Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/342/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210407
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817210407.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným : 1/ B., o zaplatenie 8.126,27 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 9Csp/210/2017-78 z 30.1.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovaným v
1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.315,02 € s 5 % úrokmi z
omeškania ročne od 15.12.2017 do zaplatenia s tým, že povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po

80,- € mesačne, vždy do posledného dňa v jednotlivých mesiacoch, počnúc od nasledujúceho mesiaca
po právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia ktorejkoľvek splátky (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu

spoločne a nerozdielne sumu 8.126,27 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok v sume 383,88 €, úroky z omeškania
v sume 7,18 €, úroky vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 € od 24.10.2017
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, skutkovo odôvodnenej tým, že so žalovanými 1/ a 2/
uzavrel dňa 20.3.2014 úverovú zmluvu č. 00112767, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné

prostriedky vo výške 10.000,- €, žalovaní sa zaviazali ich vrátiť s dohodnutým úrokom 13,90 % ročne v
pravidelných mesačných anuitných splátkach po dobu 120 mesiacov, výška splátky 155,98 € mesačne
a celý úver zaplatiť do 20.3.2024. Keďže žalovaní 1/ a 2/ porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver v dohodnutých splátkach riadne a včas, preto žalobca dňa 23.10.2017 úver predčasne zosplatnil a
vyzval žalovaných písomne na zaplatenie celého zostatku úveru ku dňu 2.11.2017 vyčísleného vo výške
8.622,33 €, pozostávajúceho z istiny 8.126,27 €, kapitalizovaného úroku 383,88 €, úrokov z omeškania

7,18 €, sankčných poplatkov 105,- € za upomienky (ktorú sumu si žalobca v konaní neuplatňuje), ktorý
však žalovaní v určenej lehote splatnosti a ani neskôr dobrovoľne ani len sčasti nesplnili; do zosplatnenia
úveru žalovaní zaplatili na istinu celkom sumu 6.184,98 € a po zosplatnení úveru žalovaní už nevykonali
žiadne úhrady.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52

ods.1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. §
9 ods. 1, ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o inýchúveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „cit. zákon“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení,
právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a dospel k záveru, že

zmluva nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, konkrétne údaj uvedený v ust. § 9 ods. 2 písm. k)
cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho poskytnutý úver posúdil ako bezúročný
a bezpoplatkový. Uviedol, že vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák.

č. 129/2010 Z.z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnou praxou, nie je možné ani po rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroovej, uskutočniť iný
výklad vnútroštátneho práva, t.j. ust. § 9 ods. 2 písm. k), resp. l) zákona č. 129/2010 Z.z. než ten, že
zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a poplatkov,
inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobca má nárok
len na vrátenie sumy zodpovedajúcej skutočne poskytnutým peňažným prostriedkom, a preto zaviazal

žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.315,02 € predstavujúcu
rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutého úveru (10.000 € po odpočítaní 500 € poplatku za úver)
a čiastočným plnením (9.500 € - 6.184,98 €), spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 15.12.2017
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd povolil žalovaným splácať
dlh v mesačných splátkach po 80,- € vzhľadom na ich osobné, zárobkové a sociálne pomery s tým,

že omeškanie ktorejkoľvek splátky má za následok stratu priznanej výhody splátok. Výrok o trovách
konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP a stranám sporu náhradu trov nepriznal,
nakoľko žalobca mal v konaní úspech len čiastočný a žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili.

4. Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o povolení splácania dlhu žalovaných

v splátkach a o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť podľa ust. § 388 CSP a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
zaviazať žalovaných zaplatiť mu dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu

trov konania. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa ust. § 9
ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú podľa ust. 1.1 úverovej zmluvy aj Obchodné podmienky banky (OP a VOP), a teda niektoré

z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú
v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Poukázal na ust. bodu 2.5.3
OP, v ktorom sa popisuje anuitné splácanie, z ktorého vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a
úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie
pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby
splácania rovnaká; skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, výška anuitnej splátky sa nemení, plynule
sa mení výška a pomer istiny a úroku, z čoho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel

celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže
každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny
splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy,
sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov,
ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. Odkázal na bod 2.5.5 OP, ktorý určuje poradie uspokojovania pohľadávky
a to tak, že všetky platby prijaté od klienta sa započítajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovinajprv na dlžnú a splatnú istinu, ako druhé v poradí na dlžné a splatné úroky, ako tretie v poradí na
dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty a ako štvrté v poradí na dlžné a splatné odmeny,
poplatky, výdavky a iné náklady banky. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016

