Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204785
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515204785.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcov: 1. G. V., nar.
X.X.XXXX, G. XXX, 2. G. V., nar. X.X.XXXX, U. XX, 3. G. V., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, všetci právne
zastúpení: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. G. I.,
nar. XX.X.XXXX, U. XX, B. republika, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska
20, Stará Ľubovňa, 2. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 4. U. Y., rod. J., na neznámom mieste,

5. G. D., na neznámom mieste, 6. G. D., na neznámom mieste, 7. U. Y., na neznámom mieste, 8. U.
Y., na neznámom mieste, 9. G. Z., nar. X.X.XXXX, G. XXX, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák,
advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, 10. U. Z., na neznámom mieste, XX. J.
Z., na neznámom mieste, 12. N. Z.ová, na neznámom mieste, 13. U. Z., na neznámom mieste, 14. V.
Z., na neznámom mieste, žalovaní v 4., 5., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13. a 14. rade zastúpení: Slovenský
pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, 15. G. Z., nar. XX.X.XXXX, G. XX, 16. N. Y., nar.
XX.X.XXXX, G. XXX, 17. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 18. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom

G. XXX, 19. M.. G. U., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, 20. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, v konaní
o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca v 1. rade G. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX je podielovým
spoluvlastníkom parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2 druh pozemku orná pôda, KN-E 4215 o výmere
537 m2 druh pozemku orná pôda a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2 druh pozemku orná pôda, ktoré sú
Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom vedené na LV č. XXXX, kat. úz. G., obec

G., okres H. X., vo veľkosti podielu 1.

II. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na parcele KN-E 4214 o výmere 170
m2 druh pozemku orná pôda, KN-E 4215 o výmere 537 m2 druh pozemku orná pôda a KN-E 4216/2
o výmere 190 m2 druh pozemku orná pôda, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym
odborom vedené na LV č. XXXX, v kat. úz. G., obec G., okres H. X., patrí do dedičstva po nebohej N.
V.ovej, rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej X.X.XXXX.

III. Žalobcom v 1. - 3. raden e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/. - 3/ rade podali na tunajšom súde dňa 9.10.2015 žalobu, ktorou sa domáhali určenia,
že: I. žalobca v 1. rade - G. V. je podielovým spoluvlastníkom parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-
E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni,
katastrálnym odborom, vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., vo veľkosti podielu 1; II. spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti 1 z celku na parcele KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a
KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom,vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., patrí do dedičstva po nebohej N. V.ovej, rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. X.X.XXXX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
vedených na OÚ SĽ, katastrálny odbor, pre kat. územie G. na LV č. XXXX, ako parcely KN-E 4214
o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216 o výmere 190 m2, (ďalej len „sporné“
alebo „žalované“ nehnuteľnosti). V skutočnosti sú však podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov
žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka N. V.ová, ktoré pozemky formálne nadobudli darom od

svojich právnych predchodcov ešte predtým, ako začali s výstavbou rodinného domu v roku 1974. Od
uvedeného obdobia žalobca v 1. rade do smrti spoločne s manželkou trvale, nerušene a dobromyseľne
užívali vyššie uvedené pozemky ako vlastné bez toho, aby zo strany pôvodných vlastníkov resp. iných
osôb bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Takto užíval sporné nehnuteľnosti
žalobca v 1. rade aj po smrti manželky (a dodnes ich naďalej užíva), no v závere roka 2013, keď požiadal
geodeta o vyhotovenie geometrického plánu na určenie vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam,

zistil,ženieonaležalovanýv1.ažalovanýv2.radesúpodielovýmispoluvlastníkmispornýchpozemkov.
Z dokumentov, ktoré si žalobca v 1. rade zabezpečil z Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálny
odbor, zistil, že spracovateľ ROEP sa pri vyhotovaní ROEP dopustil vo vzťahu k predmetným pozemkom
závažnej chyby. Tvrdí, že spracovateľ ROEP pôvodné mpč. 1720, 1722 a 1724 parcely zidentifikoval
nesprávne a určil, že im zodpovedajú parcely registra E 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2,

došlo teda k situácii, kedy žalovaní sporné pozemky zjavne neoprávnene nadobudli do podielového
spoluvlastníctva. Žalobca v 1. rade odvodzuje svoje vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k sporným
pozemkom, konkrétne k parcele KN-E 4214 darovala žalobcovi a jeho neb. Manželke jeho matka N. Z.,
parcelu KN-E 4215 darovala žalobcovi a jeho neb. Manželke jej otec J. Z., parcelu KN-E 4216 daroval
pred začatím s výstavou rodinného domu žalobcovi a jeho nebohej manželke jej otec J. Z., ktorý tento

pozemok kúpil za 15.000,- Kčs asi v roku 1970 od G.a E..

