Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Martina Balegová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208208397
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4208208397.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 1, Q., o vymoženie
221,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.

12Er/386/2008 - 88 zo dňa 25. 09. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/386/2008 - 88 zo dňa 25. 09. 2020 v
I. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti II. a III. výroku napadnutého uznesenia o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil (I.
výrok), súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura (II. výrok) a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu 39,83 eura (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5,
§ 203 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017 (Exekučný poriadok), § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8,

Bratislava zo dňa 05.02.2008 pod sp. zn. SR 00498/08, pričom poverenie pre súdneho exekútora
bolo vydané súdom dňa 11. 06. 2008. V danom prípade podkladom, na základe ktorého bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22. 05. 2007, ktorej súčasťou
boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovská doložku,
podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761 zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľskéhovyhlásenia, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť

za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu“. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a následne
skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá

môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa
názoru súdu prvej inštancie formuláciu predmetnej rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
platnúrozhodcovskúzmluvualeboplatnúrozhodcovskúdoložku,keďžespôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi je v
danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď
oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskémukonaniu.Doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľa,alenazačiatku
zmluvného vzťahu. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ,
bolzvlášťupozornený,ktorébybolospovinnýmzvlášťdojednané,onbybolstýmtoustanovenímzmluvy

súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia, a preto rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako
exekučný titul nespĺňalo náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd prvej inštancie preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura a zaviazal na ich
úhradu oprávneného.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), pričom
na prednej strane zmluvy sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník svojím podpisom zmluvy
jednoznačne prejavuje vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je
písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov

medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený
naďalej popiera, že povinný je spotrebiteľom. Dodal, že v čase uzatvorenia zmluvy v žiadnom prípade
nevyplýval úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie, iba ho obmedziť. Nie je pravdou, že
rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje,

abysapodrobilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.ČasováverziaObčianskehozákonníkaúčinnávčase
uzatvorenia zmluvy, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je práve tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Platnosť právneho úkonu
treba naviac hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale

nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe
umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením
sporu. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný odvolacím dôvodom oprávneného (§ 380 ods. 1 CSP),
prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená,je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a odvolanie oprávneného proti II. a III.
výroku napadnutého uznesenia je potrebné ako neprípustné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú a zastavenia exekúcie dodáva, že Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako
aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného
a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov,

právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným
exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých
nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej
exekúcie.

9. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru.
Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. bola zakotvená
rozhodcovská doložka. Zmluva o úvere zo dňa 22. 05. 2007 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ, právny predchodca oprávneného, je

osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje
sa za dodávateľa a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorý pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako
dodávateľa a predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,

že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací súd dodáva, že zákonom č.

568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo predmetné ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka novelizované a od účinnosti tohto zákona, t. j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods.
1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zákona č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza, že ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, treba posudzovanú zmluvu
o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil
povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu
a správne aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Základom pre posúdenie správnosti postupu rozhodcovského súdu bolo primárne zhodnotenie
platnosti tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi účastníkmi dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Exekučný poriadok zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania pre exekučný súd zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, teda nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Tento záver vyplýva napríklad aj z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ktoré upravuje viacero dôvodov, pre ktoré súd už

začatú exekúciu zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začatú exekúciu tak exekučný súd obligatórne zastaví napríklad, ak zistí, že exekučné konanie
sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a/), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je
podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm.b/), alebo napríklad ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať (písm. g/), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže
týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

11. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka
v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie na základe listinných

dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, nezodpovedala zákonným podmienkam Občianskeho zákonníka, pričom
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z
predloženýchlistínniejezrejmé,vakomrozsahubolpovinnýadekvátnepoučenýonásledkochuzavretia
tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či mu bolo aj vysvetlené,

čo znamená možnosť voľby v prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou doložkou.
Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal listinnými
dôkazmi. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom,

a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Takýto
postup však v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami
poskytnutými povinnému. Táto podmienka nebola zároveň ani individuálne dojednaná a je súčasťou

vopred predtlačených ustanovení Všeobecný podmienok poskytnutia úveru v bode 17. Povinný tak
rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú VPPÚ iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

12. Výkon práv oprávneného, dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje, odvolací

súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné
aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017,
pretože súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský
súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania

13. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v I. výroku podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Keďže Exekučný
poriadok odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného
proti II. a III. výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, sudcom súdu prvej inštancie,
odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.