Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cbi/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202227
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1013202227.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: CORPORA, a.s.,
Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 804 432, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
PATENT IURIST s.r.o., Dostojoveského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému:
Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie správcu Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca
konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s. v konkurze, so sídlom: Matúškovská 606, 924 00
Galanta, IČO: 34 102 264, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Zvara advokáti, s. r. o., so
sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

úpadcu, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s. v konkurze, Galanta v prospech
žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., evidované Okresným úradom T. na

LV č. XXXX ako parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 286 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
stavba súp. č. XXX výpočtové stredisko nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/X, parcela reg. „C“ parc.
č. XXXX/XX o výmere 332 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXX sociálna budova
nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/XX.
2. Uviedol, že dňa 25.11.2013 bola žalobcovi doručená výzva Krajského súdu v Bratislave č. k.
4K/367/1999-963zodňa18.11.2013,vktorejKrajskýsúdvBratislaveinformovalžalobcu,žepodanímzo
dňa 14.11.2013 žalovaný súdu oznámil, že do konkurznej podstaty úpadcu zaradil o. i. aj nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. území T., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T. a to parc.
č. XXXX/X o výmere 286 m2, výpočtové stredisko, s č. XXX a parc. č. XXXX/XX o výmere 332 m2,
sociálna budova s č. XXX (v tejto súvislosti podotkol, že uvedené nehnuteľnosti nie sú zapísané na LV č.
XXXX, ale na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T.). Žalovaný odôvodnil zaradenie nehnuteľností
do konkurznej podstaty úpadcu tým, že Zmluvou o predaj podniku č. 1143/1995 zo dňa 29.09.1995
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) ako predávajúci predal úpadcovi ako
kupujúcemu podnik Nákladná automobilová doprava Galanta š. p.. Úpadca pred vyhlásením konkurzu

na jeho majetok previedol časť nehnuteľného majetku bez súhlasu FNM (v rozpore s § 19a zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby) na tretiu osobu, spoločnosť E. T. Trans,
a.s., Matúškovská 885/12, 924 11 Galanta, IČO: 35 763 167, pričom išlo o nehnuteľnosti, označené vo
výzve pod písm. a) - d), pričom následne, nehnuteľnosti uvedené pod písm. c) a d) boli spoločnosťouE. T. Trans, a.s. prevedené na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 05.06.2003. S poukazom na vyššie
uvedené, v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní bol žalobca vyzvaný, aby
si uplatnil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú
a zaviazal žalovaného na úhradu trov. Žalovaný má za preukázané, že dotknuté nehnuteľnosti patria
úpadcovi, napriek tomu, že ako vlastník dotknutých nehnuteľností je na LV č. XXXX kat. územie T.
zapísaný žalobca. Ďalej uviedol, že postupom podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní dňa 11.11.2013

zapísal dotknuté nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že Zmluvou o predaji podniku
č. 1143/1995 zo dňa 29.09.1995 uzatvorenou podľa zák. č. 92/1991 Zb. previedol FNM ako predávajúci
kupujúcemu TRANSGALANTA, a.s. podnik Nákladná automobilová doprava Galanta š.p. FNM si do
konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil nesplatenú časť kúpnej ceny zo Zmluvy,
vrátane príslušenstva v sume 86 629 136,- Sk. Pohľadávka FNM bola v plnej výšky zistená ako pravá
a nesporná. Úpadca pred vyhlásením konkurzu na základe Vyhlásenia vkladateľa zo dňa 20.07.1999

v spojení s Notárskou zápisnicou Nz 242/99 zo dňa 08.07.1999 osvedčujúcou priebeh mimoriadneho
valného zhromaždenia E. T. Trans, a.s., vložil časť svojho majetku do tejto spoločnosti so sídlom v
Pezinku, pričom bol na ňu dňa 30.08.2005 vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2K 263/04. Úpadca nepožiadal FNM o predchádzajúci súhlas na vklad do majetku E. T. Trans,
a.s. a FNM takýto súhlas nikdy neudelil. Dotknuté nehnuteľnosti, získané Vkladom do majetku E. T.

