Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8713215490.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov: 1./
I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. W. XX, XXX XX T. W., 2./ N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. W. XX, XXX
XX T. W., 3./ F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. W. XX, XXX XX T. W. a 4./ S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
W. XX, XXX XX T. W. proti žalovaným: 1./ V.. D. C., C.., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Y., právne
zastúpený: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42

029 171 a JUDr. Rastislav Lenárt, advokát, so sídlom Pollova 32, 040 18 Košice, IČO: 51 762 421 a 2./
V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. 9, X40 XX Y., právne zastúpený: JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o neplatnosť kúpnej zmluvy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.1.2004 j e n e p l a t n á .

II. U r č u j e , že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.1.2004 zavkladovaná
Správou katastra Poprad pod č. D j e n e p l a t n á .

III. U r č u j e , že Kúpna zmluva medzi žalovaným v 1./ rade a žalovaným v 2./ rade zavkladovaná
Správou katastra Poprad pod č. D j e n e p l a t n á .

IV. Procesným stranám n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov v 1. až 3. rade, D. Q. a jeho manželka žalobkyňa v 4./ rade podali

dňa 22.10.2013 žalobu na tunajší súd a žiadali, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke, uzavretá medzi
pôvodnými žalobcami v 1./ a 2./ rade a žalovaným v 2./ rade zo dňa 21.1.2004, je neplatná. Druhým
výrokom sa domáhali, aby súd určil, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa
21.1.2004, zavkladovaná Správou katastra Poprad pod č. V XXX/XXXX, je neplatná a tretím výrokom
sa domáhali určenia, že Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1./ rade a žalovaným v 2./ rade,
ktorej vklad bol povolený správou katastra Poprad pod č. V XXXX/XX zo dňa 10.8.2007 je neplatná a
náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnili pôvodní žalobcovia v 1./ a 2./ rade tým, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre obec a k.ú. T. W., rodinného domu súp. č. XX stojaceho na
pozemku KN-C XXX, garáž súp. č. XXX stojaca na pozemku KN-C XXX, pozemkov reg. C parc. č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V súčasnosti je vlastníkom týchto

nehnuteľností žalovaný v 1./ rade. Tento nadobudol nehnuteľnosti od žalovaného v 2./ rade Kúpnou
zmluvou a podľa zápisu v liste vlastníctva (ďalej len LV) sa stal na základe rozhodnutia príslušnej Správy
katastra, povolením vkladu vlastníckeho práva pod V XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalovaný v 1./rade. Žalovaný v 1./ rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nezákonne z dôvodu, že ich
nenadobudol od vlastníka. V čase, keď boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, neb. D. Q.
začal podnikať v obchodnej spoločnosti S.-SK s.r.o., so sídlom C., Y. XX. V tejto spoločnosti bol s

ďalšími dvoma spoločníkmi, bratom V. Q. a JUDr. C. H. z C.. V r. 2004 vyhrali výberové konanie na
väčšiu investičnú akciu. Nemali dostatok finančných prostriedkov, preto oslovili žalovaného v 2./ rade
o požičanie peňazí. Žalovaného v 2./ rade mali sprostredkovať V. Q. s JUDr. C. H. prostredníctvom V..
G. R.. V čase uzavretia pôžičky dňa 21.1.2004 mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K
jeho zániku počas trvania manželstva došlo dňom 20.3.2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok

tunajšieho súdu pod sp. zn. 8C/167/2001 zo dňa 12.3.2001. Podľa písomnej Zmluvy o pôžičke mal
žalovaný v 2./ rade požičať sumu 2.600.000,- Sk
(86.304,19 eur), v skutočnosti žalovaný v 2./ rade požičal iba sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur).
Fyzicky neprevzali sumu uvedenú v Zmluve o pôžičke s tým, že pôvodne bola pripísaná na účet iba
suma 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur). Suma 600.000,- Sk (19.916,35 eur) mala predstavovať úrok z
pôžičky. Obsah pôžičky, že pôžička je poskytovaná bezúročne, bol nepravdivý. Keďže bol neb. D. Q.

vo veľkej tiesni, chcel roztočiť podnikanie a preto obaja s manželkou podpísali Zmluvu o pôžičke s
obsahom, že 600.000,- Sk (19.916,35 eur) fyzicky prevzali pri podpise, čo nebola pravda. V ten istý
deň so žalovaným v 2./ rade uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Vklad tejto
zmluvy bol povolený Správou katastra Poprad dňa XX.X.XXXX pod V XXX/XXXX. Na základe tejto
zmluvy bol ako dočasný vlastník do LV č. XXX pre obec a k.ú. T. W. zapísaný žalovaný v 2./ rade.

Podľa Zmluvy o pôžičke mali pôžičku vrátiť do 21.3.2004. V podnikaní sa nedarilo neb. D. Q. získať také
peniaze, preto požiadal ústne žalovaného v 2./ rade o možnosť splatiť pôžičku podľa toho, ako bude
schopný peniaze zarobiť a dlh vyrovná vtedy, keď peniaze bude mať. Žalovaný v 2./ rade súhlasil s tým,
že počká. Na novej splatnosti pôžičky sa nedohodli. Pôžičku následne splácali tak, že dňa 13.4.2004
žalovanému v 2./ rade zaplatil neb. D. Q. sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur), dňa 25.5.2004 sumu

500.000,- Sk (16.596,96 eur) a dňa 11.6.2004 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Žalovaný v 2./ rade
takto splátky pôžičky prijímal. Žalovaný v 2./ rade ako veriteľ im po 11.6.2004 až do podania žaloby
neoznámil splatnosť dlhu a ani nepodal návrh na súd, aby časť plnenia určil svojím rozhodnutím. Právne
úkony predchádzajúce uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi žalovanými považujú za absolútne neplatné ako
aj kúpnu zmluvu, pretože žalovaný v 2./ rade previedol na žalovaného v 1./ rade viac práva, ako mal.