vo veci C- 42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov
každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, štát ani nemôže zákonom
upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm.
h) smernice 2008/48 nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí

a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Poukázal tiež na rozsudok č. 14/83 Von Colson and
Kamann v Land Nordhein-Westfalen, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho
práva majú národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu
smernice tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Na podporu svojej argumentácie poukázal
na vybrané rozhodnutia krajských súdov, z ktorých citoval právny názor, v zmysle ktorého nie je

potrebné špecifikovať v zmluve údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve
amortizačnútabuľkuobsahujúcutakýtoúdaj.VtejtosúvislostiupriamilpozornosťajnaInformáciuodboru
ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.apríla 2017 k aplikačným dôsledkom
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej a na
schválenývládnynávrhzákonaz12.10.2017,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.obankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nesúhlasil ani s rozhodnutím
v tej časti, v ktorej súd povolil žalovanému splniť dlh v splátkach a vytkol súdu prvej inštancie, že
rozhodnutie v tejto časti odôvodnil len tým, že tak rozhodol vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery
žalovaných. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom tieto tvrdenia žalovaných súd skúmal, nakoľko
žiadne dôkazy týkajúce sa uvedených skutočností a pomerov žalovaných neuvádza. Mal za to, že súd

postupoval v rozpore so zákonom a nespravodlivo na úkor žalobcu, pokiaľ žalovaným umožnil splácať
dlh v splátkach po 80,- € mesačne, ktorej výška je nižšia ako splátka podľa zmluvy, a teda namiesto
určitej sankcie za neplnenie si zmluvných povinností, boli žalovaní touto formou za porušenie zmluvy
„odmenení“. Poukázal na aktuálnu judikatúru, konkrétne napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/322/2016-85 z 1.3.2017, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 z 16.5.2017

a uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/17/2017-63 z 27.7.2017, z ktorých vyplýva, že pre
rozhodnutie o umožnení splniť uloženú povinnosť v dlhšej než zákonom stanovenej trojdňovej lehote
sa vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver o tom, že
vzhľadomnapovahuprejednávanejveci,nárokaosobnépomerystránjevhodnéurčiťnasplnenielehotu
dlhšiu než tri dni. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného

plnenia, platobná schopnosť žalovaných a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery
strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť,
či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre
žalobcu príliš ťaživé. Uviedol, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mali žalovaní možnosť
prejaviť svoju snahu a záujem dlh splácať, a mohli ho priebežne splácať aspoň vo výške, ktorá by

bola primeraná ich finančným možnostiam, napriek tomu však po zosplatnení nevykonali žiadnu úhradu
a posledná úhrada bola realizovaná ešte pred zosplatnením úveru. Žalobca uviedol, že pri súdom
určenej výške splátky žalovaní mu uhradia len istinu bez príslušenstva za dobu viac než 8 rokov. Podľa
žalobcu posúdenie finančných možností žalovaných pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť
súčasťou aktivít v procese prípadného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému

zisteniu majetku žalovaných a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia, pričom
pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jeho vymoženia by mali byť
rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovaných.5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasili s jeho názorom a uviedli, že sú schopní
a ochotní splácať dlh len po 80,- € mesačne.

6. Žalobca v odvolacej replike poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z
22.2.2018, 4Cdo 211/2017-201 z 23.4.2018, 3Cdo 56/2018 zo 17.4.2018 a 4Cdo 187/2017 z 23.4.2018,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (pozn. odvolacieho súdu: o členení splátok úveru) neupravuje

požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Zdôraznil pritom,
že uvedené rozhodnutia sa týkali sporov žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., predmetom ktorých bol
nárok vyplývajúci z úverových zmlúv totožného znenia a obsahu, ako v prejednávanej právnej veci.

7. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 3.315,02 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 15.12.2017 do zaplatenia,

nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 a 3 CSP) a nebol
v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a zistil, že nie sú dané dôvody pre
potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP), ani pre jeho zmenu v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o

lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaných (§ 388 CSP), lebo rozsudok v tejto časti po skutkovej
i právnej stránke je nesprávny, súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval právny predpis
a neprihliadol na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. proti Kláre Bíróovej, rozhodnutie v časti lehoty na plnenie vychádza z neúplných skutkových zistení
a nedostatočne je odôvodnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti a o lehote na plnenie peňažnej povinnosti, ako aj v súvisiacom výroku o
trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom
rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a predchádzajúceho konania z hľadísk

odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP dospel k záveru, že žalobcom uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci sú preukázané.

11. Pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie správne vychádzal zo
spotrebiteľskej povahy veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z tejto zmluvy, spor správne posudzoval podľa
právnych noriem spotrebiteľského práva vrátane príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a úverovú zmluvu podrobil skúmaniu
z hľadiska splnenia zákonných podmienok a náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných

týmto zákonom; relevantné zák. ustanovenia však čiastočne nesprávne interpretoval. Za osobitný
nedostatok zmluvy súd prvej inštancie považoval absenciu náležitosti o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (členenie splátky), prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Svoj právny záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd založil na

zistení nedostatku náležitosti uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na podklade čoho dospel k záveru,
že žalobca má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi výškou skutočne poskytnutého úveru 9.500,- €
(10.000 € po odpočítaní 500 € poplatku za úver) a žalovanými zaplatenými platbami 6.184,98 €, čo

predstavuje sumu 3.315,02 € spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Právne úvahy, ktoré viedli
súd prvej inštancie k uvedenému posúdeniu spotrebiteľskej zmluvy a uplatneného nároku, odvolací súd
nepovažuje za správne.12. Súd prvej inštancie právny záver o zániku nároku veriteľa (žalobcu) na úroky a poplatky požadované
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru v danej veci nesprávne vyvodil z absencie konkrétnej
vnútornej skladby, resp. členenia tej ktorej anuitnej splátky v zmluve (údaja o výške, počte a termínoch

splátok istiny, splátok úrokov a iných poplatkov) podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., ktoré ustanovenie nevyložil eurokonformne, v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej tiež len „smernica 2008/48/
ES“) a interpretačných záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci
C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Súd nevzal na zreteľ, že pri interpretácii

rozhodujúcej vnútroštátnej úpravy, ktorá je výsledkom transpozície smernice 2008/48/ES je potrebné
zohľadniť ňou stanovený cieľ. I bez toho, aby sa toho strany v konaní dovolávali, je povinnosťou
súdu posúdiť zhodu smernice s rozhodujúcimi vnútroštátnymi ustanoveniami, aby preveril, či táto
smernica bola transponovaná správne a či nie je namieste použiť jej nepriamy alebo priamy účinok.
Ustanovenia smernice totiž v záujme požiadavky harmonizácie právnych systémov členských štátov
EÚ musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou

silou, s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia jej cieľa. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na záver formulovaný Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. III.
ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, v zmysle ktorého je povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu,
ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nielen ústavne konformná, ale aj
eurokonformná interpretácia zákonov. Nezastupiteľným zdrojom poznania a aplikácie práva EÚ je tiež

judikatúra ESD, ktorá je jedinou inštitúciou EÚ, oprávnenou podávať jej záväzný výklad. Odvolací súd
pripomína, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva EÚ, ktoré
sa v ňom nachádzajú, síce priamo záväzný len pre vnútroštátny súd, ktorý formuloval prejudiciálnu
otázku (Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s.163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v
tej istej veci o opravných prostriedkoch (Milch, Fett aEierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s.165, bod 2),

avšak nemožno prehliadať, že judikatúra ESD má najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a
cez to jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Preto v prípadoch, kedy ESD
podávaprávnyvýkladustanoveníeurópskehopráva,čiužvjednotlivýchrozhodnutiach,alebonažiadosť
súdov členských štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ, má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To
znamená,žetýmtovýkladomESDsamusíriadiťnielensúd,ktorýovýkladpožiadalčištátaleboinštitúcia

EÚ, ktorej je rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo, ako aj samotné
orgány EÚ. Možno preto uzavrieť, že judikatúra ESD má povahu prameňa európskeho práva. Zároveň
platí, že ESD výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia
už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. ESD interpretované ustanovenie musia
vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením

prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok totiž nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter
(Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; KühneaHeitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod
21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Z pohľadu týchto všeobecných východísk odvolací
súd konštatuje, že v rámci eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. je
potrebné v posudzovanom prípade vychádzať z interpretačných záverov vyplývajúcich z rozsudku vo

veci C- 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v ktorom Súdny dvor EÚ
vo vzťahu k následkom absencie niektorých náležitostí úverovej zmluvy skonštatoval, že zmyslu a cieľu
smernice zodpovedá predpoklad takej vnútroštátnej úpravy a jej výklad vnútroštátnymi orgánmi, ktoré
za bezúročný a bezpoplatkový považujú úver pri absencii niektorej z náležitostí uvedených v článku 10
ods. 2 smernice len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku. Reagujúc na interpretačné závery ESD v už zmienenom rozhodnutí sa
právna prax (nakoniec i zákonodarca zmenou právnej úpravy) medzičasom už vysporiadala s otázkou
výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a že pokiaľ

predmetná norma hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
hoeurokonformneinterpretovaťtak,žesatýmneustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