3. Žalobcovia v 1/. - 3/. rade v tejto súvislosti zdôraznili, že žiaden zo žalovaných (žalovaný v 2. rade a
jeho manželka sú nepretržite susedmi žalobcu v 1. rade), nikdy doposiaľ nespochybňovali vlastnícke,
resp. spoluvlastnícke právo žalobcu v 1. rade a jeho neb. manželky, o čom svedčí aj rozsudok 4C

235/84 zo dňa 13.8.1985 ako aj 4C 237/78 zo dňa 25.5.1979. Taktiež zdôraznili, že medzi susediacimi
pozemkami žalobcu a žalovaného v 2. rade je postavený plot, a to približne už od roku 1960, ktorý
postavil žalovaný v 2 rade, resp. jeho právni predchodcovia, ktorý plot jasne a nespochybniteľne
vymedzuje hranicu medzi pozemkami susedov. Žalobca v 1. rade, počínajúc rokom 1993, kedy sa začala
vyrubovať daň z nehnuteľností, až doposiaľ, platí za sporné nehnuteľnosti daň obci G.. Žalobcovia

argumentujúc znením § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na dôvody uvedené v
žalobemajúzato,žejenesporné,žežalobcav1.radespoločnesneb.manželkusastalibezpodielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

4. Žalovaní v 1/. a 2/. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho

práva k parcelám KN-E, pričom susediace parcely, ktoré sú majetkovo-právne vysporiadané, sú
evidované v registri C. Z kópie mapy vytvorenej cez katastrálny portál dotýkajúcej sa parciel, ku ktorým
sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, s prihliadnutím na existujúci stav parciel KN-C,
žalovaný v I. rade, ako aj jeho manželka má pochybnosť, či hranica susediacich parciel KN - E s KN
C parcelami je totožná, teda či parcely KN - E ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva,

nezasahujú do vlastníckeho práva žalovaného. Na druhej strane uviedli, že je možné, že došlo v rámci
ROEP k pochybeniu zo strany spracovateľa ROEP, a teda mohlo dôjsť k posunutiu pozmeno-knižných
parciel. V tejto veci by a mal vyjadriť spracovateľ ROEP, za túto skutočnosť žalovaní nemôžu niesť
zodpovednosť a ani iné následky. Zároveň uviedli, že ak takémuto pochybeniu zo strany spracovateľa
ROEP došlo, predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú vlastníckeho práva, boli

pôvodne vedené na LV č. XXXX, kat. územie G. a boli to parcely vedené ako vlastníctvo celkom iných
vlastníkov, odlišných od žalovaných, a teda, podľa ich názoru, by vlastníci na tomto pôvodnom LV. XXXX
pred ROEP mali byť účastníkmi konania, lebo predmetné konanie sa dotýka predmetných vlastníkov.

5. V priebehu konania žalobcovia navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na správne

zidentifikovanie parciel reg. E, ktoré sú predmetom súdneho sporu.6. Vo veci bol následne vypracovaný znalecký posudok Ing. G.om Bujňákom, pod č. 4/2017, zo záverov
ktorého, okrem iného, vyplynulo, že parcely registra E-KN č. 4213, 4214, 4215, 4216/2 v kat. úz. G. sú
vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

7. Po zvážení záverov znaleckého posudku znalca Ing. Bujňáka č. 4/2017 zo dňa 23.6.2017 žalobcovia
v 1. - 3. rade, za účelom spresnenia okruhu pasívne legitimovaných subjektov navrhli, aby súd pripustil
do konania na strane žalovaných ďalšie subjekty, teda spoluvlastníkov pôvodných mpč. 1725, 1726,
1727. Uznesením sp. zn. 2C/180/2015-156 zo dňa 14.1.2019 v spojení s opravným uznesením č.k.