Pôžička uzavretá dňa 21.1.2004 je neplatná z dôvodu, že sumu 2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur), nikdy
fyzicky neprevzali. Suma 600.000,- Sk (19.916,35 eur) mala byť vyplatená ako úroky z pôžičky, ktoré
predstavovali 15 % mesačne a išlo o úžeru. Pôžičku považovali za neplatnú v sume 2.600.000,- Sk
(t.j. 86.304,19 eur), lebo túto fyzicky nikdy neprevzali a pokiaľ ide o úrok z pôžičky, tento je v rozpore
s dobrými mravmi. Dohodnutá výška pôžičky bola fiktívne navýšená o úrok z pôžičky. V čase uzavretia

pôžičkyužnebolibezpodielovýmispoluvlastníkmiakomanželia,pretomohliuzavrieťlentakúpôžičku,že
podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké. Následne sa neb. D. Q. dohodol so žalovaným v 2./ rade na zmene
obsahu záväzku s tým, že čas plnenia bol ponechaný na dlžníkoch a teda nebol určený. Napriek tejto
skutočnosti si žalovaný v 2./ rade dal vyznačiť v katastri nehnuteľností prevod vlastníctva začiatkom roka
2007atozobsahuzáväzkovéhovzťahu,ktorýužvtomčasebolzmenený.Správakatastrapovolilavklad

kúpnej zmluvy. V článku 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je uvedené, že dlžníci sú podľa
výpisu LV č. XXX vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak v tejto zmluve nie je uvedené konkrétne katastrálne
územie. Ďalšiu spornú skutočnosť uviedli, že Zmluvu o zabezpečovacom prevode nepodpísala S. Q..
Takáto zmluva s absenciou katastrálneho územia nemôže byť platná, pretože Zmluva o pôžičke nebola
zabezpečená tak, aby sa žalovaný v 2./ rade mohol stať vlastníkom nehnuteľností, ktoré previedol

Kúpnou zmluvou žalovanému v 1./ rade. V čase, keď bola uzavretá Zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva, mali nehnuteľnosti hodnotu najmenej 8,5 milióna Sk (282.148,31 eur) a žalovaný v 2./
radekonalvrozporesdobrýmimravmi,keďpridlhu500.000,-Sk(16.596,96eur)previedolnehnuteľnosti
v sume 8,5 miliónov Sk (282.148,31 eur) na inú osobu.

3. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa napriek riadnemu doručeniu žaloby písomne nevyjadrili k žalobe.

4. Na pojednávaní dňa 5.12.2014 neb. D. Q. (v čase podania žaloby žalobca v 1./ rade) uviedol, že
žalovaný v 2./ rade neposkytol pôžičku na základe dohodnutej zmluvy v sume 2.600.000,- Sk, (t.j.
86.304,19 eur), ale poskytol len sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur). Odôvodnil to tým, že sumu

2.600.000,-Sk(t.j.86.304,19eur),niktonepožičiabezúrokuatakýmtospôsobomsizabezpečilžalovaný
v 2./ rade úrok. Uviedol, že nie je pravdou, že suma 600.000,- Sk (19.916,35 eur) mu bola vyplatená
v hotovosti. Zmluvu o pôžičke uzatváral z dôvodu, že potreboval získať finančné prostriedky vo výške
2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) v súvislosti s podnikaním a preto súhlasil s podmienkami. Uviedol, žev čase podpisu Zmluvy o pôžičke s manželkou mali zrušené BSM rozsudkom Okresného súdu C. sp.
zn. 8C/167/2001 zo dňa 12.3.2001 a mali vyporiadané BSM dohodou, ktorá bola spísaná pred notárom,
z čoho vyplýva, že v tom čase mala byť vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola v súvislosti s pôžičkou

predmetom zabezpečenia prevodu práva v čase podania žaloby žalobkyňa v 2./ rade. Uviedol, že
žalovanému v 2./ rade vrátil 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur) a to príkazom na úhradu v Tatra Banke
a.s.. Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podpísal len on bez manželky a preto sa nevedel
vyjadriť ku skutočnosti, prečo táto zmluva je podpísaná manželkou. Nikdy sa nedohovárali so žalovaným
v 2./ rade, že v prípade, ak nevráti finančné prostriedky, že by sa stal definitívnym vlastníkom a že by mu

mal doplatiť rozdiel medzi požičanou sumou a hodnotou domu. Nepamätal si, že by podával návrh na
vklad. Uviedol, že na listine Návrhu na vklad, ktorá je obsahom spisu, nie je jeho podpis. Keď sa opýtal
žalovaného v 2./ rade, prečo predal jeho nehnuteľnosť, bolo mu povedané, že niekto potreboval úver a
hovoril, že po tejto transakcii všetko dá do pôvodného stavu

5. Na pojednávaní dňa 5.12.2014 pôvodne žalobkyňa v 2./ rade S. Q. uviedla, že vedela o tom že

manžel potrebuje peniaze v súvislosti s podnikaním. Uviedla, že na Zmluve o zabezpečení záväzku
prevodom práva nie je jej podpis ani na Návrhu na vklad. Tvrdila, že bolo vrátených žalovanému v 2./
rade 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur).

