Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117222507.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: X. S. G., J.. XX. X.

XXXX, X. Č.. XX, XXXXX, X. K. K., štátny občan SR, X. H. G., J.. XX. XX. XXXX, G. X. Č.. XX, XXX XX,
X. K. K., štátny občan SR, obaja v konaní právne zastúpení Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s
r.o., Puškinova č. 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928 proti žalovanej: Z. K., J.. XX.XX.XXXX, X. Č.. XX,
XXX XX X. K. K., štátny občan SR, v konaní právne zastúpenou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r. o. so sídlom Prešov, ul. Masarykova č. 13, 080 01, IČO: 36 492 086, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne n á r o k na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2017 sa domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „C“ parcely č.
XXX, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 425 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
pre k.ú. X..

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 27.07.1971 bola na Štátnom notárstve v Prešove napísaná kúpna
zmluva vo forme notárskej zápisnice J. XXX/XX, J. XXX/XX), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
zapísaných na X. Č.. XX - K. D. XX, XX/X, XX/X, XX/X - zastavaná plocha, 85/3 - záhrada, všetko v k.ú.
X. z predávajúcich v 1. a 4. rade na kupujúcich (žalobcov). Žalobcovia boli pri nadobúdaní nehnuteľnosti
v dobrej viere, že medzi nehnuteľnosťami, ktoré nadobudli na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol
aj sporný pozemok, ktorý právni predchodcovia - predávajúci vždy užívali, žalobcovia ho mienili na

základe kúpnej zmluvy spolu s ďalšími nehnuteľnosťami nadobudnúť a právni predchodcovia ho mienili
žalobcom predať a sporný pozemok im spolu s ďalšími nehnuteľnosťami aj odovzdali. Žalobcovia súdu
predložili staršie katastrálne mapy územia Lipoviec a jednu aktuálnu, na ktorých je všetko vyznačené.

3. Uviedli, že pozemky, ktoré právni predchodcovia užívali, tieto mali byť podľa vôle žalobcov a ich
právnych predchodcov predmetom kúpnej zmluvy a takto aj boli žalobcom odovzdané.

4. Uviedli, že ostatné vyznačené nehnuteľností (mimo sporného pozemku) sú toho času zapísané na
liste vlastníctva č. 99, k.ú. Lipovce s titulom nadobudnutia V. - XX/XX (t. j. kúpna zmluva). Žalobcovia
uviedli, že krátko po nadobudnutí predmetných nehnuteľností v dobrej viere, že sporný pozemok im
patrí postavili stavbu - samostatne stojacu garáž. Túto garáž aj so spoločným pozemkom po celú dobunerušene užívali bez toho, aby si k spornému pozemku robila tretia osoba nárok, ktorá by im bránila
v užívaní. Následne až v roku 2014 sa začala hlásiť k spornému pozemku ako vlastníčka žalovaná,
ktorej vlastníctvo k tomuto pozemku je evidované na liste vlastníctva č. XXX H..Ú.. X. a vklad bol

povolený Okresným úradom Prešov, odborom katastrálnym v konaní I. XXXX/XXXX. Táto odkúpila
predmetný pozemok od F. F. V.. Z., ktorá ho nadobudla dedením po svojej matke S. N. V.. N. (neskôr
S. Z.). Žalobcovia poukázali na to, že S. N. sporný pozemok nikdy neužívala, nikdy sa ako vlastníčka
nesprávala, ani žalobcom nebránila v jeho užívaní rovnako, ani vo výstavbe garáže. Dňa 14.06.2016
bol vykonaný štátny stavebný dohľad obce Lipovce ako príslušného stavebného úradu na základe čoho

stavebný úrad dňa 02.08.2016 vyzval žalobcu v 1. rade na predloženie dokladov a žiadosti o dodatočné
povolenie jeho stavby - garáže nachádzajúcej sa na spornom pozemku. Na ústnom konaní v rámci
dodatočného povolenia garáži stavbe vydala obec dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým žalovanú ako
evidovanú vlastníčku sporného pozemku odkázala na súd postupom podľa ustanovenia § 88a ods. 3
stavebného zákona a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušila.

5. Žalobcovia argumentovali nadobudnutím vlastníckeho práva k spornému pozemku titulom vydržania
uviedli, že naplnili všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Poukázali na to, že sú osobami spôsobilými nadobudnúť vlastnícke právo s tým, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy už medzi žalobcami existovalo BSM spoluvlastníctvo manželov, ktoré trvá dodnes, taktiež
sporný pozemok je vecou nehnuteľnosťou, ktorá môže byť predmetom vlastníctva a nie je vylúčený z

vydržania podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dobrú vieru uviedli,
že v danom prípade domnienka žalobcov, že sporný pozemok nadobudli sa opiera o kúpnu zmluvu
zo dňa 27.07.1971, ktorá bola riadne registrovaná štátnym notárstvom s tým, že žalobcovia, ako aj
právni predchodcovia držali sporný pozemok so zámerom úmyslom mať ju pre seba, po celý čas s ním
nakladali a boli dobromyseľní v tom, že im ako vlastníkom patrí. Na základe toho žalobcovia v dobrej

viere vybudovali na spornom pozemku aj stavbu garáže.