Trans, a.s., previedla táto spoločnosť ešte pred vyhlásením konkurzu č. k. 2K 263/04 kúpnou zmluvou
zo dňa 28.03.2000 žalobcovi, zvyšná časť majetku získaná vkladom do majetku E. T. Trans, a.s. bola
speňažená v konkurznom konaní. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cbi/32/2007 zo dňa
09.07.2008 určil, že správca konkurznej podstaty úpadcu E. T. Trans, a.s. je povinný vydať výťažok
zo speňaženia nehnuteľností, ktoré boli predmetom Vkladu do majetku E. T. Trans, a.s. do konkurznej

podstaty úpadcu TRANSGALANTA a.s. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 2Obo
143/2008 zo dňa 10.12.2008.

4. Dňa 22.04.2014 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného s tým, že žalovaný považoval všetky
skutočnosti a argumenty, ktoré uviedli za irelevantné, resp. ich vykladá účelovým spôsobom. Taktiež

v čase, kedy nehnuteľnosti nadobudol žalobca, nebola hodnovernosť údajov uvedených v katastri
nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom spochybnená. Spoločnosť CORPORA, a.s. nadobudla vlastnícke
právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2003 a v spojitosti s rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa
22.07.2003, čiže takmer 3,5 roka od prevodu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam z úpadcu na
spoločnosť E. T. Trans, a.s. Z daného je zrejmé, že zo strany samotného žalovaného nebola vyvíjaná

de facto až do roku 2013 v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami aktivita, smerujúca k vytvoreniu
predpokladov na to, aby zákonom stanoveným spôsobom speňažil dané nehnuteľnosti, čiže aby vykonal
ich zaradenie do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

5. Súd zistil, že na Okresnom súde Galanta bol dňa 22.12.1999 podaný návrh navrhovateľa Fond

národného majetku Slovenskej republiky (právny predchodca TIKKA INVESTMENTS LIMITED) proti
odporcom 1. TRANSGALANTA a.s. v konkurze so sídlom Galanta 2. CORPORA a.s. so sídlom v
Bratislave, ktorým žiadal súd, aby určil, že spoločnosť TRANSGALANTA a.s. v konkurze je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území T., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
T. a to parc. č. XXXX/X o výmere 286 m2, výpočtové stredisko, s č. XXX a parc. č. XXXX/XX o výmere

332 m2, sociálna budova s č. XXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že FNM uzatvoril dňa 29.09.1995 Zmluvu
o predaji podniku č. 1143/1995 so spoločnosťou TRANSGALANTA a.s.

6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cbi/10/2013 zo dňa 05.05.2014 bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000.

Rozsudkom zo dňa 22.10.2015 právoplatným dňa 12.12.2015 Okresný súd Galanta návrh zamietol.

7. Tunajší súd žalobu zamietol rozsudkom č.k. 1Cbi/10/2013 zo dňa 01.06.2016. Dospel k záveru,
že právny úkon vykonaný nadobúdateľom - úpadcom spočívajúcim vložením nehnuteľností, ako
nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti E. T. Trans a. s. je neplatný, v zmysle ust. §

19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. neplatné sú i nadväzujúce právne úkony medzi ktoré patrí aj kúpna
zmluva zo dňa 28.02.2003, ktorou spoločnosť E. T. Trans, a. s. predala žalobcovi, ako kupujúcemu,
sporné nehnuteľnosti. Zapísanie týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu je oprávnené.8. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cbi/10/2013-190 zo dňa 01.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa
kritériá preskúmateľného, zrozumiteľného a riadne odôvodneného rozsudku. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie neobsahuje vysvetlenie vysporiadania sa s relevantnými námietkami žalobcu
významnými pre rozhodnutie veci, neobsahuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov a ani vysvetlenie,
prečo niektoré z dôkazov súd nevykonal, hoci boli navrhované v rámci súdneho konania pred súdom

prvej inštancie a aj v žalobe. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k
testu proporcionality dvoch princípov - ochrany práva pôvodného vlastníka a ochrany práva dobrej
viery nového nadobúdateľa. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalobcu
vyslovenou vo vzťahu k záverom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante sp. zn.
12Cb/40/2000 a námietky res iudicata.