6. Na pojednávaní dňa 5.12.2014 žalovaný v 1./ rade uviedol, že nechápe, prečo sa žalobcovia

nedomáhali neplatnosti úkonov skôr, ale až, keď sa stal vlastníkom ich nehnuteľnosti, a až keď bola
podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Uviedol, že musí trpieť bývalých vlastníkov. Žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že nehnuteľnosť kupoval od vlastníka, ktorý sa mu preukázal listom
vlastníctva. Mal vedomosť, že medzi D. Q. a V. I. išlo o viacero pôžičiek a preto nastala kompenzácia,
ktorásazdábyťneúmernávovzťahukpožičanejsume,tedapredmetuzálohu.Vyslovilnázor,žeZmluva

o zabezpečovacom prevode práva nie je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Dňa 21.1.2015 na pojednávaní žalovaný v 2./ rade V. I. uviedol, že dňa 21.1.2004 uzavrel Zmluvu
o pôžičke s D. Q. a S. Q.. Sumu 600.000,- Sk (19.916,35 eur) prevzali dlžníci pri podpise zmluvy, čo
potvrdili vlastnoručným podpisom. Peniaze vzal so sebou s tým, že sa stretli pri banke v Poprade a

odovzdal im 600.000,- Sk. Zvyšok sumy 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) previedol na osobný bankový
účet dlžníkov, resp. nevedel uviesť, či išlo o osobný účet, ale peniaze sa previedli na účet, ktorý mu
Q. zadali. Nevedel si spomenúť, či peniaze na účet poukázal prevodom zo svojho účtu, alebo či vložil
2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) tak, že ich doniesol so sebou. Uviedol, že rodina Q. potrebovala finančné
prostriedky či už pre seba, ale aj pre firemné účely, ale účel ho nezaujímal. Nie je pravdou, že by sumu

600.000,-Sk(19.916,35eur)neprevzali.Kuskutočnosti,žeZmluvaopôžičkebolabezúročnáuviedol,že
Q. uviedli, že časť finančných prostriedkov 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) použijú na činnosť firmy, kde
je možnosť zisku a keď sa to zrealizuje, tak mu za to poskytnú províziu. V ten istý deň uzavrel s nimi aj
Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva s tým, že mu bol zrejmý obsah zmluvy. Návrh na vklad
do katastra nehnuteľností podával p. H.. Keďže nedošlo k vráteniu finančných prostriedkov zo strany

Q., kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo na V.. D. C. za kúpnu cenu uvedenú v zmluve 9.600.000,- Sk
(318.661,62 eur). Za tento prevod nedostal peniaze naviac, čo ani nie je predmetom tohto sporu. Mal
za to, že nezískal žiaden neprimeraný finančný prospech. Dôvod, prečo tak neskoro zrealizoval prevod
vlastníctvabolten,abyuspokojilnárokzpôžičkyastálečakal,žemusumuztejtopôžičkyvrátia.Uviedol,
že je pravdou, že rodina Q. mu zaslala trikrát po 500.000,- Sk (16.596,96 eur) na jeho účet, ale neskôr

ho opätovne požiadali o pôžičku a opäť sa vrátili na sumu 4.500.000,- Sk (149.372,64 eur). Uviedol, že
ústne bola dohadovaná splatnosť Zmluvy o pôžičke dodatočne s tým, že neskôr nehnuteľnosť spätne
odkúpia.

8. Dňa 21.1.2015 na pojednávaní vypovedal svedok N.. C. H., ktorý uviedol, že je mu známa Zmluva

o pôžičke zo dňa 21.1.2004. Túto zmluvu uzatváral ako veriteľ žalovaný v 2./ rade s D. Q. a S. Q. ako
dlžníkmi. Túto zmluvu nevypracoval, ale predpokladá, že ju vypracoval žalovaný v 1./ rade. Uviedol, že
v novembri 2003 s D. Q. založili spoločnosť, ktorej predmetom podnikania boli stavebné práce. Pokiaľ
má poznatky, tak na žalovaného v 2./ rade dostali kontakt Q. prostredníctvom p. R., na ktorého sa
nakontaktoval brat D. Q., V. Q.. Finančné prostriedky podľa jeho vedomostí najviac potreboval V. Q. a

volil takú formu, že tvrdil, že je ako tichý spoločník S.-SK s.r.o. a že existujú dobré zákazky v Bratislave,
ktoré vie vybaviť. V. Q. dospel k záveru, že by sa finančné prostriedky dali získať tak, že sa založí majetok
jeho brata D. Q.. Nevedel sa vyjadriť, či a kedy prevzali Q. sumu 2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur), s
tým, že nie je mu známe ani to, kto vyhotovil Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. O týchtozmluvách má vedomosť len z dôvodu, že ich mal neskôr k dispozícii. Uviedol, že bol prítomný v Tatra
Banke a.s. v pobočke Poprad, kde bol vtedy prítomný žalovaný v 2./ rade, D. Q. a S. Q.. V tom čase
podpísal D. Q. a S. Q. doklad o tom, že prijali sumu 600.000,- Sk (19.916,35 eur) a v skutočnosti tieto

