eur kapitalizované úroky + zmluvný úrok 12,90 % ročne a
zákonný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy postupne znižovanej istiny) na základe horeuvedených
skutočností, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry žalobu zamietol (výrok II.).

50. Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že ako konštatoval súd druhej inštancie v predchádzajúcom

rozhodnutí, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
nebolo preukázané, že postúpenie pohľadávky došlo do vedomostnej sféry žalovaných preukázateľným
spôsobom. Uvedené bolo aj predmetom posudzovania po podaní odvolania súdom druhej inštancie.
Súd však v danom štádiu nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právnenástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Pri prieskume veci z hmotnoprávneho hľadiska dospel
však súd v konečnom dôsledku k záveru, že subjekt, ktorého vstup do konania pripustil postupom podľa
§ 80 ods. 2 CSP, nie je nositeľom práva, ktoré je predmetom konania. (Už vyššie citované uznesenie

Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 6Co/166/2017 - 90 zo dňa 31. januára 2019)

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

54. Podľa citovaných zákonných ustanovení súd právo náhradu trov konania úspešným žalovaným
nepriznal, nakoľko im doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.