Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: CLV s.r.o., so sídlom
Nižné Kapustníky 3, 040 01, Košice, zastúpeného advokátska kancelária KAIFER s.r.o., so sídlom
Fibichova 11, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného rozhodnutia č. 100317018
z 31.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“)
dňa 17.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozhodnutia č.
100317018 z 31.01.2020, ktorý podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v celom rozsahu potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102415318/2019 zo dňa 22.10.2019 ( „rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa“), ktorý podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní, žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 41.465,36 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2018. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a alternatívne

aj rozhodnutie správcu dane zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ zákona č.
162/2015 Z. z. a priznať mu voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100317018 z 31.1.2020, podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (daňový
poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102415318/2019 zo dňa 22.10.2019,
ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 41.465,36
eura, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Žalobca podal v zákonom stanovenej
lehote dňa 20.11.2019 odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 102415318/2019 zo dňa
10.02. 2019.

3. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností a predloženého spisového materiálu
zistil, že správca dane Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu CLV s.r.o., daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Daňová kontrola začala dňa 11.10.2018 (nazáklade Oznámenia o daňovej kontrole č. 101852171/2018 zo dňa 20.09.2018, ktoré bolo daňovému
subjektu doručené dňa 25.09.2018), a o jej výsledku správca vyhotovil protokol č. 101547707/2019
dňa 25.06.2019, ktorý bol spolu s Výzvou doručený žalobcovi dňa 27.07.2019, elektronicky doručil

správcovi dane. Uviedol, že správca dane vyhodnotil žalobcom predložené pripomienky a dôkazy a
zaslal mu oznámenie č. 101852171/2019, že dňa 11.10.201 o 9:30 sa uskutoční ústne pojednávanie vo
veci prerokovania pripomienok k protokolu. Žalobca predvolanie prevzal dňa 20.09.2019, ale ústneho
pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Rozhodnutím č. 102415318/2019, správca vyrubil
rozdiel dane v sume 41.465,36 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018.

4. Za rozhodujúcu skutočnosť pre vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane označil zistenie správcu
dane že žalobca v zdaňovacom období jún 2018 neoprávnene uplatnil
-1. od spoločnosti LP&P s.r.o., Mliekárenská 8, 821 09 BraUslavMČO. 50975994DIC 2120551103,IČ
DPH: SK2120551103 (ďalej len „LP&P s.r.o") DPH v sume 5 740,00 eu zo 7 faktúr podrobne uvedených
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania je poskytnutie

reklamného priestoru
-2. od spoločnosti Building Home, s.r.o., Račianska 88B, 831 02 Bra islava ICO. 45469881 DIČ:
2022997097, IČ DPH: SK2022997097 (ďalej len „Building Home, s r o.") v sume 9 508,02 eura z 8 faktúr
podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom
dodania je prenájom debmacich dielcov a materiálu, upratovacie služby, materiál)

-3. od spoločnosti fíerce s.r.o., Nižné Kapustníky 3,040 12 Košice, ICO: 46294473, D1C: 2023336524,
IČ DPH: SK2023336524 (ďalej len „fíerce s.r.o.") v sume 10 913,67 eura zo 6 faktúr podrobne uvedených
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania je prenájom
reklamnej plochy, frézovanie, prenájom vozidiel, tlač)
-4. od spoločnosti DVS Trade, s.r.o., Južná trieda 82 do 29.05.2019, od 30.05.2019 Krivá 7, 040 01

Košice, IČO: 46438050, DIČ: 2023382306, IČ DPH: SK2023382306 (ďalej len „DVS Trade, s.r.o.") v
sume 3 887,00 eur z faktúry č. 2018/0200 s dátumom dodania 28.06.2018 a s predmetom dodania
panely Spiroll.
-5. od spoločnosti LARGO KE, s.r.o., Malokapušianská 54, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 46128212,
DIČ: 2023236083, IČ DPH: SK2023236083 (ďalej len „LARGO KE, s.r.o.") v sume 2 500,00 eur zo 4

faktúr podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia (predmetom dodania je
vývoj, analýza, programovanie core)
-6. od spoločnosti CIIYRKO s.r.o., Južná trieda 4B, Košice, IČO 50303171, DIČ 2120283385, IČ DPH
SK2120283385 (ďalej len „CHYRKO s.r.o.") v sume 8 916,67 eura z 13 faktúr podrobne uvedených v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania sú LED modul,

hrnčeky na sublimáciu, krabice, dosky, priemyselný čistič, lepiace pásky, plexi, PVC dosky).

5. Za účelom preverenia nákupu služieb v zmysle faktúr od spoločnosti LP&P s.r.o., uskutočnenia
zdaniteľných obchodov a splnenia podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona
číslo 222/2004 Z. z., správca dane zaslal dožiadania miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti

LP&P s.r.o. - Daňovému úradu Bratislava. Z jeho odpovede zo dňa 30.01.2019 zistil, že konateľka
spoločnosti zásielku na predvolanie na výsluch svedka na 19.12.2018 neprevzala a predvedenie
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Pezinku nebolo úspešné a výsluchu sa nezúčastnil ani
žalobca.

6. Dodávateľská spoločnosť Building Home s.r.o., na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a
evidencií preukazujúcich vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období jún 2018 nepredložila
dokladysprávcovidane.Uvedenáspoločnosťmalavirtuálnesídlood06.12.2017do05.12.2018.Daňový
úrad Bratislava nevedel preveriť ekonomickú činnosť spoločnosti Building Home, s.r.o.. Správca dane
márne predvolal jej konateľa J. W., ten neprevzal zásielku v odbernej lehote, na daňový úrad sa

nedostavil 02.04.2019 ani upovedomený daňový subjekt CLV s.r.o..

7. Za účelom preverenia nákupu služieb v zmysle faktúr od spoločnosti Fierce s.r.o., na splnenia
podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona číslo 222/2004 Z. z., správca dane

výzvou žiadal predloženie daňových a účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a
účtovné prípady za zdaňovacie obdobie jún 2018. Spoločnosť nereagovala a doklady nepredložila.
Správca dane predvolanie na výsluch svedka p. N. H., ten sa na výsluch svedka nedostavil a rovnako ani
žalobca. Dodávateľskej spoločnosti DVS Trade, s.r.o., správca dane márne zaslal výzvu na predloženiedaňových a účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie
obdobie jún 2018. Spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH ku dňu 28.02.2019. Správca dane
dňa 25.02.2019 predvolal konateľa T. H. na výsluch svedka, ale ten sa 03.04.2019 na daňový úrad

nedostavil . Rovnako tak márne zaslal správca dane v zmysle § 49 a § 51 zákona číslo 222/2004 Z.z. na
predloženie daňových a účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady
za 06/2018 konateľovi spoločnosti J. R., ani ten sa na daňový úrad nedostavil.

8. Správca dane dňa 15.11.2018 zaslal spoločnosti CHYRKO s.r.o. Výzvu na predloženie daňových a

účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie
jún 2018. Za spoločnosť p. N. X. správcovi dane oznámil dňa 10.12.2018, že nedisponuje účtovnými
dokladmi. Konateľ spoločnosti G. K. sa v deň 04.04.2019 sa na daňový úrad nedostavil.

9. Spoločnosti LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KL, s.r.o.,
CHYRKO s.r.o., ani ich konatelia so správcom dane nekomunikovali a preverenie transakcií s uvedenými

spoločnosťami nebolo možné potvrdiť. Správca dane v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a b) Daňového
poriadku preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Správca dane dňa 10.04.2019 žalobcu so svojimi
zisteniami a vyzval tohto v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku na splnenie si povinnosti
a predloženie listinných dôkazov o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených k daňovej
kontrole na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie jún 2018, od dodávateľských spoločností

LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o., a
telefonicky oboznámil konateľa žalobcu podľa § 45 Daňového poriadku s pochybnosťami správcu dane
a žiadal podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby uviedol nezrovnalosti zistené pri výkone daňovej
kontroly. Žalobca nezaslal vyjadrenie na kontrolné zistenia správcu.

10. Žalobca vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly uviedol pripomienky
a správca dane na tieto reagoval svojim stanoviskom, ktoré uviedol aj v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia správca dane. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, neunesenie
dôkazného bremena zo strany správcu dane a nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom
aplikovaní právnych predpisov, ako aj vo svojvoľnom hodnotení dôkazov. Žalobca poukázal na

okolnosti objednania jednotlivých tovarov a služieb, na predložené objednávky a média plány vysielania
reklamných spotov, na skutočnosti ohľadom budovy, v ktorej sa nachádza jeho prevádzka, a v ktorej
prebiehali stavebné práce, na jeho činnosť, na faktúry vystavené pre jeho odberateľov a predložil
správcovi dane aj dôkazy uvedené vo vyjadrení k protokolu. Mal zato, že predložením faktúr a
fotodokumentácie je nespochybniteľné, že tovar zabezpečoval od dodávateľov, aby splnil svoje záväzky

voči tretím subjektom, v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Žalobca si tak z titulu uplatnenia
práva na odpočítanie dane nezabezpečil dostatok hodnoverných a nespochybniteľných dôkazov o tom,
že služba bola poskytnutá a tovar bol dodaný v zmysle fakturácie a to práve osobou uvedenou na
faktúre, ktorej na základe toho vznikla zákonná daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 zákona
č. 222/2004 Z. z..