9. Súd vykonal dokazovanie výpismi z LV č. XXXX, č. XXXX, č.XXXX katastrálne územie T., Zmluvou
o predaji podniku č. 1143/1995, Notárskou zápisnicou Nz 242/99 zo dňa 08.07.1999, Vyhlásením
vkladateľa zo dňa 20.07.1999, Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi E. T. Trans a.s. a CORPORA a.s.
zo dňa 28.03.2000, Prihláškou pohľadávky do konkurzu zo dňa 10.01.2000, spisom Okresného súdu
Galanta sp.zn. 12Cb/40/2000, listom predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty Transgalanta a.s.

JUDr. Milana Zimana zo dňa 29.11.2002, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.6Cbi/32/2007 zo
dňa 09.07.2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

10.Uznesenímzodňa08.12.1999sp.zn.4K/367/99vyhlásilKrajskýsúdvBratislavekonkurznamajetok
úpadcu TRANSGALANTA, a.s., Matúškovská 606, 924 11 Galanta, IČO: 34 102 264 (ďalej iba úpadca).

Dňa 25.11.2013 bola žalobcovi doručená výzva Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/367/1999-963 zo
dňa 18.11.2013, v ktorej Krajský súd v Bratislave informoval žalobcu, že podaním zo dňa 14.11.2013
žalovaný súdu oznámil, že do konkurznej podstaty úpadcu zaradil o. i. aj nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. území T., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T. a to parc. č. XXXX/X o
výmere 286 m2, výpočtové stredisko, s č. XXX a parc. č. XXXX/XX o výmere 332 m2, sociálna budova

s č. XXX (v tejto súvislosti podotkol, že uvedené nehnuteľnosti nie sú zapísané na LV č. XXXX, ale
na na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T.). Žalovaný odôvodnil zaradenie nehnuteľností do
konkurznej podstaty úpadcu tým, že Zmluvou o predaj podniku č. 1143/1995 zo dňa 29.09.1995 Fond
národného majetku Slovenskej republiky (ďalej iba FNM SR) ako predávajúci predal úpadcovi ako
kupujúcemu podnik Nákladná automobilová doprava Galanta š. p.. Úpadca pred vyhlásením konkurzu

na jeho majetok previedol časť nehnuteľného majetku bez súhlasu FNM (v rozpore s § 19a zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby) na tretiu osobu, spoločnosť E. T. Trans,
a.s., Matúškovská 885/12, 924 11 Galanta, IČO: 35 763 167, pričom išlo o nehnuteľnosti, označené vo
výzve pod písm. a) - d), pričom následne, nehnuteľnosti uvedené pod písm. c) a d) boli spoločnosťou
E. T. Trans, a.s. prevedené na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 05.06.2003. S poukazom na vyššie

uvedené, v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní bol žalobca vyzvaný, aby
si uplatnil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

11. Zmluvou o predaji podniku č. 1143/1995 zo dňa 29.09.1995 uzatvorenou podľa zák. č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej iba

Zákon o veľkej privatizácii) previedol FNM ako predávajúci kupujúcemu TRANSGALANTA, a.s. podnik
Nákladná automobilová doprava Galanta š.p.. FNM si do konkurzného konania vyhláseného na majetok
úpadcu prihlásil nesplatenú časť kúpnej ceny zo Zmluvy, vrátane príslušenstva v sume 86 629 136,-
Sk. Pohľadávka FNM bola v plnej výške zistená ako pravá a nesporná. Úpadca pred vyhlásením
konkurzu na základe Vyhlásenia vkladateľa zo dňa 20.07.1999 v spojení s Notárskou zápisnicou Nz

