Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414204276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: G.. A.. Š. F., bytom
L., G. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom, Bratislava, so sídlom Mostová 2, proti
žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
zastúpený advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Laurinská 3, Bratislava, IČO:
36 861 545, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV.
zo dňa 08. marca 2016 č. k. 6C 52/2014 - 323, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 08. marca 2016 č. k. 6C 52/2014 - 232 vo

výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote do troch dní zaplatiť žalobcovi
21.669,88 € s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 14.08.2014 do zaplatenia, p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 08. marca 2016 č. k. 6C 52/2014 - 232
vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote do troch
dní náhradu trov vo výške 1.092,- € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.057,60 € na účet
JUDr. Pavla Jureka, právneho zástupcu žalobcu z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 08.03.2016 č. k. 6C 52/2014 - 323, uložil žalovanému
povinnosť v lehote do troch dní zaplatiť žalobcovi 21.669,88 € spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne
od 14.08.2014 do zaplatenia, náhradu trov vo výške 1.092,- € a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 8.057,60 € na účet JUDr. Pavla Jureka, právneho zástupcu žalobcu. Vo zvyšku žalobu zamietol.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 18.02.2014 žalobca žiadal,
aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 18.956,10 € s príslušenstvom,
z titulu plnenia zo zodpovednosti za škodu. Podaním zo dňa 21.09.2015 žalobca rozšíril petit na

zaplatenie sumy 21.669,88 € s úrokom z omeškania 9,25% od 21.02.2014 do zaplatenia. Žalovaný
nesúhlasil s návrhom a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zo žaloby zistil, že dňa 18.02.2012 došlo k poistnej udalosti
- prasknutie vodovodného potrubia - poškodenie budovy P. v dôsledku mrazu. Žalobca predmetnú
poistnú udalosť nahlásil u žalovaného, ktorý na podklade prešetrenia poistnej udalosti zaplatil žalobcovi
sumu vo výške 14.555,- €. Reálne náklady žalobcu na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu však

predstavovali sumu vo výške 33.511,10 €. Z toho dôvodu uplatnil žalobca voči žalovanému ešte sumu
18.956,10 € s príslušenstvom. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, pretože podľa jeho názoru pri likvidácii
poistnej udalosti postupoval v súlade s právnymi predpismi a žiadnu právnu povinnosť v dôsledku ktorej
by žalobcovi vznikla škoda neporušil. Z poistnej zmluvy č. 950-06049-18 súd prvej inštancie zistil, žetáto zmluva nadobudla účinnosť dňa 04.05.1995. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky živelného
poistenia PPZ 93 schválené Ministerstvom financií SR pod č. 52/123/194. Podľa článku 4 ods. 1 písm.
a), b) všeobecných poistných podmienok popri povinnostiach stanovených zákonom má poistený ďalej

tieto povinnosti: a) je povinný poisťovni alebo ňou povereným osobám umožniť vstup do poistených
objektov a umožniť im posúdiť rozsah poistného nebezpečenstva, ďalej je povinný poisťovni alebo ňou
povereným osobám predložiť na nahliadnutie projektovú požiarnotechnickú, účtovnú a inú obchodnú
dokumentáciuaumožniťpreskúmaniečinnostizariadeníslúžiacichnaochranupoistenéhomajetku,b)je
povinný poisťovni bez zbytočného odkladu oznámiť všetky zmeny o skutočnostiach, na ktoré bol opýtaný

pri uzatváraní poistenia. Podľa článku 5 ods. 2 poistná hodnota budov a iných stavieb je: a) nová hodnota
t.j.čiastkaktorútrebazvyčajnevynaložiťnavybudovanienovostavbyaleboinéhodruhurozsahuakvality
v danom mieste, vrátane nákladov na spracovanie projektovej dokumentácie. Nová hodnota sa ako
poistná hodnota používa vždy, ak prichádza do úvahy použitie poistnej hodnoty pod písm. b) a c) tohto
bodu, b) časová hodnota t.j. nová hodnota znížená o čiastku zodpovedajúcu stupňu opotrebovania alebo
iného znehodnotenia budovy. Časová hodnota sa ako poistná hodnota použije vtedy, ak opotrebovanie

alebo znehodnotenie budovy presiahne 70% novej hodnoty, c) všeobecná hodnota t.j. cena veci, za
ktorú možno zvyčajne budovu alebo inú stavbu kúpiť v danej dobe. Všeobecná hodnota sa ako poistná
hodnota použije vtedy, ak je poškodená budova alebo iná stavba určená na zbúranie alebo je inak trvalo
znehodnotená, tak že ju nemožno používať na iný účel. Podľa článku 7 ods. 2 písm. a) všeobecných
poistných podmienok, ak bola poistená vec poškodená vzniká poistenému právo ak nie je stanovené

inak, aby mu poisťovňa vyplatila pri poistení na novú hodnotu čiastku zodpovedajúcu primeraným
nákladom na opravu poškodenej veci zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častí, posudzovaných
častí poškodenej veci. Podľa článku 7 ods. 3 písm. a) všeobecných poistných podmienok pri plnení
poisťovne, ak bola poistná vec zničená alebo ak je stratená, vzniká poistenému právo pokiaľ nie
je stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila pri poistení na novú hodnotu čiastku zodpovedajúcu

nákladom na znovuzriadenie veci alebo nákladom, ktoré treba vynaložiť na výrobu veci rovnakého
druhu a kvality v novom stave zníženú o cenu zvyškov zničenej veci. Poisťovňa vyplatí nižšiu sumu
z uvedených čiastok. Zo znaleckého posudku č. 25/2015 Ing. Juraja Nagya PhD. zo dňa 16.02.2015
súd prvej inštancie zistil, že ceny prác potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu po
škodovej udalosti spôsobenej haváriou vodovodného potrubia na P. N..Č.. X Y. X. H. X. Y. sú v celovej

hodnote 36.224,90 €. Zo znaleckého posudku č. 75/2015 Ing. Juraja Nagya PhD. zo dňa 24.04.2015,
ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti polyfunkčný dom súp. č. 786 na
ulici E. P., X. H. X. Y., pozemok parc.č. XXXX/X, katastrálne územie X. H. X. Y., vedené na LV XXXX
zistil, že všeobecná hodnota je 206.000,- € (stavby 186.659,80 € a pozemkov 19.654,35 €). Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah. Medzi účastníkmi však bola

sporná len otázka, kto zodpovedá za podpoistenie, žalobca tým, že zmluvu pravidelne neindexuje od
vývoja cien, alebo žalovaný, ktorý trvá na správnosti výpočtu poistného plnenia. Podľa žalovaného
bolo povinnosťou žalobcu stanoviť poistné čiastky. Nebolo povinnosťou žalovaného sledovať cenu
nehnuteľností. Poukázal na to, že pri zmene hodnoty nehnuteľnosti, by žalobca bol ochotný platiť aj
vyššie poistné, ktoré by s tým súviselo.

4. V danom prípade nebolo medzi stranami sporu sporné, že dňa 18.02.2012 došlo k škodovej udalosti,
pri ktorej došlo k prasknutiu vodovodného potrubia budovy na ulici P., v dôsledku mrazu. Žalovaný po
prešetrení poistnej udalosti vyplatil žalobcovi sumu vo výške 14.555,- €, keď výšku poistného plnenia
určil podľa článku 7 ods. 3 písm. a) všeobecných poistných podmienok. Žalovaný nevysvetlil, z akého
dôvodu takto postupoval, keď nedošlo k zničeniu poistenej budovy, ktorá stojí doposiaľ. Podľa názoru

súduprvejinštancie,vzhľadomnaznalecképosudky,ktoréžalobcapredložilsúduvypracovanéÚstavom
stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 25/2015 a 75/2015 bola preukázaná spôsobená škoda v sume 36.224,90
€. Navyše zo znaleckých posudkov vôbec nevyplýva, že by stavba neexistovala alebo bola zničená. Z
tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nepostupoval pri určení poistného plnenia
v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, keď nebolo sporné, že žalovaný nevyužil oprávnenia,

ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 793 OZ a z článku 4 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré by mu umožnili v zmysle § 798 OZ primerane znížiť poistné plnenie.
5. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že poistná zmluva je obojstranne
odplatná, inak povedané, že za plnenie poistiteľa v prípade poistnej udalosti platí poistený poistné.
Poistné je určené poistnou zmluvou, podľa toho aké poistné riziko vyplýva z poistnej zmluvy pre

poistiteľa.Žalovaný,akmalpochybnosti,žesazmeniliokolnostiprepoisteniežalobcu,malotomžalobcu
informovať a vyžadovať od neho potrebnú súčinnosť na prípadnú zmenu poistnej zmluvy. Nemožno
zmenu zmluvy aj s ohľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľsko-právny vzťah viazať len
na poistiteľa - žalobcu. V prípade, že by žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť a nesplnil si týmsvoju povinnosť, ktorá mu vyplýva jednak zo zákona a jednak so všeobecných zmluvných podmienok,
možno hovoriť o znížení poistného plnenia. Navyše žalovaný nepostupoval v súlade so zmluvou
účastníkov a všeobecnými zmluvnými podmienkami, keď nevyčíslil poistné plnenie v zmysle článku 7

ods. 2 písm. a) všeobecných poistných podmienok. Žalobcom uplatnené poistné plnenie v žalovanej
výške 21.669,88 € zodpovedá poistnému plneniu po zohľadnení žalovaným vyplatenej sumy vo výške
14.555,-€.Súdprvejinštancieuviedol,ženemalpochybnostiosprávnostivyčíslenéhopoistnéhoplnenia
znaleckýmiposudkamiÚstavustavebnejekonomiky,s.r.o.,ktorýmbolavyčíslenáškoda,ktorávzniklana
nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 14.08.2014,

preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktoré sú vo výške 5,15% ročne. V časti
úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% návrh ako nedôvodný zamietol. Záverom súd prvej inštancie
poukázal na to, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania ( aj keď ich
účastníkvnímaakorelevantné),alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznamprípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver, že je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé konanie. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 149 O. s. p. a priznal žalobcovi
náhradu trov vo výške 1.092,- €, nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 8.057,60 €.

7. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 221 ods. 1 písm. e) OSP a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo
dňa 18.02.2014 v danej veci domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.956,10 € s príslušenstvom,
z titulu nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe vyslovene uviedol (článok V. žaloby o náhradu
škody), že predmetnou žalobou sa domáha náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s

porušením právnej povinnosti žalovaného, v zmysle riadne uzatvorenej poistnej zmluvy a to plniť riadne
a včas. Len pre úplnosť žalovaný uviedol, že aj samotná žaloba bola žalobcom označená ako žaloba
o náhradu škody. Samotný súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol (str.1 napadnutého
rozsudku), že žalobou zo dňa 18.02.2014 žiadal žalobca súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie
18.956,10 € s príslušenstvom z titulu plnenia zo zodpovednosti za škodu. Písomným podaním zo dňa

18.09.2015 t.j. žiadosťou o pripustenie zmeny petitu sa žalobca domáhal zmeny žaloby a navrhol, aby
súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby s tým, že žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 21.669,88 € s príslušenstvom v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom Ing. Nagyom, z ktorého vyplývalo, že hodnota prác potrebných na uvedenie nehnuteľností
do pôvodného stavu predstavuje sumu 36.224,90 € s DPH a aktuálna dlžná čiastka predstavuje teda

sumu 21.669,88 €. Z uvedeného vyplýva, že predmetným podaním žalobca len rozšíril uplatnený nárok
na náhradu škody o sumu 2.713,78 €, nemenil sa právny základ nároku. Súd prvej inštancie pripustil
zmenu žaloby na pojednávaní dňa 19.01.2016, avšak zmena žaloby sa týkala len výšky uplatneného
nároku. Súd prvej inštancie následne rozsudkom žalobe vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že súd prvej inštancie priznal žalobcovi poistné plnenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku totiž uviedol, že dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval pri určení poistného plnenia v
súlade so všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobcom uplatnené poistné plnenie v žalovanej výške
21.669,88 € zodpovedá podľa názoru súdu po zohľadnení žalovaným vyplatenej sumy vo výške 14.555,-
€. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nevysvetlil dôvod, pre ktorý priznal žalobcovi
nárok na poistné plnenie, napriek tomu, že ten požadoval „priznať nárok na náhradu škody“. Podľa

názoru žalovaného súd prvej inštancie nepostupoval správne, v dôsledku čoho je konanie postihnuté
vadou podľa § 221 ods. 1 písm. e) OSP, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a)
OSP vo väzbe na § 221 ods. l písm. e) OSP. Žalovaný má za to, že z úpravy OSP je zrejmé, že
občianske súdne konanie je postavené na dispozičnej zásade, nakoľko ako aj upravuje § 79 ods. 1
OSP, konanie začína na návrh. Žalobca je pritom oprávnený svojim návrhom počas konania disponovať,

na čo reflektuje aj § 95 OSP, pripúšťajúci zmenu návrhu. Podľa § 95 ods. 1 OSP: Žalobca môže za
konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania (žalobu). Zmenený návrh treba ostatným
účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Je pritom zrejmé, že ak súd rozhodne o zmenenom nároku žalobcu bez toho, aby predtým schválil
zmenu žaloby v zmysle § 95 ods. 1 OSP, je zrejmé, že sa dopúšťa vady konania spočívajúcej v tom,

že koná o danom nároku bez toho, aby bol uplatnený žalobou podanou na súd (§ 221 ods. 1 písm.
e) OSP). Žalovaný má za to, že je nepochybné, že nárok na náhradu škody z titulu porušenia poistnej
zmluvy (ktorý si žalobou uplatnil žalobca) je skutkovo, ako aj právne úplne odlišný od nároku na poistné
plnenie. Predpokladom nároku na náhradu škody je a) protiprávny úkon škodcu, b) škoda, c) príčinnásúvislosť medzi konaním škodcu a škodou a d) zavinenie škodcu. Predpokladom vzniku nároku na
poistné plnenie z poistnej zmluvy je splatnosť pohľadávky oprávnenej osoby na poistné plnenie a jej
neuhradenie zo strany osoby povinnej. Tento nárok pritom nemá povahu nároku na náhrady škody.

Predpokladom splatnosti pohľadávky na poistné plnenie je splnenie podmienok jeho poskytnutia tak, ako
sú uvedené v zákone, poistnej zmluve, či všeobecných poistných podmienkach. Splnenie podmienok
na poskytnutie poistného plnenia je žalobca (ak si uplatňuje nárok na poistné plnenie) v žalobe povinný
tvrdiť a aj ich následne preukázať. Súd prvej inštancie teda mohol konať o nároku na poistné plnenie
iba v takom prípade, ak by si takýto nárok za tvrdenia rozhodujúcich skutočností uplatnil žalobca v

podanej žalobe, prípadne pri zmene žaloby, ktorú by schválil súd. Súd prvej inštancie však napriek tomu,
že na začiatku odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že „návrhom zo dňa 18.02.2014 žiadal
navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 18.956,10 € s príslušenstvom, z titulu plnenia zo
zodpovednosti za škodu", následne svojvoľne bez toho, aby žalobca požiadal o zmenu žaloby z titulu
zodpovednosti za škodu, na nárok na vyplatenie poistného plnenia (a aby súd o takejto zmene návrhu
rozhodol), priznal žalobcovi uplatnenú sumu v plnej výške z titulu nároku na poistné plnenie. Súd prvej

inštancie vyslovene v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že žalovaný
nepostupoval pri určení poistného plnenia v súlade s VPP, pričom však žalobca túto skutočnosť v konaní
ani netvrdil. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie teda rozhodol o uplatnenom nároku na základe
inýchskutkovýchokolností,akoboložalobcomtvrdenévžalobe,atobeztoho,abydošlokzmenežaloby.
Žalovaný v rámci odvolania poukázal na to, že v predmetnej veci ide o tzv. prekvapivý rozsudok. Ak by

aj súd prvej inštancie bol oprávnený v danom prípade rozhodnúť o nároku na poistné plnenie bez zmeny
žaloby, rovnako by sa dopustil zásadnej právnej vady. Žalovaný má teda za to, že napadnutý rozsudok
je prekvapivý. V zmysle stabilnej judikatúry o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak
súd založil svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch, ako uvádzali účastníci za súčasného
naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom súdu nemá účastník konania

možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska
doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/581/2014, zo dňa 25.11.2014). V danej veci súd prvej inštancie priznal
žalobcovi poistné plnenie, pričom žalobca požadoval zaplatenie sumy uplatnenej v súdnom konaní z
titulu náhrady škody. Žalobca v žalobe vyslovene uviedol, že žalobou sa domáha náhrady škody, ktorá

žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného v zmysle riadne
uzatvorenej poistnej zmluvy a to plniť riadne a včas. Žalovaný uviedol, že v celom súdnom konaní na
súde prvej inštancie sa teda prejednával údajný nárok žalobcu na náhradu škody, bolo teda povinnosťou
žalobcu preukázať všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, čo sa však nestalo.
Žalovaný má za to, že žalobca v tomto smere v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a súd

prvej inštancie mal preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca v celom súdnom konaní presne
neuviedol, akým konaním, resp. opomenutím konania žalovaného bola žalobcovi škoda spôsobená
a v čom vidí príčinnú súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou.
Napriek tomu sa však účastníci konania k uplatnenému nároku na náhradu škody pred súdom prvej
inštancie vyjadrovali, pričom nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy z titulu poistného plnenia

sa v celom súdnom konaní neprejednával a žalobca si ho ani neuplatnil. Na zmenu právneho dôvodu
vzniku prisúdeného nároku žalobcu neboli účastníci v priebehu súdneho konania upozornení v zmysle
ustanovenia § 118 O.s.p., čo predstavuje vážne procesné pochybenie súdu prvej inštancie. Ako vyplýva
z obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní, prvoinštančný súd opomenul vykonať svoju procesnú
povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 O.s.p., a to uviesť účastníkom konania, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2010 (s.12, bod 4.) spôsobuje porušenie § 118 ods. 2 O.s.p. v činnosti
súdu nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Najvyšší súd SR uviedol, že : „Z dôvodovej správy k §
118 ods. 2 O.s.p. pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť

postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a
rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s
predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež predbežným náhľadom na to,
ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.

Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty pojmového
znaku právneho štátu." Význam § 118 ods. 2 O.s.p. zvýraznil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn.
3MCdo 18/2010, kde na s. 5 pod bodom 2. uviedol, že „V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2O.s.p. treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa." Obdobne posudzoval veci aj Ústavný súd SR (II. ÚS

261/06), resp. Ústavný súd ČR (sp.zn. I. ÚS 2014/10 zo dňa 07.04.2011 ku českému ekvivalentu
horeuvedeného paragrafu - v ČR § 118a OSŔ). Potom, čo žalobca a žalovaný prednesú svoje návrhy
je súd povinný postupovať podľa § 118 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie je povinný v priebehu
konania svoju argumentáciu stručne zhodnotiť a zhrnúť, na ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov zameria svoj proces dokazovania. Strany sporu tak majú možnosť reagovať na intencionalitu

(zameranie) dokazovania podľa právneho názoru súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny
názor súdu vyvrátiť. Toto ustanovenie má za účel vyhnúť sa aj tzv. prekvapivým rozhodnutiam (bližšie
v Števček, M., Ficová, S. Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. diel, 2. vydanie s. 420). Uplatnenie
§ 118 ods. 2 O.s.p. počas súdneho konania môže byť pre priebeh a výsledok prvoinštančného konania
zásadné. Účelom citovaného ustanovenia O.s.p. je vytvorenie možnosti pre účastníkov konania vo
zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie.

Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP, ako aj porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je
ho potrebné zrušiť. Žalovaný v rámci odvolania poukázal na to, že v predmetnej veci ide o nesprávne
právne posúdenie veci. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv
týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§

51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka:
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ
je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná

platiť poistné." Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)." Podľa § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka: „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok." Napadnutý rozsudok sa
vyššie citovanými ustanoveniami neriadil, a preto podľa žalovaného spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť môže vyplývať iba z platného záväzku. V poistných vzťahoch
predstavuje platný záväzok v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka platná a účinná poistná zmluva

s poistnými podmienkami. Ako je zrejmé z § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z poistnej zmluvy
vyplýva aj rozsah záväzku poistiteľa poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť predpokladaná
poistnou zmluvou. Ak teda nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť) /viď § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ je poisťovňa povinná plniť v rozsahu
dojednanom v poistnej zmluve. Súd prvej inštancie v konaní, ktorého predmetom je nárok na poistné

plnenie, je preto povinný posúdiť výšku tohto nároku podľa dotknutej poistnej zmluvy a všeobecných
poistných podmienok. Z aplikovateľných všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prípade
nároku žalobcu na poistné plnenie sa uplatňuje podpoistenie (článok 7 bod 15. Všeobecných poistných
podmienok). V danom prípade bolo nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená, pričom
koeficientpodpoisteniavdanomprípade predstavujesumu0,614.Žalovanýmvyplatenépoistnéplnenie

zohľadnilo rozsah (zmluvne dojednaného) podpoistenia, a preto bolo v súlade s uzavretou zmluvou, ako
aj vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Následne preto napadnutým rozsudkom
priznané poistené plnenie preto nezodpovedá dojednanej poistnej zmluve, a preto aj odporuje vyššie
citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič nemení ani poukazovanie súdu
prvej inštancie na skutočnosť, že žalovaný, ak mal pochybnosti, že sa zmenili okolnosti pre poistenie

žalobcu, mal o tom žalobcu informovať a vyžadovať od neho potrebnú súčinnosť na prípadnú zmenu
poistnej zmluvy. Nemožno zmenu zmluvy aj s ohľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľsko-
právny vzťah viazať len na žalobcu. V prípade, ak by žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť a nesplnil
si tým svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona a z VPP, možno hovoriť o znížení poistného
plnenia. V prvom rade treba uviesť, že súdom tvrdené pochybnosti žalovaného, že sa zmenili okolnosti

pre poistenie žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo zakladá odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. d) OSP. Ďalej treba tiež zvýrazniť, že k zmene poistnej zmluvy môže dôjsť výlučne
v prípade slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Postup smerujúci k dohode o prípadnej
zmene zmluvy preto nemožno považovať za „súčinnosť", ako sa nesprávne uvádza v napadnutomrozsudku. Žalobca ako rovnoprávna strana poistnej zmluvy nemal povinnosť byť súčinný so žalovaným
v tom, aby po zistení podpoistenia, so žalovaným rokoval, či prípadne sa s ním dohodol na zmene
poistnej zmluvy. Preto žalobcovi ani nemohla hroziť sankcia zníženia poisteného plnenia v prípade,

že takto súdom chápanú povinnosť súčinnosti nesplní. Opačné závery súdu prvej inštancie nemajú
základ v žiadnom ustanovení právneho predpisu, ako ani v poistnej zmluve, a preto sú nesprávne.
Okrem toho treba uviesť, že ak nedošlo k zmene poistnej zmluvy (bez ohľadu na to, ktorá strana za
to zodpovedá) znamená to, že poistná zmluva platí naďalej v dojednanom znení. Iba z takejto zmluvy
možno priznať poistné plnenie. Nemožno preto priznať plnenie z hypoteticky zmenenej zmluvy, nakoľko

takáto zmluva neexistuje, a preto ani nemá právne účinky. Plnenie z takejto hypotetickej zmluvy nemá
hmotnoprávny základ v § 494 Občianskeho zákonníka, ako ani v § 788 ods. 1 za použitia § 797 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a preto je uvedené neprípustné. To pritom platí tak pri spotrebiteľských,
ako aj pri ostatných zmluvách. Ani aplikovateľné spotrebiteľské právo totiž nespôsobilo zmenu poistnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. K zmene poistnej zmluvy tak mohlo prísť iba dohodou zmluvných
strán. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný opakovane uvádza, že na dohodnuté stanovenie poistnej

čiastky, ako aj na to, že za jej stanovenie bol zodpovedný žalobca (článok 7 bod 15. Všeobecných
poistných podmienok), aplikovateľná spotrebiteľská legislatíva nedopadá. Z právneho hľadiska majú za
to, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, druhá veta, sa stanovenie poistnej čiastky v poistnej
zmluve, ako aj určenie zodpovednej osoby za jej určenie, týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, pričom poistná čiastka v danom prípade bola stanovená určito, jasne a zrozumiteľne. Rovnako

tak bolo jasne dohodnuté, že za stanovenie poistnej čiastky zodpovedá samotný žalobca. Stanovenie
poistnej čiastky (ako aj pravidlá jej stanovenia) predstavuje podstatný prvok zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a teda poistného zmluvného vzťahu ako celku. Je teda súčasťou hlavného
predmetuplneniapodľapoistnejzmluvy,zčohovyplýva,ževzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka
nemožno vykonať prieskum prijateľnosti, resp. neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Naviac, pokiaľ

by aj žalovaný pripustil, že cenu nehnuteľnosti mal sledovať on (čo odmieta) a informovať žalobcu, nie
je zrejmé, či by žalobca bol ochotný platiť aj vyššie poistné, ktoré by s tým súviselo a teda, či by vôbec
došlo k zmene poistnej zmluvy. Žalovaný má za to, že s ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd
prvejinštancievecnesprávneprávneposúdil.Žalovanývrámciodvolanianamietaajnepreskúmateľnosť
rozsudku. Poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie

týmto ustanovením neriadil, čím zároveň porušil základné právo žalovaného na súdnu a inú právnu
ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie rozsudku
musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby boli závery súdu preskúmateľné /pozri Bureš, Drápal,
Mazanec,: Občanský soudní rád - komentár, 4. vydaní, C.H.Beck, Praha 2000, str. 439 a 440/. Ak v

odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu chýbajú skutočnosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je takéto
rozhodnutie v prípade podania odvolania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí dôjsť k
jeho zrušeniu (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 1998, sp.zn.
2 Obo 8/98). Pri odôvodňovaní rozsudkov postupujú súdy prevažne tak, že najsamprv zisťujú, čo z
ktorého dôkazu považujú za preukázané (pričom sa dôkazy radia tak, aby na seba logicky nadväzovali

a vytvárali prehľadný obraz skutkovej podstaty). V ďalšej časti odôvodnenia, keď je táto skutková
podstata pojednávanej veci vyjadrená, je potrebné uviesť, čo vypovedali ostatní svedkovia alebo
účastníci konania, a prečo súd pokladá za rozhodné dôkazy skôr uvedené, a prečo naopak neprihliadol
na rozhodné dôkazy svedčiace opačným záverom. Po vymedzení vykonaného dokazovania má v
odôvodnení rozsudku nasledovať posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných

ustanovení, ktoré súd použil. Právne posúdenie v odôvodnení rozsudku musí konkrétne poukázať na
právny predpis, z ktorého súd právne posúdenie vyvodzuje /pozri R. V/68 uverejnené Bureš, Drápal,
Mazanec,: Občanský soudní rád - komentár, 4. vydaní, C.H.Beck, Praha 2000, str. 440/. Súčasťou práva
na spravodlivý proces /čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR/ je aj princíp stanovujúci, že
podľa zásad dobrého vedenia justície majú jej rozhodnutia obsahovať náležité odôvodnenia, o ktoré sa

opierajú /rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H c/a Belgicko z roku 1987 (A-127, §53)/.
Jedným z princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces, ako i pojmu právneho štátu /čl. 36
Listiny základných práv a slobôd - analogicky čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Ústavy ČR, analogicky čl.
1. Ústavy SR/ a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozsudky odôvodniť
a to spôsobom zakotveným v ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú je nutné považovať takéto rozhodnutie
za stojace v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, či analogicky s čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj s čl. 1 Ústavy ČR a analogicky aj s čl. 1 Ústavy SR /Nález Ústavného súdu
ČR, sv. III, č. 34, s. 257 uverejnený v Bureš, Drápal, Mazanec,: Občanský soudní rád - komentár, 4.
vydaní, C.H.Beck, Praha 2000, str. 441/. Z okolností ďalej uvedených vyplýva, že tieto pre rozhodnutie

podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá
jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Napadnutým rozsudkom bolo zároveň porušené základné
právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na
spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku založila inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako neodôvodnil prekvalifikovanie
žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody na nárok na poistné plnenie, ako ani to, prečo k
takejto prekvalifikácii došlo bez toho, aby bola zmenená žaloba. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku neuviedol žiadny právne relevantný argument, na základe ktorého priznal žalobcovi poistné
plnenie bez toho, aby malo základ v existujúcej platnej poistnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.
Ak aj súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazoval na spotrebiteľsko-právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným, tak neuviedol, na základe ktorého ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy došlo podľa
súdu k takej zmene poistnej zmluvy, na základe ktorej bolo potrebné žalobcovi priznať poistné plnenie.
Išlo pritom o zásadnú právnu otázku pre vyhodnotenie dôvodnosti nároku žalobcu na poistné plnenie.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobca mal povinnosť
byť so žalovaným súčinný pri prípadnej zmene poistnej zmluvy. Nie je pritom úplne zrejmé, či žalobca

bol z dôvodu podpoistenia povinný so žalovaným iba rokovať o zmene poistnej zmluvy, alebo aj
zmenu poistenej zmluvy podpísať. Okrem toho súd prvej inštancie tento svoj záver nepodoprel žiadnym
ustanovením zákona, ako ani poistnej zmluvy. Žalovaný v rámci odvolania poukázal na ustanovenie §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Žalobca
uviedol, že predmetná poistná zmluva obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
zmluvnými stranami vo vzťahu určovania poistnej sumy a miery zodpovednosti za toto určenie. Podľa

žalobcu sa predpokladá, že poisťovňa musí v tomto smere vykazovať značné skúsenosti, musí zo svojej
podnikateľskej činnosti vedieť, aká môže byť reálna hodnota poisťovaných nehnuteľností. Nie je zrejmé,
z čoho žalobca tento predpoklad odvodil (že poisťovňa musí zo svojej podnikateľskej činnosti vedieť, aká
môže byť reálna hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom poistenia), nakoľko poisťovňa nedisponuje
príslušnými znalosťami ani oprávneniami potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností

tak, ako napríklad znalci v príslušnom odbore. Poistná zmluva, ako aj VPP sú nastavené tak, že
poistnú čiastku stanovuje na vlastnú zodpovednosť poistený, a nie poisťovňa. Poistený predsa disponuje
informáciou, za akú sumu napríklad nadobudol nehnuteľnosť (aká bola výška kúpnej ceny), a pod., a
nie žalovaný. Už len z tohto aspektu je zrejmé, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je „za stanovenie
poistnej čiastky nehnuteľnosti zodpovedný poistený" nemá charakter dojednania spôsobujúceho značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto nemôže
predstavovať neprimeranú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, druhá veta,
sa stanovenie poistnej čiastky v poistnej zmluve týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
pričom poistná čiastka v danom prípade bola stanovená určito, jasne a zrozumiteľne, a teda z dikcie
zákona vyplýva, že ani z tohto aspektu nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako tvrdil