2C/180/2015-251 zo dňa 25.2.2021 súd pripustil do konania ďalšie subjekty na strane žalovaných a to:
v 3. rade N. U., v 4. rade U. Y., v 5. rade G. D., v 6. rade G. D., v 7. rade U. Y., v 8. rade 6/ U. Y., v
9. rade G. Z., v 10. rade U. Z., v 11. rade J. Z., v 12. rade N. Z.ová, v 13. rade U. Z., v 14. rade V. Z.,
v 15. rade G. Z., v 16. rade N. Y..

8. Podaním zo dňa11.12.2019 žalobcovia požiadali o pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane

žalovaných z dôvodu, že G. D., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol spoluvlastnícky podiel po G.ovi D.ovi,
na neznámom mieste, na základe osvedčenia o vydržaní. Uznesením sp. zn. 2C/180/2015-254 zo dňa
2.3.2021 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaných G. D., ktorý bude
vystupovať ako žalovaný v 17/. rade.

9. V priebehu konania zomrel žalovaný v 2/ rade - G. I., preto súd uznesením sp. zn. 2C/180/2015-273
zo dňa 16.4.2021 postupom podľa § 63 ods. 1 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnym
nástupcom - N. I., ako so žalovanou v 2/. rade.

10. Taktiež počas konania zomrela aj žalovaná v 3/. rade N. U., preto súd uznesením sp. zn.

2C/180/2015-296 zo dňa 12.8.2021 rozhodol, že pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami: U. W.,
ako so žalovanou v 18/. rade, M.. G.om U., ako so žalovaným v 19/. rade a J.om U., ako so žalovaným
v 20/. rade.

11. Zástupca neznámych vlastníkov - Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) vo vyjadrení k

žalobe uviedol, že žalobcovia vlastníctvo k sporným parcelám odvodzujú z titulu vydržania. V podanej
žalobe žalobcovia predovšetkým riešia vzťah k žalovaným v 1. a 2. rade. Zo žaloby nevyplýva,
ako nadobudli sporné parcely od ostatných žalovaných. Tvrdenia žalobcov o nejakých darovacích a
zámenných zmluvách od subjektov, u ktorých ani nie je zrejmé, či boli pôvodnými vlastníkmi, či takéto
zmluvy existovali a pod. sú len tvrdeniami žalobcov. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania. Z procesného hľadiska má žalobca
nielen povinnosť tvrdiť, ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Je teda
vecou žalobcov, aby sa vysporiadali so splnením podmienok vydržania sporných parciel, preukázali
svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatňovaného nároku vo vzťahu k sporným parcelám.

12. Žalovaná v 16. rade N. Y. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nemá výhrady voči uplatnenému nároku
žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. 4216/2 - záhrady o výmere
190 m2 z hľadiska titulu nadobudnutia, ktorým je kúpna zmluva uzatvorená s jej nebohým otcom, ako
pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom. Uviedla, že má sprostredkovanú vedomosť o predaji časti
pôvodnej pozemkovoknižnej nehnuteľnosti v jednej polovici z celku právnemu predchodcovi žalobcu,

ktorý na odčlenenej časti parcely oral a neskôr si na nej žalobca s manželkou vystavali rodinný dom.

13.Žalobcovia1/.-3/vovyjadreníkvyjadreniuSPFuviedli,žesiuvedomujú,žeichtvrdeniaodarovacích
a iných nimi uvádzaných zmluvách nie sú doložené písomným vyhotovením týchto právnych úkonov, no
s poukazom na prax, ktorá v tom čase existovala, a to ústnu formu džentlmenských dohôd, žalobca v