242/99 zo dňa 08.07.1999 osvedčujúcou priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia E. T. Trans, a.s.,
vložil časť svojho majetku do tejto spoločnosti so sídlom v Pezinku, pričom bol na ňu dňa 30.08.2005
vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/263/04. Úpadca nepožiadal FNM
o predchádzajúci súhlas na vklad do majetku E. T. Trans, a.s. a FNM takýto súhlas nikdy neudelil.
Dotknuté nehnuteľnosti, získané Vkladom do majetku E. T. Trans, a.s., previedla táto spoločnosť ešte

pred vyhlásením konkurzu č. k. 2K/263/04 kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2000 žalobcovi, zvyšná časť
majetku získaná vkladom do majetku E. T. Trans, a.s. bola speňažená v konkurznom konaní.12. Rozsudkom zo dňa 09.07.2008 č.k. 6Cbi/32/2007-121, potvrdeným Najvyšším súdom Slovenskej
republiky zo dňa 10.12.2008 č.k. 2Obo/143/2008 Krajský súd v Bratislave určil, správca konkurznej
podstaty úpadcu E. T. Trans, a.s. je povinný vydať výťažok zo speňaženia nehnuteľností, ktoré boli

predmetom vkladu do majetku E. T. Trans, a.s. do konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA a.s..
V odôvodnení rozhodnutia súd vyslovil právny názor, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu - Vkladu do majetku E. T. Trans, nemohlo dôjsť k platnému prevodu nehnuteľností z odporcu na
spoločnosť E. T. Trans, a.s.
13. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 súd zistil, že v

právnej veci navrhovateľa OZETA NEO, a.s., IČO: 36 329 843, so sídlom v Topoľčanoch, Dopravná
2098/9, proti odporcovi: 1./ Mgr. Ing. Pavol Korytár správca konkurznej podstaty TRANSGALANTA, a.s.
v konkurze, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, 2./ CORPORA, a.s., so sídlom Bratislava, Záhradnícka
68, IČO: 35 804 432, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bol návrh zamietnutý. Rozsudok
č.k. 12Cb/40/2000-797 zo dňa 22.10.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2015. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že návrh podal FNM SR, namiesto ktorého vstúpila do konania spoločnosť TIKKA

INVESTMENTS LIMITED a na miesto ktorej vstúpil do konania navrhovateľ. Súd konštatoval, že Zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 uzatvorená medzi FNM SR a TIKKA INVESTMENTS
LIMITED, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností súvisiacich z jeho pohľadávok voči
spoločnosti TRANSGALANTA a.s., nepredstavuje právny titul, na základe ktorého by sa mohol právny
nástupca pôvodného žalobcu stať aktívne legitimovaný v spore o určenie vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam. Návrh bol teda zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. V konaní bolo preukázané, že právny úkon, spočívajúci vo vložení privatizovaného majetku
bez súhlasu FNM SR do základného imania inej akciovej spoločnosti je absolútne neplatným právnym
úkonom.

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v aktuálnom znení ( ďalej len
ZKV), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch
uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci
do súpisu.

15. Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v
lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba
nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

16. Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do

katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri
(ďalej len "poznámka").

17. Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam vpisujú

do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne
aj záväznými údajmi katastra.

18. Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sú údaje katastra uvedené v § 7
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

19. Podľa § 19a ods. 1, zák. č. 92/91Zb. o veľkej privatizácii do splatenia celej kúpnej ceny je
nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval
stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov
nadobúdateľa privatizovaného majetku.

20. Podľa § 19a ods. 2, zák. č. 92/91Zb. do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného
majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo
jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak
fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným
majetkomnevyjadrípísomnýsúhlas,másazato,žesúhlasboludelený.Aknadobúdateľprivatizovaného

majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku
alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb
sú neplatné. Podľa § 19a ods. 3, zák. č. 92/91Zb., ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľaodseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

21. Podľa § 19a ods. 4, zák. č. 92/91Zb. úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami
odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa platnej teórie konkurzného práva žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie vecí z
konkurznej podstaty, do ktorej ich správca nesprávne zapísal, predpokladá, že
- nehnuteľnosti boli správcom zaradené do súpisu konkurznej podstaty;
- v čase rozhodovania súdu stále trvajú účinky konkurzu, pričom veci sú aj naďalej súčasťou podstaty;
- navrhovateľ svoj nárok uplatnil v súlade so zákonom a v lehote určenej súdom

- musí preukázať, že ním označené veci nemali byť do súpisu zaradené a práve jemu
svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu.

24. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu konkurznej podstaty,
sú jeho súčasťou doteraz a účinky konkurzu naďalej trvajú. Vec v konkurznej podstate je zapísaná

správcom konkurznej podstaty podľa príslušných procesných predpisov a nie predpisov hmotného
práva. Účelom návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného
týmito procesnými predpismi a potrebná procesná ochrana je vylučovateľovi poskytovaná tým, že v
prípade vyhovenia návrhu bude vec výrokom rozsudku súdu vylúčená z podstaty. V danom prípade
ide o žalobu na plnenie, nie žalobu určovaciu. Je nesporné, že žalobca svoje vlastnícke právo k

predmetnej nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty osvedčuje listami vlastníctva, je preto
osobou konkurzom dotknutou a k podaniu návrhu na vylúčenie veci zo súpisu oprávnenou. Vzhľadom
na citované ustanovenie katastrálneho zákona, podľa ktorého sú údaje v katastri hodnoverné, kým
sa nepreukáže opak, musel súd prejudiciálne vyriešiť otázku, či žalobca a jeho právny predchodca
nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe platných právnych úkonov.

25. K otázke posúdenia platnosti prevodu sporných nehnuteľností z úpadcu (žalovaného) na spoločnosť
E. T. Trans, a.s. zaujali súdy v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 6Cbi/32/2007
a v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 (viď odseky 12 a 13
rozhodnutia) jednoznačné stanovisko, že právny úkon, ktorým vložil úpadca sporné nehnuteľnosti do

základného imania E. T. Trans, a.s., je neplatný.

26. Je nesporné, že ako vlastník sporných nehnuteľností je vedená spoločnosť CORPORA a.s., ktorá
tieto dotknuté nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou od spoločnosti E.T. Trans, a.s. z 28.02.2003,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra T. pod č. X. XXX/XX dňa 05.08.2003. Zároveň je nesporné,

že spoločnosť E. T. Trans, a.s. nadobudla dotknuté nehnuteľnosti po vklade vyhlásenia vkladateľa
TRANSGALANTA, a.s. zo dňa 20.07.1999 v spojení s Notárskou zápisnicou NZ 242/99 z 08.07.1999
osvedčujúcou priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia E. T. Trans tak, že TRANSGALANTA, a.s.
vložila časť svojho majetku, ktoré tvorili o.i. aj dotknuté nehnuteľnosti do spoločnosti E. T. Trans, a.s. V
konaní je nesporné, že spoločnosť TRANSGALANTA, a.s. nadobudla sporné nehnuteľnosti od Fondu

národného majetku SR, a to na základe citovanej privatizačnej zmluvy, v ktorej v čl. VII. bod 5 a 7 bolo
dohodnuté, že do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti, ktorý je predmetom
predaja podľa tejto zmluvy na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho
založenie v prospech tretích osôb možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho.
Ak sa predávajúci do 60-tich dní od doručenia písomnej žiadosti kupujúceho predávajúcemu na

nakladanie s týmto majetkom nevyjadrí písomne, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak kupujúci
nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, je prevod tohto majetku alebo jeho časti,
alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb neplatný.
Úkony vykonané kupujúcim v rozpore s ustanoveniami predchádzajúcich odsekov a všetky na ne
nadväzujúce úkony sú neplatné. V konaní bolo ďalej nesporné, že spoločnosť TRANSGALANTA, a.s.

ako nadobúdateľ privatizovaného majetku si nevyžiadala písomný súhlas od Fondu národného majetku
ako predávajúceho na scudzenie sporných nehnuteľností, vkladom do obchodnej spoločnosti E. T.
Trans, a.s. a predmetný nehnuteľný majetok scudzila, pričom kúpnu cenu za nadobudnutý majetok FNM
neuhradila.VzhľadomnauvedenúabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuspoločnostiTRANSGALANTA,a.s. možno konštatovať, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
žalobcu.