žalobca. Stanovenie poistnej čiastky predstavuje podstatný prvok zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, a teda poistného zmluvného vzťahu ako celku. Je teda súčasťou hlavného predmetu
plnenia podľa poistnej zmluvy, z čoho vyplýva, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno
vykonať prieskum prijateľnosti, resp. neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie sa
však k tejto zásadnej argumentácii žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevyjadril.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 8.057,60 €, ktoré pozostávajú z deviatich úkonov advokáta v roku 2014,
v roku 2015 z piatich úkonov advokáta a v roku 2016 tri úkony advokáta. Žalovaný má za to, že
výška súdom priznaných trov právneho zastúpenia žalobcovi je v absolútnom rozpore so vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca

si žalobou zo dňa 18.02.2014 uplatnil nárok vo výške 18.956,10 €. Žalovaný má za to, že potrebné
zdôrazniť, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi každý úkon právnej služby vo výške počítanej zo sumy
21.669,88 € (386,74 € bez DPH), pričom však žalobca až podaním zo dňa 18.09.2015 (žiadosť o zmenu
petitu) rozšíril žalobu zo sumy 18.956,10 € na sumu 21.669,88 €. Súd prvej inštancie pripustil zmenupetitu až na pojednávaní dňa 19.01.2016. Hodnota úkonu právnej služby bola teda za právne služby
poskytnuté v roku 2014 a 2015 (až do pripustenia zmeny návrhu dňa 19.01.2016) len 353,54 € bez DPH.
Žalovaný taktiež v rámci svojho odvolania poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za deväť úkonov
advokáta v roku 2014, a to vo výške 386,74 € + 8,04 € režijný paušál + DPH. Pričom tarifná hodnota
úkonu právnej služby mala byť len 353,54 €. Ďalej nie je zrejmé, v čom spočívalo deväť úkonov právnej
služby poskytnutých advokátom v danej právnej veci v roku 2014. Žalovaný eviduje len dva úkony
právnej služby v roku 2014 a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a to dňa

18.02.2014. Obdobne v roku 2015 žalovaný eviduje len štyri možné úkony právnej služby poskytnuté
advokátom v danej veci, a to 11.09.2015 - písomné podanie na súd - vyjadrenie žalobcu vo veci samej,
18.09.2015 - písomné podanie na súd - žiadosť o zmenu petitu, 06.10.2015 - pojednávanie, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci a 19.11.2015 - pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.10.2015, ako aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.11.2015
je zrejmé, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Na týchto pojednávaniach sa právni

zástupcovia účastníkov vyjadrili, že majú záujem o mimosúdne riešenie sporu. Súd prvej inštancie
následne pojednávania odročil. K prejednaniu veci samej na predmetných pojednávaniach nedošlo.
Vzhľadom na ustanovenie § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
mení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška") patrí žalobcovi náhrada za tieto úkony iba vo výške

1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie priznal žalobcovi
náhradu za tieto úkony v plnej výške sadzby tarifnej odmeny, dokonca počítanej zo sumy vyššej, ako
bola vôbec žalobcom uplatnená v čase poskytnutia právnej služby v konaní (zo sumy 21.669,88 €, a nie
zo sumy 18.956,10 €). Žalovaný teda v celom súdnom konaní eviduje celkovo 9 úkonov právnej služby
poskytnutých advokátom žalobcovi, a to dva v roku 2014, štyri v roku 2015 (z toho dva iba vo výške 1/4

základnej sadzby tarifnej odmeny) a tri v roku 2016. Súd prvej inštancie však priznal žalobcovi náhradu
trov právneho zastúpenia za 17 úkonov právnej služby v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(počítanej zo sumy 21.669,88 € od začiatku poskytovania právnych služieb, pričom však žalobou si
žalobca uplatnil len sumu 18.956,10 € (tak ako je uvedené vyššie) bez toho, aby na to bol akýkoľvek
právny nárok a bez toho, aby tento postup súdu prvej inštancie mal oporu vo všeobecne záväzných

právnych predpisoch. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalobca so žalovaným o
mimosúdnej dohode rokoval od začiatku roka 2014 so svojím právnym zástupcom, pričom bez právneho

zástupcu rokoval už predtým. Na opakovaných osobných stretnutiach, ktoré sa konali predovšetkým
v sídle žalovaného bolo žalobcovi zo strany žalovaného opakovane prízvukované, že ak predložia
doklad o dôvodnosti bezodkladne uhradí poistné plnenie. Následne sa dohodli na osobe znalca a
požiadali o vypracovanie znaleckého posudku. Po jeho vypracovaní žalovanému na účely poistného
plnenia nepostačoval ani ten a predkladali svojvoľnú argumentáciu o nemožnosti plniť, pričom žalovaný

o nový znalecký posudok nepožiadal a v konaní ho ani nenamietal. Aj napriek tomu, že žalovaný od
počiatku tvrdil, že potrebuje len „dokument", na podklade ktorého by mohol plniť a hneď uhradí, doposiaľ
nezaplatil poistné plnenie v celom rozsahu už niekoľko rokov koná obštrukčné a špekulatívne. Prvý
rok pojednávania neprebiehali, nakoľko žalovaný žalobcu „naťahoval" s tým, že má záujem plniť a
vo veci sa dohodnúť. Aj prvé dve pojednávania v predmetnej právnej veci boli odročené na žiadosť

žalovanéhostým,žeprávnyzástupcažalovanéhočakánastanoviskosvojhoklientavovecimimosúdnej
dohody, pričom žalobcu s návrhom dohody ani neoslovil a „o výsledku rokovaní" súd prvej inštancie
neinformoval. Zavŕšením jeho špekulatívneho obštrukčného konania je tak predmetné odvolanie, ktoré
„obsahuje" svojvoľné argumenty a obmedzuje sa tak prevažne na rozsiahlu teoreticko-právnu časť,
pričom v danom prípade nie je možné „právne posúdenie" predložené žalovaným v odvolaní

aplikovať na skutkový stav danej veci. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu poukázal na
to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Z uznesenia
Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp.zn. 5 Cdo 196/2009 vyplýva, že účastníci konania nie sú
povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je
vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo

obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,
prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také
skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája
nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. V žalobe

žalobca označil nárok na náhradu škody titulom poistnej udalosti - nahradenie poistného plnenia a
neskoršími podaniami vysvetlil a špecifikoval právne posúdenie. Aj keby uvedené žalobca nespravil, má
za to, že je to v poriadku. Je preto mimoriadne absurdné, že práve uvedeným žalovaný argumentuje
v predmetnom odvolacom konaní, nakoľko vyššie uvedený princíp je absolútnym základom, civilného
práva procesného, ktorého znalosť sa predpokladá u každého jedného právnika. Práve preto ide o

nepochybnú snahu o obštrukčné konanie. Ak však v danom prípade ide o osobu, ktorý je v dôchodkovom
veku nepovažujeme postup žalovaného za morálny. Špekulatívny je aj argument o tom, že súd
prvej inštancie rozhodol o zmenenej žalobe žalobcu bez toho, aby predtým schválil zmenu žaloby v
zmysle § 95 ods. 1 OSP. Na pojednávaní dňa 19.01.2016 súd prvej inštancie zmenu návrhu pripustil.
Zmena sa týkala výšky uplatneného nároku. Ak žalovaný tvrdí, že sa uvedená zmena „mala týkať“ aj
niečoho iného, podľa názoru žalobcu vedome zavádza. Zavádzajúci je aj argument o „prekvapivosti

rozhodnutia", nakoľko právne posúdenie žalobcu, ktoré si súd osvojil bolo prezentované opakovane na
pojednávaniach, ako aj vo viacerých podaniach žalobcu, s ktorými mal žalovaný možnosť sa oboznámiť.
Okrem iného o nároku žalobcu, ktorý požaduje žalovaný vedel aj z viacerých mimosúdnych stretnutí. V
danom prípade má žalobca za to, že reálne náklady žalobcu na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného
stavu na podklade riadne uzatvorenej poistnej zmluvy predstavujú sumu 33.511,10 €. Žalovaný zaplatil

žalobcovisumu14.555,-€.Popodanížalobyžalobcaviedolsožalovanýmviacerémimosúdnerokovania
avšak k dohode nedošlo. Požiadali znalca Ing. Juraja Nagya, PhD. o vypracovanie znaleckého posudku
s tým, aby im stanovil ceny prác potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Znaleckým
posudkom č. 25/2015 (strana 13) znalec uvádza: „Ceny prác potrebných na uvedenie nehnuteľnosti
do pôvodného stavu po škodovej udalosti haváriou vodovodného potrubia na P. N. Č.. X Y. X. H. X.

Y. sú v celkovej výške 36.224,90 € s DPH." Teda ešte vyššie, ako v konaní požadoval žalobca. Na
podklade uvedeného znaleckého posudku žalovanému žalobca navrhol stretnutie s tým, že má záujem
o mimosúdnu dohodu a má za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť ním požadovaného nároku. Žalovaný
však napriek riadne predloženému znaleckému posudku odmietol žalobcovi poistné plnenie vyplatiť. V
danom prípade má za to, že predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená, pričom koeficient podpoistenia

v danom prípade predstavuje 0,614. Pozoruhodné je a) to, že pri prvom ukončení poistnej udalosti, keď
bola žalobcovi zaplatená suma 14.555,- € uvedený „koeficient" nebol zohľadnený. V danom prípade
žalovaný uviedol, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok živelného poistenia PPZ 93, článok
7 bod 2a: Ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila
pri poistení na novú hodnotu čiastku zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu poškodenej

veci zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častí poškodenej veci. Dodatočne, mal žalovaný za
to, že bolo povinnosťou žalobcu pravidelne sledovať cenu nehnuteľností a v dôsledku toho požiadať
o modifikáciu, predmetnej poistnej zmluvy. Nakoľko žalobca bol podľa názoru žalovaného v danom
prípade pasívny a predmetnú poistnú zmluvu sám iniciatívne nenavrhol žalovanému modifikovať, bolo
potrebné pristúpiť k zníženiu poistného plnenia. Zároveň žalovaný pri určení ceny poistného plnenia

vychádzal z nasledovného: 14.588,21 € rozpočet zo strany Generáli, doposiaľ vyplatené poistné
plnenie: 14.555,02 € /spoluúčasť 33,19 €, zistená poistná hodnota nehnuteľnosti: 324.200,- € - výpočet
Generali. Podpoistenie = 199.163,51/324.200 = 0,614 koeficient. Z uvedeného je zrejmé, že pri
stanovení poistnej sumy žalovaný vychádzal z ním vypracovaného rozpočtu po odpočítaní spoluúčasti
vo výške 33,19 €. Teda sám žalovaný uznal poistné plnenie v celej výške nákladov bez jeho znižovania

titulom „podpoistenia". Vzhľadom na uvedené možno mať za to, že dodatočne žalobca preukázal, že
hodnota prác potrebných na uvedenie do pôvodného stavu je podstatne vyššia, ako určil žalovaný
svojím rozpočtom. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Nagyom je zrejmé, že náklady
predstavujú sumu 36.224,90 € s DPH. Uvedený znalec bol odsúhlasený zo strany žalovaného. Potom,
ako predmetný znalecký posudok obdržal žalobca zaslal ho na vedomie žalovanému, ktorý sa k jeho

obsahu vyjadril v tom zmysle, že k nemu pripomienky nemá a že v zásade len potvrdzuje, že nimi
zvolený postup v danej veci je správny a zákonný. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti má
žalobca v predmetnej veci vypracovaný znalecký posudok, k obsahu ktorého žiaden z účastníkov nemá
pripomienky, možno mať za to, že skutkový stav veci v prípade výšky vzniknutej škody je náležité zistený.
Vec je však zo strany poisťovne nesprávne právne posúdená a to v oblasti aplikácie tzv. „podpoistenia".