11. K uvedeným námietkam žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane zistil z
kontrolných výkazov dodávateľov daňového subjektu, že dodávatelia uviedli v kontrolných výkazoch
dodanie služieb žalobcovia, a že z podaných kontrolných výkazov nie je možné jednoznačne
špecifikovať, od koho jednotliví nekontaktní dodávatelia LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce

s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o., a že v ktorom zdaňovacom období
preverovaný tovar alebo službu nakúpili. Uviedol, že z kontrolných výkazov nevedel špecifikovať
konkrétneho dodávateľa, ani to, v ktorom období tovar resp. službu nadobudol, tovar mohol byť
nakúpený kedykoľvek, od kohokoľvek, aj v iných zdaňovacích obdobiach. Správca dane tiež uviedol,
že nie všetci uvedení dodávatelia si povinnosť podať daňové priznania, kontrolné výkazy, ako aj priznať

a odviesť DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 splnili. Predložené doklady však nepreukazovali
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu vo svojej materiálnej podstate spoločnosťou uvedenou na
predložených faktúrach. Povinnosťou i žalobu bolo predložiť relevantné dôkazy, aby preukázal, že si
odpočet dane uplatnil oprávnene a teda, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou
uvedenou na faktúrach, v tomto prípade spoločnosťami LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o.,

DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o. . Pri preukazovaní nárokov na odpočet dane
nepostačuje,abydaňovýsubjektdisponovallenfaktúrou,pretožepredloženýdokladmusímaťajpovahu
vecného plnenia.12. Poukázal na to, že správca dane uviedol k rozloženiu dôkazného bremena a citácii viacerých
rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ide o
prípady, keď sa posudzuje podvodné konanie u obchodných partnerov, o ktorom mohol žalobca vedieť.

Z tohto dôvodu sa správca dane nezaoberal účasťou žalobcu na podvode, resp. neskúmal, či mohol
vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. o zneužití práva v danom reťazci, a reálne dodanie
tovarov dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane uplatnené odpočítanie dane neuznal z
dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..

13. Významným je, že nepovažoval za pravdivé tvrdenie, že v konaní boli predložené všetky náležité
listinné dôkazy, ktoré jednoznačne vyvracajú akékoľvek pochybnosti o uskutočnení preverovaných
zdaniteľných obchodov a hoci žalobca prevzal aj opakovanú výzvu správcu dane, nereagoval na nich. K
dôkazom a z predloženým fotografiám SD uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť, či sa jedná o tovar
a služby, ktoré daňový subjekt CLV s.r.o. nadobudol od svojich dodávateľov LP&P s.r.o., Building Home,

s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE,s.r.o. a CHYRKO s.r.o., ktorí sú nekontaktní. Dôkazy,
ktoré žalobca označil, mal možnosť predložiť a preukázať v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho
konania a správca dane ho na to písomne viackrát márne vyzval.

14. Žalovaný uviedol, že ak vo vyrubovacom konaní žalobca predložil správcovi dane dôkazy / v

ASpod č. 1 - 15, t.j. objednávky a Média plány vysielania reklamných spotov vystavených spoločnosťou
LP&P s.r.o., správca dane v priebehu kontroly nespochybnil odvysielanie reklamných spotov, ale
skutočnosť, že tieto boli skutočne dodané spoločnosťou LP&P s.r.o..Aj vyhotovenie objednávok,
média plánov vysielania reklamných spotov a následne vyhotovenie faktúry, ešte nedokazuje, že tieto
služby daňovému subjektu CLV s.r.o. skutočne dodala wspoločnosť LP&P s.r.o. Žalobca správcovi

dane predložil dôkazy pod č. 16 až 19 - 2 ks odoslaných faktúr a fotografií rekonštrukcie budovy
- staveniska, na ktorom je veľké množstvo nešpecifikovaného tovaru, ale z predložených fotografií
nie je možné jednoznačne určiť, či sa jedná o preverovaný tovar a služby, ktoré daňový subjekt
CLV s.r.o. nadobudol od spoločnosti Building Home, s.r.o.. Správca dane konštatoval, že žalobca
nespochybnil existenciu tovarov a služieb, a vykonávanú rekonštrukciu budovy, ale skutočnosť, že tieto

boli skutočne dodané spoločnosťou Building Home, s.r.o.. Vyhotovenie faktúr a fotografií rekonštrukcie
budovyeštenedokazuje,žetietotovaryaslužbyskutočnedodalaspoločnosťBuildingHome,s.r.o.,ktorá
nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ktorí by fakturované služby (upratovanie) mohli vykonávať. K
tomu, že vo vyrubovacom konaní žalobca predložil správcovi dane dôkazy pod č. 20 a 21 - 2 ks , faktúr
vyhotovených žalobcom pre svojich odberateľov, správca dane uviedol, že či boli skutočne dodané

spoločnosťoufierces.r.o.,niejepreukázané,nakoľkovyhotoveniefaktúreštenedokazuje,žetietoslužby
spoločnosti CLV s.r.o. skutočne dodala spoločnosť fierce s.r.o. Žalobca predložil správcovi dane dôkazy
pod č. 22 - fotografie rekonštrukcie budovy - staveniska, na ktorom je veľké množstvo nešpecifikovaného
tovaru, ale z fotografií nie je možné jednoznačne určiť, či sa jedná o preverovaný tovar, v ktorom
zdaňovacom období boli fotografie vyhotovené, či sa jedná o tovar, ktorý nadobudol od spoločnosti

DVS Trade, s.r.o., ktorá je nekontaktná. Správca dane rovnako konštatoval, že predložené fotografie
nepotvrdzujú prijatie tovaru a služieb od dodávateľa DVS Trade, s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej
kontroly nespochybnil existenciu tovarov, ako aj vykonávanú rekonštrukciu budovy, ale skutočnosť, že
tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou DVS Trade, s.r.o. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne
dôkazy preukazujúce dodanie predmetných služieb spoločnosťou LARGO KE s.r.o. Vo vyrubovacom

konaní žalobca predložil správcovi dane dôkazy pod č. 23 až 35 - faktúry vyhotovené žalobcom pre
odberateľov - dôkazy č. 23,24,30, 31,32, 33, ktoré mal správca dane k dispozícii aj počas výkonu
daňovej kontroly a z fotografií dôkaz č. 25 - výrobky s použitím Alobond, dôkaz č.26 - výrobky s
použitím LED modulu, dôkaz č. 27 - výrobky s použitím PVC dosky, dôkaz č. 28 - výrobky s použitím
plexiglas, dôkaz č. 29 - výrobky s použitím plexi číre, fotografie materiálu plexiglas, PVC dosky, fotografie

hrnčekov, priemyselného čističa. Tieto dôkazy, podľa správcu dane nie je možné jednoznačne označiť
za nadobudnuté od spoločnosti CHYRKO s.r.o.. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil
skutočnosť, že tovar, materiál a služby boli skutočne dodané spoločnosťou CHYRKO s.r.o., nakoľko
vyhotovenie fotografií, na ktorých je zobrazený rôzny tovar, materiál, ako aj faktúry vyhotovené daňovým
subjektom CLV, s.r.o. pre odberateľov ešte nedokazuje, že tento tovar mu skutočne dodala spoločnosť

CHYRKO s.r.o.

15. Žalovaný konštatoval, že dodanie tovarov a služieb podľa faktúr vyhotovených spoločnosťou LP&P
s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o., nazáklade ktorých si uplatňoval odpočítanie dane, a vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane
také dôkazy a argumenty, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Vyjadrenie a predložená
fotodokumentáciaafaktúryvyhotovenéžalobcomnebolipresprávcudanepostačujúcimdôkazomotom,

že tovar a služby fakturované deklarovanými dodávateľmi (spoločnosťou LP&P s.r.o., Building Home,
s.r.o.,fierces.r.o.,DVSTrade,s.r.o.,LARGOKE,s.r.o.aCHYRKOs.r.o.)dodalipredaňovýsubjektpráve
platitelia uvedení na faktúrach ako dodávatelia. Z uvedených dôvodov správca dane dospel k záveru,
že daňový subjekt CLV s.r.o. nemá právo na odpočítanie dane z faktúr v celkovej sume 41.465,36 eura
podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v

znení neskorších predpisov od dodávateľov LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade,
s.r.o., LARGO KE, s.r.o, CHYRKO s.r.o.

16. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa tohto ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému

subjektu.Pretopodľaustanovenia§68ods.3Daňovéhoporiadkudaňovýsubjektpredložípripomienkya
dôkazyvlehoteurčenejsprávcomdanevovýzvepodľa§46ods.8a§49ods.1,adohodnesosprávcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; určí deň ich prerokovania správca
dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.
Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov

vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný
záznam..

17. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového

materiálu konštatoval, že v danom prípade vyrubovacie konanie začalo dňa 29.06.2019 a bolo ukončené
dňa 25.10.2019 a žalobca v lehote stanovenej správcom dane vo výzve č. 101556767/2019 zo
dňa 26.06.2019, predložil dňa 27.07.2019 správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole, ktoré doplnil dňa 31.07.2019 o dôkazy k predloženému vyjadreniu. Správca dane v
súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku stanovil termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov

predložených daňovým subjektom na deň 11.10.2019 (Oznámenie č. 102184249/2019 zo dňa
18.09.2019). Ten oznámenie prevzal dňa 20.09.2019, ale prerokovania pripomienok a dôkazov sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil. O tejto skutočnosti správca dane spísal dňa 15.10.2019 Úradný záznam č.
102368157/2019,vktoromuviedolajsvojestanoviskokjednotlivýmpripomienkamadôkazomdaňového
subjektu. Z konania správcu dane je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi

daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich, zaujal k nim stanovisko a dospel k záveru, že predložené
pripomienky a dôkazy nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania zo strany správcu dane a
daňový subjekt ani nenavrhol doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní. Následne správca dane
dňa 22.10.2019 vydal rozhodnutie č. 102415318/2019 a uviedol i vyjadrenie daňového subjektu, ako aj
svoje podrobné stanovisko k jednotlivým pripomienkam a dôkazom.

