Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116010238.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovanej M. S. pre prečin

krádeže podľa § 212 os. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., na hlavom pojednávaní dňa 28.03.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Zlatica S., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom O. XX, XXX 02 Trnava,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 13.06.2015 v čase asi o 22.49 hod. v W. na X. ulici č. X v bare W. mix pristúpila k tam sediacemu W.
T., kde využila jeho nepozornosť a z pravého zadného vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe oblečené, mu
odcudzila finančnú hotovosť vo výške 300 Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz a kartu poistenca,
čím spôsobila poškodenému W. T. škodu vo výške 300 Eur,

a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo
dňa 31.03.2014 sp. zn. 3T/35/2014 právoplatným dňa 11.07.2014 uznaná vinnou zo spáchania prečinu

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná
doba v trvaní 5 rokov,

t e d a

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, a taký čin
spáchala, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdená,

č í m s p á c h a l a

prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., na trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť mesiacov).

Podľa § 48 ods. 2 písm., b) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému W. T., nar.
22.12.1970 bytom Žakovce XX vo výške 300 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Y. na hlavom pojednávaní po tom, čo obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
por. vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej M. S., výsluchom svedka-poškodeného Ľuboša Y.,

svedkov H. K., G. X., postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi: so zápisnicou
o vydaní veci (č.l. 41), zápisnicou o rekognícii osoby (č.l. 32), s obžalobou OP TT sp. zn. 1Pv/726/17
(č.l. 248), so zápisnicou z HP vo veci 1T/48/2018 (č.l. 246), s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov
MV SR obžalovanej, s odpisom jej registra trestov a postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd prehral
obrazový záznam uložený na DVD nosiči (č.l. 42).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a dopustila sa ho obžalovaná S. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Časť hlavného pojednávania súd vykonal v neprítomnosti obžalovanej za splnenia zákonných
podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. por. Tu je vhodné dodať, že obžalovaná svoju neprítomnosť nikdy
vopred osobne neospravedlnila, iba prostredníctvom obhajkyne do spisu na hlavnom pojednávaní
založila fotokópiu dokladu o práceneschopnosti. Samotný doklad o práceneschopnosti však nie je bez

ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania, keď obžalovaná bola poučená podľa § 120 ods. 2 Tr. por.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať
podrobný obsah výpovede obžalovanej, jednotlivých svedkov, ako ani podrobný obsah ostatných
vykonaných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy

a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, vyrovná sa s obhajobou a uvedie, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje
ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.

K výroku o vine obžalovanej.

Obžalovaná spáchanie skutku popierala. Jej obhajoba spočívala v tvrdení, že v bare „W. mix“, kde došlo
ku skutku, ani nebola.

S obhajobnou argumentáciou obžalovanej sa súd nemohol stotožniť, pretože jej tvrdenie bolo vyvrátené
vykonaným procesom dokazovania, ktorý bez najmenších pochybností vylučuje iný záver ako ten, ktorý
svedčí o jej vine.

W. obžalovanej, že v čase skutku v bare W. mix nebola bolo úplne vyvrátené svedkyňou H. Ondrejkovou.

Tá v čase skutku v predmetom bare pracovala ako barmanka a obžalovanú poznala z videnia, pretože
tam podľa jej tvrdenia chodila často. V ten večer obžalovanú v bare videla ešte spolu s dvomi ženami.
Dodala, že v časti baru, kde je herňa, sedel zákazník, ktorý hral automaty, pričom si od nej objednal
koňak. Ako mu ho priniesla, tak peniaze vybral zo zadného vrecka nohavíc. Ešte tohto zákazníka aj
upozornila, aby si na peniaze dával pozor, pretože ho obžalovaná spolu s tými dvomi ženami sledovali.