Výšku ceny nehnuteľnosti na účely poistky určila sama poisťovňa (jej právny predchodca). Žalobca v
rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu ďalej uviedol, že v danom prípade nie je možné od žalobcu, ako
spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby pravidelne sledoval cenu nehnuteľností a následne od toho
žiadal o modifikáciu predmetnej zmluvy. Bolo vecou podnikateľského subjektu - žalovaného, aby nauvedené v dostatočnej miere a primeraným spôsobom reflektoval a vhodným spôsobom spotrebiteľa
ako svojho klienta upozornil a zároveň ho informoval, o možných právnych dôsledkoch nevyužitia
indexácie predmetnej zmluvy. Rozhodne žalobca nemôže znášať negatívne následky opomenutia

uvedeného právneho princípu v danom prípade je nepochybné, že predmetný poistný vzťah, resp.
poistenie je nesporne službou, ktorú poisťovňa poskytuje odplatne, spotrebiteľovi, pričom obsah zmluvy
a zmluvných podmienok stanovuje poisťovňa a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky prakticky
ovplyvniť. Žalovaný ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom

činnosti žalovaného je okrem iného poisťovacia činnosť. Žalobca v predmetnom spore vystupuje ako
spotrebiteľ,keďžesajednáofyzickúosobu,ktorápriuzatváraníspotrebiteľskej zmluvynekonalavrámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že poistná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom k tomu, že právne účinky zo vzniku poistnej udalosti
nastali až v roku 2012, na podklade poistnej zmluvy, vzťahujú sa na poistný vzťah zákonné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, pretože v zmysle novely Občianskeho

zákonníka č. 150/2004 Z. z. bolo povinnosťou žalovaného do 30.06.2004 dať poistné podmienky do
súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Je nepochybné, že všeobecné poistné
podmienky žalovaného v predmetnej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané, nakoľko žalobca
nemohol podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože všeobecné podmienky tejto zmluvy boli vopred

predtlačené. Vzhľadom na uvedenú úpravu poistenia, žalobca poukázal na to, že predmetná poistná
zmluva obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami vo vzťahu
určovania poistnej sumy a miery zodpovednosti za toto určenie. Cieľom mnohých poistných zmlúv je
spravidla poistenie hmotného majetku pred hrozbou straty, poškodenia alebo zničenia konkrétnej veci
alebo súboru vecí. Je v záujme poistníka i poisteného, aby cieľová poistná suma odzrkadľovala reálnu

hodnotu poistenej veci. Preto nie je prijateľné, aby za stanovenie poistenej veci výlučne zodpovedal
poistený, zvlášť pri poistení nehnuteľností. Z praxe nám nie je známy prípad človeka spotrebiteľa,
ktorý by pravidelne sledoval hodnotu svojej nehnuteľnosti. Poistený z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať
jasnú predstavu o reálnej hodnote svojej nehnuteľnosti, nie je to bežný tovar, s ktorým sa každodenne
obchoduje, a ktorého hodnotu je možné s ľahkosťou zistiť. Predpokladá sa, že poisťovňa v tomto smere

musí vykazovať značné skúsenosti, musí zo svojej podnikateľskej činnosti vedieť, aká môže byť reálna
hodnota označených nehnuteľnosti. Preto ak dôjde k požiadavke poisteného poistiť nehnuteľnosť na
nové ceny a poistiteľ s ním uzatvorí poistnú zmluvu, nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti tým, že
poistnú sumu má určovať na vlastnú zodpovednosť poistený. V danom prípade je nepochybné, že
žalobca bol v situácii, keď objektívne nemohol predpokladať, že svoju budovu má výrazne podpoistenú.

Taktiež je potrebné vziať do úvahy, že od uzatvorenia poistnej zmluvy do vzniku škodovej udalosti
žalobca budovu žiadnym spôsobom svojím konaním neznehodnocoval, riadne sa o ňu staral. Pasivitu
agenta s argumentom, že ten nemusel upozorniť žalobcu na podpoistenie budovy, možno považovať
za neprimeraný a nevyvážený stav v poistnom vzťahu. K žalovaným namietanej nepreskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia žalobca uviedol, že ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne

rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, Ústavy SR aj Listiny základných práv a slobôd. Podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...". Práve zo skutočnosti, že
súdny proces musí byť „spravodlivý", vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť
súdne rozhodnutie. Európsky súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej

princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne
uviesť dôvody, na ktorých sú založené." (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné
súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia." (napr.
Hadjianastassiou v. Grécko, § 33). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva
aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR

k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uviedol, že „okrem prístupu k súdu sa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý proces.
(...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom
súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť." (I. ÚS 108/07). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,trebatakétorozhodnutiepovažovaťzarozpornésčl.46ods.1ÚstavySR,resp.čl.6ods.1Dohovoru."(L
ÚS 243/07).V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a

výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 1 OSP). Právo
na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), neznamená to však povinnosť súdu v

odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie
súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre
(limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Pre danú vec je potrebné vysporiadať sa primárne s tým, či
poistná zmluva vo vzťahu skúmania miery zodpovednosti za určenie poistnej sumy, je neprijateľnou

podmienkou a či následne bol správny postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, pri ktorom
krátil poistné plnenie z titulu podpoistenia, pretože výška škody nepresahovala cieľovú poistnú sumu
uvedenú v poistnej zmluve. Prvoinštančný súd sa tak s uvedeným vysporiadal v celom rozsahu správne.
Prenesenie zodpovednosti na poisteného je tak len pragmatickou reakciou poisťovne, bez ohľadu na
ochranu spotrebiteľa a jeho spotrebiteľských práv, na vzniknuté škodové udalosti, pri ktorých výška

poistného nekryje reálnu, hodnotu predmetu poistenia. Z pohľadu žalobcu predpoklady podpoistenia a
určenia zodpovednosti za stanovenie poistnej sumy pri nehnuteľnostiach mohli poisťovne riešiť iným
spôsobom, napr. zvyšovaním poistnej sumy o mieru medziročnej inflácie alebo stanovením nároku
na doplatenie chýbajúceho poistného z titulu podpoistenia a pod. a nie prenášať celú zodpovednosť
výlučnenaspotrebiteľa.Spotrebiteľuvedenéúdajenemákdispozíciiaaninemožnoodnehospravodlivo

požadovať, aby sa uvedenou problematikou dôsledne zaoberal. Na základe uvedených skutočností
má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne. Žalobca
navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil
a žalovaného zaviazal aj k náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní, ktoré sú
vyčíslené v prílohe, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v

ČSOB a.s., pobočka Bratislava, č. 401 982 9829/7500, IBAN: SK80 7500 0000 0040 1982 9829, BIC:
CEKOSKBX.
9. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (replika), pričom v rámci svojho vyjadrenia poukázal na
to, že žalovaný, ani právny zástupca žalovaného sa nebude znižovať na úroveň právneho zástupcu
žalobcu a k vysoko nevhodným atakom a invektívam uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu na adresu

žalovaného sa vyjadrovať nebude, nakoľko nejde o žiadne relevantné právne argumenty vo vzťahu k
odvolaniužalovaného.Žalovanýsistojízatým,žeajkeďsústranysporuvsúdnomkonaní,profesionálny
prístup mu nedovoľuje, aby sa takýmto spôsobom „povyšoval" nad žalobcu a nepriamo ho urážal
(napríklad poukazovaním na podľa žalobcu nevhodný počet strán odvolania žalovaného /16 strán/,
pričom samotné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu má strán 12) a podobne. Nízku úroveň písomného

prejavu preto prenechávajú právnemu zástupcovi žalobcu, pričom je iba na jeho zvážení (a zvážení
jeho klienta), či vhodnou taktikou pri zúfalom nedostatku právnej argumentácie na jeho strane, je
akurát príprava arogantných právnych stanovísk. Pokiaľ ide o článok II. vyjadrenia k odvolaniu nazvaný
„Obštrukčné správanie odporcu", nie je zrejmé, k akej časti odvolania sa touto zjavne nadbytočnou
argumentáciou žalobca vyjadruje. Ak už žalobca v tejto časti svojho vyjadrenia k odvolaniu poukazuje na

to,čojezákladomcivilnéhoprávaprocesného,ktoréhoznalosťsapodľažalobcupredpokladáukaždého
jedného právnika, dávame právnemu zástupcovi žalobcu (s ohľadom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného zo dňa 12.7.2016) do pozornosti, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iných zmien, prišiel aj s terminologickými úpravami.
V súlade s § 60 Civilného sporového poriadku stranami sporu sú žalobca a žalovaný, preto žalovaný

v celom tomto vyjadrení používa túto terminológiu. Veríme, že uvedenej terminológii sa v budúcnosti
prispôsobí aj právny zástupca žalovaného. K skutočnosti, že žalovaný podal samotné odvolanie proti
napadnutému rozsudku, si žalovaný dovoľuje uviesť, že žalovaný v konaní pred súdom riadne uplatňuje
všetky právne prípustné prostriedky ochrany a tým realizuje svoje základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu,ktorégarantuječl.46ods.1ÚstavySR.Uvedenézákladnéprávo(rovnakoakovšetkyzákladné