18. Žalovaný z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolania napadnutého rozhodnutia
sa zistilo, že počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane, ani na jeho výzvy, žiadne doklady
preukazujúce dodanie tovarov a služieb fakturovaných dodávateľskými spoločnosťami. Správca dane
zabezpečoval dôkazy, o ktorých mal žalbca vedomosť, pretože bol upovedomený o každom predvolaní

svedka a s ktorými ho správca dane oboznámil ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly, ale
ten nereagoval na upovedomenia správcu dane o vypočutí svedkov a nereagoval ani na výzvy správcu
dane. Až po doručení protokolu z daňovej kontroly predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy,
ktoré s ním chcel správca dane prerokovať, ale žalobca sa bez ospravedlnenia nezúčastnil prerokovania
pripomienok a dôkazov. Žalovaný preto dospel k záveru, že opakované tvrdenie daňového subjektu,

že vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo, nie je pravdivé a počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní mal žalobca právo predložiť dôkazy ako aj prerokovať jeho pripomienky mal dostatok času na
predkladanie dôkazov, čo nevyužil.

19. Žalovaný v súvislosti správami a povinnosťami daňového subjektu pri daňovej kontrole poukazuje

na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, (právo daňového subjektu predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane,
ktoré sám nemôže predložiť a povinnosť daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce tvrdenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku). Žalobca dané právonevyužil a povinnosť si nesplnil ani na výzvu správcu dane zo dňa 10.04.2019, ani v podaní zo dňa
28.05.2019. V zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, mal sa žalobca v lehote určenej
správcom dane vo výzve vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a správca dane sa vo vyrubovacom
konaní vysporiadal s vyjadrením žalobcu ako aj s predloženými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti a
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a urobil tak aj v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia. V súvislosti s nálezmi Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní,
žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie

nestotožnil. Žalobca počas daňovej kontroly okrem faktúr a objednávok nepredložil správcovi dane
žiadne dôkazy k preukázaniu správnosti a opodstatnenosti odpočítania dane a až po doručení protokolu
predložil správcovi dane fotodokumentáciu a faktúry pre odberateľov, ktoré jednoznačne mal a mohol
správcovi dane predložiť počas daňovej kontroly a ktorý od správcu dane žiadal, aby na tieto dôkazy
prihliadal vo vyrubovacom konaní. Žalovaný považuje opakované námietky daňového subjektu týkajúce
sa procesných pochybení správcu dane, za neopodstatnené.

20. Žalovaný v súvislosti s námietkami, že správca dane sa neriadil základnými zásadami správy daní
zistil, že postup správcu dane nebol v rozpore so základnými zásadami správy daní, pretože správca
dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 3
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku, keď postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi,chránilzáujmyštátuaobcíadbalpritomnazachovávanieprávaprávomchránenýchzáujmov
daňových subjektov a iných osôb; postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, zaoberal sa
každou vecou a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Postup správcu dane
pri hodnotení všetkých dôkazov, teda nie len tých, ktoré mu predložil daňový subjekt, zodpovedal zásade

voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca bol povinný preukazovať
vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti.
Správca dane využil na to všetky zákonné prostriedky, aby s ohľadom na charakter zdaniteľných
obchodov dostatočne zistil skutkový stav veci a konanie bolo plne v súlade s procesno-právnou normou
a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

21. Žalovaný k vyvodeným záverom správcu dane uviedol, že podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa
§ 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona
môže platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť však, len vtedy,
ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z..

22. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam,
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich
splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia
na faktúre. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie

dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane.
Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci
táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku treba
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Faktúra je z hľadiska nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené,

odrážajú skutočnosť. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že disponuje faktúrami a prílohami s podrobným
opisom dodaných tovarov a služieb, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, žalovaný zistil, že nie
všetky predložené faktúry obsahujú podrobný položkovitý opis druhu dodaných služieb, pretože predmet
fakturácie na niektorých faktúrach je uvádzaný všeobecne - napr. od spoločnosti Building Home, s.r.o.,je predmet fakturácie uvedený len ako prenájom debniacich dielcov a materiálu v počte 1 ks, upratovacie
služby v množstve 1 ks; na faktúrach od spoločnosti fierce s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako
prenájom strojov 1 ks, frézovanie 1 ks; na faktúrach od spoločnosti LARGO KE, s.r.o. je predmet

fakturácie uvedený ako vývoj, analýza, programovanie core 1 ks - a daňový subjekt nepredložil k týmto
faktúramžiadneprílohy(okremobjednávokvprípadefaktúrodspoločnostiBuildingHome,s.r.o.),žiadne
ďalšie doklady, ktorými by ozrejmil, spresnil predmet fakturácie.

23. V súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, žalovaný uviedol,

že z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. V daňovom
konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi a túto rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu
dane a daňový subjekt. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

24. Žalovaný v odôvodnení odvolania napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu

zistil, že správca dane vzhľadom na pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým
subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr, objednávok a dodacích listov, ktoré iba
k niektorým z preverovaných faktúr predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie
smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované tovary a služby
od spoločností uvedených na jednotlivých faktúrach ako dodávatelia a či údaje uvedené na faktúrach

odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Dôkazy, ktoré žalobca predložil správcovi dane t.j. predložené
faktúry, účtovné a daňové doklady, objednávky, dodacie listy, tak ako aj kontrolný výkaz, majú povahu
listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných obchodov
spoločnosťami LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a
CHYRKO s.r.o. uvedenými na jednotlivých faktúrach, z ktorých daňový subjekt CLV s.r.o. odpočítal daň

v zdaňovacom období jún 2018. Objasnenie všetkých otázok, okolností, správca dane nepodsunul iba
pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale sám využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Správca dane v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a dôkazy
získaval aj inými úkonmi (zasielaním výziev a predvolaní jednotlivým spoločnostiam a osobám, ktoré za
tieto spoločnosti konali, spoluprácou s Daňovým úradom Bratislava), vykonal dokazovanie na zistenie,

či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či majú materiálny podklad. Z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane pri preverovaní deklarovaných obchodov skúmal
ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym
stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to,
mal správca dane pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených

dokladov, nevychádzal len z faktúr, (prípadne z objednávok a dodacích listov), ktoré predložil daňový
subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom,
či žalobca prijal fakturované tovary a služby od spoločností uvedených na faktúrach - LP&P s.r.o.,
Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o. a či údaje
uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti' tak, ako nastali. Z odôvodnenia je zrejmé, že správca

dane vykonal šetrenia vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom tovarov a služieb a všetky zabezpečené
dôkazyvyhodnotiljednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,hlavnezhľadiskaichpravdivosti,
pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

25. Žalovaný zistil, že žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane

preukázal iba formálnymi dôkazmi (faktúrami od dodávateľov, objednávkami, dodacími listami,
účtovnými a daňovými dokladmi a vo vyrubovacom konaní aj faktúrami pre svojich odberateľov a
fotodokumentáciou) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov a o použití tovarov a
služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, čo malo vyplynúť aj z údajovv jeho kontrolnom výkaze. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o.,
fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o. nereagovali na výzvy správcu dane
a nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným dodávkam tovarov a služieb, doklady týchto spoločností

neboli správcovi dane predložené z dôvodu ich nekontaktnosti a nespolupráce so správcom. Správca
dane vyzýval žalobcu na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane
a na základe nekonania žalobcu a deklarovaných dodávateľov.

26. Žalovaný považoval za opodstatnený a správny postup správcu dane, ktorý vyhodnotením všetkých

zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že pri uplatnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločností
LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o.
nebolisplnenépodmienkynauplatnenieodpočítaniadanevzmysleustanovení§49ods.1aods.2písm.
a) v nadväznosti na §51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. V preverovaných prípadoch nebolo
ani zo strany žalobcu, ani zo strany uvedených spoločností preukázané, že deklarovaným dodávateľom
vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona - dodaním tovarov a služieb a že daňový

subjekt tovary a služby dodané práve uvedenými spoločnosťami použil na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Správca dane preto nebol povinný ďalej skúmať účasť daňového subjektu na podvodnom
konaní, ani to, či daňový subjekt vedel a či mohol vedieť o nekalom konaní jeho obchodných partnerov,
ako to namieta daňový subjekt.