Následne na to priestory herne ona opustila a videla, ako po chvíli odišla i obžalovaná spolu s tými
ženami. Asi o 3 minúty na to prišiel ten zákazník, ktorý hral automaty a povedal jej, že bol okradnutý.
Ona sama nevidela, ktorá z tých žien ho okradla, no v rámci rekognície osoby na základe fotoalbumu
(č.l. 32-40) jednoznačne opoznala obžalovanú, ako jednu z troch žien, ktoré boli s poškodeným osamote
v časti herne.

Svedok-poškodenýW.T.poodstránenírozporovvjehovýpovedinahlavnompojednávanípotvrdilvyššie
uvedenú výpoveď svedkyne K. s tým, že v čase skutku bol v bare W. mix, kde hral automaty a požíval
alkohol. R. toho, ako hral automaty do miestnosti vošli tri ženy - rómky a sadli si k vedľajšiemu automatu,
kde hrali a po chvíli prešli k druhému automatu, ktorý mal on za chrbtom. Asi o 22.30 hod. si u barmanky

objednal alkohol a po zaplatení si hotovosť vo výške 300 Eur vložil v obale od dokladov do zadnéhovrecka nohavíc. A. ho ešte upozornila, aby si puzdro s peniazmi a dokladmi ukryl. Asi o 22.50 hod., keď
sa mu minuli peniaze v automate a chcel vybrať ďalšiu hotovosť, zistil, že bol okradnutý.

Výpoveď oboch svedkov je potvrdená kamerovým záznamom z baru W. mix, na ktorom jednoznačne
vidno, ako do predmetného baru v čase o 21.21 hod. (kamerový záznam je v skutočnosti posunutý
o 1 hodinu nazad oproti skutočnému času) vstúpili tri ženy, pričom pokračovali do priestorov herne,
kde si prisadli veľa muža hrajúceho na automate. V čase o 21.47 hod. prišla k mužovi barmanka,
ktorému priniesla nápoj. Muž si po zaplatení vložil hotovosť do zadného vrecka nohavíc. V čase

o 21.49 hod. k mužovi pristúpila obžalovaná, ktorá mu ľavou rukou obsah pravého vrecka vybrala
a následne všetky tri opustili priestory baru. Vo vzťahu ku kamerovému záznamu považuje súd za
vhodné dodať, že obžalovaná bola na časti hlavného pojednávania prítomná osobne. Po prehratí
predmetného kamerového záznamu nemá súd žiadne pochybnosti o tom, že osobou, ktorá vybrala
svedkovi-poškodenému obsah vrecka nohavíc bola práve obžalovaná M. Lakatošová.

K. M. S. na kamerovom zázname opoznala i svedkyňa Mgr. G. X.. Tá vypovedala, že obžalovanú pozná
osobne, pretože od roku XXXX pracovala na OO PZ Trnava ako tzv. rómsky špecialista. Obžalovaná
bývala na O. ulici v W. a ona tam mala svoje pracovisko. Svedkyni bol na hlavnom pojednávaní prehratý
vyššie uvedený kamerový záznam z baru W. mix, pričom svedkyňa bez zaváhania identifikovala všetky
tri osoby ženského pohlavia na zázname. Uviedla, že do baru vstúpila ako prvá obžalovaná M. S., za ňou

nasledovala T. S. a ako tretia vošla N. S.. Následne v miestnosti s hracími automatmi to bola obžalovaná
M. Lakatošová, ktorá vybrala mužovi hrajúcemu na automate obsah vrecka nohavíc.

Obhajkyňa namietala výsluch uvedenej svedkyne s tým, že nemôže ísť o svedka, pretože svojimi
zmyslami skutok priamo nevnímala. S touto námietkou sa súd nestotožnil. Svedkyňa nevypovedala

priamo ku skutku, ale vypovedala k obsahu obrazového záznamu, ktorý nepochybne svojimi zmyslami
na hlavnom pojednávaní vnímala.
Je vhodné dodať, že prokurátor nenavrhol túto svedkyňu vypočuť pri podaní obžaloby, ale ju navrhol
vypočuť až na hlavnom pojednávaní. Prokurátor tak učinil v reakcii na skutočnosť, že svedkyňa K. na
hlavom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú spáchať skutok priamo nevidela a v rámci vykonanej