práva a slobody) sa podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR stále zaručujú všetkým a teda aj subjektom, ktoré
nevystupujúakospotrebiteľ.Okremtohozákladnéprávaaslobody(atedaajzákladnéprávožalovaného
na súdnu a inú právnu ochranu) sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné (čl.
12 ods. 1 Ústavy SR). Pohoršovanie sa právneho zástupcu žalobcu nad tým, že si žalovaný vôbecdovolil podať odvolanie (ako právom prípustný riadny opravný prostriedok) tak nemá absolútne žiadny
racionálny základ. Jeho účelom bola zrejme iba snaha právneho zástupcu zakryť nedostatok právne
relevantnej argumentácie na jeho strane. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie

uvedenej v odvolaní vo všetkých jeho argumentoch. Žalovaný má za to, že nemožno súhlasiť s
tvrdením žalobcu, že v žalobe označil nárok na náhradu škody titulom poistnej udalosti - nahradenie
poistného plnenia a neskoršími podaniami vysvetlil, špecifikoval právne posúdenie, pretože toto tvrdenie
nezodpovedá skutočnosti. Potvrdzuje to aj samotný žalobca na str. 4 vyjadrenia k odvolaniu, kde
uvádza, že „neskoršími podaniami vysvetlil - špecifikoval právne posúdenie, aj keby tak nespravil, je to v

poriadku." Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nevysvetlil dôvod, pre ktorý priznal žalobcovi nárok na poistné plnenie napriek tomu, že ten požadoval
priznať nárok na náhradu škody, aj keď vo vyjadrení k odvolaniu teraz tvrdí opak. Žalovaný poukázal na
to, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, pričom uviedol argumenty zhodné s jeho odvolaním. Zdôraznil,
že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že právne posúdenie žalobcu, ktoré si
súd osvojil bolo prezentované opakovanie na pojednávaní, ako aj vo viacerých podaniach žalobcu, a

preto nevidí dôvod, pre ktorý by mohol byť žalovaný „prekvapený". V priebehu celého súdneho konania,
dokonca aj v záverečnej reči žalobca uvádzal, že mu vznikla škoda a žalobou si uplatňuje náhradu
tejto škody, naopak bol to práve žalobca, ktorý bol prekvapený po vyhlásení rozsudku súdom, že súd
žalobe vyhovel, avšak z iného právneho titulu. To, že žalobca teraz vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí opak,
považujeme za účelové. Žalovaný trvá na tom, že na zmenu právneho dôvodu vzniku prisúdeného

nároku žalobcu neboli strany sporu v priebehu súdneho konania upozornení v zmysle ustanovenia § 118
OSP, čo predstavuje vážne procesné pochybenie súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z obsahu zápisníc z
jednotlivých pojednávaní, súd prvej inštancie opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú
v § 118 ods. 2 OSP, a to uviesť stranám sporu, ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje
za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú

vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. Uplatnenie § 118 ods. 2 OSP počas súdneho konania môže byť
pre priebeh a výsledok prvoinštančného konania zásadné. Účelom citovaného ustanovenia OSP je
vytvorenie možnosti pre účastníkov konania vo zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné
otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Ak by bol súd prvej inštancie postupoval podľa § 118
ods. 2 OSP v intenciách novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, bol by žalovaný mohol venovať náležitú

zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaniach tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku
ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní. Pretože súd neuplatnil svoju procesnú povinnosť podľa §
118ods.2OSP,žalovanýzameralsvojuprocesnúaktivitunapojednávaniachkinýmprávnerelevantným
okruhom, čo malo bez pochybností vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd neoboznámil
stranu sporu (teda i žalovaného) na pojednávaniach s predbežným zhrnutím sporných a nesporných

skutkových okolností a tiež predbežným náhľadom na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba
vykonať, porušil súd svoju povinnosť a v tomto dôsledku žalovaný nemal možnosť prispôsobiť realizáciu
svojich procesných práv a vo zvýšenej miere reagovať na otázky, ktoré súd pokladal za najvýznamnejšie
a ktoré uviedol až v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že
napadnutý rozsudok je prekvapivý, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP /§ 205

ods. 2 písm. b) OSP/ ako aj porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je ho potrebné zrušiť. Žalovaný
v rámci repliky zdôraznil, že z aplikovateľných všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prípade
nároku žalobcu na poistné plnenie sa uplatňuje podpoistenie (článok 7 bod 15. všeobecných poistných
podmienok). V danom prípade bolo nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená, pričom
koeficient podpoistenia v danom prípade predstavuje sumu 0,614. Žalovaným vyplatené poistné plnenie

zohľadnilo rozsah (zmluvne dojednaného) podpoistenia, a preto bolo v súlade s uzavretou zmluvou, ako
aj vyššie citovanými ustanoveniami občianskeho zákonníka. Následne preto napadnutým rozsudkom
priznané poistené plnenie preto nezodpovedá dojednanej poistnej zmluve, a preto aj odporuje vyššie
citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Z právneho hľadiska má žalovaný za to, že v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, druhá veta, sa stanovenie poistnej čiastky v poistnej zmluve,

ako aj určenie zodpovednej osoby za jej určenie, týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
pričom poistná čiastka v danom prípade bola stanovená určilo, jasne a zrozumiteľne. Rovnako tak
bolo jasne dohodnuté, že za stanovenie poistnej čiastky zodpovedá samotný žalobca. Stanovenie
poistnej čiastky (ako aj pravidlá jej stanovenia) predstavuje podstatný prvok zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a teda poistného zmluvného vzťahu ako celku. Je teda súčasťou hlavného

predmetuplneniapodľapoistnejzmluvy,zčohovyplýva,ževzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka
nemožno vykonať prieskum prijateľnosti, resp. neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Naviac pokiaľ
by aj pripustili, že cenu nehnuteľnosti mal sledovať žalovaný (čo odmietajú) a informovať žalobcu, nie
je zrejmé, či by žalobca bol ochotný platiť aj vyššie poistné, ktoré by s tým súviselo a teda či by vôbecdošlo k zmene poistnej zmluvy. Žalovaný má za to, že s ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Záverom žalovaný uviedol, že právny zástupca sa
k tejto právnej argumentácii žalovaného nijako nevyjadril. Namiesto toho venoval vo svojom vyjadrení

k odvolaniu žalovaného svoju energiu predovšetkým invektívam voči žalovanému a jeho právnemu
zástupcovi, čo len svedčí o tom, že sa snažil odviesť pozornosť súdu od podstaty veci. Žalovaný
zdôraznil,ženepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudkuzaložilainúvadukonania,ktorámázanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie vo vzťahu k uvedenému je zhodné s odvolaním. Pokiaľ
ide o argumentáciu vo vzťahu k trovám konania v tejto súvislosti žalovaný zopakoval svoje argumenty

uvedené v odvolaní.
10. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že reálne
náklady na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu na podklade riadne uzatvorenej poistnej zmluvy
predstavujú sumu 33.511,10 €. Vzhľadom na znalecký posudok, ktorý vypracoval stanovený znalec
možno mať za to, že dostatočne preukázali, že hodnota prác potrebných na uvedenie do pôvodného
stavu je podstatne vyššia, ako určil žalovaný svojím rozpočtom. Zo znaleckého posudku vypracovaného

znalcom Ing. Nagyom je zrejmé, že táto predstavuje sumu 36.224,90 € s DPH. Uvedený znalec bol
odsúhlasený zo strany žalovaného. Potom, ako predmetný znalecký posudok obdržali, zaslali ho na
vedomie žalovanému, ktorý sa k jeho obsahu vyjadril v tom zmysle, že k nemu pripomienky nemá
a že v zásade len potvrdzuje, že nimi zvolený postup v danej veci je správny a zákonný. Vec je
zo strany poisťovne nesprávne právne posúdená a to v oblasti aplikácie tzv. „podpoistenia“. Výšku

ceny nehnuteľnosti na účely poistky určila sama poisťovňa (jej právny predchodca). V danom prípade
nie je možné od žalobcu, ako spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby pravidelne sledoval cenu
nehnuteľností a následne od toho žiadal o modifikáciu predmetnej zmluvy. Bolo vecou podnikateľského
subjektu - žalovaného, aby na uvedené v dostatočnej miere a primeraným spôsobom reflektoval a
vhodným spôsobom spotrebiteľa ako svojho klienta upozornil a zároveň ho informoval o možných

právnych dôsledkoch nevyužitia indexácie predmetnej zmluvy. Rozhodne žalobca nemôže znášať
negatívne následky opomenutia uvedeného právneho princípu. V danom prípade je nepochybné, že
predmetný poistný vzťah, resp. poistenie je nesporne službou, ktorú poisťovňa poskytuje odplatne
spotrebiteľovi, pričom obsah zmluvy a zmluvných podmienok stanovuje poisťovňa a spotrebiteľ nemá
možnosť tieto podmienky prakticky ovplyvniť. Žalovaný ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti žalovaného je okrem iného poisťovacia činnosť.
Žalobca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom

k tomu, že právne účinky zo vzniku poistnej udalosti nastali až v roku 2012, na podklade poistnej
zmluvy, vzťahujú sa na poistný vzťah zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené
v Občianskom zákonníku, pretože v zmysle novely Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. bolo
povinnosťou žalovaného do 30.06.2004 dať poistné podmienky do súladu s ustanoveniami § 53 a
54 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať neprijateľné podmienky. Je nepochybné, že všeobecné poistné podmienky žalovaného
v predmetnej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané, nakoľko žalobca nemohol podstatne
ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože všeobecné podmienky tejto zmluvy boli vopred predtlačené.
Vzhľadomnauvedenúúpravupoistenia,poukázalnato,žepredmetnápoistnázmluvaobsahujevýraznú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami vo vzťahu určovania poistnej sumy a

miery zodpovednosti za toto určenie. Cieľom mnohých poistných zmlúv je spravidla poistenie hmotného
majetku pred hrozbou straty, poškodenia alebo zničenia konkrétnej veci alebo súboru veci. Je v záujme
poistníka i poisteného, aby cieľová poistná suma odzrkadľovala reálnu hodnotu poistenej veci. Preto
nie je prijateľné, aby za stanovenie poistenej veci výlučne zodpovedal poistený, zvlášť pri poistení
nehnuteľnosti. Z praxe im nie je známy prípad človeka spotrebiteľa, ktorý by pravidelne sledoval hodnotu

svojej nehnuteľnosti. Poistený z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať jasnú predstavu o reálnej hodnote
svojej nehnuteľnosti, nie je to bežný tovar, s ktorým sa každodenne obchoduje, a ktorého hodnotu
je možné s ľahkosťou zistiť. Predpokladá sa, že poisťovňa v tomto smere musí vykazovať značné
skúsenosti, musí zo svojej podnikateľskej činnosti vedieť aká môže byť reálna hodnota označených
nehnuteľnosti. Preto ak dôjde k požiadavke poisteného poistiť nehnuteľnosť na nové ceny a poistiteľ s