peniaze neboli vyplatené. V ten istý deň žalovaný v 2./ rade prevodom poukázal na účet S.-SK s.r.o.
sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) s tým, že všetko sa udialo 21.1.2004 a došlo aj k zavkladovaniu
práv. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, kto návrh na vklad do katastra realizoval a či účastníčkou zmlúv
bola S. Q.. Následne spoločnosť S.-SK s.r.o. bola daná do konkurzu a tým pádom nemohla dať firma
peniaze Q. a tí nemohli vyplatiť pôžičku žalovanému v 2./ rade v celku. Pri odovzdávaní príjmového

dokladu na vyplatenie 600.000,- Sk (19.916,35 eur) uviedol, že bol v úzadí asi 5 m od nich a boli tam
prítomní žalovaný v 2./ rade a manželia Q..

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2015 D. Q. s S. Q. uviedli, že nemajú vedomosť, či bez ich vedomia
prevzal od žalovaného v 2./ rade iné finančné čiastky V. Q.. Tvrdenie žalovaného v 2./ rade, že potom
dlhovali na ďalších pôžičkách, je tiež klamstvo, pretože žiadne ďalšie peniaze už neprevzali a boli to len

fiktívne zmluvy, čo by mal vysvetliť jeho brat V. Q., ktorý chcel podnikať a žalovaný v 2./ rade mu mal
vybaviť úver a im bolo povedané, že všetko je v poriadku a týmto od nich nemali chcieť doplatiť ešte
500.000,- Sk (16.596,96 eur) a úroky 600.000,- Sk (19.916,35 eur). Mal to zaplatiť brat V. Q. a nemala
sa nikdy predať nehnuteľnosť tretej strane.

10. Dňa 20.2.2015 na pojednávaní uviedol svedok V. Q., že je mu známe, že bola spracovaná Zmluva
o pôžičke zo dňa 21.1.2004, kedy žalovaný v 2./ rade požičal 2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur). Nebol
prítomný pri odovzdaní týchto peňazí. Nevedel uviesť, či manželka D. Q. vedela o týchto transakciách
a nevedel sa vyjadriť ani ku konkrétnemu spracovaniu zmlúv a kto robil návrh na vklad. Uviedol, že
manželka jeho brata by nikdy nesúhlasila so zavkladovaním domu s tým, že predpokladá, že švagriná

nevedela o týchto skutočnostiach. Uviedol, že počul o sume 600.000,- Sk (19.916,35 eur) a myslí si, že
to bolo tak, ako tvrdí jeho brat, pretože je dosť nepravdepodobné, aby niekto požičal peniaze vo výške
2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur) bez úroku.

11. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.5.2019 súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami

doterajšieho žalobcu v 1./ rade neb. D. Q.. Na jeho miesto v postavení žalobcov ako právnych nástupcov
vstúpili do konania jeho dedičia I. Q., N. Q. a F. Q.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2019.

12. Vykonaným dokazovaním a to najmä výsluchmi procesných strán, svedkov N.. H., V. Q., listom
vlastníctva č. XXX k. ú. T. W., obec T. W., Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.1.2004, rozsudkom Okresného

súdu C. sp. zn. 8C/167/2001, Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
Kúpnou zmluvou zo dňa 23.7.2007, návrhom na vklad do katastra zo dňa 21.1.2004, Zmluvou o
zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.1.2004, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove
zo dňa 21.1.2004, písomným prehľadom o úhradách D. Q. žalovanému v 2./ rade zo dňa 12.12.2014,
uznesením Krajskej prokuratúry C. č.k. 1/2/KPt XXXX/XX-X zo dňa 3.2.2012, výdavkovým pokladničným

dokladom na sumu 40.000,- Sk poukázanú G. R., vkladom hotovosti 40.000,- Sk (1.327,76 eur) D. Q.
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

13. Dňa 12.3.2001 v konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp. zn. 8C/167/2001 súd zrušil
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov S. Q. a D. Q. za trvania manželstva, ktoré zaniklo dňom

právoplatnosti rozsudku 20.3.2001.

14. Dňa 22.1.2002 D. Q. s S. Q. uzavreli písomne Dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, počas trvania manželstva. Dohodli sa, že majetkové právo pod bodom I.
písm. b) tejto dohody, majetkové práva stavba rodinný dom, stavba garáž a pozemok parc. č. 100,

nadobúda do výlučného vlastníctva dňom zápisu na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra C.
S. Q.. Dohoda bola osvedčená notárom dňa 30.1.2002. (nezavkladovala sa a preto nenadobudla účinky
-poznámka súdu)