6. Svoju argumentáciu podporili poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
03.07.2006 sp.zn. 22Cdo/2065/2005 v zmysle ktorého, ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby
časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj

tejtočasti.Jednýmzhľadískpreposúdenieospravedlniteľnéhoomyludržiteľajepomerplochykúpeného
a skutočne držaného pozemku. V takom prípade sa oprávnená držba opiera o takzvaný domnelých
(putatívny) titul. Týmto domnelým titulom je právna skutočnosť, ktorá má za následok nadobudnutie
vlastníckeho práva k skutočne nadobudnutému pozemku. Inak povedané, vždy, keď niekto nadobudne
pozemok a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu (vyvolaného, napríklad s tým, že mu

prevádzateľ odovzdá pozemok v hraniciach ako ho sám užíval) uchopí i držby v časti susedného
pozemku, bude oprávneným držiteľom a jeho držba môže vyústiť do vydržania. Taktiež poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.06.2001, sp.zn. 22Cdo/301/2000. Súčasne
poukázali na rozdiel medzi plochou skutočne držaných pozemkov (kúpené nehnuteľnosti a sporný
pozemok) a plochou skutočne nadobudnutých nehnuteľností je v danom prípade celkom zanedbateľný,

t. j. 3892 m2 ku 3467 m2, žalobcovia držali teda len o 11 % viac plochy pozemkov ako nadobudli. Uviedli,
že ich dobrá viera sa teda týka jednak nadobúdacieho titulu, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 27.07.1971
a jednak spôsobu nakladania so sporným pozemkom. Uviedli, že nemali žiadnu pochybnosť o tom, že
im sporný pozemok patrí, pretože ho nerušene užívali aj ich právni predchodcovia, ktorí im ho mienili
spolu s ostatnými nehnuteľnosťami pred kúpnou zmluvou zo dňa 27.07.1971 a po prevode s ďalšími

nehnuteľnosťami aj odovzdali. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu uviedli, že táto začala plynúť uchopením
sporného pozemku na základe kúpnej zmluvy a trvala až do roku 2014 kedy začala žalovaná ako
vlastníčka hlásiť k spornému pozemku. Ich dobromyseľnosť teda trvala približne 43 rokov. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem uviedli, že predmetným rozhodnutím majú záujem dosiahnuť zhodu zápise
vlastníckeho práva k spornému pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom.

7. Žalobcovia spolu so žalobou predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX, H..Ú.. X. - č.l.sp. 9, rovnopis
notárskej zápisnice zo dňa 27.07.1971 č.l.sp. 10, informatívnu kópiu katastrálnej mapy zo dňa
12.10.2017, katastrálnu mapu č.l.sp. 12 a 13, výpis listu vlastníctva č. XX H..Ú.. X. č.l.sp. 14, čiastočný
výpis z listu vlastníctva č. XXX H..Ú.. X. č.l.sp. 15, čestné prehlásenie S. G. č.l.sp. 16, výzvu na

predloženie dokladu o žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 02.08.2016 č.l.sp. 17, oznámenie
o začatí konania o dodatočnom povolení stavby č.l.sp. 18, rozhodnutie stavebného úradu o odkázaní
na súdne konanie zo dňa 16.03.2017 na č.l.sp. 19 až 20, sobášny list žalobcov č.l.sp. 21, oznámenie kohláseniudrobnejstavbyzodňa24.08.2017nač.l.sp.31,stanoviskokoznámeniuvydanéhokohláseniu
drobnej stavby odpoveď zo dňa 20.09.2017 na č.l.sp. 32.

8. Vo veci bolo vydané neodkladné opatrenie č.k. 12C/38/2017 - 46 zo dňa 23.11.2017.

9. Žalovanej bolo uznesenie podľa ust.§ 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) spolu so žalobou a prílohami doručené dňa 27.11.2017, na ktoré žalovaná reagovala
vyjadrením doručeným súdu dňa 06.12.2017.

10. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a poukázala na to, že žalobcovia nemajú daný naliehavý právny záujem. Nemôžu sa tak
žalobou o určenie vlastníckeho práva domáhať na súde, aby rozhodol tak, ako to uviedli v žalobe.
Žalobcovia zvolili „nevhodný typ“ žaloby pre toto konanie, nakoľko predsa ak sa cítia ako vlastníci,
nemôžu žiadať od súdu, aby rozhodnutím určil, že vlastníkmi sú. Rozhodnutie súdu o určovacej žalobe

má deklaratórny charakter a nie konštitutívny charakter, a preto prípadným vyhovujúcim rozhodnutím
súdu o tejto, žalobcami podanej žalobe by došlo k založeniu novej skutočnosti deklarovanej ku dňu
01.01.1992, prípadne k roku 2014, pričom z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že v danom čase nastalo
niekoľko po sebe idúcich situácií - právna skutočnosť a právne úkony, ktoré jednoznačne preukazujú
nedôvodnosť tvrdeného titulu nadobudnutia vydržaním. Poukázala na to, že z formulácie žalobného

návrhu uvedeného v žalobe ako aj z jej samotného obsahu je zrejmé, že žalobcovia požadujú od súdu,
aby určil práva z minulosti, súd však rozsudkom rozhoduje o existencii práva ku dňu jeho vyhlásenia.
Navrhla preto, pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň
uviedla, že žaloba nespĺňa ani všetky zákonom vyžadované náležitosti uvedené v ust. § 132 a
nasl. Civilného sporového poriadku, presnejšie ide o znenie ust. § 132 ods. 1, a to z dôvodu, že

žalobcovia nesprávne, resp. neúplne určili okruh strán sporu. Predmetná nehnuteľnosť je síce v katastri
nehnuteľnosti zapísaná tak, že vlastníčkou som iba ja, avšak ide len o evidenčný úkon. Nehnuteľnosť
som nadobudla počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K obsahu skutkovej situácie uviedla, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti napriek čomu požadujú, aby súd v roku 2017, resp. 2018 rozhodol o tom, že sú vlastníkmi,

a to údajným vydržaním od roku 1992. Z obsahu žaloby síce vyplýva, že žalobcovia „mali za to“, že
predmetnú nehnuteľnosť „mali nadobudnúť“ v roku 1971 spolu s inými nehnuteľnosťami, avšak prejav
vôle predávajúcich o tejto skutočnosti nijako nesvedčí. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia
odvodzujú svoje vlastníctvo a ktorú uzatvorili v tom čase s predávajúcimi na Štátnom notárstve v roku
1971 túto „spornú parcelu“ (ako ju označujú žalobcovia v žalobe) neobsahuje, nakoľko je zjavné,

že nebola vo vlastníctve predávajúcich a štátne notárstvo ju tak ani nemohlo touto kúpnou zmluvou
evidenčne previesť na žalobcov. Čo sa týka dobrej viery uviedla, že nie je naplnená ani jedna zo
zákonom predpokladaných podmienok na dobromyseľné vydržanie. Neexistuje právny /hoci i domnelý/
titul, o ktorý by mali žalobcovia oprieť svoju dobrú vieru a žalobcovia nenakladali s vecou počas celej
vydržacej doby ako s vlastnou a len samotné uvedenie predmetnej parcely v žalobe nepostačuje na

naplnenie podmienky dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti, že žalobcom predmetná parcela
patrí. Pokiaľ ide o samotné údajné „vydržanie“ uviedla, že žalobcovia nemohli predmetnú nehnuteľnosť
vydržať v roku 1992 nakoľko nespochybniteľnou vlastníčkou v tom čase bola právna predchodkyňa
jej právnej predchodkyne, ktorá toto vlastníctvo k vyššie spomenutej nehnuteľnosti nadobudla už v
roku 1932 dedením a následne toto vlastníctvo nadobudla smrťou poručiteľky v roku 1983 jej právna

predchodkyňa dedením, o čom prebehlo dedičské konanie v roku 2014, čo dokonca sami žalobcovia
deklarovali vo svojej žalobe, keď uviedli, že „Sporný pozemok žalovaná odkúpila od F. F., V.. Z. (Š. XX,
082 36), ktorá ho nadobudla dedením po svojej matke S. N., V.. N. (neskôr S. Z.).“ Žalobcovia dokonca
deklarovali tento stav doložením listu vlastníctva č. 309, kde ako sami uviedli je evidovaná ako vlastníčka
sporného pozemku S. N., V.. N.. Nie je tak možné toto vlastníctvo jej právnej predchodkyne spochybniť.

Následne toto vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla ona v roku 2014 od tejto dedičky,
a to kúpou na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2014.