nim uzatvorí poistnú zmluvu, nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti tým, že poistnú sumu má určovať
na vlastnú zodpovednosť poistený. V danom prípade je nepochybné, že žalobca bol v situácii, keď
objektívne nemohol predpokladať, že svoju budovu má výrazne podpoistenú. Taktiež je potrebné vziať
do úvahy, že od uzatvorenia poistnej zmluvy do vzniku škodovej udalosti žalobca budovu žiadnymspôsobom svojim konaním neznehodnocoval, riadne sa o ňu staral. Pasivitu agenta s argumentom, že
tennemuselupozorniťžalobcunapodpoisteniebudovy,možnopovažovaťzaneprimeranýanevyvážený
stav v poistnom vzťahu. Prenesenie zodpovednosti na poisteného je tak len pragmatickou reakciou

poisťovne, bez ohľadu na ochranu spotrebiteľa a jeho spotrebiteľských práv, na vzniknuté škodové
udalosti, pri ktorých výška poistného nekryje reálnu hodnotu predmetu poistenia. Z pohľadu žalobcu
predpoklady podpoistenia a určenia zodpovednosti za stanovenie poistnej sumy pri nehnuteľnostiach
mohli poisťovne riešiť iným spôsobom, napr. navyšovaním poistnej sumu o mieru medziročnej inflácie
alebo stanovením nároku na doplatenie chýbajúceho poistného z titulu podpoistenia a pod. a nie

prenášať celú zodpovednosť výlučne na spotrebiteľa. Spotrebiteľ uvedené údaje nemá k dispozícii a ani
nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby sa uvedenou problematikou dôsledne zaoberal. Takýto
postup je nesprávny a majú za to, že odporuje zákonnej úprave ochrany spotrebiteľa. Na základe
uvedených skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne
správne. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal aj k náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom

konaní v plnom rozsahu, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený
v CSOB a.s . pobočka Bratislava, č. 401 982 9829/7500, IBAN: SK80 7500 0000 0040 1982 9829, BIC:
CEKOSKBX.
11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba do výroku o trovách konania a
rozsudok súdu prvej inštancie preto v merite veci, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1, 2
CSP) a vo výroku o trovách konania zrušil a veci vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( § 389 ods.

1 písm. d) CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.05.2018 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu t.j. žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný, právny
zástupca žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť v lehote do troch dní zaplatiť žalobcovi 21.669,88 € s úrokom z omeškania 5,15%

ročne od 14.08.2014 do zaplatenia, potvrdil, pretože je vo výroku vecne správnym a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s. p.). Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným odvolacím dôvodom, avšak nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Súd ale nesprávnym právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je
odvolacím súdom považované za relevantný dovolací dôvod, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že

(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania
v zmysle, lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko súd účastníkovi konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a
sp. 4 Cdo 165/2003).

13. V danej veci je nepochybné, že žalovaný v rámci odvolania namieta skutočnosť, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nevysvetlil dôvod, pre ktorý priznal žalobcovi nárok na poistné
plnenie, napriek tomu, že ten požadoval „priznať nárok na náhradu škody“. Podľa názoru žalovaného
súd prvej inštancie nepostupoval správne, v dôsledku čoho je konanie postihnuté vadou podľa § 221

ods. 1 písm. e) OSP, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP vo väzbe na § 221 ods.
l písm. e) OSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia
(práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície
tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny

vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe
vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo
obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a
súdom zistený skutkový stav dopadajú. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

vychádzal z údajov nachádzajúcich sa v žalobe (poistná zmluva, poistná udalosť, poistné plnenie) a
právne správne ustálil žalovaný nárok, ako nárok na doplatok poistného plnenia. Je bezpredmetné ako
žalobca (právne) označí nárok, ktorý požaduje priznať, dôležité je, aby uvedený nárok priznaný súdom
maloporuvriadnezistenomskutkovomstave,vdokazovaníapotomsisámsúdposúdiprávnynároktak,
aby zodpovedal opísanému skutkovému stavu danej veci. Bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie
posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe označenej ako žaloba o náhradu škody umožňujú posúdiť nárok

po právnej stránke aj ako plnenie z poistnej zmluvy a či z hypotéz týchto ustanovení je možné vyvodiť
vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní právne kvalifikoval rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo. Na základe uvedeného odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetnú vec a ustálil predmetný nárok ako doplatok
poistného plnenia na základe uzavretej poistnej zmluvy. Na základe uvedeného potom odvolací súd k

námietkam žalovaného vo vzťahu k nesprávne identifikovanému nároku v žalobe (nárok na náhradu
škody) a rovnako vo vzťahu k námietkam o pripustení zmeny petitu v tomto smere neprihliadol.
14. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy ktorého porušenie namieta žalovaný je (podobne aj čl. 6 ods. 1
dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou" do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvenú v siedmom oddiele druhej hlavy
ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania
(m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,

je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práv na
súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne

rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením
doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové
náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych
dôvodov vo vzťahu k výroku.
15. Občiansky súdny poriadok (a rovnako aj Civilný sporový poriadok) stojí na zásade predvídateľnosti

rozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí.
Strana sporu ( účastník) tak môže až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné
rozhodnutie súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri
konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že strany sporu (predtým účastníci) by nemali byť zaskočení
možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by
nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe
súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami. Z obsahu predmetného spisu však
vyplýva, že celé dokazovanie pred súdom prvej inštancie sa zameralo na možnosť žalovaného znížiť
poistné plnenie titulom podpoistenia s poukazom na ustanovenie čl. 7 bod 15 všeobecných poistných

podmienok.Zuvedenéhojezrejmé,žetakžalovaný,akoajžalobcasavyjadrovalipočasceléhosúdneho
konania k poistnej zmluve, k možnosti znížiť poistné plnenie, k hodnote nehnuteľnosti, ako aj k iným
skutočnostiam potrebných na objasnenie skutkového stavu, a preto v danom prípade z opisu skutkového
stavu zisteného pred súdom prvej inštancie nie je možné ustáliť, že by v danom prípade išlo o prekvapivé
rozhodnutie, resp. že by procesným postupom súdu prvej inštancie došlo porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR.
16. Pokiaľ ide ďalší argument žalovaného uvedený v odvolaní, t j., že súd prvej inštancie porušil
ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. (181 ods. 2 CSP), nakoľko v priebehu konania neuviedol, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré právne významné skutkové tvrdeniapovažuje za nesporné, ktoré skutočnosti bude ešte dokazovať a ktoré dôkazy súd nevykoná aj keď ich
účastníci navrhli, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z povahy tejto procesnej povinnosti, ktorá je
v súčasnosti uvedená v ustanovení § 181 odsek 2 CSP je zrejmé, že k jej zhojeniu, resp. konzumovaniu

jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v ktorom je súd povinný uviesť, čo
mal za preukázané, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil a súčasne súd uvedie právne posúdenie
veci. Náprava prípadného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež
možnosťou podania odvolania, ako riadneho opravného prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu
by bolo neefektívne, považovať prípadné nedodržanie § 118 odsek 2 OSP (teraz § 181 odsek 2 CSP)

súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu a z tohto dôvodu zrušovať v odvolacom konaní
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania (dnes strana
sporu) mal možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal
možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdov v základnom konaní a to z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je zbytočné, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil, pričom by
súdu prvej inštancie dal pokyn na dodržanie ustanovenia § 181 odsek 2 CSP, nakoľko tento skutočnosti

obsiahnuté v predmetnom ustanovení už vyslovil v rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné dať do
pozornosti aj ustanovenie § 387 odsek 3 CSP, kde zákon priamo ukladá odvolaciemu súdu zaoberať
sa podstatnými vyjadreniami strán, ktoré boli prednesené pred súdom prvej inštancie, v prípade, že súd
prvej inštancie sa s nimi nevyporiadal dostatočne. Inak povedané, v prípade, že uvedené pochybenie
súdu prvej inštancie strana sporu namietne v rámci odvolania, odvolací súd preskúma rozsudok súdu

prvej inštancie t.j. či obsahuje citované skutočnosti a v prípade, že nie, sám odvolací súd uvedené
skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 3 CSP doplní a zhojí tak vadu, ktorá v dôsledku
absencie tohto postupu nastala pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného má odvolací
súd za to, že v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie sa dostatočným spôsobom zaoberal
podstatnými vyjadreniami strán a súčasne odôvodnenie rozsudku je jasné a zrozumiteľné s poukazom

na skutočnosť, že boli vykonané dôkazy, a z nich súd prvej inštancie vyvodil skutkový stav a následne z
neho vychádzajúce správne právne posúdenie predmetnej veci. Preto odvolací súd považoval námietku
žalovaného o nedodržaní ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (181 ods. 2 CSP) za bezpredmetnú.
17. Pokiaľ ide o právnu a vecnú argumentáciu v tejto súvislosti žalovaný v rámci odvolania nápada,
že súd prvej inštancie bol povinný posúdiť výšku žalovaného nároku výlučne podľa dotknutej poistnej

zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Z aplikovateľných všeobecných poistných podmienok
vyplýva, že v prípade nároku žalobcu na poistné plnenie sa uplatňuje podpoistenie (článok 7 bod
15. Všeobecných poistných podmienok). V danom prípade bolo podľa žalovaného nepochybné, že
predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená, pričom koeficient podpoistenia v danom prípade
predstavuje sumu 0,614. Žalovaným vyplatené poistné plnenie zohľadnilo teda rozsah (zmluvne

dojednaného) podpoistenia, a preto bolo v súlade s uzavretou zmluvou, ako aj citovanými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že napadnutým rozsudkom priznané poistené plnenie
preto nezodpovedá dojednanej poistnej zmluve, a preto aj odporuje vyššie citovaným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič nemení ani poukazovanie súdu prvej inštancie na
skutočnosť, že žalovaný ak mal pochybnosti, že sa zmenili okolnosti pre poistenie žalobcu, mal o

tom žalobcu informovať a vyžadovať od neho potrebnú súčinnosť na prípadnú zmenu poistnej zmluvy.
Žalovaný ďalej uviedol, že nemožno zmenu zmluvy aj s ohľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o
spotrebiteľsko-právny vzťah viazať len na žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zistený
skutkový stav z ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzavretiu poistnej
zmluvy č. 5170000115, ktorej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky. Medzi stranami sporu bolo