15. Dňa 16.2.2002 Dana Čonková požiadala Katastrálny úrad v Prešove, Správu katastra C. písomnou

žiadosťou o uprednostnenie vkladu na usporiadanie BSM pozemku v k. ú. T. W.. Účelom žiadosti mala
byť kolaudácia rodinného domu na predmetnej parcele č. XXX k.ú. T. W.. Dňa 20.2.2002 mala S. Q.
požiadať o vydanie listiny o určenie súpisného čísla pre rodinný dom a garáž na stavbu rodinného domu
stojaceho na parc. č. XXX/X v k. ú. T. W. a garáže stojacej na parc. č. XXX/X k. ú. T. W..16. Dňa 21.1.2004 uzavrel ako veriteľ žalovaný v 2./ rade s neb. D. Q. s manželkou S. Q., žalobkyňou v
4.rade, (v pôvodnej žalobe ako žalobcovia v 1./ a 2./ rade), ako dlžníkmi Zmluvu o pôžičke. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur). Pri
podpise zmluvy sa dohodli, že veriteľ vyplatí dlžníkom v hotovosti sumu 600.000,- Sk, (19.916,35 eur)
prevzatie ktorej potvrdili dlžníci vlastnoručnými podpismi. Zvyšnú sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur)
mal previesť veriteľ dňa 21.1.2004 na osobný bankový účet dlžníkov. Číslo účtu a názov banky mali
upresniť dlžníci veriteľovi pri podpise zmluvy. V článku II. sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je

poskytnutá bezúročne. V článku III. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky uvedené v článku I. tejto zmluvy, najneskôr do 21.3.2004 v Košiciach k rukám
veriteľa. Zmluva o pôžičke bola podpísaná veriteľom V. I., dlžníkom D. Q., S. Q. ako žalobkyňou v 4.
rade (resp. táto zmluva disponovala uvedenými podpismi - poznámka súdu).

17. Toho istého dňa 21.1.2004 bola uzavretá Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva medzi

veriteľom V. I., žalovaným v 2. rade a dlžníkmi D. Q., S. Q.. Obsahom tejto zmluvy bolo, že veriteľ a
dlžníci v 1./ a 2./ rade uzavreli dňa 21.1.2004 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný v 2. rade
poskytol dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 2.600.000,- Sk (t.j. 86.304,19 eur). Zmluva o pôžičke
tvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. V článku II. sa zmluvné
strany dohodli, že dlžníci sú podľa výpisu z LV č. A. vlastníkmi pozemkov - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2 parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 parc. č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 parc. č. XXX/X a rodinného domu súp. č. XX stojaceho
na parc. č. XXX/X, garáž súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX/X. Hodnota uvedených nehnuteľností
spolu s vonkajšími úpravami predstavovala podľa znaleckého posudku č. 145/2003, znalca Ing. M. G.
zo dňa 22.12.2003 sumu 8.500.000,- Sk (282.148,31 eur). V článku III. sa zmluvné strany dohodli,

že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 2. rade uvedenej v článku I. tejto zmluvy prevádzajú
dlžníci, pôvodní žalobcovia na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným pod bodmi A,
B v článku II. tejto zmluvy špecifikovaných v priloženom znaleckom posudku v bodoch 9.1 - 9.10 a
tieto tvoria predmet zabezpečenia. V bode článku IV. sa dohodli, že po dobu trvania zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva nesmú dlžníci ani veriteľ disponovať s predmetom zabezpečenia, najmä

ho previesť, postúpiť, ani založiť. Takéto konanie zakladá skutkovú podstatu trestného činu. V článku
V. sa dohodli, že ak nedôjde k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník podľa Zmluvy o
pôžičke zo dňa 21.1.2004 uvedenej v článku I. tejto zmluvy najneskôr v dohodnutom termíne splatnosti,
sa stáva žalovaný v 2. rade vlastníkom predmetu zabezpečenia. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť
dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. (zmluva v prílohovej obálke neobsahovala podpis

p. Q.). Toho istého dňa 21.1.2004 bol povolený vklad Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
pod č. V-XXX/XXXX a právne účinky tohto vkladu nastali toho istého dňa 21.1.2004. Dňa 21.1.2004
mal byť podaný na Katastrálny úrad v Prešove na Správu katastra C. návrh na vklad evidovaný pod
č. V-XXX/XXXX s tým, že cena nehnuteľností bola uvedená v návrhu na vklad vo výške 2.600.000,-
Sk (t.j. 86.304,19 eur) nachádzajúca sa v k. ú. T. W.. Listina Návrh na vklad (na č.l. 88 súdneho spisu)

disponovala podpisom D. Čonku. S. 21.1.2004 bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva
na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (na č.l. 92 súdneho spisu). V dňoch 13.4.2004
malo dôjsť k úhrade sumy 500.000,- Sk (16.596,95 eur), dňa 25.5.2004 k úhrade sumy 500.000,- Sk
(16.596,95 eur) a dňa 11.6.2004 k úhrade sumy 500.000,- Sk (16.596,95 eur). Úhrady z pôžičky mali
byť vykonané spoločnosťou S.-SK s.r.o. (č.l. 108 súdneho spisu - poznámka súdu).

18. Dňa 23.7.2007 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi žalovaným v 2./ rade ako predávajúcim a
žalovaným v 1./ rade ako kupujúcim. Zmluvné strany sa dohodli na predaji a kúpe prevodom pozemkov
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 na parc. č. XXX/X a

stavieb rodinného domu súp. č. XX stojaceho na parc. č. XXX/X, garáže súp. č. XXX, stojacej na parc.
č. XXX/X v k.ú. T. W., zapísaných na LV č. XXX. V článku III. sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci
predáva kupujúcemu nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 9.600.000,- Sk (318.661,62 eur)
a v článku IV. si zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu kupujúci vyplatil predávajúcemu v hotovosti v
plnej výške pri podpise zmluvy, čo potvrdil predávajúci podpisom.