27.Súdzdôrazňuje,žeskutkovýstavjeidentickýakovcitovanýchkonaniachnaOkresnomsúdeGalanta
a Krajskom súde v Bratislave, pričom súd v tomto konaní vychádzal z tých istých listinných dôkazov,
preto pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti právneho úkonu nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony, nie
je dôvod na iný právny záver.

28. Zároveň súd uvádza, že právoplatný rozsudok v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta
pod sp.zn. 12Cb/40/2000 nepredstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku res iudicata. Teória
procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami (§ 230 Civilného
sporového poriadku) a to totožnosťou osôb, t.j. strán sporu a totožnosťou predmetu konania. Je potrebné
tiež rozlišovať, či ide o žalobu na plnenie alebo žalobu určovaciu, resp. vzťah medzi nimi. Určovacia
žaloba netvorí prekážku veci rozhodnutej voči žalobe na plnenie, rozhodnutím vo veci určovacej žaloby

má byť vyriešený základ žaloby na plnenie. V tomto prípade predstavovala žaloba na Okresnom súde
Galanta žalobu určovaciu, pričom zamietnutá bola z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
konkrétne strany sporu, ktorá v konaní na tunajšom súde ani nevystupuje. Vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam preto musí súd posudzovať v tomto konaní ako otázku predbežnú.

29. Keďže žalobca v konaní tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a odvolací
súd nariadil prvoinštančnému súdu v zrušujúcom uznesení vysporiadať sa s touto argumentáciou,
zaoberalsasúd„testomproporcionalitydvochprincípov“-ochranyprávapôvodnéhovlastníkaaochrany
práva dobej viery nového nadobúdateľa. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že slovenský právny poriadok
nadobúdanie vlastníckeho práva na základe neplatného právneho úkonu nepripúšťa. Je však pravdou,

že ústavný súd vo svojom náleze (citovaný v nasledujúcom odseku) pripustil, že orginárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže byť dobrá viera, ktorú musí všeobecný súd
dôsledne skúmať.

30. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 (ďalej

aj ako „Nález“):„Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa,
s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecne súdy - že
samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej

judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (1. US 50/2010) o nove interpretačné
závery... „Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve
ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery

v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum
z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj

individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.“ „...Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s

ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. ...Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno
použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný
zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení).“

31. Z citovaného nálezu vyplýva, že v skutkovo podobných prípadoch možno použiť pravidlo
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrej viery, súdy sú však povinné dobrú vieru dôsledne
skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Uvedené teda neznamená, že sa
automaticky poskytne ochrana novému nadobúdateľovi, ktorý síce konal v dôvere v zápis v katastri,oproti pôvodnému vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo vzhľadom na neplatný právny úkon trvá. Podľa
právnej teórie dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska,
osobného presvedčenia samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať

do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého
požadovať vzhľadom na okolnosti prípadu, dôvodné pochybnosti, že mu vec patrí. Ide pritom o pojem
vyplývajúci z ust. § 130 Občianskeho zákonníka.

32. Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 71/2011 vyplýva, že: „O dobrú

vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od
neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska
kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý
je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.
V prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru dovolacieho súdu dobrú vieru žalovaných
(posudzujúc ju prísne) konštatovať neumožňuje. Len samotná skutočnosť, že štát bol zapísaný ako

vlastník nehnuteľnosti predávanej na verejnej dražbe v tzv. malej privatizácii, nemohla sama o sebe
založiť dobrú vieru (presvedčenie) právneho predchodcu žalovaných (vydražiteľa), že štátu svedčí aj
platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané.
Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho
zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu,

