Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413225330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast. advokátkou Mgr.
JozefínouPodhradskou,sosídlomMudrochova13,Bratislava,protižalovanej:J.Y.,Q..XX.XX.XXXX,U.
U. - X. T., o zaplatenie 1.339,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 6. novembra 2018, č.k. 40C/511/2015-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.339,97 eur spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy
120,27 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 120,27 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy
120,27 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 120,27 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, zo sumy
120,27 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 120,27 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
120,27 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 120,27 eur od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy
120,27 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 128,77 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy

128,77 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dôvodil tým, že žalovaná užíva titulom nájomnej
zmluvy byt Č.. XX na U. X T. U., avšak úhrady za užívanie bytu a služieb s tým spojených v predpísanej
výške neplatí, v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok na zálohových platbách za obdobie od januára

do novembra 2013 vo výške 1.339,97 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná v odpore
proti platobnému rozkazu argumentovala nemožnosťou uhradiť žalovanú sumu pre svoju nepriaznivú
zdravotnú, ekonomickú a celkovú životnú situáciu. Konštatoval, že vec prejednal podľa ust. § 180
C.s.p. v neprítomnosti žalovanej, keďže sa na pojednávanie nariadené na 06.11.2018, na ktoré bola
riadne predvolaná (náhradným doručením podľa ust. § 112 C.s.p.), nedostavila, svoju neprítomnosť
neospravedlnila a nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.08.1993, uzavretej
medzi stranami, užíva žalovaná vyššie uvedený byt, pričom podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platného od 01.10.2012 predstavovala mesačná zálohová úhrada sumu 120,27 eur a
od 01.10.2013 sumu 128,77 eur. Ustálil, že podľa čl. 40 bod 3 stanov žalobcu sa záloha za nájomnéplatí mesačne, najneskôr do 15.teho dňa bežného mesiaca. Z rozúčtovania nákladov na byt za rok
2013 zistil, že skutočné náklady na byt predstavovali sumu 1.566,02 eur, pričom žalovaná nevykonala
žiadnu úhradu a jej celkový dlh aj za predchádzajúce roky predstavoval k 31.12.2013 sumu 6.849,13

eur. Tento skutkový stav vyhodnotil za nesporný, vyplývajúci aj zo Zmluvy o nájme bytu, predpisov
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platných od 01.10.2012 a od 01.10.2013, stanov žalobcu
a rozúčtovania nákladov na byt za rok 2013. Poukázal tiež na to, že žalobca na pojednávaní ozrejmil,
že v konaní proti žalovanej pod sp. zn 22C/10/2015 uplatnil úhradu nedoplatkov za roky 2011, 2012 a
časť roka 2013, ktorá však nie je predmetom tohto konania, ale bolo to len doúčtovanie rozdielu medzi

skutočnýminákladmizarok2013vovýške1.566,02euravtomtokonanížalovanousumou1.339,97eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 671 ods. 1 a 2, § 696 ods. 2, § 697 Obč. zák. a § 4 nar. č. 87/1995
Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za preukázané, že žalovaná ako nájomníčka vyššie
špecifikovaného bytu, ktorého prenajímateľom je žalobca, neplatila úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok na zálohových platbách za obdobie január až

november 2013 vo výške 1.339,97 eur. Neuhradením jednotlivých zálohových platieb v lehote najneskôr
do 15.teho dňa bežného mesiaca v zmysle čl. 40 bod 3 stanov žalobcu sa žalovaná dostala do
omeškania a vznikla jej tak povinnosť zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň
omeškania z jednotlivých zálohových platieb od 21. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, najmenej
však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania v súlade s ust. § 697 Obč. zák. v spojení s § 4 nar. č.

87/1995 Z.z.. Preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v celom rozsahu sporu úspech, priznal voči žalovanej nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, ktorým napadla rozsudok v celom rozsahu

s tým, že celé konanie aj rozsudok považovala za nezákonné, netransparentné, nespravodlivé,
neobjektívne,zavádzajúceexemplárnesofistikovaneformalistickyšpekulatívnezlomyseľnezaujaté,ako
i obštrukčno zmachinizované. Tvrdila, že súd prvej inštancie obchádza všetky jej antidiskriminačné
kompenzačnéžalobyvočištátuSR,apretojetotokonaniepoškodzovanímjejzákladnýchľudskýchpráv,
zneužitím práva a právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovení Trestného zákona a porušením jej

zákonného práva na spravodlivé konanie. Celé konanie aj s rozsudkom je podľa jej názoru zneužité a
podvodné a teda ničotné. Uviedla, že uvedenú pohľadávku 1.339,97 eur s príslušenstvom neuznáva,
keďže to nie je jej dlh, ale je to dlh štátu SR voči nej - štátnej občianke ako zdravotne a študijne
znevýhodnenej osobe na invalidnom dôchodku, pričom jej žaloby na štát sú jej prednostné pohľadávky
a pre súd zo zákona záväzné. V ďalšej časti odvolania podrobne rozobrala svoje žaloby na štát (napr.