19. Podľa 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 516 ods. 1 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

22. Podľa § 564 OZ, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

23. Podľa § § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25. Podľa § 553 ods. 1, 2 OZ, (účinného v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva)
plnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací
prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

26. Podľa § 558 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

27. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

28. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

30. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná vo všetkých výrokov.

31. Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti

uzatvorených zmlúv - Zmluvy o pôžičke, Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, Kúpnej zmluvy
medzi sporovými stranami prípadne právnymi predchodcami žalobcov, súd vychádzal z toho, že jedine
určením neplatnosti uzatvorených zmlúv môžu žalobcovia dosiahnuť výmaz zápisu vlastníckeho práva
žalovaného v 1./ rade a teda k obnoveniu pôvodného zápisu vlastníckeho práva a podaním návrhu
právnych nástupcov na dodatočné prejednanie dedičstva.

32. Vo vzťahu k žalobnému petitu 1, o určenie, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi pôvodnými
žalobcami v 1./ a 2./ rade a žalovaným v 2./ rade zo dňa 21.1.2004 je neplatná, súd uviedol, že nebolo
sporným, odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) na účet r. Q..
Túto skutočnosť tvrdili pôvodní žalobcovia v 1. a 2.rade, žalovaný v 2. rade a svedok N.. H.. Výpovede

sa zdali byť miestami nejasné v tom smere, že raz vypovedali sporné strany o sume 2.000.000 Sk a
inokedy o sume 2.600.000 Sk. Avšak jednoznačne súd vyhodnotil z výpovedí, že došlo k odovzdaniu
pôžičky vo výške 2.000.000 Sk. Túto skutočnosť potvrdil neb. D. Q., S. Q. a nevyvrátil to žalovaný v
2./rade. Za menej uveriteľne súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného v 2. rade, v tom smere že si nevedelspomenúť, či sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) („resp. až 2.600.000 Sk“) keďže v jeden deň mal mať
túto sumu k dispozícii,- poznámka súdu) previedol z účtu na účet, alebo sumu priniesol do C. a vložil
následne na účet Q.. V tom čase išlo o nie malú sumu a manipulácia s takouto veľkou sumou finančných

prostriedkov je nepostrádateľná, neopomenuteľná.

33. Sporným v konaní bolo odovzdanie hotovosti v sume 600.000,- Sk (19.916,35 eur) žalovaným v
2. rade, do rúk pôvodným žalobcom, ako dlžníkom. Dlžníci tvrdili, že táto suma im nebola odovzdaná
v hotovosti do rúk, napriek tomu, že zmluvu v takomto znení podpísali, prevzali a podpísali príjmový

pokladničný doklad na sumu 600.000 Sk. Túto skutočnosť popreli tvrdením, že suma 600.000,- Sk
(19.916,35 eur) mala byť poistkou pre žalovaného v 2./ rade. Sporná suma predstavovala úrok za
poskytnutie pôžičky 2.000.000 Sk. Z uvedeného dôvodu mala byť táto zmluva bezúročná, čo bolo
výslovne uvedené v zmluve. Ďalšou argumentáciou pôvodných žalobcov, ktorej súd uveril bolo, že je
proti logike, aby pri pôžičke v r. 2004 pri sume 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) bola požičaná takáto suma
bezúročne. Napriek bezúročnosti zmluvy samotný žalovaný v 2./ rade potvrdil, že mal dostať ,,neskôr,,

províziu za poskytnutie pôžičky. Z toho možno len vyvodiť, že očakával finančnú protihodnotu, ,,bonus,,
za požičanie peňazí. Listinné dôkazy ako príjmový pokladničný doklad o prevzatí sumy 600.000,- Sk
(19.916,35 eur) a ďalší listinný dôkaz Zmluva o pôžičke, boli vyvrátené svedectvom N.. H. na pojedávaní.
N.. H. tvrdil vo výpovedi, že bol v deň 21.1.2004 na pobočke banky, kedy malo dôjsť k odovzdaniu
sumy 600.000,- Sk (19.916,35 eur), avšak v skutočnosti tam došlo iba k prevodu peňazí 2.000.000,-

Sk (66.387,84 eur) na účet Q., vedený v Tatra banke a.s.. Súd uveril tomuto svedectvu, čo sa javí ako
najpravdepodobnejšie.

34. Súd mal za to, že takto koncipovaná zmluva v súvislosti s dôkazným stavom, argumentáciou
procesných strán bola uzavretá proti dobrým mravom. Súd uveril tvrdeniam žalobcov, že suma vo výške

600.000,- Sk (19.916,35 eur) predstavovala úrok za poskytnutie peňazí, ktorý si žalovaný v 2. rade
premietol do istiny - pôžičky. Išlo o úžernícky úrok vo výške 15 % mesačne, čo zodpovedá tvrdeniu neb.
D. Q.. Preto mal súd za to, že Zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle §
39 OZ, keďže ide o konanie proti dobrým mravom. Navyše zmluva nevznikla ako reálny kontrakt, čo
vyplynulo z dokazovania a to odovzdaním a prevzatím celej sumy ktorá bola uvedená v zmluve. Došlo

len k uzavretiu zmluvy vôľou zmluvných strán, nie k jej vzniku, reálnym odovzdaním. Hlavný záväzok,
Zmluva o pôžičke nevznikla. Právnym následkom je teda aj zánik akcesorického záväzku, ktorý nemôže
ostať v platnosti, a to Zmluva o zabezpečovacom prevode práva.

