Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201817
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119201817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne D. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I.. H. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava,IČO:35792752,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1
287,23 eura takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 250 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.01.2019 domáhala voči žalovanému
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 287,23 eura a náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/504/2015
bola v konaní o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ako
žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie
spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť v súdnom konaní podaním žaloby. Primerané

finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať funkciu relutárnu. Žalobkyňa uviedla, že finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
1 287,23 eura. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi sumou 1480,39 eura, ktorej zaplatenia sa od
žalobkyne žalovaný domáhal prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy a sumou 193,16 eura, ktorá
predstavovala zostatok nároku na doplatenie istiny, a to vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Žalovaný totižto reálne poskytol žalobkyni úver vo výške 1 246,16 eura, pričom ku
dňu žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne žalovanému zaplatila žalobkyňa sumu 1 053 eur

(15 x 70,20 eur).
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/504/2015, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/22/2017, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa
12.10.2015, výpis z účtu a potvrdenia o platbách.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že z podanej
žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného
zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automaticky. Naopak,

vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to
okolnosti vyžadujú. Zo žaloby nie je možné určiť, v súvislosti s porušením akého práva sa žalobkyňa
domáha zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa v podanej žalobe neoznačila
žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení žiadosti o vykonávaniezrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Z obsahu žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy vyplýva, že sa žiada ich vykonávanie pre účely uspokojenia záväzkov žalobcu, a nie
pre účely, ktoré by boli spojené s takými skutočnosťami, v ktorých by išlo o bezdôvodné obohatenie.

Tvrdenie žalobkyne by bolo pravdivé len v prípade, ak ku dňu predloženia žiadosti o zrážky zo mzdy
mala uhradenú aspoň sumu, ktorú nesplatila a súčasne by bolo právoplatne ustálené, že žalovaný
voči žalobkyni nemá žiadny nárok, teda že žiada o vykonávanie zrážok pre nejestvujúci nárok.
Domnienka prezentovaná žalobkyňou o tom, že žalovaný sa chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v
žiadnej preukázanej skutočnosti.

5. Súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní konanom dňa 26.04.2019. Súd v zmysle § 180 CSP
pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 25C/504/2015 - 101, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/22/2017, žiadosťou o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.10.2015, výpisom z účtu, potvrdeniami o platbách, vyjadrením

žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25C/504/2015-101 zo dňa 21.11.2016 uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500049214 zo dňa
26.05.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500049214
zo dňa 26.05.2014 a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že dňa 26.05.2014 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
zmluvu o úvere č. 8500049214. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1
500 eur. Predmetná zmluva pozostávala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom úver bol dohodnutý na sumu 1 500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36- tich
mesačných splátkach po 70,20 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 45 % a predpokladanou RPMN vo

výške 45 %. V zmluve bola zároveň uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 49,67 %. Celková
suma, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola 2 527,20 eura. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru.
Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o poskytnutí služby za odplatu 253,84 eura. Dohoda o poskytnutí
služby v obdobných úverových zmluvách už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine v ten istý deň. Z obsahu Dohody o

zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa
(podľa článku IV. Dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru
vo výške 1 500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy
vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti
s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré žalovanému vzniknú. Podľa článku

VI. Dohody sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby, pokiaľ žalovaný písomne neoznámi
zamestnávateľovi žalobkyne, že všetky jeho pohľadávky sú splatené) a takéto ustanovenia Dohody
zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia
takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
sa môžu odchýliť od podmienok upravených v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek

dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ
vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná. Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti
niet v danom prípade pochybností o tom, že Dohoda uzatvorená medzi stranami konania, vzhľadom k
tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že
by predmetná Dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplatná.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove
nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2018.
9. Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/22/2017 - 150 zo dňa 25.01.2018, ktorým potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, okrem iného uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálna
dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá

nárok a to najzávažnejšie spočíva v úžernom protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bánk
(v zmysle údajov zverejnených NBS priemerná úroková sadzba v mesiaci máj 2014 pri nových
spotrebiteľskýchúverochsdoboufixácieúrokovejsadzby1až5rokovčinila10,71%ročne).Jepotrebné
si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu
strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným

za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníkabez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo

mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zomzdy....Inštitútdohodyozrážkachzomzdyumožňujeobísťdôležitýprvokúnijnéhopráva,atoexoffo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
10. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.10.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že dlh žalobkyne vyčíslil na 1 480,39 eura.