27. Žalovaný k tomu, že žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa zamietnutia
práva na odpočítanie dane, uviedol, že žalobca opomína podstatnú skutočnosť, že ani na opakované
výzvy správcu dane neposkytol žiadne vyjadrenia ku preverovaným zdaniteľným obchodom, ku svojim
deklarovaným obchodným partnerom, ku konkrétnym fakturovaným tovarom a službám z pohľadu ich
obstarania od deklarovaných dodávateľov, teda nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal reálne

dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami LP&P s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o.,
DVS Trade, s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o.. Žiadne z dôkazov, na ktoré poukazuje žalobca v
odvolaní (faktúry pre jeho odberateľov, fotodokumentácia, tvrdenia o dodávkach tovarov a služieb jeho
odberateľom alebo pre účely daňového subjektu) nie sú schopné preukázať, že tovary a služby reálne
dodali spoločnosti LP&P s.r.o, Building Home, s.r.o, fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o, LARGO KE, s.r.o. a

CHYRKO s.r.o. Daňový subjekt síce tvrdí, že dodržal obvyklú opatrnosť, a že sa správal zodpovedne,
ale jeho konanie tomu nenasvedčuje, pretože ani na výzvy správcu dane neposkytol jednoznačné
a preveriteľné dôkazy svedčiace o dodaní tovarov a služieb práve spoločnosťami uvedenými na
preverovaných faktúrach. Uviedol, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok
sp. zn. 4Sžf/20/2011) vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie
zdaniteľného obchoduje potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca
dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné tovary alebo služby dodané, nie je
povinný dokazovať ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
obchodu osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane

z faktúr. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v
uplatnení nároku na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať
svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej
situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a
povinností v zmysle daňových zákonov. Z judikatúry NS SR tiež vyplýva, že pri posudzovaní práva

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne
právnym. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna
deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú deklarované
na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Dôkazná povinnosť je pre daňový
subjekt významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by

preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt CLV
s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na preverovaných
faktúrach a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, na základe ktorých by správca dane
mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami od spoločností LP&P
s.r.o., Building Home, s.r.o., fierce s.r.o., DVS Trade, s.r.o, LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o..

28. Žalovaný z uvedených dôvodov považoval námietky, ktoré sa týkajú neuznaného práva na
odpočítanie dane z faktúr od spoločností LP&P s.r.o, Building Home, s.r.o, fierce s.r.o, DVS Trade,
s.r.o., LARGO KE, s.r.o. a CHYRKO s.r.o, za neopodstatnené. Źalovaný dospel k záveru, že posúdenieskutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v
z faktúr od spoločností LP&P s.r.o, Building Home, s.r.o, fierce s.r.o, DVS Trade, s.r.o, LARGO KE,

s.r.o. a CHYRKO s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 222/2004 Z. z. a Daňového poriadku. Dodanie tovaru a služieb deklarovaných preverovanými
faktúrami nebolo preukázané ani daňovým subjektom, ani deklarovanými dodávateľmi a vierohodnosť
a pravdivosť faktúr nebola preukázaná. Žalovaný považuje námietky žalobcu za neopodstatnené. K
žalobcom namietanému nesprávnemu procesnému postupu žalovaný uviedol, že ten napriek výzve

daňovému subjektu doručenej na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, na preukázanie
oprávnenosti uplatneného odpočítania z označených faktúr za dodanie tovarov a služieb vystavených
spoločnosťami. Pretože nereagoval a nevyjadril sa k zisteným pochybnostiam správcu dane a
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb
označenými spoločnosťami, nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca bol upovedomený o výsluchoch svedkov, ale nedostavil sa ani na

jeden z termínov, kedy mali byť svedkovia vypočutí, sám nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými
by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania
dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane. Žalovaný uzavrel, že v rozhodnutí správca dane správne
konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že tovary a služby, tak ako sú
uvedené na vyššie označených preverovaných faktúrach mu boli skutočne dodané dodávateľskými

spoločnosťami, a im vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, a teda nepreukázal
vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 označeného zákona.

29. K opakovaným námietkam žalobcu, týkajúcim sa nevykonaného dokazovania vo vyrubovacom
konaní žalovaný uviedol:

„Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že
správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a
zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, či miestnych
zisťovaní zo strany správcu dane. Nie je preto pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že vyrubovacie
konanie sa neuskutočnilo a že správca dane uprel daňovému subjektu uplatnenie jeho procesných práv.

Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia zistilo, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane, ani na
jeho výzvu, žiadne doklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami a
nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítame dane z faktúr od týchto dodávateľov. Správca dane
preto sám zabezpečoval dôkazy, o ktorých mal daňový subjekt vedomosť, pretože ho upovedomil o

každom vypočutí svedka a následne aj o výsledkoch dokazovania. Daňový subjekt sa vypočutia svedkov
nezúčastnil, na oboznámenie správcu dane, ani na jeho výzvu nereagoval. Daňový subjekt po doručení
protokolupredložilsprávcovidanesvojevyjadrenieadôkazy,ktorésnímchcelsprávcadaneprerokovať,
ale daňový subjekt na oznámenie správcu dane nereagoval a prerokovania pripomienok a dôkazov
sa nezúčastnil. Finančné riaditeľstvo SR preto dospelo k záveru, že správca dane ani počas daňovej

kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neuprel daňovému subjektu právo predložiť dôkazy a prerokovať
jeho pripomienky, práve naopak, daňový subjekt svoje práva nevyužil.”

30. K námietkam žalobcu vo vyrubovacom konaní, v ktorých tvrdil preukázanie splnenia zákonom
predpísaných podmienok pre odpočítanie dane žalovaný argumentoval , že „Žalovaný z

predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či
vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale sám využil prostriedky,
ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane pri preverovaní
deklarovaných obchodov skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového

poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr, ktoré predložil daňový subjekt, ale
k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt
prijal fakturované tovary a služby od jednotlivých spoločností označených ako dodávatelia žalobcu. Z
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že

správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu ku deklarovaným dodávateľom tovarov a služieb a všetky
zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska
ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že
žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal iba formálnymidôkazmi (faktúrami od dodávateľov a vo vyrubovacom konaní aj faktúrami vystavenými svojim
odberateľom a fotodokumentáciami) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov,
zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také rozhodujúce skutočnosti, ktoré preukázali

neopodstatnenosťuplatnenéhoodpočítaniadanezpreverovanýchfaktúroddodávateľskýchspoločností
a ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným
tovarom a službám, doklady týchto spoločností neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali
byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti.
Žalobca síce deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ktoré podľa jeho tvrdenia sú len v

rovine teoretických pochybností a v rozpore s listinnými dôkazmi, ale nijakým konkrétnym spôsobom
nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami , teda práve spoločnosťami,
ktoré nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane
alebo o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Závery správcu dane nie sú postavené len
na jeho úvahách, resp. teoretických pochybnostiach, ale sú podložené dôkazmi, z ktorých je zrejmé,
že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťami, ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené

ako dodávatelia. Žalobca už v odvolaní síce poukazuje na skutočnosť, že zákon mu nedáva právne
prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov jeho dodávateľov, ako aj povinných
evidencií, ale Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z
predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane od daňového subjektu nepožadoval žiadne
také informácie alebo dôkazy, ktorými by daňový subjekt nemohol disponovať, resp., ktoré by sa týkali

okolností, o ktorých by daňový subjekt objektívne nemohol mať informácie. Navyše, bol upovedomený
o výsluchoch svedkov, ale ani jedného výsluchu sa nezúčastnil a sám sa zbavil práva klásť svedkom
otázky. Žalovaný zistil, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno daňového subjektu, ani od neho
nežiadal nadštandardné dôkazy, ale preukázanie reálneho dodania tovarov a služieb od deklarovaných
dodávateľov, t.j. základnej podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca nepredložil

žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom
stanovených podmienok odpočítania dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane. Poukazovanie na
rozsudky Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho správneho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR vo veci
dôkazného bremena, je preto neopodstatnené.”

31. K ďalším daňovým subjektom namietaným skutočnostiam žalovaný uviedol :
„Námietky daňového subjektu (ktoré už boli uvedené aj vo vyjadrení k protokolu a s ktorými sa
správca dane vysporiadal), že správca dane neprihliadal na následný predaj tovarov a služieb u
odberateľov žalobcu, resp. na ich použitie daňovým subjektom, nemajú vplyv na závery správcu
dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov pretože

fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom daňového subjektu, resp. fotodokumentácia
použitia tovarov a služieb daňovým subjektom ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov a
služieb došlo práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach a že zákonné podmienky pre odpočítanie
dane boli splnené. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by
daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto

nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Preukazovanie
skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu. Daňový
subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby
tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Daňovému subjektu je v
rámci daňovej kontroly priznaná celá rada procesných práv. Správca dane, keďže mal pochybnosti o

zákonností daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane, vykonal podľa svojej úvahy a úsudku
všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a následne ich uviedol
v odôvodnení rozhodnutia. Správca dane sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami a pripomienkami daňového subjektu k zisteniam
uvedeným v protokole, pretože daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu neuviedol žiadne také

skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť zistenia a závery správcu dane. Len predložením
faktúr pre svojich odberateľov, fotodokumentáciou použitia tovarov a služieb na účely podnikania
daňového subjektu, odôvodnením účelu použitia tovarov a služieb, nebolo preukázané dodanie tovarov
a služieb spoločnosťami. Žalovaný považoval za neodôvodnené aj námietky týkajúce sa zmätočnosti,
nezrozumiteľnosti rozhodnutia a jeho nezákonnosti, pretože odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu

dane má oporu v zabezpečených dôkazoch, závery správcu dane nie sú postavené iba na jeho
pochybnostiach (ako to tvrdí daňový subjekt) ale vychádzajú z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt
a z výsledkov dokazovania správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje
stanovisko ku všetkým namietaným nezrovnalostiam, pričom korigoval aj namietané číselné údaje vprotokole a vysvetlil aj príklad s poľnohospodárskymi produktmi. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti
s námietkami daňového subjektu uvádza, že k prerokovaniu pripomienok nedošlo z dôvodov na strane
daňového subjektu a nie z dôvodov na strane správcu dane, a že výsledkom prerokovania pripomienok

by v žiadnom prípade nebol dodatok k protokolu (keďže to Daňový poriadok neumožňuje), ako to
požaduje daňový subjekt v odvolaní.”