že štát v čase dražby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Vynaložením potrebnej
aktivity bola zistiteľná a dostupná listina, na základe ktorej došlo v roku 1959 k zápisu vlastníctva štátu
k nehnuteľnosti vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcu, dostupný bol aj jej obsah a zistiteľná bola
aj informácia, ktorou disponoval štátny podnik T. (ktorého prevádzková jednotka, súčasťou ktorej bola
aj sporná nehnuteľnosť, bola zaradená na predaj v tzv. malej privatizácii), že žalobkyňa požiadala o

vydanie tejto nehnuteľnosti. Vydražiteľ Ing. M. M. preto mohol mať pochybnosti o platnom nadobúdacom
vlastníckom titule štátu.“

33. Citované rozhodnutie vysvetľuje, čo možno zahrnúť pod pojem bežná opatrnosť s tým, že zahŕňa
aj požiadavku aktívneho prístupu k zisteniu rozhodných skutočností. Podľa súdu žalobca nebol pri

nadobúdaní predmetných nehnuteľností dobromyseľný, resp. nekonal v dobrej viere. Súd predovšetkým
poukazuje na skutočnosť, že žalobca je podnikateľský subjekt, od ktorého sa vyžaduje určitý stupeň
znalostí a obozretnosti, naviac keď predseda predstavenstva žalobcu C.. U. M., bol v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zapísaný v Zozname správcov konkurznej podstaty ako správca. Žalobca si musel byť
vedomý vzhľadom na charakter a umiestnenie predmetných nehnuteľností v bývalom areáli SAD š.p.

Galanta, že ide o majetok bývalého štátneho podniku, ktorý bol privatizovaný a na ktorého scudzenie bol
potrebný súhlas FNM SR. Žalobca mohol a mal konať aktívne, t.j. zistiť si vzhľadom na tieto skutočnosti
pôvod nadobudnutia predmetných nehnuteľností a nemal sa uspokojiť iba z výpisom z LV, keďže za
vlastníka sa osoba zapísaná v Katastri nehnuteľností považuje len do momentu, kým nie je preukázaný
opak (viď odsek 18). V prípade, že by konal opatrne, mal možnosť získať pôvodné listy vlastníctva a

domáhať sa od predávajúceho predloženia právne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci
spornénehnuteľnostinadobudol.AksažalobcaobrátilnapôvodnéhosprávcuúpadcuTRANSGALANTA
a.s. s dopytom, či budú predmetné nehnuteľnosti zahrnuté do majetku konkurznej podstaty, svedčí to
o tom, že mal pochybnosti o nadobudnutí, nemal sa preto uspokojiť s odpoveďou, ale aktívne získať
listiny, ktoré boli podkladom nadobudnutia. Podľa súdu nekonal žalobca s odbornou starostlivosťou, ak

nezisťoval v koho vlastníctve boli pôvodne predmetné nehnuteľnosti. Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli
zapísané do konkurznej podstaty až ďalším správcom konkurznej podstaty je irelevantná, zákon takúto
možnosť správcovi konkurznej podstaty do skončenia konkurzu poskytuje.

34. Keďže súdu bolo uložené skúmať dobrú vieru žalobcu, berúc do úvahy právne názory vyslovené v

rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca, zaoberal sa individuálnymi okolnosťami prípadu a dospel
k záveru, že žalobca nebol pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľným a teda súd nezistil
také výnimočné okolnosti, aby bola prelomená zásada nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka.

35. Súd na záver uvádza, že väčšinová slovenská judikatúra sa prikláňa k názoru, že len princíp dobrej

vierynemôžebyťpredpokladomnadobudnutiavlastníctvaknehnuteľnosti,čovyplývaajznasledujúceho
rozhodnutia.36. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov
sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010, v ktorom poukázal na zásadu rímskeho
práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže

previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno
za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“)
a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby

než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v
prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké
má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade
neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov
svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného

držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky
nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi
nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností
nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.

37. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal
žalovanému,ktorýmalvkonaníplnýúspech. Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262

ods.2 CSP.

39. Senát rozhodol pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému

rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis (§127 ods.1 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnomeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).