11. Priložila katastrálnu mapu z roku 1869 s vyznačením predmetnej parcely, ktorá bola prevzatá aj ako
mapa UO (určeného operátu) s doplnením parcelných čísiel podľa pozemkovej knihy, ako aj katastrálnu

mapu z roku 1971 spolu s listom vlastníctva č. XX, ktoré nepochybne preukazujú, že žalobcovia sú
vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, avšak predmetná „sporná nehnuteľnosť“ ako ju
pomenovali v žalobe žalobcovia na tomto liste vlastníctva zapísaná nie je a ani tam zapísaná nemôže
byť. Uviedla, že ide o rovnopis listu vlastníctva z 21.7.1971, ktorý je prílohou kúpnej zmluvy spísanejvo forme notárskej zápisnice zo dňa 27.07.1971 č. J., preto tvrdenia žalobcov o akejsi domnienke,
že touto zmluvou mali nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť spolu s inými nehnuteľnosťami nemôže
obstáť, nakoľko v liste vlastníctva, ktorý bol k zmluve (notárskej zápisnici) pevne pripojený boli presne

uvedené pozemky, ktoré boli predmetom prevodu. Parcela č. XX/X (N. K. Č.. U.-H. XXX) predmetom
prevodu preukázateľne nebola a ani nemohla byť, nakoľko ju v tomto čase vlastnila vlastníčka S.
N., V.. N., a to od roku 1932. Zo strany žalobcov tu nie sú a ani nemôžu byť splnené zákonné
podmienky vyžadované hmotným právom na vydržanie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko chýba jedna
z podstatných náležitostí, a to oprávnenosť držby, ako aj z nej vyplývajúca so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľnosť držby. Žalobcovia vedia, že nikdy vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti neboli.
Uviedla, že žalobca v prvom rade dokonca po tom, čo som predmetnú nehnuteľnosť nadobudla od
pôvodnej vlastníčky (Ireny Imrichovej) túto navštívil a vyčítal jej, že „prečo tento pozemok predala mne a
nie jemu“. Už len z tohto konania a prejavu žalobcu v prvom rade je zjavné, že sa necítil byť vlastníkom a
je si vedomý toho, že sa snaží cestou žaloby „nadobudnúť“ nehnuteľnosť, ktorá sa nikdy preukázateľne
nestala jeho vlastníctvom. Podaním zo dňa 07.11.2016 jej navyše písomne navrhol, aby som s ním

uzatvorila zmluvu, pričom v tomto podaní jasne uviedol, že ona je evidovanou vlastníčkou nehnuteľnosti
a v ktorom ma žiada o uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej „bude oprávnený užívať pozemok, resp.
jeho časť za účelom prístupu a užívania jeho garáže na ňom stojacej“, čím jasne a nespochybniteľne
deklaroval, že nie je vlastníkom a že sa oprávneným držiteľom, či vlastníkom z titulu vydržania ani necíti
byť, v opačnom prípade by ju o uzatvorenie zmluvy nepožiadal. S poukazom na tvrdenia žalobcov o

tom, že mali disponovať touto nehnuteľnosťou od roku 1971, uviedla, že mali dostatočne dlhú dobu
(takmer 46 rokov) na to, aby si toto svoje „údajné vlastníctvo“ vysporiadali, a to aj s poukazom na
právnu skutočnosť (vyššie uvedenú) a na opakované právne úkony skutočných vlastníkov s predmetnou
nehnuteľnosťou.

12. Žalovaná teda uzavrela, že tieto všetky skutočnosti preukazujú, že žalobcovia vlastníkmi predmetnej
nehnuteľností nie sú, nikdy sa ako vlastníci ako ani oprávnení držitelia objektívne nemohli cítiť, a že
parcelu, na ktorej postavili neoprávnenú a nepovolenú stavbu nikdy nevydržali a vydržať ju ani nemohli,
čo sa nakoniec preukázalo aj v správnom konaní.

13. Žalovaná predložila listinné dôkazy výpis z pozemno-knižnej vložky, výpis z LV č. XXX, katastrálne
mapy-prílohaOsvedčenieodedičstve,sp.zn.:26D/1168/2013zodňa05.02.2014,kúpnuzmluvuzodňa
30.05.2014, oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 30.01.2017, oznámenie
o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 07.02.2017, návrh na uzavretie kúpnej zmluvy -
predloženie zo dňa 09.05.2016 - Ing. M., opätovnú žiadosť o uzavretie kúpnej zmluvy - predloženie zo

dňa 14.11.2016 - F.. M., žiadosť o uzatvorenie zmluvy zo dňa 07.11.2017 a navrhla vykonať dokazovanie
jej výsluchom, výsluch svedka - pôvodnej vlastníčky F. F..