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

32. Žalobca včas podanou správnou žalobou doručenou 31.03.2020, zo dňa 26.03.2020, doručenou
Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a alternatívne navrhol zrušiť
aj rozhodnutie Daňového úradu Košice. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného a tieto
skutočnosti zakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ako aj rozhodnutia

Daňového úradu Košice, podľa § 191 ods. 1 písm. c,/d,/ e/, f,/ g,/ Správneho súdneho poriadku.

33. Žalobca namietal, že závery, ku ktorým dospel žalovaný, vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci a podľa názoru žalobcu, správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a na ten
nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a tiež nedostatočne odôvodnil. Žalobca poukazoval

na výklad článkov Smernice rady 2006/112/ES v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a trvá na tom,
že v konaní riadne a v súlade s judikatúrou preukázal, že boli splnené všetky vecné a formálne
podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie dane upravené v uvedenej smernici. Žalobca
poukazujúc na predložené dôkazy, zastáva názor, že uniesol dôkazné bremeno, ale správca dane a
žalovaný iba spochybňovali skutkový stav, bez preukázania uvedených pochybností a neprihliadali na

skutočnosť, ako sa správcom dane spochybňované obchody reálne odrazili v skutočnom svete (čo
žalobca preukázal aj predloženou fotodokumentáciou). V tejto súvislosti hodnotí žalobca napadnuté
rozhodnutia ako nepresvedčivé, nepreskúmateľné, a teda nezákonné.

34. Žalobca k zisteniam správcu dane ohľadom obchodnej činnosti, nespôsobilosti podať relevantné

informácie a nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov, poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
Súdneho dvora EÚ ohľadom zamietnutia nároku daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty (v spojených právnych veciach C-80/11 a C-142/11) a namieta, že správca dane ani žalovaný
nezabezpečili dostatočné a objektívne dôkazy o tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené
plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou daňového podvodu. Závery žalovaného,

ktoré sa opierajú o zistenia týkajúce sa obchodnej činnosti dodávateľov žalobcu, podľa názoru žalobcu,
zostali iba v rovine nepodložených úvah bez dostatočného a objektívneho zdôvodnenia názoru. Žalobca
tiež namietal, že s poukazom na súdnu prax Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených
prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03), žalobca nemohol niesť dôkazné bremeno ohľadom
preukázania poctivého obchodného styku svojich dodávateľov, čo je aj v súlade s právnym názorom

Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutí sp. zn. 5 Afs 131/2004 a rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011.

35. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uviedol, že žalobca sa prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených spolu s vyjadrením k protokolu nezúčastnil a tak sa mal žalobca podľa názoru žalovaného

sám zbaviť svojich práv. Takýto záver však podľa žalobcu je neakceptovateľný, a je v rozpore nielen s
účelom vyrubovacieho konania, ale aj s ustálenou súdnou praxou (napr. názorom vysloveným v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018). Ústavný súd v danej veci poukázal na to,
že správca dane sa dopustil vážnych procesných pochybení, keď nevykonal prvostupňové vyrubovacie
konanie, pričom v posudzovanej právnej veci sa vychádzalo z obdobnej skutkovej situácie, ako aj

preskúmavanej veci. Z uvedeného podľa žalobcu okolnosť, či žalobca bol prítomný na prerokovanie
pripomienok alebo nie, nemôže mať v žiadnom smere vplyv na povinnosť správcu dane, vykonať
dokazovanievnáslednomvyrubovacomkonaní. Pretovyjadreniesakprotokoluakovýsledkuukončenej
daňovej kontroly a dokazovanie v rámci následného vyrubovacieho konania nemožno stotožňovať v
jedno. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že žalobca sa sám zbavil svojich práv tým, že sa

nezúčastnil na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov.

36. Žalobca poukazoval aj na články 167, 168 písm. a) 178 písm. a) a 273 Smernice rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré sa majú podľa názoru Súdnehodvora Európskej únie vykladať tak, že branie vnútroštátnej praxe zamietnuť právo na odpočítanie DPH
z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha
by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky

vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené v smernici boli splnené a že zdaniteľná osoba
nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného
vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca trval na tom, že v konaní
riadne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázal, že disponuje existenciou
materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru, ako aj prílohy s podrobným opisom dodaných

tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa a teda boli splnené všetky vecné a formálne podmienky
vzniku na uplatnenie práva na odpočítanie DPH upravené vo vyššie spomenutej smernici.

37. V žalobe uviedol, že všetky kontrolované daňové výdavky týkajúce sa dodaných služieb a
tovarov boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
žalobcu, a to tak pri rešpektovaní časovej, vecnej, ako aj logickej súvislosti. Nesúhlasil ani so záverom

žalovaného, ako aj správcu dane, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodanie tovarov a
služieb a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie
dane. Zotrval na názore, že ním predložené dôkazy, predovšetkým faktúry vystavené v kontrolovanom
zdaňovacom období a kontrolné výkazy žalobcu, ako aj jeho dodávateľov osvedčujú existenciu
a reálnosť plnenia zo strany dodávateľov, pričom toto plnenie zachytené aj na fotodokumentácii

predloženej daňovým orgánom, čo nie je štandardný a bežný dôkazný prostriedok pri dodržiavaní
bežnej obozretnosti a primeranosti obchodných vzťahoch. Správca dane však na úkony žalobcu vôbec
neprihliadal, a to napriek tomu, že nepochybne preukazovali dodanie uvedených plnení pre žalobcu,
ktorý s nimi ďalej nakladal alebo ich použil pri svojej činnosti. Vyslovil preto názor, že ak vznikli v
daňovom konaní pochybnosti bolo povinnosťou správcu dane vyžiadať od žalobcu iné dôkazy. Ďalej

žalobca tvrdil : „ .... že v daňovom konaní nestačí správcom dane iba spochybňovať zisteniami skutkový
stav /a to najmä vo vzťahu k otázke kto dodal žalobcovi tovar a služby/, ale správca dane, resp. v
odvolacom konaní žalovaný, mal a musel uvedené pochybnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Správca
dane nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý mal odstrániť pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti
a pravdivosti žalobcom predložených dokladov.“ Žalobca tak v otázke unesenia dôkazného bremena

uzavrel, že mi nie je mu zrejmé, akým spôsobom mal ešte viac preukázať splnenie podmienok pre
vznik práva na odpočítanie DPH. Žalovaný z kontrolných výkazov musel zistiť, že aj jeho dodávatelia
v príslušnom zdaňovacom období uviedli predmetné dodanie tovarov a služieb vo svojich kontrolných
výkazoch, a názor žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, tak nemôže
byť opodstatnené.

38. Vo vzťahu k zisteniam žalovaného ohľadom dodávateľov žalobcu a ich nekontaktnosti a
nespôsobilostipodaťrelevantnéinformácie,žalobcauviedol:„Pokiaľžalovanýpovažovalzarozhodujúce
zistenia ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nekontaktnosti a nespôsobilosti
podať relevantné informácie /str. 17/, tak uvedenú úvahu žalovaného vyvraciame s poukazom

na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej by mohol byť nárok na
odpočítanie DPH daňovému subjektu zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na
objektívne skutočnosti bolo preukázané, že vedel, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo
strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t.j. subdodávateľa. Naopak,
potrestanie žalobcu, t.j. daňového subjektu, ktorý zjavne nevie a ani nemôže vedieť, že by niektoré

z dodaných plnení mohlo byť súčasťou daňového podvodu, zamietnutím, resp. nepriznaním práva na
odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami právnych predpisov upravujúcich odpočítanie DPH, a to
predovšetkým z dôvodu, že založenie zásady objektívnej zodpovednosti by nepochybne prekračovalo
rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií“ /právny názor Súdneho dvora EÚ v spojených
právnych veciach C-80/11 a C-142/11/. Vzhľadom k tomu, že zamietnutie, resp. nepriznanie práva na

odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, bolo povinnosťou správcu dane, resp.
žalovaného v odvolacom konaní, zabezpečiť dostatočné a objektívne dôkazy, na základe ktorých by
bolo možné vysloviť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na
odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený právny názor osvedčuje žalobca aj s poukazom na nižšie

spomenutú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorý v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj článok 167,
článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 vyššie spomenutej smernice. Žalovaný
však vo svojom rozhodnutí a ani správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nič také nedôvodí a ani
nepreukazuje.“39. Žalobca v závere správnej žaloby odvolávajúc sa na jeho tvrdenia, ako aj predložené listinné dôkazy
a skutočnosti, ktoré vyplynuli podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania tvrdil, že splnil podmienky v

zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane a správca dane určil nezákonne
žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, a žalobcu ukrátil
na svojich právach. Rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím žalovaného tiež nezákonne potvrdené.

40. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zopakoval argumentáciu z preskúmavaného

rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené a žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v
rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené ani práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené
v podanej žalobe nie je možné akceptovať. Žalovaný naďalej trval na tom, že daňová kontrola a
vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a nezistil
pochybenia správcu dane, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa. Trval na tom, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku ako to uviedol aj v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia. Žalobca nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu
reálneho dodania tovarov a služieb, ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov a že jemu vzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný zopakoval čo uviedol vo

svojom rozhodnutí napadnutým správnou žalobou a uzavrel, že žalobcom predložené dôkazy majú
povahu listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných
obchodov dodávateľskými spoločnosťami zdaňovacom období jún 2018. Žalobca k deklarovaným
zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy, za akých okolností dodal tovar a služby uvedené
na faktúrach, nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah, čoho sa týkali, atď., k niektorým predmetom

fakturácie uviedol iba všeobecné informácie a nepredložil žiadne dôkazy o deklarovaných dodávkach
tovarov a služieb. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy
k fakturovaným tovarom a službám, doklady týchto spoločností neboli správcovi dane predložené, a
to z dôvodu nespolupráce so správcom dane, resp. z dôvodu ich odovzdania novým konateľom a
nedostatočnej spolupráce.

