Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 28, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4307200067.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému:N.P.,nar.:XX.XX.XXXX,U.X,I.,ovymoženiesumy1.431,19eurspríslušenstvom,vedenej
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/4/2007 a u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej, P.
Jilemnického 1, Levice pod sp. zn. Ex 2559/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Levice č. k. 14Er/4/2007-17 zo dňa 19. mája 2011 v časti o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej
trovy exekúcie vo výške 63,81 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm.

d/, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 2 písm.
a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o
spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/,
r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou,
a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3459/2006 zo dňa 18. 08. 2006, ktorého vydaniu predchádzala
zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom dňa 18.
01. 2006, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru a ktorá bola súdom posúdená
ako spotrebiteľská zmluva.

Zdôraznil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel súd o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Uviedol, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku.O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods.
1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 63,81 eur vrátane 20

% DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdnej
exekútorky vo výške 49,80 eur za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a za 9 úkonov exekučnej
činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,05 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie v časti o zastavení exekúcie. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uviedol,
že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (t. j. v rámci tzv. „európskeho práva“) majú
len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len
pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému.
Keďže v tomto prípade bola smernica Rady č. 93/13/EHS implementovaná do právneho systému

platného na území SR ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, slovenský súd ju nemôže používať
ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto
smernica obsiahnutá. Poukázal na skutočnosť, že poskytuje úvery svojím klientom ako dlžníkom na
základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tento druh
zmluvy nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy, teda k 18. 01. 2006). Konštatoval, že povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. i s bodom 6 VPPÚ,
neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle
bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho

uhradenia. Tento úrok má výlučne sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v tom prípade, ak poruší
zmluvné podmienky (nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o úvere). Oprávnený uviedol, že
výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov,
nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver

povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom
na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z
omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým
úrokom z omeškania poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS SR č.
k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší

súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil,
že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď
bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere
za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere
zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku,

a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa
k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti
riadne a včas splní. Uviedol, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, pričom v závislosti od druhu podanej
žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní)

alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa OSP), preto sa nemožno stotožniť s právnym názorom
exekučnéhosúduovýlučnejdanejprávomocirozhodcovskéhosúdu.Rozhodcovskádoložkaobsiahnutá
vovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúverujenevýhradnourozhodcovskoudoložkouumožňujúcou
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Mal za to, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné,

a to v zmysle vnútroštátneho i európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len
rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Konštatoval, že rozhodcovské
konanie prebiehalo v písomnej forme, na základe písomného návrhu oprávneného, avšak povinný
bol počas rozhodcovského konania nečinný a hoci mu rozhodcovský súd zaslal výzvu na žalobnú

odpoveď (možnosť vyjadriť s k podanému návrhu oprávneného), povinný žalobnú odpoveď nezaslal.
Na základe uvedeného je podľa názoru oprávneného právne irelevantné, či bydlisko alebo sídlo jednej
zo sporových strán je od sídla súdu vzdialené 300 m, resp. 300 km, nakoľko podmienky prípravy na
proces sú pre sporové strany vždy rovnaké. Záverom uviedol, že exekučný súd posudzoval vec, o ktorejuž raz právoplatne rozhodol, pričom rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol predmetom skúmania
zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
preto nevie, čo viedlo exekučný súd k tomu, že rozhodol o zastavení exekúcie, hoci počas celého trvania

exekučného konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 23. 08. 2011 vyjadrila súdna exekútorka JUDr. Alena
Szalayová a uviedla, že súdny exekútor nie je v tejto časti účastníkom konania, preto jej neprislúcha

vyjadriť sa k odvolaniu. Poukázala i na nález ÚS SR III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. 04. 2011.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o
zastavení exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo
dňa 19. 05. 2011 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom

takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 21. 12.
2006, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej doručený návrh oprávneného zo dňa 13. 12.

2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
3459/06 zo dňa 18. 08. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 09. 2006 a vykonateľnosť
dňa 14. 09. 2006. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 05. 01. 2007 poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú na základe vyššie uvedeného exekučného titulu.

Písomným podaním zo dňa 02. 09. 2010 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z JUDr. Aleny
Szalayovej na JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa si súdna exekútorka
vyúčtovala trovy exekúcie v sume 63,81 eur. Dňa 19. 05. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene

Szalayovej trovy exekúcie vo výške 63,81 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia

stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú

splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 3459/06 zo dňa 18. 08. 2006, o vydanie ktorého požiadala
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o úvere č. 4092450 zo dňa 18. 01. 2006 a na jej
základe bol povinnému poskytnutý úver v sume 995,82 eur (30.000,- Sk), ktorý mal dlžník splatiť v dvoch

mesačných splátkach v sume 627,37 eur (18.900,- Sk) spolu s poplatkom za uzatvorenie zmluvy v sume
258,91 eur (7.800,- Sk). Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých
je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory
vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,

ale vyplýva zo zmluvných dojednaní štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy č. 4092450 zo
dňa 18. 01. 2006 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom
na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie§45zákonaorozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovumožňujeexekučnému

súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý
vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. §
45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle

ust. § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne
viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je

súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná,

pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo
vykonávaní exekúcie. Exekučný súd zistil vyššie uvedené nedostatky, preto správne postupoval podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Týmto postupom exekučný súd správne a
v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 18. 01. 2006, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

platnom ku dňu jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohtoprávneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.