11. Z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 27.05.2014 bola žalobkyni zo strany žalovaného vyplatená suma
úveru 1 246,16 eura (teda nie suma 1 500 eur ako je uvedené v zmluve o revolvingovom úvere a tiež
nie suma 1 404 eur ako žalovaný tvrdí vo vyjadrení k žalobe).
12. Z potvrdení o platbách vyplýva, že žalobkyňa uhradila ku dňu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy
sumu 1 053 eur (15 x 70,20 eura), čo žalovaný nerozporoval. Zároveň žalovaný potvrdil, že žalobkyňa

ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1 246,14 eura, t.j. istinu úveru.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pokiaľ ide o základ
uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že

vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti)
je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Z rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25C/504/2015-101 vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ

uzatvorili dňa 26.05.2014 zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. 8500049214. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25C/504/2015 - 101 uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z dôvodu,
že ide o neprijateľnú a teda neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy (§5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo

splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy v spojení s § 39 a a § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka). V danom prípade súd vychádzal z odôvodnenia vyššie uvedených
rozhodnutí, ktoré konštatovali porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nebola dôvodná
obrana žalovaného v tom zmysle, že v žalobe absentuje uvedenie akého porušenia sa mal žalovaný vo
vzťahu k žalobkyni dopustiť, keďže žalobkyňa poukázala na rozsudok súdu, kde porušenie konkrétnych

právnych predpisov konštatované bolo.
15. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 veta
posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia nie je ujma. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade vyplýva z
vyššiecitovanýchrozsudkov. Zákonnevyžadujeprevzniktohtopráva,abyspotrebiteľovibolaprivodená

nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
16. Ani v prípade aplikácie § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do
09.06.2013 (Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi.) nebolo by možné dospieť k záveru, že preukázanie vzniku ujmy je
nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Na priznanie nároku
na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už len hrozba vzniku ujmy. Uvedený právny
názor je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/168/2016 zo dňa 25.01.2017
podľa ktorého, cit.: „V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane

spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007

Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu (stav k 9.6.2013 - poznámka súdu). Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže

na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“
17. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že
samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie,
keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd
a žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Odo/652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom,
že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento
aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby
se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
18. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná funkcia, tá sa však týka

len konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej
podobe. Okrem toho má primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu funkciu, ktorá nie je o nič
menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od používania neprijateľných
zmluvných podmienok či používania zmlúv neobsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. Napokon
existuje tu sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby

dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna prax,
vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné a teda za neplatné, prípadne konštatovanie absencie
požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi (ide de facto o morálne odsúdenie),
javí sa byť nedostatočným. Nemožno zabúdať na to, že bol to práve žalovaný, kto sa dopustil konania
v rozpore so zákonom.

19. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, a preto žalobe vyhovel, avšak iba
sčasti.Vdanomprípadesúdpovažovalzaspravodlivépriznaťfinančnézadosťučinenievovýške250eur,
ktoré je primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a ktoré zodpovedá svojmu účelu, teda
poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi primeranú satisfakciu a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúco

pre žalovaného, ktorého má „motivovať“ k tomu, aby sa v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv
spotrebiteľom. Súd sa nestotožňuje s tým, že výška primeraného finančného zadosťučinenia musí
byť v každom jednom prípade totožná s výškou hroziacej materiálnej ujmy. Takýto názor by neumožnil
zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej - ktorej veci, čo by viedlo k prílišnému formalizmu. Zákon
hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a

zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Samotná
povahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejehopriamefinančnévyčíslenie,keďžemá
vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať
o ochranu svojich práv. Primeraným finančným zadosťučinením sa odškodňuje ujma nemateriálnejpovahy, preto nie je možné prihliadať iba na možnú hroziacu škodu v materiálnej sfére žalobkyne, ale
je potrebné zohľadniť aj iné skutočnosti.
20. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na to, že primerané finančné zadosťučinenie je

chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú
materiálnu škodu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1Odon 4597).
O to viac nemožno chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobkyni
hrozila. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, ktorá odvodzuje výšku primeraného finančného
zadosťučinenia zo sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť. Práve preto, že v prípade

primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá však musí
byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti žalobkyne
tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu primeraného finančného
zadosťučinenia práve v požadovanej výške. V danom prípade žalobkyňa okrem argumentu, že požaduje
rozdiel medzi sumou 1 480,39 eura, ktorej zaplatenia sa od nej žalovaný domáhal prostredníctvom
nezákonných zrážok zo mzdy a sumou 193,16 eura, ktorá predstavovala zostatok nároku na doplatenie

istiny, pred súdom neprodukovala žiadne iné tvrdenia ohľadom požadovanej výšky primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške.
21. Pri porovnaní s inými prípadmi, keď v dôsledku konania veriteľa došlo k zmenšeniu majetku
spotrebiteľa (napr. reálnym preplatením úveru alebo tým, že spotrebiteľ si musel na úhradu pôvodného

dlhu požičiavať opäť a ešte nevýhodnejšie) alebo priamymi či nepriamymi vyhrážkami, zastrašovaním
zo strany dodávateľa (napr. telefonátmi, osobnými návštevami, opakovanými písomnými výzvami), kedy
uvedené konanie dodávateľa má nepochybne vplyv na psychiku či rodinný život spotrebiteľov, súd
vyhodnotil finančné zadosťučinenie vo výške 250 eur v tomto konkrétnom prípade ako primerané, keďže
o spomínané prípady sa v danom prípade nejedná. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a

rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 250 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje
žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. Súd
na záver pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobkyne resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

2Co/137/2016 zo dňa 24.05.2017). Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 250 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
22. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne

právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.
23. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že jej nepriznal ňou
požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V
danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré
sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku, ten bol

daný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia
(obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017 zo dňa 05.05.2017). O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).