14. Žalobcovia na uvedené reagovali a uviedli, čo sa týka naliehavého právneho záujmu - odkázali
na súvisiacu ustálenú judikatúru - napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo/56/2003:

„Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. " Argumenty žalovanej vo vzťahu
k zvoleniu nevhodného typu žaloby a nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu považovali z
vyššie uvedených dôvodov za absolútne irelevantné. Čo sa týka neúplného uvedenia strán sporu -

uviedli, že tvrdenie žalovanej o tom, že sporný pozemok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nemala žalovaná snahu žiadnym spôsobom preukázať, preto považovali okruh strán sporu
v danom štádiu konania za dostatočne ustálený, navyše vychádzali zo stavu, aký bol evidovaný na
liste vlastníctva č. XXX, k. ú. X., ku dňu podania žaloby (stav rovnaký dodnes). Čo sa týka nesplnenia
podmienok vydržania - uviedli, že samotná kúpna zmluva z roku 1971 ako prejav vôle predávajúcich

svedčí o dobromyseľnosti žalobcov, nakoľko aj predávajúci užívali sporný pozemok a spolu s ďalšími
prevádzanými nehnuteľnosťami ju žalobcom v roku 1971 na základe kúpnej zmluvy odovzdali. A preto
uvedená kúpna zmluva z roku 1971 spísaná vo forme notárskej zápisnice je domnelým právnym titulom,
o ktorý žalobcovia opierajú svoju dobrú vieru. Namietali, že prvýkrát bolo vlastnícke právo k spornému
pozemku voči žalobcom spochybnené až v roku 2014, teda po 43 rokoch (dávno po uplynutí vydržacej

doby). Pokiaľ žalovaná predložila katastrálnu mapu z roku 1869 a katastrálnu mapu z roku 1971 spolu
s listom vlastníctva č. XX, uviedli, že ani tieto dôkazy však nevyvracajú dobrú vieru žalobcov. Navyše
prílohou kúpnej zmluvy z roku 1971 spísanej vo forme notárskej zápisnice list vlastníctva č. XX nebol,
ani to z kúpnej zmluvy nevyplýva.15. Doplnili, že o dobrej viere žalobcov svedčí aj umiestnenie sporného pozemku v teréne, pretože tento
skôr nadväzuje na pozemky žalobcov ako na pozemky právnej predchodkyne žalovanej.

16. Mali za to, že žalovaná svojou obranou nepreukázala nesplnenie podmienok vydržania sporného
pozemku zo strany žalobcov, ale jej námietky sú len účelové a nedávajú v súvislosti s právnou podstatou
vydržania žiaden logicky záver.

17. Navrhli vypočuť F. F. (Š. XX, 082 36), a žalobcu v 1. rade.

18. Žalovaná druhým vyjadrením navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasila s obsahom
vyjadrenia žalobcov zo dňa 15.02.2018. Na dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe zo
dňa 04.12.2017 zotrvala v celom rozsahu.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov I. N., K. N., F. F. ako aj
predloženými listinnými dôkazmi.

20. Podľa listu vlastníctva č. XXX, okres Prešov, obec Lipovce, katastrálne územie Lipovce v časti A
je evidovaná parcela č. XXX o výmere 425 m2 - ostatné plochy, v časti B je zapísaná žalovaná ako

výlučná vlastníčka, pričom nehnuteľnosť nadobudla titulom kúpnej zmluvy evidovanej vo vkladovom
konaní č. XXXX/XXXX.

21. V zmysle notárskej zápisnice č.J. spísanej na Štátnom notárstve v Prešove dňa 27.07.1971 medzi
X. G., P. E., G. G., Z. H. ako predávajúcimi a S. G. M. H. G. ako kupujúcimi súčasne ako účastníci

právneho úkony boli uvedené S. G. V.. N. a S. G. V.. E.. Predmetom predmetnej kúpnej zmluvy predaj
záhrady v obci Lipovce, zapísanej na liste vlastníctva č. XX D. XX, XX/X, XX/ X, XX/X, XX/ X zapísané
pod M. I. XX/XXX na X. G., K. M. I. XX/XXX na Z. H., K. M. I. XX/XXX na P. G.Y., K. M. I. XX/XXX na
G. G., K. M. I. X/XXX na G. G., K. M. I. X/XXX na P. G., K. M. I. X/XXX na X. G. za 3000 Kčs.

22. Súčasne predmetnou zápisnicou S. G. V..E. osvedčila, že na LV č.XX v kat.úz. Lipovce k
nehnuteľnosť nadobudol Z. G. kúpou v r.1927 podiel zapísaný na jej manželovi pod A/1/c v 10/100 na
M. G. resp. jeho manželke S. G. V..N. a súčasne nadobudla aj podiely pod A/l/b v 10/100 na S. L. V..
G., pod A/l/c v 10/100 na M. G., pod A/1/a v 10/100 na Z. G., pod A/1/f v 10/100 je predmetom predaja,
pod A/1/h v 2/100 na Q. G., pod A/1/i v 2/100 na Z. G., teda v celosti tejto nehnuteľnosti bola vlastníčkou

súčasne S. G. V.. N..