35. K dôveryhodnosti výpovede neb. D. Q. prispelo aj tvrdenie a poukázanie na skutočnosť, že pokiaľ by

došlo k odovzdaniu hotovosti sumy 600.000,- Sk (19.916,35 eur) žalovaným v 2./ rade, nemali by mať
dôvod pôvodní žalobcovia vyberať sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) z účtu, po vklade 2.000.000 Sk a z
nejpoukázaťsumu40.000,-Sk(1.327,76eur)p.R.azaplatiťvšetkypoplatky.Súdsadomnieva,žesuma
40.000 Sk predstavovala akúsi formu odmeny pre p. R., za sprostredkovanie obchodu medzi pôvodnými
žalobcami a žalovaným v 2. rade. V konaní žiadna z procesných strán nepoprela túto skutočnosť, že G.

R. prevzal sumu 40.000,- Sk (1.327,76 eur), preto nebolo potrebné vypočúvať uvedenú osobu (čl. 130
listinný dôkaz o prijatí sumy 40.000,- Sk (1.327,76 eur)- súdneho spisu). Transakcia bola vykonaná v
ten istý deň 21.1.2004 na účet VÚB a.s., Poprad.

36. Pokiaľ by súd vzal do úvahy, že Zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom z dôvodu prevahy

listinných dôkazov, ktoré svedčia v neprospech Q., neobstojí vo svetle spravodlivosti samotná Zmluva
o zabezpečovacom prevode práva z toho istého dňa 21.1.2004, v zmysle § 39 OZ. Zmluvou o
zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota predstavovala sumu 8.500.000,-
Sk (282.148,31 eur), bola v nepomere v čase zabezpečenia nehnuteľností nielen k sume pôžičky
2.000.000 Sk alebo 2.600.000 Sk, ale k zostatku splatenej pôžičky 1.100.000 Sk alebo 1.500.000 Sk.

Hodnota nehnuteľností bola v nepomere s nesplatenou časťou pôžičky. Hodnota nehnuteľností nebola v
konaní sporná a nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 145/2003 znalcom Ing. M. G. na
sumu 8.500.000 Sk. Žiadna strana tento listinný dôkaz nenamietala a preto súd nemal dôvod vyžiadavať
si znalecký posudok ako dôkaz. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy medzi žalovanými dňa 23.7.2007, D.
Q. už zaplatil žalovanému v 2./ rade dňa 13.4.2004 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur), dňa 25.5.2004

sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur) a dňa 11.6.2004 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Táto skutočnosť
v konaní nebola sporná. V zmysle Zmluvy o pôžičke došlo tak k zaplateniu sumy 1.500.000,- Sk (bez
sumy600.000,-Sk(19.916,35eur))atedadlžnásumapredstavovaladňa23.7.2007,ibasumu500.000,-
Sk (16.596,96 eur) v pomere k hodnote predaných nehnuteľností žalovaným v 2. rade. Ak by súd vzaldo úvahy, že D. Q. dlhoval 1.100.000,- Sk (36.513,31 eur) žalovanému v 2./ rade, aj tak táto suma nie
je v pomere k hodnote prevedených nehnuteľností na tretiu osobu, ktoré boli zabezpečené Zmluvou
o prevode zabezpečovacieho práva. Preto takáto Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je

neplatná z dôvodu priečiaceho sa dobrým mravom. Súd nemal dôvod vykonať dokazovanie, či došlo
k podpisu tejto zmluvy žalobkyňou v 4./ rade, pretože by išlo o nadbytočné dokazovanie a zároveň aj
nemožnézdôvodu,žeoriginályspisovSprávykatastraatedaoriginálylistinnýchdôkazovsanachádzajú
v centrálnom registri v Liptovskom Mikuláši, kde sa ani pracovníci katastra Poprad nemajú možnosť k
nim v súčasnosti dostať.

37. Súd uvádza, že pokiaľ Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola neplatným právnym úkonom,
nemohol sa žalovaný v 2./ rade stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň nemohol platne
previesť vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného v 1./ rade. Z tohto dôvodu súd určil,
že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná ako aj Kúpna zmluva je neplatným
právnym úkonom. Súdny spis obsahoval niekoľko zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, kde na

každej zmluve bol iný podpis S. Q. alebo žiaden. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o zmluvy, ktoré
boli asi pravdepodobne 3-4x podpisované a každá strana predkladala súdu inú túto zmluvu s rovnakým
obsahom.

38. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového

charakterudojednania-vzmyslezhrňujúcehozohľadneniaobsahu,pohnútkyaúčelu,pričomsúdôležité
predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.

39. Vychádzajúc z prechodných ust. § 879j OZ, neplatnosť alebo platnosť uzavretej Zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21.1.2004, bolo potrebné posudzovať podľa §

553 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom do 31.12.2007. Znenie § 553 OZ v znení do 31.12.2007 bolo
začlenené do OZ až na základe novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.. Podľa tohto ustanovenia
sa jedná o zabezpečovací prevod práva v tom prípade, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napr.
vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že bude splnený zabezpečený záväzok. Zabezpečovacím
prevodom práva tak dochádza (i keď podmienene) ku zmene v osobe nositeľa práva.