41. Podľa žalovaného poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006
a na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie nie je opodstatnené. Správca dane, ktorý zistil porušenie
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. ale nezaložil svoje závery na účasti žalobcu daňovom podvode.
Neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či

žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou
daňového podvodu, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho dvora EÚ v rozsudku v spojených
veciach C-80/11 a C-142/11, na ktorý poukazuje žalobca. Žalovaný poukazuje aj na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/20/2011), z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ
dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov

a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po
formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať
všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa
oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné tovary alebo služby dodané, nie je povinný dokazovať
ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou

uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak
daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku
na odpočítanie dane. Každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú
mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné
podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Je v jeho záujme,

aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať,
že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa
faktickej realizácie obchodovania, je na jeho strane. Žalobca bol tak povinný viesť svoju evidenciu,
uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp.

vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalobca požadované skutočnosti nepreukázal,
čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie
podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane nerozširoval
dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov,len žiadal preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok zákonom č. 222/2004 Z. z., teda že
pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich
reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný v súvislosti

so závermi žalobcu, ktoré vyvodil z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu SR
a Najvyššieho správneho súdu ČR ohľadom vyčerpania dôkazného bremena, poukazuje na nález
Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v
daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Aj z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad č. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 zo

dňa23.06.2010)akoajzjudikatúryNajvyššiehosprávnehosúduČR(napr.rozsudokč.9Afs/60/2012-44,
2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti,
ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, je na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy

vo veci dodávok tovaru a služieb fakturovaných spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o.,
EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona
č. 222/2004 Z. z.. Nepreukázal skutočnú realizáciu preverovaných zdaniteľných obchodov tak, ako to
deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu,

aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov
spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní
a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených
v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli
splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé

dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu
veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako
aj Daňového poriadku. Žalovaný zastáva názor, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj

žalovaného sú v súlade s § 63 Daňového poriadku a postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v
rozpore s platnými právnymi predpismi, preto neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené
v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.“

42. K žalobným dôvodom týkajúcim sa hmotnoprávneho posúdenia veci žalovaný vo vyjadrení uviedol,

že žalobca nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho
dodania tovarov a služieb, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o DPH, a že mu vzniklo právo
na odpočítanie dane. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že nielen žalobca, ale ani uvedené
spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, ich doklady
neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp.

novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti, bývalí konatelia spoločnosti ktorých správca dane
vypočul ako svedkov sa nevedeli vyjadriť ku žiadnemu predmetu fakturácie, nevedeli uviesť, či boli
fakturované tovary a služby dodané, ani dôvod vystavenia faktúr, nevedeli uviesť žiadne skutočnosti
ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov.

43. Žalovaný uviedol, že nie je opodstatnené ani poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice
rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, pretože nedošlo
k žiadnemu rozporu s výkladom príslušných ustanovení tejto smernice, ani ku konaniu, ktoré by
bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EU. Žalovaný vo svojom vyjadrení pritom poukázal narozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. právne názory vyslovené v rozsudku
sp. zn. 4Sžf/20/2011, z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie

zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.

44. Žalovaný ďalej konštatoval, že aj keď žalobca opakovane tvrdil, že splnil svoju dôkaznú
povinnosť, pretože k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil okrem účtovných dokladov aj
fotodokumentáciu (k vyjadreniu protokol z daňovej kontroly), vzhľadom na zistenia správcu dane a na

dôkazy, ktoré správca dane zabezpečil počas daňovej kontroly, je zrejmé, že deklarované spoločnosti
a fakturované tovary a služby nedodali.

45. Žalobca v replike zo dňa 21.12.2020 trval na podanej správnej žalobe, ako aj jej dôvodoch v
celom rozsahu a nesúhlasil so závermi žalovaného prezentovanými v písomnom vyjadrení. V replike
vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vyrubovacie konanie neabsentovalo a ani nenahrádzalo výkon

daňovej kontroly, žalobca uviedol, že: žalovaný konštatuje, že dôkazy predložené žalobcom vo vyjadrení
k zisteniam uvedeným v protokole neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane.

46. Žalobca poukazoval na to, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie, sú dva odlišné a najmä
oddelené inštitúty. Daňová kontrola má prioritne zisťovací charakter. Účelom vyrubovacieho konania je

vydanie rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového subjektu na základe vykonaného dokazovania
počas vyrubovacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní mal správca dane
povinnosť vykonať dokazovanie a túto povinnosť nebolo možné v žiadnom prípade nahradiť postupom,
ku ktorému pristúpil správca dane, (a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný), a to osvojením si záverov a
výsledkov z daňovej kontroly bez vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z uvedeného dôvodu

je absolútne irelevantný argument, že dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením k protokolu
neboli dôvodom na doplnenie dokazovania, nakoľko správnym by bol iba jediný postup, a to zhodnotenie
všetkých dôkazov predložených v tomto vyrubovacom konaní, a to aj vrátane tých, ktoré žalobca
predložil spolu s vyjadrením k protokolu, k čomu však správca dane ani žalovaný nepristúpili.

47. V ďalšej časti repliky žalobca zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v správnej žalobe vo
vzťahu k jeho tvrdeniu, že v predmetnej daňovej veci nastali všetky zákonom požadované podmienky
pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, a to najmä existencia predmetu dodania, možnosť
nakladania žalobcu s predmetom dodania, ako aj uvedenie zdaniteľného plnenia. Tvrdil, že napriek
tomu, že z priloženej fotodokumentácie kontrolovaných plnení je nepochybná existencia týchto plnení

v reálnom priestore, a to aj v súčasnej dobe, správca dane, ako aj žalovaný bezvýhradne odmietli túto
fotodokumentácie, ako aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom akceptovať. Za takejto situácie, preto
podľa názoru žalobcu mal žalovaný povinnosť uviesť, aké iné dôkazy by mal alebo mohol žalobca
predložiť za účelom preukázania reálnosti kontrolovaných obchodných transakcií, čo však žalovaný
nevykonal.

48. Opakovane poukazoval na príslušné právne normy Európskej únie, ako aj judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie a zdôraznil, že nárok na odpočítanie DPH by mohol byť nepriznaný, ak by
bolo preukázané, že vedel že určité plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho
dodávateľa.

49. V závere repliky opakovane poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
30/2018, v ktorom sa uvádza, že v otázke uznesenia dôkazného bremena v daňovom konaní nestačí iba
spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt, rozhodné
skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to

zákonným spôsobom. V závere zdôraznil, že preukázal preto všetky zákonom predpísané skutočnosti,
ako aj to, kde použil predmetný tovar resp. službu na ďalšie spracovanie alebo následný predaj.
Pokiaľ ide o preukazovanie neexistencie plnenia v dôsledku okolností, ktoré mal správca dane zistiť u
dodávateľov alebo ich subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane, preto dôkazné bremeno
nemožno rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností.

50. Žalovaný sa duplikou k replike nevyjadril, napriek tomu, že replika žalobcu mu bola spolu s výzvou
súdu doručená.Závery správneho súdu

51. Krajský súd v Košiciach konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP)
po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho
administratívnych spisov, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia
pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105
ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu

postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
29.07. 2021 podľa podmienok ust. § 137 ods. 3 SSP. Oznámenie na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach bolo vyvesené: 21.07.2021 a zvesené: 30.07.2021.

52. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút,

ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy
ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už
nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o
koho práva v konaní ide.

53. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
54. Úlohou správneho súdu v tejto veci bolo na základe včas podanej správnej žaloby (v medziach
uplatnených žalobných dôvodov) preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu daňových orgánov,
ktoré v rámci vykonaného dokazovania v daňovom konaní prijali záver, že žalobca nepreukázal, že
spoločnosti 1-6, mu skutočne dodali tovar a služby uvedené v preverovaných faktúrach (podrobne

špecifikovaných v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia), a že pri deklarovanom dodaní tovaru a
služieb nevznikla daňová povinnosť zmysle § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vznik
daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služieb je pritom základnou podmienkou vzniku práva na
odpočítaniedaneudaňovéhosubjektu,t.j.žalobcu,keďpodľa§49ods.1zákonaoDPHprávoodpočítať
daň z tovaru alebo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť. Uvedené zistenia tvorili podklad pre rozhodnutie správcu dane, ktorým daňovému subjektu
bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 .

55. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v správcovi dane predloženom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2018 vykázal vlastnú daňovú povinnosť a zároveň si

uplatnil odpočítanie DPH z nákupu materiálu a služieb v súvislosti s ich dodaním od vyššie označených
dodávateľských spoločností. Správca dane u žalobcu následne vykonal daňovú kontrolu za označené
zdaňovacie obdobie, ktorá začala doručením Oznámenia o daňovej kontrole. Kontrola bola ukončená
doručením Protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Výsledkom
kontroly boli zistenia a dôkazy, na základe ktorých bol správcom dane vyčíslený rozdiel DPH za

zdaňovacie obdobie jún 2018 v sume 23.145,84 eur. Žalobca doručil písomné vyjadrenia k zisteniam
uvedeným v protokole, ktoré doručil správca dane. Bol stanovený termín na ich prerokovanie na deň
30.07.2019alenapriektomudaňovýsubjektaanijehozástupcasaprerokovaniapripomienokadôkazov
nezúčastnili.