23. Podľa bodu VI. kupujúci prehlásili, že poznajú predmet kúpy a sú v držbe predmetnej nehnuteľnosti.

24. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XX okres Prešov, obec Lipovce, katastrálne územie X., sú parcely

č. XXX o výmere 824 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere 131 m2 - záhrady, č. XXX o
výmere 2512 m2 - záhrady a stavba súpisné č. XX stojaca na parcele č. XXX - rodinný dom evidované
vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

25. Podľa čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X., v časti „A“ bola k

10.06.2013 evidovaná parcela registra H. „. Č.. XXX o výmere 565 m2- záhrady, č. XXX o výmere 425 m2
- ostatné plochy a parcely registra „E“ parcelné č. XX/X o výmere 11 m2- zastavané plochy a nádvoria
a parcela XX/X a výmere 11 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vo vlastníctve S. N. V.. N. v podiele 1/1.

26. Žalobcovia v súdu predložili čestné prehlásenie zo dňa 10.03.2015 kde S. G. uviedol, že žalovaná

kúpnou zmluvou č. I. XXXX/XXXX odkúpila pozemok od F. F. na celkom inej parcele, ktorú je potrebné
identifikovať. Uviedol, že s podkladov a majetkovej podstaty č. XXX na meno K. Z. vyplýva, že
predávajúcavlastníctvonadobudladedenímpomatkeS.N.V..N.neskôrZ.atátohozískalaosvedčením
o užívaní z roku 1932 o výmere 644 m2. Súčasne autor čestného prehlásenia uviedol, že parcela č.
XXX o výmere 425 m2, ktorá bola čiastočne zastavaná S. N. V.. N. nikdy neužívala ani nemohla využívať,

uvedenú parcelu využívali a vlastnili jeho prarodičia aj rodičia a od 27.07.1971 prešlo vlastníctvo na S.
G. M. H. G. s titulom nadobudnutia V.- XX/XX. Uviedol, že aj s rozdielov výmery uvedenej v dokladoch
o majetkovej podstate č. XXX a výmery parcely č. XXX vyplýva, že nejde o tú istú parcelu.27. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj sobášnym listom žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle, ktorého
mal preukázané, že títo manželstvo uzatvorili dňa 07.11.1964.

28. Zo strany žalovanej bola predložená darovacia zmluva a kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 30.05.2014. Darovacia zmluva uzatvorená medzi F. F. ako darkyňou
a S. M. ako obdarovanou, predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, parcely č. H. XXX - záhrady o výmere 565 m2, ktorý v celosti darovala
obdarovanej. Súčasne bola uzatvorená kúpna zmluva v časti II. medzi F. F. ako predávajúcou a Z. K.,

ako kupujúcou, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie X., K.. Č.. XXX - ostatné plochy o výmere 425 m2.

29. Zo strany žalovanej bol predložený ako listinný dôkaz návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa
09.05.2016 adresovaný advokátskou kanceláriou v zastúpení za klienta F.. I. M., ktorým oznamoval
žalovanej, že má záujem o odkúpenie časti nehnuteľnosti ktorej sa stala vlastníčkou žalovaná o výmere

100 m2 a to z nehnuteľností zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, K.. H. U. Č.. XXX o výmere 425 m2.

30. Súd mal vo veci preukázané z osvedčenia o dedičstve spisovej značky 26D/1168/2013, že F. F.
predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní po poručiteľke S. Z. V.. N.H..

31. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj čestným prehlásením F.. I. M. zo dňa 11. 04. 2019, ktorý vo
veci uviedol, že odkedy si pamätá pozemok č. XXX registra H. U. užívala rodina G., ktorí ho rodine
M. poskytla spolu s pôvodne postavenou stodolou. Uviedol, že po zbúraní stodoly ostala nevyužívaná
pivnica odkrytá a preto ju zastrešili a neskoršie tam s vedomím p. S. G. postavil garáž. V priebehu
užívania sa pozemku okrem p. G. nik nehlásil. Uviedol, že je všeobecne známe, že na tejto strane

všetky pozemky siahali až po potok a boli užívané rodinou G., uviedol, že rodina N. V.. N. sa k pozemku
nikdy nehlásila a ani nikdy im v užívaní nebránila, nemal vedomosť o tom, že by sa k vlastníctvu hlásili
alebo, že by sa správali ako vlastníci.

