Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200595
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: O. B., bytom G. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 02. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 11. 2020, spolu s
prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07 2020.

Krajský súd žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 11. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaná rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánuozamietnutížiadostiovdovskýdôchodokč.XXXXXXXXXX0zodňa 30.07.2020,ktorýmpodľa
§ 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdené, pretože jej zomretý manžel nesplnil podmienku získania
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07. 2020 zamietol žiadosť
žalobkyne o vdovský dôchodok, pretože podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na vdovský
dôchodokvznikápomanželovi,ktorýa/bolkudňu smrtipoberateľomstarobnéhodôchodku,invalidného
dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok
alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania. Zomretý manžel
žalobkyne ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný

dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, preto nárok na vdovský dôchodok bol
posúdený aj z hľadiska či zomretý manžel získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok
na invalidný dôchodok.

Potrebnýpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistenca
vo veku nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti. Ku dňu smrti, t.j. 10. 03. 2020 neb. manžel
získal 2587 dní dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky

preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu smrti neb. manžel získal len 7 rokov a 32 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čím nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok.II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom uviedla, že neboli v tomto rozhodnutí zohľadnené odpracované roky jej manžela od r.
1988, kedy vykonával viac ako 20 rokov službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže, za ktoré mu bol
priznaný aj výsluhový dôchodok. Žiadala aby aj toto obdobie službu bolo započítané neb. manželovi do
odpracovaných rokov na zistenie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a odvolanie žalobkyne
zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 30. 07. 2020 ako vecne správne potvrdil. Žalovaný
správny orgán dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a rozhodnutie

je potrebné potvrdiť.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaná zistila, že žalobkyňa dňa 16. 06. 2020 požiadala o priznanie
vdovského dôchodku po zomretom manželovi M., ktorý zomrel dňa 10. 03. 2020 a od tohto dátumu
žiadala priznať vdovský dôchodok. Zo spisu bolo ďalej preukázané, že z potvrdenia Generálneho

riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-16927/14-2020 zo dňa 23. 06. 2020 bol neb.
manželovi žalobkyne priznaný podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2012 výsluhový dôchodok.

Na nárok na tento dôchodok bola neb. manželovi žalobkyne zhodnotená doba, a to doba ZVS od 29. 03.

1983 do 28. 03. 1985 a služobný pomer člena ZVJS od 01. 10. 1988 do 31. 12. 2011, to znamená,
že mu bolo zhodnotených 25 ukončených rokov služobného pomeru (25 rokov a 98 dní).

Zomretý manžel žalobkyne bez vyššie uvedenej doby služby získal pre nárok na invalidný dôchodok
k 10. 03. 2020 - 2587 dní (7 rokov a 32 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku

potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č.
461/2003 Z.z.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového
poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané do 31. 12. 2003 ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali

v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Zomretý manžel žalobkyne bol poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 01. 2012, preto nie je možné
z uvedených dôvodov započítať už raz zhodnotenú dobu služby vo výsluhovom dôchodku, pre nárok na
invalidný dôchodok, ktorý nárok by mu bol vznikol ku dňu smrti.

V konaní o vdovskom dôchodku bolo preukázané, že podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru
väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-16927/14-2020 z 15. 05. 2020 bol žalobkyni po zomretom
manželovi priznaný od 10. 003. 2020 vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. c/, § 49 a §
50 zákona č. 3285/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnené

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že z výsluhového dôchodku manžela bola priznaná pozostalostná dávka, nárok na
vdovský dôchodok zo všeobecného systému za tie isté doby poistenia, ktoré už boli zohľadnené v
pozostalostnej dávke, nemôže vzniknúť, a preto žiadosť účastníčky konania bola zamietnutá.

5. Žalovaný správny orgán svojim postupom ako verejnoprávna inštitúcia sa nemôže odchýliť od
zákonných ustanovení, ktoré sú pre jeho postup presne definované príslušnými právnymi predpismi.
Z týchto dôvodov žalovaný správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníčky
konania odmietol.

IV.6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala, že
má nárok na vdovský dôchodok po mužovi, pretože to jednoznačne zo zákona vyplýva. Poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 (R 83/2013), podľa ktorého priznanie výsluhového

dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby
obdobie výkonu profesionálneho vojaka bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre
zistenie výšky dôchodku. Poukázala na tú skutočnosť, že jej manžel bol od 01. 10. 1988 nepretržite
zamestnaný ako príslušník ZVJS a bol poistený v osobitnom systéme a bol poistený aj vo všeobecnom

systéme 7 rokov a 32 dní, teda spolu ku dňu smrti 32 rokov a 130 dní. Poukázala na to, že ona
od žalovaného nežiada žiadny duplicitný dôchodok, ale žiada priznať čiastkový vdovský dôchodok za
obdobie poistenia manžela vo všeobecnom systéme.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 02. 2021 žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

8. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaná nerešpektovala judikatúru NS SR R 83/2013 poukázala
na nález ÚS SR č. PL US 16/2017-52 zo dňa 13. 02. 2019, podľa ktorého „z dôvodu, že ide o osoby

začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia, rešpektujúc osobitnú náročnosť ich
práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb, ktoré po skončení služobného pomeru
sa zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich účasť na sociálnom poistení, kde
však platia iné pravidlá, môže sa im tieto iné pravidlá zdať vzhľadom na čas, kedy do týchto vzťahov
vstúpili prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti.“

„Podľa názoru Ústavného súdu SR by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac, alebo
znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia

nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o zvýhodnenie osôb poberajúcich výsluhový
dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,
potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia“.

Zomretý manžel žalobkyne získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,
nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. postavenie chránenej
osoby v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia
uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb., a teda nemá nárok ani na invalidný dôchodok
podľa č. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj citovaný nález, v

konaní o nároku na invalidný dôchodok neb. manžela žalobkyne nemožno prihliadať na dobu, za ktoré
zomretý manžel získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená, že sa judikatúra, najmä Najvyššieho súdu SR,
nemôže vyvíjať, resp. že v prípade ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie vybočujúce z doterajšej línie

rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.

Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský výsluhový dôchodok
z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a preto jej nie je možné priznať nárok na vdovský
dôchodok zo všeobecného systému duplicitne ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t.j.

za smrť manžela).

VI.
9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná, a preto rozsudkom rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. XX.
2020 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 07. 2020
zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že zistil dôvod, že
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov s prihliadnutím

na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá nie je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nevytvára dostatočné právne východisko pre
správnosť napadnutého rozhodnutia.
11.Žalobkyňasipožiadalaovdovskýdôchodokpodľa§74ods.1zákonač.461/2003Z.z.,podľaktorého
vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,
b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

12. Zomretý manžel žalobkyne M. ku dňu smrti, t.j. 10. 03. 2020, nebol poberateľom starobného
dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej
a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-16927/14-2020 zo dňa 15. 05. 2020 bol žalobkyni priznaný od 10.
03. 2020 vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. c/, § 49 a § 50 zákona č. 328/2002 Z.z. o

sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pretože žalobca ku dňu smrti bol poberateľom výsluhového
dôchodku, na ktorý nárok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 29. 03. 1983 do 28.
03. 1985 a služobný pomer člena ZVJS od 01. 10. 1988 do 31. 12. 2011. Celkove mu bolo zhodnotených
25 rokov a 98 dní. Ku dňu smrti manžel žalobkyne, t.j. k 10. 03. 2020 nezískal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia, t.j. znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, čím nesplnil podľa názoru žalovanej

jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nebráni vzniku nároku na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo
ozbrojených síl ak splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a k tomuto dňu získal
aj dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom

priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného
invalidného dôchodku podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu

poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o
vdovský dôchodok sa nevysporiadala s dôsledkami, že manželovi žalobkyne bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa § 123 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný
dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva

ZVJS zo dňa 23. 06. 2020 bolo preukázané, že manželovi žalobkyne bol od 01. 01. 2012 priznaný
výsluhový dôchodok, v ktorom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29.
03. 1983 do 28. 03. 1985 a služobný pomer ZVJS od 01. 10. 1988 do 31. 12. 2011. Za toto obdobie
nepatrí nebohému manželovi zodpovedajúca časť invalidného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by
celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Správny

súd zastáva názor, že ak manžel žalobkyne nesplnil podmienku získania 15 rokov vo všeobecnom
systéme pre nárok na invalidný dôchodok, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v
osobitnom systéme, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet invalidného dôchodku, s prihliadnutím
na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a invalidný dôchodok, od ktorého sa odvíja vdovský
dôchodok žalobkyne po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia

vo všeobecnom systéme. Týmto postupom žalovanej by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom
systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.
Žalovaný správny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, a preto správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a vec vrátil žalovanej na nové konanie.
14. V ďalšom bude úlohou žalovanej posúdiť nárok žalobkyne na vdovský dôchodok od 10. 03. 2020

s tým, že bude povinný zohľadniť jednak civilné zamestnanie nebohého manžela ako aj služobný
pomer, za ktorý mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2012. Žalovaná musí postupovať v
súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v
Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Vdovský dôchodok žalobkyne môže primerane krátiť priznanýmvýsluhovým vdovským dôchodkom, ktorý jej bol priznaný podľa § 46 písm. c/ a nasledujúce zákona č.
328/2002 Z.z. Iným postupom by bola určitá kategória poistencov v systéme všeobecného poistenia
znevýhodnená v porovnaní s poistencami, ktorí sú poistení len vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom správneho súdu.

15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).