Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208203974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4208203974.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:36865141,vmenektorejkonáadvokátakonateľJUDr.MartinMáčaj,proti
povinnému: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie istiny 806,58 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/115/2008-47 z 9. júna 2021,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov)
uznesením č. k. 9Er/115/2008-47 z 9. júna 2021, vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn.
9Er/115/2008 (EX 335/08) za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalším výrokom priznal súdnemu

exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, §
203 ods. 1, § 233a, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 2 písm. f/, § 3 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 39, §
52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Okresný súd Komárno vydal dňa 17. 03. 2008 poverenie
na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (EX

335/08). Exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, pod sp. zn. SR 6699/07 z 26. septembra 2007.

4. Exekučný súd uviedol, že dňa 01. 01. 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý
upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z. sa
stará exekúcia týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba piatich rokov odo dňa doručeniaprvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V predmetom exekučnom konaní
bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 26. 03. 2008, t. j. pred viac
ako piatimi rokmi. K zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona uplynutím rozhodnej doby však nedošlo

z dôvodu dosiahnutia výťažku v zmysle § 2 ods. 2 písm. f/ ZoUNEK. Súdny exekútor podaním z 03.
05. 2021 oznámil exekučnému súdu, že v prospech predmetnej exekúcie eviduje platbu z 20. 12. 2019
vo výške 15 eur.

5. Exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe riadne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Vzhľadom k tomu preskúmal úverovú zmluvu č. XXXXXXX z 14. 02. 2007 a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa tejto doložky všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

6. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.
Predmetný zmluvný vzťah exekučný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, oprávnený pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri
jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere,
z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere bola vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť
jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj
ako formulárovú, adhéznu.

7. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V zmysle § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 30. 06. 2007 sú spotrebiteľskými
zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako
spotrebiteľských je skutočnosť, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 23a ods.
2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Ďalej konštatoval, že na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v
prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a
v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá

a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či
sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne normy upravujúce
spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť dohodou
zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a veriteľ ako
dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má na rozdiel od spotrebiteľa

vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s
ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne
zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku
spotrebiteľvzdávasvojichprávalebosiinakzhoršujesvojepostavenie,čospotrebiteľsképrávovylučuje.

8. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, exekučný súd dospel k záveru, že formuláciu rozhodcovskej
doložky v danej veci nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku,
keď oprávnený nepreukázal jej individuálne dojednanie s povinným. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľatým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Spornosť

vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva
skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu,
či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Spotrebiteľovi bol

vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom
nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy.
9. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie. Nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Z hľadiska ochrany

spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže tieto podmienky neboli splnené

a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
doložku preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou

absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj s dobrými mravmi.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie

vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd exekúciu ako neprípustnú zastavil.

11. Keďže exekučný súd exekúciu zastavil, rozhodol aj o trovách exekúcie, pričom konštatoval, že
oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
nespôsobiléhoexekučnéhotitulu,pretopodľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkuurčil,žesúdnyexekútor
má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol
exekučný súd tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

Keďže v čase rozhodovania exekučný súd nemal k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie, o výške trov
exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho
konania.

13. Oprávnený uviedol, že s povinným uzavrel Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“). Priamo na prednej strane

Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobnéúdajezodpovedajúskutočnosti.Vzhľadomktejtoskutočnostijenepochybné,žedlžníkpodpisomZmluvy
o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Oprávnený si predložením Zmluvy o
úvere, ako aj VPPÚ splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola

splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ
a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Zotrval
na tom, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca
sa neprijateľnosti zmluvných podmienok.

14. Ak by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba
ho obmedziť. Nesúhlasil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,
ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo

od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného,
aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má právo sa kedykoľvek

slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Za podstatné považoval, či rozhodcovská
doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi
súdom alebo alternatívnym riešením sporu.

15. Ak by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu,

bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný
orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd
(pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán(pretoževovzťahuknemubude5/5rozhodcovskádoložkavýhradná).Následkytohtoprocesného
kroku upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa § 19 ZoRK podanie

žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným
rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je dotknuté právne postavenie
spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu

porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v
súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho
dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného rozhodcovská

doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiachspotrebiteľaaaniodnehonevyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.

17. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

19. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 14. 02. 2008 v neprospech povinného o vymoženie
pohľadávky vo výške 806,58 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava,
Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 6699/07 z 26. septembra 2007, právoplatný 29. 10. 2007 a
vykonateľný 07. 11. 2007. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 955,95 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 750,85 euraod 31. 07. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 228,97 eura, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd dňa 17. 03. 2008 vydal poverenie č.
XXXXXXXXXX,ktorýmpoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.,vykonanímpredmetnej

exekúcie. Uznesením č. k. 9Er/115/2008-12 z 1. februára 2010, odložil výkon exekúcie do právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
O odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 5CoE/11/2012-23 z 31. januára 2012, právoplatným
12. novembra 2013 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak,

že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

23. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

24. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

27. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

28. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

29. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

30. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.31. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví podľa Exekučného
poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, na základe ktorých
súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie

nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd môže kedykoľvek v priebehu
konania exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
378 ods. 2 CSP.

33. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

34. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je zmluva o úvere z 14. 02. 2007. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, treba
posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i
napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

35. V predmetnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať
nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku,
aj bez návrhu musí preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice

rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany
spotrebiteľa je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa aplikuje na našom území a
smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

36. Občiansky zákonník v § 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy
je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov,
pričom nie je priestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

37. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
vrozhodcovskomkonaní,ktorémôžemaťformuosobitnejzmluvyaleborozhodcovskejdoložkykzmluve
§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy

alebo doložky treba skúmať, či nemá charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, t. j.
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, rovnako ako v tomto prípade. Odvolací súd uvádza aj to,
že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože rozhodcovská doložka vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom

súde. Rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli
zneužité práva spotrebiteľa dodávateľom.38. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to,

že exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné. Cieľom legislatívy európskej únie a členských
štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom
zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je
zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno
hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu
potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej
strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu ochranu nemožno uprieť ani menej

bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom
upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť
spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie sa
musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

39. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od
rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si týmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Odvolací súd považuje výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa. Keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, súd v danej veci nemal
súdneho exekútora ani poveriť výkonom predmetnej exekúcie. V tomto prípade rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne
rozhodol o zastavení exekúcie.

40. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania tak, že procesne úspešnému povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pretože

mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že povinnému žiadne
odvolacie trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, odvolací súd v súlade s čl. 17 Civilného sporového
poriadku rozhodol priamo o náhrade trov odvolacieho konania bez toho, aby najskôr rozhodoval len o
nároku, a to v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).