56. Správny súd na tomto mieste pripomína, že predmetom súdneho prieskumu je všeobecná správna
žaloba, podaná proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a súd je viazaný žalobnými dôvodmi.
Pripomína sa, že skutkový stav sa týka, ako to uvádza aj správca dane vo svojom rozhodnutí,
odôvodňujúc svoje rozhodnutie s odkazom na závery protokolu daňovej kontroly v zdaňovacom obdobímarec 2018, ktorou bolo zistené, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v
zdaňovacomobdobíjún2018zfaktúrodšiestichdodávateľov,kuktorýmsaviazalodokazovaniesprávcu
dane:

-1. od spoločnosti LP&P s.r.o., Mliekárenská 8, 821 09 BraUslavMČO. 50975994DIC 2120551103,IČ
DPH: SK2120551103 (ďalej len „LP&P s.r.o") DPH v sume 5 740,00 eu zo 7 faktúr podrobne uvedených
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania je poskytnutie
reklamného priestoru

-2. od spoločnosti Building Home, s.r.o., Račianska 88B, 831 02 Bra islava ICO. 45469881 DIČ:
2022997097, IČ DPH: SK2022997097 (ďalej len „Building Home, s r o.") v sume 9 508,02 eura z 8 faktúr
podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom
dodania je prenájom debmacich dielcov a materiálu, upratovacie služby, materiál)
-3. od spoločnosti fíerce s.r.o., Nižné Kapustníky 3,040 12 Košice, ICO: 46294473, D1C: 2023336524,
IČ DPH: SK2023336524 (ďalej len „fíerce s.r.o.") v sume 10 913,67 eura zo 6 faktúr podrobne uvedených

v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania je prenájom
reklamnej plochy, frézovanie, prenájom vozidiel, tlač)
-4. od spoločnosti DVS Trade, s.r.o., Južná trieda 82 do 29.05.2019, od 30.05.2019 Krivá 7, 040 01
Košice, IČO: 46438050, DIČ: 2023382306, IČ DPH: SK2023382306 (ďalej len „DVS Trade, s.r.o.") v
sume 3 887,00 eur z faktúry č. 2018/0200 s dátumom dodania 28.06.2018 a s predmetom dodania

panely Spiroll.
-5. od spoločnosti LARGO KE, s.r.o., Malokapušianská 54, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 46128212,
DIČ: 2023236083, IČ DPH: SK2023236083 (ďalej len „LARGO KE, s.r.o.") v sume 2 500,00 eur zo 4
faktúr podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia (predmetom dodania je
vývoj, analýza, programovanie core)

-6. od spoločnosti CIIYRKO s.r.o., Južná trieda 4B, Košice, IČO 50303171, DIČ 2120283385, IČ DPH
SK2120283385 (ďalej len „CHYRKO s.r.o.") v sume 8 916,67 eura z 13 faktúr podrobne uvedených v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane (predmetom dodania sú LED modul,
hrnčeky na sublimáciu, krabice, dosky, priemyselný čistič, lepiace pásky, plexi, PVC dosky).

57. Správny súd konštatuje, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre
uplatnenie odpočítania dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Z ustanovenia §
24 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok”) vyplýva, že splnenie podmienok pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ak daňový subjekt dôkazné bremeno
v tomto zmysle neunesie, nemôže byt' úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Z uvedeného
ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že ak si daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH
za zdaňovacie obdobie jún 2018 uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na základe faktúr

od označených spoločností je povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, a to v
prvom rade vznikom práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH”), podľa ktorého právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby v zmysle § 19 ods. l,

2 Zákona u DPH. Samotná faktúra, ani kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a
služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane. Povinnosťou daňového subjektu bolo
preukázať,žedodanietovarovaslužiebtak,akojeuvedenénapredloženýchfaktúrach,bolorealizované
a že ho realizovali spoločnosti uvedené na faktúrach. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy
v prospech daňového subjektu, správca dane preveruje správnosť, úplnosť a pravdivosť dôkazov

predložených daňovým subjektom. Kontrolovaný daňový subjekt, okrem dodávateľských faktúr, ktoré
správca dane preveril, nepredložil v priebehu kontroly žiadne iné dôkazy o uskutočnení dodania tovarov
a služieb označenými a to ani na základe výzvy správcu dane. Nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa na
vypočutí svedkov a konateľov dodávateľských spoločností a klásť otázky a tak si objasniť dôvod konania
a výpovede svedka, ktorý ako daňový subjekt uvádza vo vyjadrení, mu nie je známy. Dôkazy, ktoré

daňový subjekt predložil spolu s vyjadrením k protokolu a na ktoré vo vyjadrení poukazuje, preukazujú
dodanie tovarov a služieb pre ďalších odberateľov, ale nie sú dôkazmi toho, že tovar a služby boli
dodané pre kontrolovaný daňový subjekt práve dodávateľskými spoločnosťami tak, ako sú deklarovanéna faktúrach, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane. Preto s odkazom na
relevantnú právnu úpravu správny súd konštatuje, že:

58. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová ovinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa

záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisovb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého

rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 68 ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy
v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich

prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť
si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním
predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty

určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

59. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby
a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru
súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s
ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom

vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich
závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú
s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.

60. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola je jednou z činnosti správcu dane v rámci prípravy

daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O
výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového
konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1
daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za jeho účel možno
považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je

rozhodnutie,ktorýmsprávcadanevyrubujedaňaleborozdieldaneoprotivyrubenejdani.Navyrubovacie
konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania.61. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v
procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní žalovaný v
písomnom stanovisku k správnej žalobe zdôraznil, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje

práva, na uplatnenie ktorých bol vyzvaný správcom dane, preto nemôže tvrdiť, že tieto práva mu
boli upreté. Počas daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti
práva na odpočítanie dane iba faktúry, nereagoval však na výzvu správcu dane na predloženie
dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa ani výsluchu svedkov,
ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu. Správny súd zdôrazňuje, že

žalobca bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia k uplatneniu
odpočítania dane na základe faktúr vystavených označenými dodávateľskými spoločnosťami, na
uvedenú výzvu však v stanovenej lehote nereagoval. Z obsahu uvedenej výzvy, ktorou bolo uložené,
aby v prípade každej zo spoločností žalobca preukázal oprávnenosť odpočítania dane za dodanie
služieb a tovaru (a to preukázaním s kým konkrétne boli jednotlivé obchody dohodnuté, predložil
zmluvy a objednávky, kde došlo k dodaniu tovaru, kto tovar odovzdal a kto prevzal, kto tovar

prepravil, aký je pôvod tovaru, výrobca, kto konkrétne poskytol služby, uveďte meno osoby/osôb,
kde boli služby realizované, akým spôsobom boli odovzdané a prevzaté, predložiť odovzdávacie/
preberacie protokoly, iné existujúce doklady o realizovaní služieb, a na aký účel mal byť tovar a
služby dodané). Podľa názoru správneho súdu možno prijať záver, že v uvedenej výzve podľa jej
obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov

predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu
správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú
hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) hodnotí súd ako správny procesný postup správcu
dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v

prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet
DPH, by prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že až súčasťou vyjadrenia k protokolu bola
fotodokumentácia a faktúry pre jeho odberateľov, ktoré doklady však žalobca mohol a mal predložiť

už počas daňovej kontroly. Týmito predloženými dôkazmi sa správca dane vo vyrubovacom konaní
zaoberal, ako dôkazy ich aj hodnotil a dospel k záveru, že neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo
strany správcu dane (uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa 16.05.2019, ako aj z odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane). Správca dane (a následne aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí) zaujali
stanovisko, že fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní

odberateľom žalobcu a ani fotodokumentácie tovarov a služieb a ich použitia nie sú dôkazmi, ktoré by
boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve ním uvedené spoločnosti.. Žalovaný preto
zaujal stanovisko, že v danom prípade vyrubovacie konanie neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon
daňovej kontroly.

62. Správny súd sa stotožňuje s uvedenými závermi správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyplývajú
z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených žalovaným, ako aj zo
samotného obsahu administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej kontroly predložil žalobca
správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry označené v bode
3. odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Aj podľa názoru správneho súdu,

žalobcom neskôr predložené dôkazy nie sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom
na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené
dôkazytotižtonepreukazujúdodanietovaruaslužiebdeklarovanýmispoločnosťami,aletietopreukazujú
ďalšie použitie dodaného tovaru a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, a to vrátane predloženej

fotodokumentácie. Uvedené dôkazy tak nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary
a služby dodali žalobcom označené spoločnosti.

63. K samotným tvrdeniam žalobcu o nesprávnosti záveru administratívneho orgánu týkajúceho sa
hmotnoprávneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci

daňovej kontroly možno prijať oprávnený záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovaných
tovarov a služieb práve označenými spoločnosťami. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
ani žalobca a ani uvedené spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným
tovarom a službám (a to aj z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novémukonateľovialebozdôvodunekontaktnosti).Bývalýkonateliadodávateľskýchspoločnosti(vypočutípočas
daňovej kontroly ako svedok) sa k žiadnemu predmetu fakturácie nevedel vyjadriť, nevedel uviesť či boli
fakturované tovary a služby dodané a ani dôvod vystavenia faktúr, nevedel uviesť ani žiadne skutočnosti

ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov.