40. Uzavretie Zmluvy o pôžičke je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej Zmluve o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva zo dňa 21.1.2004, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu,
ak by žalobcovia ako dlžníci svoj zmluvný záväzok z uzatvorenej zmluvy riadne a včas nesplnili.
Znamená to, že uzavretie Zmluvy o zabezpečovacom prevode má akcesorickú povahu vo vzťahu k

uzavretému zmluvnému vzťahu medzi pôvodnými žalobcami a žalovaným v 2./ rade. Skutočnosť, že
medzi pôvodnými žalobcami a žalovaným v 2./ rade došlo dňa 21.1.2004 k uzatvoreniu Zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ, v znení platnom do 31.12.2007, vyplýva zo znenia
uzatvorenej zmluvy. Z článku III. vyplýva, že dlžník, resp. dlžníci ako výluční vlastníci nehnuteľnosti
prevádzajú v prospech veriteľa vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. Z uvedeného článku

predmetnejzmluvyvyplýva,žekprevoduvlastníckehoprávazdlžníkanaveriteľapodľatohtodojednania
došlo už momentom uzavretia tohto záväzku, resp. ani nie je v zmluve uvedené, že prevádzajú
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. (chyba v písaní, vynechali slovo -poznámka súdu) Vlastnícke
právo nadobúdateľa - veriteľa žalovaného v 2./ rade bolo podmienené dobou, na ktorú bol dojednaný
hlavný záväzok, t.j. do vrátenia pôžičky dlžníkmi do 21.3.2004. Zmluvné strany sa ústne dohodli na

neskoršom termíne. Ten termín však nebol špecifikovaný žalobcami a dokonca ani žalovaným v 2.
rade.. Žalovaný v 2. rade ako veriteľ nepodal v zmysle § 564 OZ návrh na súd, aby určil čas splatnosti
pôžičky súd. Za daných skutkových okolností, nemal veriteľ právo nehnuteľnosti predať. Ustanovenie
§ 553 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom do 31.12.2007 neupravuje ďalšie podmienky, ako by záväzok
takéhoto charakteru (ako podobne u iných kogentných záväzkových vzťahov) mal byť upravený (napr.

neupravuje predmet zabezpečovacieho prevodu, obsah záväzku a pod.). Nesplnenie si povinností
dlžníka z hlavného záväzku, zabezpečovací prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. Z toho vyplýva
povinnosť pre účastníkov zmluvy upraviť v zmluve práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom,
akým spôsobom sa majú strany (veriteľa a dlžníka) z prevodu práva medzi sebou vysporiadať. V danom
prípade v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva absentuje také dojednanie, že v

prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným (v dôsledku, že dlžník riadne a včas záväzok
nesplní), nadobúdateľovi (veriteľovi) síce vzniklo právo na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s §
123 ods. 1 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, avšak nie je zrejmé, že dlžníkom po speňažení majetku má byť
zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania ako náležitosti zmluvy robí podľa názorusúdu právny úkon neplatným. V dôsledku absencie takéhoto dojednania medzi účastníkmi zmluvy, to
znamená, že pokiaľ žalovaný v 2./ rade na základe Kúpnej zmluvy previedol vlastnícke právo k predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva na žalovaného v 1./ rade za dohodnutú kúpnu cenu 9.600.000 Sk, k

vyplateniu rozdielu medzi nevrátenou časťou úveru a speňaženou hodnotou zabezpečovacieho prevodu
práva nedošlo, keďže v zmluve takéto dojednanie absentovalo, považuje sa takýto úkon za absolútne
neplatnýprerozporsdobrýmimravmiaobchádzaniezákona.Ajkeďust.§553ods.1OZvzneníplatnom
do 31.12.2007 na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa OZ, neuvádzalo
výpočetzákonnýchnáležitostípriuzatvoreníZmluvyoprevodepráva,jenepochybné,žeanipreplatnosť

tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1 a §
39 OZ.

41. Práve na vyvolanú nejednoznačnosť výkladu ust. § 553 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.2007
bola zákonom č. 568/2007 Z. z. vykonaná právna úprava, ktorou bolo zmenené znenie ust. § 553 a
doplnené nové ustanovenia § 553a až § 553e. Táto novela vyplynula práve z potreby doplniť doterajšiu

stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu práva a podrobne vymedziť právne postavenie prevodcu
a nadobúdateľa práva. Zákon presne vymedzil v § 553a ods. 2 OZ, čo musí obsahovať zmluva o
zabezpečovacom prevode práva a nová zákonná úprava, predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia
prechodu práva, ktoré bolo predmetom zabezpečenia na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho
prevodu práva, podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené, v

dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho práva.

42. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že po absolútnej neplatnosti zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v 2./ rade a na
základe toho i k neplatnosti uzatvorenej Kúpnej zmluvy medzi žalovanými, predmetom ktorej boli sporné

nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný v 2./ rade sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe
čoho nemohol na žalovaného v 1./ rade kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam.

43. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje zrejme aj preto, že podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti
však možno hovoriť o zásadách spravidla morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej
spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné
rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel spoločnosti všeobecne
uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým

mravom (contra bonos mores).

44. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv

nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
má sám.

45. Žalobcovia osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

46. Právo na obydlie je priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len Dohovor a to v zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5
Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na
rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť
nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa

článku 8 Dohovoru.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, z dôvodov hodných osobitného zreteľa a náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje jednak

skutočnosť, že žalobcovia boli úspešnou stranou sporu v žalobných. Navyše vzhľadom na predmet
sporu, okolnosti prípadu, je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.