o zvýšenie jej invalidného dôchodku), rôzne ministerstvá a organizácie s tým, že všetci sú žalovaní
v žalobnej rade a súd mal zákonnú povinnosť riešiť bezodkladne postupne tieto jej žaloby, čo však
nevykonal. Ďalej poukázala, že o jej žalobách voči štátu a o jej sociálno-ekonomickej tiesni vedel už
od leta 2012 aj žalobca, a teda aj on, aj jeho advokáti i štatutár mali vedieť, že nemôžu zneužiť bytové
vlastníctvo za takých dokomplikovaných okolností mimoriadneho zreteľa. Poukázala na rôzne trestné

činy, ktoré si uplatňuje obžalobne voči žalobcovi, pričom zdôraznila trestný čin lúpeže, ktorého sa mali
dopustiť ňou špecifikovaní obžalovaní. V rámci odvolacieho návrhu uviedla, že podaním jej žalôb na štát
ako aj na žalobcu sú všetky pohľadávky žalobcu voči nej uzavreté, a preto sa vzhľadom na ničotnosť
konania aj napadnutého rozsudku domáha splnenia zákonnej povinnosti súdu zastaviť vykonateľnosť
napadnutého rozsudku ako aj všetkých čiastkových exekučných konaní a zároveň splnenia zákonnej

povinnosti súdu bezodkladne konať vo veciach jej žalôb a začať trestné konanie voči ňou označeným
osobám.

6. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení odvolanie žalovanej odmietnuť s poukazom na obsah jej
odvolania, nepovažujúc dôvody, ktoré uviedla, za odvolacie dôvody vo veci samej. Pre prípad, že

odvolací súd bude považovať odvolanie žalovanej za riadne odôvodnené, žiadal napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu doručila súdu podanie v ktorom uviedla, že doručuje žalobu
zákonnej obnovy konania a meritórne najdôležitejšie žalobné listiny vo veci zákonnej obnovy konaní

s tým, že uviedla spisové značky konaní, v ktorých zrejme žiada obnovu, medzi nimi aj prebiehajúce
konanie sp. zn. 40C 511/2015 (čo sa odvolací súd vzhľadom na nezrozumiteľnosť jej podania len
domnieva).8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska

procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel a žalovanú zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho
výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne

predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite a v
súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých ho
založil, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery aj riadne a
pochopiteľne zdôvodnil. Napadnutý rozsudok je správny a aj spravodlivý. S jeho odôvodnením súdom
prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto

prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k
odvolacím námietkam žalovanej.

11. Ak žalovaná v odvolaní namietala porušenie jej práv, odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu,
napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že súd prvej inštancie žiadne

práva žalovanej ani jej právo na spravodlivý súdny proces neporušil. V konaní o žalobe žalobcu
postupoval procesne správne, v súlade so zákonom, a odvolací súd v jeho postupe žiadne procesné
pochybenia nezistil. Naviac, žalovaná ani žiadnu konkrétnu vadu procesného postupu súdu prvej
inštancie, v dôsledku ktorej mali byť porušené jej práva, v odvolaní neuviedla, ale len všeobecne tvrdila,
že jej práva boli porušené. Na tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie porušil jej práva tým, že

„obchádza“ všetky antidiskriminačné kompenzačné žaloby, ktoré podala proti štátu a rôznym štátnym
inštitúciám, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom prejednávanej veci nie sú žaloby žalovanej proti
štátuainýmsubjektom,aležalobcomakoprenajímateľomvočižalovanejakonájomcoviuplatnenýnárok
na zaplatenie 1.339,97 eur s poplatkom z omeškania, odôvodnený jej nedoplatkom na predpísaných
platbách spojených s užívaním bytu Č.. XX na U. X T. U. titulom nájomnej zmluvy za obdobie od

januáradonovembra2013.Neexistujepretožiadnyzákonnýdôvodnaprejednávanieakýchkoľvekžalôb
žalovanej proti štátu a iným subjektom v tomto súdnom konaní. Ak žalovaná v odvolaní s poukazom
na ňou podané žaloby tvrdila, že žalovaná pohľadávka 1.339,97 eur s príslušenstvom je dlhom štátu
SR voči nej, keďže je zdravotne a študijne znevýhodnená a na invalidnom dôchodku, odvolací súd sa
s touto jej námietkou nemohol stotožniť, pretože vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie

bolo jednoznačne preukázané, že práve žalovaná má voči žalobcovi dlh v žalovanej výške. Žalovanou
tvrdený dlh štátu voči nej nie je predmetom tohto, ale zrejme iného súdneho sporu. Ďalšími tvrdeniami a
skutočnosťami, uvedenými žalovanou v odvolaní (napr. údajnou trestnou činnosťou rôznych žalovanou
označených osôb) sa odvolací súd nezaoberal, pretože s prejednávanou vecou nesúvisia.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné
a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje za
potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovanej, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať
parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať

odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené
vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti,
keďže sú dostatočne odôvodnené a logické, založené na riadne vykonanom dokazovaní, správnom
hodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci. Odvolací súd pripomína, že do práva naspravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby sa súd stotožnil s jej tvrdeniami a právnymi
názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov, a obsahom základného práva na
spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp.

právo na úspech v konaní.

13. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel odvolací súd k
záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak totiž podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v

konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie
a jeho rozhodnutiu nie je čo vytknúť. Napokon, žalovaná v odvolaní žiadne konkrétne námietky
proti rozhodnutiu o trovách konania neuviedla, preto sa odvolací súd s odkazom na odôvodnenie
napadnutého rozsudku obmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v
tejto časti.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396

ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).