64. Správny súd vo vzťahu k otázke dôkazného bremena v rámci daňového konania poukazuje na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého
má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (právne názory
vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010),

z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú
súčasťou jeho daňového priznania. Správny súd zdôrazňuje, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností vyplývajúcich z dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočet dane z

pridanej hodnoty nemôže byť uznaný ako oprávnený.

65. Z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly nesporne vyplýva,
že aj keď správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných
dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od označených

dodávateľských spoločností a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb
spoločnosťami uvedenými na faktúrach, žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné
bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie
dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane za danej situácie nerozširoval dôkazné bremeno
žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, pretože z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že žiadal len preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok,
teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z
titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach. V tej súvislosti, preto nie je
ani na mieste tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho orgánu preukazovať, či žalobca vedel
alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu.

Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/20/2011), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv
nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej ale
aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal dokazovanie, závery ktorého

vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca daňovým orgánom nepredložil
žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar
a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve deklarované dodávateľské spoločnosti.
66. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že všetky preverované dodávateľské spoločnosti
je možné charakterizovať niekoľkými spoločnými črtami a to, že jednalo sa o spoločnosti, ktoré

boli prezentované výlučne len vlastným obchodným menom a jednou osobou konateľa/spoločníka
so sídlom väčšinou na virtuálnych adresách (k dispozícii v sídle často len poštová schránka),
často krát sa jednalo o spoločnosti s virtuálnym sídlom v Bratislave, pričom ich konateľ a jediný
reprezentant mal trvalý pobyt a zdržiaval sa v Košiciach a blízkom okolí, konatelia týchto spoločností
do nich vstupovali často až ako tretí, štvrtí v poradí v čase, keď spoločnosť už nevykazovala

žiadnu reálnu činnosť. Po deklarovaných dodávkach pre kontrolovaný daňový subjekt väčšinou
tieto spoločnosti zanikli a zlúčili sa do iných nefunkčných a ekonomicky neaktívnych spoločností,
príp. boli „odpredávané" zahraničným spoločníkom a ostávali bez konateľov, spoločnosti nevlastnili
žiadny majetok, nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevykazovali reálnu podnikateľskú činnosť, vpodaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty (svoje dodania), avšak vždy len s minimálnou
vlastnou daňovou povinnosťou, svoju fiktívnu činnosť vykonávali bez reálnych finančných zdrojov, v
rámci realizovaných výsluchov jednotlivých, vtedy aktívnych konateľov dodávateľských spoločností,

títo nevedeli uviesť žiadne skutočnosti k svojim dodávkam pre spol. CLV s.r.o. mimo informácií,
ktoré vyčítali z faktúr, ktoré im pri jednotlivých výsluchoch správca dane predložil k nahliadnutiu
a častokrát ani nevedeli uviesť, čo jednotlivé tovary uvedené na faktúrach dodané pre spol. CLV
s.r.o., vlastne predstavovali. Všetci jednotne uvádzali, že prijaté objednávky len posúvali ďalej svojim
subdodávateľom. Po zohľadnení týchto skutočností má správca dane aj opodstatnené pochybnosti,

vzhľadom na prezentované znalosti a odbornú spôsobilosť niektorých z nich, že by boli vôbec schopní
interpretovať niektoré požiadavky odberateľa svojim subdodávateľom.
67. Podľa správneho súdu poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice Rady 2006/112/ES z
28.11.2006 a na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie nie je opodstatnené. Správca dane, nezaložil
svoje závery na účasti žalobcu daňovom podvode, neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani
nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce

právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho
dvora EÚ v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Správny súd vychádza z rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/20/2011), z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ
dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov
a zmlúv nepostačuje a uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej,

ale aj po obsahovej stránke.

68. Podľa správneho súdu v súvislosti so závermi, ktoré nesprávne vyvodil žalobca z rozsudkov
Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR ohľadom
vyčerpania dôkazného bremena i nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009,

z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 zo dňa
23.06.2010 a Najvyššieho správneho súdu ČR - rozsudok č. 9Afs/60/2012-44 a 2Afs/24/2007-119
vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte. Uniesť dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, znamená uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za

zákonom stanovených podmienok. Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
69. Záverom tak správny súd udáva, že v priebehu daňovej kontroly neboli preukázané reálne dodania
tovarov a služieb od preverovaných dodávateľských spoločností. Dodávateľské spoločnosti z pohľadu
roka 2018 vystavovali pre kontrolovaný daňový subjekt faktúry bez reálnych dodávok tovarov a služieb,

ktoré síce súviseli s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, avšak neboli reálne nikdy dodané. Vytvorili
tak spleť dodávateľov, kde sa tieto podnikateľské subjekty prezentovali raz ako priami dodávatelia, raz
ako subdodávatelia priamych dodávateľov pre CLV s.r.o. Na základe týchto skutočností správca dane
uvádza, že pri faktúrach deklarovaných dodaniach tovarov a služieb preverovaných dodávateľských
spoločností pre CLV s.r.o. boli tieto, bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do

dodávateľského reťazca z dôvodov, aby umožnili odberateľovi získať neoprávnenú daňovú výhodu pri
optimalizácii si svojich daňových povinností a preto námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP
správny súd nepovažuje za dôvodnú.
70. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie
dane podľa ustanovení § 49 ods. 1,2 v nadväznosti na § 51 ods. 1, ktoré si uplatnil, pretože nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že došlo k reálnym dodávkam tovarov služieb od deklarovaných
dodávateľov a vzniku daňovej povinnosti v súlade s § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v platnom znení v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2015. Jednoznačne bolo teda
vykonanou daňovou kontrolou preukázané zneužitie práva a neoprávnený odpočet dane z prijatých
faktúr od dodávateľov bez reálnej dodávky na nich deklarovaných tovarov a služieb. Uplatnením

odpočítania došlo k porušeniu nasledujúcich ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov:§ 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník,§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby,§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podmienkou odpočítania
dane na vstupe z prijatých tovarov a služieb je ich použitie na účely svojho podnikania. Správca dane
dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov ku skutočnosti, že prezentované obchodné prípady sú fiktívnea boli vytvorené umelo a účelovo bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať daňovú
výhodu. K prijatým deklarovaným dodaniam reálne nedošlo, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť
podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Možno

podľa názoru súdu prijať záver, že v uvedenej výzve týkajúcej sa tej ktorej spoločnosti podľa jej
obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu
správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú

hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) vyhodnotil súd ako správny procesný postup správcu
dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v
prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet
DPH, by následne prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje
doplnil, nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal, a preto ani námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP správny súd nepovažuje

za dôvodnú.
71. K žalobcovej námietke, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, má totožný text ako odôvodnenia
rozhodnutí za zdaňovacie obdobia marec 2018, má súd za to, že každé rozhodnutie žalovaného sa
týka konkrétneho zdaňovacieho obdobia, a v každom rozhodnutí žalovaný reaguje na námietky žalobcu
uvedené v jednotlivých odvolaniach, ktoré sú však totožné, čo nevylučuje, že aj vysporiadanie s takýmito

námietkami môže byť totožné, avšak vždy s prihliadnutím na zistené skutočnosti, procesnoprávne
i hmotnoprávne, v danom zdaňovacom období. Napadnuté rozhodnutie považuje správny súd za
presvedčivoavyčerpávajúcoodôvodnené,apretoaninámietkužalobcupodľa§191ods.1písm.d/SSP
správny súd nepovažuje za dôvodnú. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

72. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v
procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní (nesprávne
zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia príslušných právnych predpisov) správny súd k obsahu
správnej žaloby pripomína, že žalobca počas daňovej kontroly mal možnosť využiť svoje práva, na
uplatneniektorýchbolvyzvanýsprávcomdane,pretonakoľkosvojeprávanevyužil,zuvedenéhodôvodu

nemôže tvrdiť, že mu boli tieto práva odopreté. Správny súd sa rovnako stotožňuje s uvedenými závermi
žalovaného, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených
žalovaným, ako aj zo samotného obsahu jeho administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej
kontrolypredložilžalobcasprávcovidanenapreukázanieopodstatnenostiprávanaodpočítaniedaneiba
faktúry označené v 3. odseku odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Nielen

podľanázoružalovaného,aleaj podľanázorusprávnehosúdu,žalobcomneskôrpredloženédôkazy nie
sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne
vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu
dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené dôkazy totižto nepreukazujú dodanie tovaru a
služieb deklarovanými spoločnosťami a preto ani námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g / SSP

správny súd nepovažuje za dôvodnú.

73. Na základe uvedeného nie je ani na mieste najmä tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho
orgánu preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie
dane sú súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade

s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžf/20/2011), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu
je potrebné preukázať aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly riadne vykonal
dokazovanie, závery ktorého vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca

daňovým orgánom nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane
spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve
deklarované dodávateľské spoločnosti a preto všetky jeho námietky proti rozhodnutiu žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/,d/,e/,f/,g/ SSP správny súd nepovažuje za nedôvodné.74. Krajský súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a správcu dane, v rozsahu podanej žaloby
dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú

podľa § 190 SSP zamietol.

75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a žalobcovi, ktorý nebol v
konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí,
pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu

spravodlivo požadovať.

76. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4
SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku

rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.