32. Súd vo veci vypočul žalobcu v 1. rade, ktorý uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť, túto sme odkúpili

od súrodencov jeho otca v roku 1971. Našiel doma doklady o tom, že predtým ich vlastnila matka
jeho otca, ešte skôr bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovoknižnej zápisnici ako mpč. č. XX a bola
to súvislá roľa až do potoka. Následne jeho otec ešte v roku 1947 odkúpil od svojich súrodencov
nehnuteľnosti a následne v roku 1958 všetok majetok, nakoľko on bol jediný chlapec, bol prevedený
na neho. Uviedol, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná na pozemkovoknižnej zápisnici

č. 280. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z roku 1971, touto kúpnou zmluvou odkupovali podiely od otcových
súrodencov. Dovtedy gazdovali na týchto nehnuteľnostiach, aj predtým jeho otec. Pamätal si, že cez
sporný pozemok hnali dobytok až ku potoku, tam sa napájal a cez tento pozemok prechádzali ku
stajniam, kedy ešte v roku 1971, tam bola aj stajňa. Nikdy až do roku 2014 ho nenapadlo, že by tento
sporný pozemok nebol ich. Senník sa zbúral ešte pred rokom 1971. Potom pozemok vyčistili. Bola tam

rokľa,pozasypávalito.Potomsarobilo murivo,obmurovalasaparcela.Potomsaichpýtalp.M.,nakoľko
tam bol senník a pod tým bola kamenná pivnica, či si tam môže zrobiť garáž. Následne si postavil ako
prvý garáž p. M. a neskôr, už si presne nepamätal kedy, si tam postavili garáž aj oni. Pani N., právna
predchodkyňa žalovanej, nič nenamietala proti užívaniu pozemku. Až v roku 2014 brat žalovanej začal
navážať hlinu na tento pozemok, a vtedy mu ukázal LV, že je to ich pozemok. Zostal z toho prekvapený,

následne išiel za pani Irenou Imrichovou, ktorá mu oznámila, že pozemok predala žalovanej. Uviedol,
že rodina G. vlastnila pôvodne pozemok evidovaný na pozemkovoknižnej vložke č. XX, v súčasnosti
parcela č. XXX.

33. Žalobkyňa v 2. rade vo veci uviedla, že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzala stodola,

pozemok odkupovali od súrodencov otca žalobcu v 1. rade a potom neskôr od jeho súrodencov ďalšie
pozemky, tak aby celá tá časť, ktorú sme užívali bola ich. Kupovali časť od suseda od strany pána Z.,
od súrodencov, niektoré časti parcely. Parcela bola orientovaná od vrchu až smerom dole ku potoku.
Uviedla, že predmetnú parcelu užívali nerušene až do ruku 2014. V podstate, to tam vykosili, bolo to
zanedbané. Chodili do pivničky na spornom pozemku, dávali tam zeleninu. Teraz, tak majú sťažený

prístup. Babka žalovanej tiež požiadala, či by tam mohla mať záhradku, čo povolili. Následne si tam
urobili sklad a ten je tam do dnes.34. Žalovaná vo veci uviedla, že garáž na spornej parcele p. M. postavil v roku 1986. V roku 1971 p.
N. odišla do Prešova a následne došlo k zbúraniu stodoly. Na spornom pozemku stála stodola, ktorú
zbúrala jej rodina. P. G. postavil garáž v roku 2000 a pýtal sa pána M., či si môže postaviť garáž, mali

tam záhradku a brat tam mal garáž, následne išla som za tetou Imrichovou a z úspor, odkúpila tento
pozemok od tety p. F. a odvtedy ho užívajú ako svoj pozemok. od roku 2014. Pozemok kúpila od pani
F., a vedela, že predtým ho mala jej mama, tak od zapísanej vlastníčky tento pozemok kúpila. Uviedla,
že v roku 2016, jej prišla aj ponuka zo strany pána G. na odkúpenie pozemku. Uviedla, že žalobca
v 1. rade sa bol pýtať, či tam môže postaviť garáž jej manžela, následne užívali len zostávajúcu časť.

Potom, keď kúpili auto, aj dcéra, zisťovali, že je to pozemok jej tety, následne, aby si aj oni postavili
garáž, šla za tetou a kúpila celý tento pozemok. Poukázala na to, že do roku 2014 predmetnú parcelu
užívali ako tak, že je to ich rodiny. To tvrdili babka s dedkom.

35. Svedkyňa F. F., predchádzajúca evidovaná vlastníčka vo veci uviedla, že zdedila tento sporný
pozemok od svojej matky. Nebola síce prededená v riadkom dedičskom konaní, ale potom iniciovala

obnovenie dedičského konania. Uviedla, že po 1983, nechodila na predmetnú parcelu. Užívali to M., jej
mama spornú parcelu užívala, ale ona už potom nie.

36. Svedok I. N., uviedol, že má vedomosť, kde sa nachádza predmetný pozemok stodola a užívala ho
rodina M.. Svedok K. N. potvrdil, že na spornom pozemku bola stodola, ta bola M., a nejaká pivnička,

pána Z.Č.. Dolná stodola bola Z. a horná bola M..

37. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

38. V zmysle § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. V danom prípade sa súd najskôr zaoberal otázkou, či majú žalobcovia na požadovanom určení
naliehavý právny záujem (keďže ich žaloba je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu
právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože
rozsudokvyhovujúcižalobemohol byťpredpokladomna vykonaniezápisuvlastníckehoprávažalobcov
k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti.

40. Podľa § 134 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov, (ďalej len OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

41. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

42. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.

43. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

44. Podľa § 129 ods.1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

45. Podľa § 129 ods.2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

46. Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.47. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

48. U hnuteľných vecí je vydržacia doba trojročná, u nehnuteľnosti desaťročná. Do plynutia tejto doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Subjektom vydržania môže byť

tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občiansko-právnych vzťahov.

49. Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege).

50. Oprávnenosť držby je daná, ak oprávnený držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec, alebo právo ktoré vykonáva patrí.

51. Pokiaľ ide o nakladanie s vecou, jedná sa o prejav moc nad vecou, kto nakladá s vecou ako so svojou
je držiteľom, avšak nemusí byť držiteľom chráneným. Chránená držba totiž vyžaduje, aby bol splnený
druhý zákonný pojmový znak a to je dobrá viera /bona fides/. Obsahom dobrej viery je totiž dôvodné
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. U dobrej viery ide o pojem v psychickej oblasti držiteľa. Z toho

dôvodu pre stav dobrej viery nestačí len samotné tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec
patrí, ale jeho tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto
presvedčenie tu je a, že je dôvodné. Len dobromyseľný držiteľ, ktorý s vecou nakladá ako so svojou
vlastnou, je chráneným držiteľom a len takáto držba by bola predpokladom vydržania.

52. Vo veci žalobcovia svoju dobromyseľnosť odvádzali od kúpnej zmluvy, ktorú mali uzatvoriť s X. G.,
P. E.M., G. G., Z. H. a to dňa 27.07.1971, predmetom ktorej mal byť okrem iného aj sporný pozemok.

53. Uvedenú skutočnosť (odovzdanie s inými nehnuteľnosťami), však súd nemal preukázanú.
Pokiaľ ide o tvrdený omyl žalobcov s tým, že výmera nadobúdaných nehnuteľností oproti držaným

nehnuteľnostiamjezanedbateľná, súdpoukazujenaostatnéokolnostiatonajmäto,žeideosamostatnú
parcelu nie priamo hraničiacu s pôvodnými parcelami. Samotné svedecké výpovede nepreukazujú
ani tvrdenia žalobcov, že parcelu užívali, ako vlastníci, svedkovia uvádzali rodinu M.. Navyše ďalšie
spochybnenie skutočností tvrdených žalobcami, vyplynulo z toho, že p. M. žiadal od žalovanej predaj
časti spornej parcely (čl.61) a to opakovane.

54. Žalovaná naopak preukázala listinnými dôkazmi, že spornú parcelu nadobudla, kúpnou zmluvou
uzatvorenou s F. F., ktorá ju nadobudla dedením od svojej právnej predchodkyne S. Z., rod. N..

55. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré bolo na nich a nepreukázali, že nadobudli vlastnícke

právo k vyššie uvedenej parcele. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal, ako s
vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí.

Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto
prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.

56. Súd je toho názoru, že v danej právnej veci žalobcovia oprávnenú držbu sa nemôžu založiť na

omyle, ktorému sa mohli pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Podľa ustálenej rozhodovacej praxi mieru
opatrnosti nemožno posudzovať zo subjektívneho hľadiska, teda podľa individuálnych pomerov držiteľa
pri posudzovaní dobrej viery je treba klásť na každého držiteľa rovnaké nároky bez ohľadu na jeho
duševnú vyspelosť, vzdelanie, skúsenosti a podobne.

57. Súd má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázaním jednak titulu, od ktorého
odvodzujú svoju oprávnenú a dobromyseľnú držbu, ale ani dobromyseľnosť. Svedkovia, ktorých navrhli
vypočuť, svojimi výpoveďami nepreukázali skutočnosti tvrdené žalobcami a ani sa nevedeli vyjadriť so
znalosťou k veci k skutočnému stavu užívania nehnuteľnosti, čím nemohli preukázať tvrdenia žalobcov.Taktiež sa nevedeli vyjadriť ani k samotnému nadobúdaciemu titulu, od ktorého žalobcovia odvíjali
oprávnenosť držby. Ak malo v minulosti dôjsť k zlým zápisom ako to naznačovali žalobcovia, pretože
sporná parcela sa nachádza oproti (cez cestu ich pozemku) a v minulosti to bola pôvodne jedna

pozemnoknižná parcela tak, uvedené tvrdenia nepodporili žiadnym dôkazným prostriedkom a ani na
týchto tvrdeniach nezaložili žalobu.

58. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav vo veci súd žalobu, ako nedôvodne podanú zamietol.

59. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.