13. Nesprávne skutkové závery v otázke úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahovej náležitosti podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, nevyhnutne viedli súd
prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru, že z dôvodu absencie tohto údaja v úverovej zmluveje potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku
vedený týmto nesprávnym právnym záverom už obsahu úverového vzťahu strán nevenoval náležitú
pozornosť, preto bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní nedostatky svojho doterajšieho postupu

a rozhodovania odstrániť, vykonať riadne dokazovanie a na jeho základe si zabezpečiť dostatočný
skutkový podklad (zistenia) potrebný pre posúdenie obsahových náležitostí a platnosti úverovej zmluvy
v celom spektre rozhodujúcich zákonných kritérií v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia a z hľadiska relevantného spotrebiteľského práva. Pri tomto
posúdení bude súd prvej inštancie mať na zreteli tiež interpretačné závery formulované v rozsudku

Súdneho dvora EÚ C- 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej, a po vyhodnotení
všetkých dôkazov podľa zásad uvedených v § 191 a nasl. CSP o žalobe v zrušenom rozsahu znovu
rozhodne.

14. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Procesná úprava v cit. ust. § 232 ods. 3 až 4 CSP ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom, je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka,
spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať vo forme
splátok, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre

úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného
plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu
domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie
splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé (porov.
R V/1968). Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi nie je závislé od návrhu

účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne
pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti
prípadu. Výška splátok teda musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale musí tiež zodpovedať
výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu veriteľa došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade
by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne

priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 116/2012 z 18.3.2013).

16. V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie
povolil žalovaným plnenie peňažnej povinnosti v splátkach (bod 21.), sa súd obmedzil len na

konštatovanie, že vychádzal z osobných, zárobkových a sociálnych pomerov žalovaných a povolil
žalovaným splácať dlh v splátkach po 80,- € mesačne. Súd však vôbec neuviedol, akú právnu normu
aplikoval, nevysvetlil, z akých konkrétnych pomerov žalovaných (skutkových zistení) vychádzal a
vyvodil zodpovedajúce právne závery, nevysvetlil svoj postup a neuviedol komplexné a presvedčivé
dôvody, na podklade ktorých dospel k danému rozhodnutiu. Možno preto konštatovať, že napadnutý

rozsudok v tej časti rozhodnutia, ktorým súd povolil žalovaným výhodu splátok, riadne odôvodnenie
neobsahuje, nezodpovedá zákonným požiadavkám a zásadám súdnej praxe, v tejto časti je rozsudok
nepreskúmateľný, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať jej procesné práva, a pretože uvedené pochybenie nebolo možné napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok i v

napadnutom výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaných.

17. V novom rozhodnutí bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť nedostatky doterajšieho
rozhodovania i vo vzťahu k rozhodnutiu o lehote na plnenie. Súd sa pokúsi o zmierlivé vyriešenie sporu
a pokiaľ vylúči možnosť dohody strán o paričnej lehote (výške splátky), v takom prípade bude potrebné,

sledujúc naplnenie požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia (čl. 6 ods. 2 CSP), umožniť žalovaným doplniť ich tvrdenia o
skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o ich schopnosti splniť
peňažný záväzok a svoje tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiama po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, o lehote na plnenie
peňažnej povinnosti žalovaných (i vo vzťahu k už právoplatne prisúdenej sume) opätovne rozhodnúť. Ak
súd dospeje k názoru, že je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie majú žalovaní

uskutočniť v splátkach, táto časť rozhodnutia (výroku) musí byť podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na
povinný nárok, dôvody neplnenia záväzku žalovaných, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť
žalovaných a ich celkové majetkové pomery je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni
od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. V novom

rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní
najavo (čl. 11 ods. 4 CSP), právne posúdi otázku lehoty na plnenie podľa ust. § 232 CSP a hľadísk
akceptovaných právnou praxou, vyjadrených v bode 15. tohto rozhodnutia.

18. Nové rozhodnutie súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadalo so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, argumentmi sporových strán i

s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a zároveň, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti
požadované ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o
všetkých trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.