taktiež nesporné, že dňa 18.02.2012 došlo k poistnej udalosti (prasknutie vodovodného potrubia v
dôsledku mrazu, poškodenie budovy P.), sporným zostalo, či žalobca má nárok na preplatenie všetkých
nákladov, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s predmetnou opravou, respektíve, či je možné u žalobcu
znížiť poistné plnenie s poukazom na čl. 7 bod 15 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého,
ak je v dobe poistnej udalosti poistná čiastka stanovená poisteným nižšia ako poistná hodnota veci,

potom poisťovňa poskytne plnenie, ktoré je v rovnakom pomere ku škode, ako je poistná čiastka k
poistnej hodnote. To neplatí pre poistenie prvého rizika. V tejto súvislosti je potom potrebné zamerať
sa na skutočnosť, či bolo možné zo strany žalovaného použiť čl. 7 bod 15 všeobecných poistných
podmienok a znížiť poistné plnenie. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v predmetnej
veci si žalobca nechal vyhotoviť znalecký posudok č. 75/2015, pričom znalcom bol Ústav stavebnej

ekonomiky, s.r.o. a predmetom znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
(stavby a pozemku), ktorá bola predmetom poistenia. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia poukázal
na to, že východisková hodnota nehnuteľnosti bola v tomto znaleckom posudku stanovená na sumu
386.906,45 €. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v prípade, ak by sa malo vychádzať z tejtovýchodiskovej hodnoty ako z poistnej čiastky nehnuteľnosti, ktorá mala byť uvedená v zmluve pri
uzatváraní zmluvy, ako aj pri následnom plnení zo zmluvy bolo by nutné, aby táto technická hodnota
nehnuteľnosti bola zároveň aj poistná hodnota veci. Z čl. 5 bod 2 vyplýva, že poistná hodnota budov

je a) nová hodnota, b) časová hodnota, c) všeobecná hodnota. Zo žiadneho ustanovenia poistnej
zmluvy, ani zo žiadneho ustanovenia všeobecných poistných podmienok však už nevyplýva, aká
hodnota (resp. čiastka) t.j., či nová, časová, alebo všeobecná (prípadne východisková) bola za účelom
poistenia tejto nehnuteľnosti v poistnej zmluve stanovená. Uvedenú nejasnosť je potom ale potrebné
vykladať v prospech žalobcu, nakoľko je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a v prípade, že

ustanovenia zmluvy, respektíve všeobecných poistných podmienok nedávajú jednoznačné odpovede
( čo v tomto prípade bezpochyby platí) je potrebné zaujať výklad zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Taktiež zo žiadneho ustanovenia všeobecných poistných podmienok, ani zo žiadneho ustanovenia
poistnej zmluvy nevyplýva, že v danej veci východisková hodnota nehnuteľnosti je určujúca pre
ustálenie ceny nehnuteľnosti t.j., že práve východisková hodnota mala byť uvedená v zmluve ako
poistná čiastka. V tejto súvislosti je potom opätovne potrebné zdôrazniť, že v prípade nejednoznačného

výkladu jednotlivých ustanovení je potrebné vychádzať z toho, že cena nehnuteľnosti bola stanovená
bežnou trhovou cenou (t.j. všeobecnou cenou), pričom z poistnej zmluvy vyplýva, že táto nehnuteľnosť
bola v čase uzatvorenia zmluvy ohodnotená na sumu 6.000.000,-Sk t.j. 200.000,- €. Zo znaleckého
posudku č. 75 /2015 vyhotoveného za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti
odvolací súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola znalcom ocenená na všeobecnú hodnotu vo výške

206.000,- €. Inak povedané v danej veci bola stanovená hodnota nehnuteľnosti primeraným spôsobom
a najvhodnejšou metódou a z hľadiska porovnania týchto všeobecných cien možno konštatovať, že
nehnuteľnosť nebola podpoistená. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že východiskovú hodnotu znalec
stanovil na sumu 386.906,45 €, na druhej strane je taktiež potrebné uviesť, že z toho istého znaleckého
posudku vyplýva, že technická hodnota nehnuteľnosti bola znalcom stanovená vo výške 155.420,32 €,

pričom v tejto súvislosti sa potom zohľadnenie iba jednej t.j. vyššej hodnoty, ktorá v rámci znaleckého
posudku v podstate slúži iba ako podklad pre ustálenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, javí byť ako
účelové a zavádzajúce konanie zo strany žalovaného. V prípade, že by žalovaný preukázal, že hodnota
nehnuteľnosti uvedená v poistnej zmluve je východiskovou hodnotou, prípadne novou hodnotou alebo
hodnotou časovou, respektíve všeobecnou hodnotu v zmysle poistnej zmluvy, tak by bolo potrebné, aby

žalovaný taktiež v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal (napríklad znaleckým posudkom), že
ku dňu vzniku poistnej udalosti predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená a teda suma, na ktorú bola
poistená nezodpovedala hodnote, na ktorú poistená mala byť (zo zmluvy jasne nevyplýva, či malo ísť
o novú, časovú alebo všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti), avšak vzhľadom na to, že tieto
skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného preukázané neboli a neboli

ani tvrdené, s poukazom na koncentráciu konania je potrebné uviesť, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o možnosti uplatniť článok 7 bod 15 všeobecných poistných podmienok a znížiť tak poistné
plnenie s poukazom na toto ustanovenie.
18. Na záver sa odvolací súd má potrebu vyjadriť sa k tvrdenej skutočnosti, zo strany žalovaného,
že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je „za stanovenie poistnej čiastky nehnuteľnosti zodpovedný

poistený" nemá charakter dojednania spôsobujúceho značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto nemôže predstavovať neprimeranú zmluvnú
podmienku. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa vyjadrenia žalovaného má byť v zmluve uvedená tzv.
nová cena a v prípade, že dôjde ku zmene tejto ceny je potrebné túto skutočnosť zo strany žalobcu
žalovanému oznámiť a vzájomnou súčinnosťou zmeniť tak poistnú hodnotu nehnuteľnosti, inak je

žalovaný oprávnený aplikovať čl. 7 bod 5 všeobecných poistných podmienok (za predpokladu zníženia
ceny nehnuteľnosti). Odvolací súd udáva, že je nelogické požadovať od žalobcu, aby každoročne
zasielal ohodnotenie poistenej budovy na tzv. novú cenu, keďže táto predstavuje hodnotu nákladov
na zaobstaranie novej veci. Inak povedané táto suma môže byť iba jedna a nie je možné ju každý
rok takpovediac obmieňať a dopĺňať. Je otázne, ako môže potom znalec ohodnocovať v podstate

neexistujúcu nehnuteľnosť, keďže „nová“ nehnuteľnosť neexistuje, a preto by mohol znalec ohodnotiť
iba náklady na výstavbu novej nehnuteľnosti, nakoľko súčasťou znaleckého posudku musí byť aj
ohliadka nehnuteľnosti, ktorá pri neexistujúcej nehnuteľnosti nie je možná. Bežný spotrebiteľ je schopný
predkladať iba taký znalecký posudok, ktorý ohodnocuje existujúcu nehnuteľnosť a to jej všeobecnú tzv.
trhovú hodnotu v tom - ktorom roku, čo napokon žalobca aj spravil. Len ťažko si možno v praxi predstaviť,

že žalobca bude každoročne požadovať, aby znalec vyhotovil znalecký posudok na určenie hodnoty
nákladov na vybudovanie takejto novej nehnuteľnosti. Na uvedené argumenty žalovaného v odvolaní
potom odvolací súd neprihliadol. Na základe uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne a právne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.19. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
20. Správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie spočíva v správnej aplikácii
v rozsudku citovaných ustanovení poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, ako aj
Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav veci, nebola porušená zásada rovnosti zbraní ( §
18 veta prvá O.s.p.); porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.01.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014; (porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo

dňa 14.12.2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 17696/07
vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v.
Česká republika). Na tomto mieste odvolací súd pripomína ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého je
súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských
práv a slobôd.

21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 149 O. s. p. a priznal žalobcovi
náhradu trov vo výške 1.092,-€, nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 8.057,60 €.
22. Odvolací súd preskúmal výroku rozsudku o náhrade trov konania súc pritom viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia

pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku o
trovách konania je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania náhrady trov konania bolo
potrebné zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase vydania rozsudku)
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu.

25. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva
na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Civilným sporovým poriadkom ( predtým Občianskym
súdnym poriadkom). Účelným bránením práva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
( platného a účinného v čase vydania rozsudku) sa rozumie voľba účelných krokov, respektíve úkonov
právnej pomoci zo strany advokáta. Súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 1.092,- € a z trov právneho
zastúpenia vo výške 8.057,60 €. Vo vzťahu k trovám žalovaný v rámci odvolania namietal výšku
odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri neuskutočnenom pojednávaní, počet úkonov právnej pomoci,
ako aj nesprávne ustálený základ pre výpočet odmeny. Z obsahu spisu konkrétne č.l. 174 a č.l. 187

vyplýva,žepojednávaniekonanédňa06.10.2015apojednávaniekonanédňa19.01.2016boloodročené
bez meritórneho prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Z obsahu spisu
taktiež vyplýva, že pôvodne bola žalovaná suma vo výške 18.956,10 €, pričom následne podaním
žalobcu doručeným súdu dňa 21.09.2015 žalobca žiadal rozšírenie petitu na sumu 21.669,88 €, ktorý
bol pripustený uznesením na pojednávaní konanom dňa 19.01.2016. Z uvedeného teda vyplýva, že

pri výpočte trov právneho zastúpenia je potrebné zohľadniť jednak zmenu petitu t. j. jednotlivé úkony
vypočítať s prihliadnutím na žalovaný nárok pôvodne vo výške 18.956,10 €, následne po zmene petitu
prihliadnuť na navýšenú sumu ako na základ nároku, z ktorého sa vypočíta odmena t.j. na sumu vo
výške 21.669,88 €. Taktiež v rámci výpočtu trov konania je potrebné zohľadniť § 14 ods. 5 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri každom pojednávaní, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania

veci. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné ustáliť, že súd prvej inštancie pri výpočte trov právneho
zastúpenia žalobcu nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov, a preto možno konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania
nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vecv tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie musieť
opätovne rozhodnúť o trovách konania žalobcu, pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V rozhodnutí súdu prvej inštancie nesmú absentovať

dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti
v zmysle § 220 Civilného sporového poriadku.
27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).