rekognície (č.l. 32) iba opoznala osobu, ktorá v tom čase bola v bare prítomná spolu s ďalšími dvomi
ženami. Týmto vyjadrením svedkyňa opravila svoje predchádzajúce vyjadrenie, ktoré je zachytené v
zápisnici o rekognícii (č.l. 33), kde uviedla, že osoba, ktorú opoznala, okradla spolu s dvomi kamarátkami
poškodeného. V reakcii na toto vyjadrenie svedka a skutočnosť, že súd nepovolil oboznámiť ako
listinný dôkaz úradný záznam na č.l. 112 navrhol prokurátor vykonanie výsluchu svedkyne. Súd len

poznamenáva, že na hlavnom pojednávaní, kde prokurátor návrh predniesol, bola prítomná obžalovaná
i obhajkyňa a teda lehota v zmysle § 240 ods. 5 Tr. por. u nich bola zachovaná.

Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
31.03.2014 sp. zn. 3T/35/2014 právoplatným dňa 11.07.2014 bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v
skutkovejvetetohtorozsudku,postránkeobjektívnejisubjektívnejnapĺňavšetkyzákonnéznakyprečinu
krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

K výroku o treste.

Na základe výsledkov procesu dokazovania je v prvom rade nutné uviesť, že u obžalovanej S.
neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného

súdu Trnava zo dňa 15.11.2018, sp. zn. 1T/48/2018. Skutok, pre ktorý bola v tomto konaní obžalovaná
uznaná vinnou spáchala dňa 13.11.2017, tzn. po tom, čo trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo
dňa 17.02.2016, sp. zn. 5T/18/2016 nadobudol dňa 22.04.2016 účinky vyhláseného odsudzujúceho
rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd v prípade obžalovanej ukladal samostatný trest.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na
spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovanej, jeho následok v podobe poruchy na objekte
chránenomTrestnýmzákonom,zavinenievoformepriamehoúmyslu,pohnútku,absenciupoľahčujúcich
okolností podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (keďže vprípade obžalovanej ide o recidívu), pričom prihliadol i na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť
jej nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho
registra trestov, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bola 8-krát súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť

a v jej osobe ide o tzv. špeciálnu recidivistku.

Pri prevahe priťažujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., čím obžalovanej
mohol ukladať trest vo výmere 16 mesiacov - 36 mesiacov.

Vychádzajúc z účelu trestu, s prihliadnutím na osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy, prihliadajúc
pritom na všetky relevantné okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že trest ukladaný na samej spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne je trestom primeraným
a dostatočným na dosiahnutie jeho účelu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie
trestu. Je vhodné dodať, že obžalovaná sa stíhaného skutku dopustila počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.03.2014, sp. zn.

3T/35/2014. Už len na základe tejto skutočnosti jej bolo pri aplikácii § 49 ods. 2 Tr. zák. možné uložiť
iba nepodmienečný trest odňatia slobody, keď zároveň obsah jej odpisu registra trestov neodôvodňuje
ani len úvahu o dosiahnutí účelu trestu niektorým z pomedzi alternatívnych trestov. Pri úvahe o výške
trestu na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby súd zohľadnil i vysokú pravdepodobnosť premeny
podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený vyššie špecifikovaným trestným rozkazom

tunajšieho súdu. Záverom súd dodáva, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej v tejto
trestnej veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom na
spôsobom spáchania činu, trestnoprávne relevantný následok, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej
je stupeň závažnosti činu vyšší ako nepatrný a tento je nutné posúdiť ako prečin.

Súd zaradil obžalovanú na výkon uloženého trestu do ústavu do stredným stupňom stráženia, keďže
obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany

poškodeného a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej došlo k preukázanej škode
na majetku poškodeného ustálil možnosť uznania nároku poškodeného v preukázanej výške 300 Eur,
a preto obžalovanú zaviazal k jej náhrade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.