1. rade a ani jeho neb. manželka, a taktiež ani ich neb. právni predchodcovia nepovažovali za potrebné
mať tieto k dispozícii v písomnej forme. Žalobca v 1. rade a jeho manželka nemali žiadne pochybnosti
o tom, že rodičia neb. manželky, t.j. jej otec J. Z. a matka N. Z. boli v čase, keď im pozemky darovali,
vlastníkmi týchto pozemkov a boli oprávnení s nimi nakladať, keďže aj rodičia neb. N. V.ovej, rod. Z.
boli o tom presvedčení. Od momentu, keď žalobca v 1. rade spoločne s manželkou dostali do daru

predmetné nehnuteľnosti, tieto trvale nerušene a dobromyseľne užívali ako vlastné bez toho, aby zo
strany kohokoľvek bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Žalobca v 1. rade by nikdy
nezačal stavať rodinný dom a neskôr aj iné hospodárske budovy na pozemkoch, u ktorých by mal
pochybnosti o vlastníctve. Poukázali na to, že doposiaľ nikto skutočnosť vlastníckeho práva žalobcu v1. rade a jeho manželky k pozemkom nenamietal, s výnimkou žalovaných v 1. a 2. rade v počiatočnom
štádiu mimosúdneho riešenia veci; aj títo však v súčasnosti svoj názor na svoje vlastnícke resp.
spoluvlastnícke právo k dotknutým pozemkom zmenili a je zrejmé, že ani nikdy nemali byť evidovaní

ako spoluvlastníci týchto pozemkov. Žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka teda nepochybne splnili
všetky zákonné podmienky vydržania, t.j. spôsobilosť predmetu držby, vstup do držby, dobromyseľnosť
a nepretržitosť držby, uplynutie vydržacej lehoty. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 484/2015.

14.Žalobcav1.radenapojednávanídňa9.7.2021uviedol,žespornépozemkydostalspolusmanželkou
od svokrovcov a v roku 1973 začali stavať na nich dom. V čase, keď im svokrovci tieto pozemky darovali,
veril, že sú to ich pozemky, nemal žiadne pochybnosti, keďže to nikto nenamietal. Keď stavali dom na
týchto pozemkoch nikto z okolia nič nenamietal a ani si nerobil žiadne nároky, a to ani doposiaľ.

15. Žalobca v 3. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 9.7.2021 uviedol, že ohľadom predmetných

pozemkov nebol nikdy žiaden spor, od malička si nepamätá, že by si nikto robil nejaký nárok na tieto
pozemky, že by ich chcela nejaká tretia osoba.

16. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči poukázal na podanú žalobu zo dňa 9.10.2015, ako
aj jeho písomné vyjadrenia ako aj na vyjadrenia na pojednávaní. Poukázal na to, že pri vyhotovovaní

registra obnovenej evidencie pozemkov došlo k chybe, preto nebolo inej cesty ako podať žalobu na
súd. V priebehu konania bol určený znalec, ktorý potvrdil tú skutočnosť, že naozaj došlo k posunu
a k chybnej identifikácii parciel pôvodných PKV na súčasný stav. Má za to, že na strane žalobcu v
1. rade a jeho nebohej pani manželky došlo k splneniu všetkých podmienok k tomu, aby mohlo byť
určené vlastnícke právo k týmto trom pozemkom vydržaním v ich prospech a že teda boli splnené všetky

podmienky, dobromyseľnosť, spôsobilý predmet, dĺžka vydržacej lehoty atď. Ku každému z týchto troch
pozemkov podrobne popísali, akým spôsobom žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka tieto pozemky
nadobudli do svojho vlastníctva neformálnym spôsobom, vo vlastne všetkých prípadoch darovaním, a
na základe informácií, ktoré mali k dispozícii, sa snažili súdu preukázať resp. vysvetliť právnu postupnosť
tých jednotlivých prevodov. Poukázal na to, že pokiaľ ide o tretí zo žalovaných pozemkov KNE 4216/2

tak aj právny nástupca po vlastníkovi, ktorému by svedčil ten zápis vlastníckeho práva, konkrétne p.
N. Y. vo svojom vyjadrení uviedla, že mala vedomosť o tom, že teda právny predchodca žalobcu v 1.
rade a jeho neb. manželky odkúpil od jej otca dotknutú parcelu za 15.000,- korún. Zastáva názor, že
vykonané dokazovanie jednak listinami, z ktorých poukazuje na čestné prehlásenia, rozsudky súdov v
Starej Ľubovni z 1983 a 1978 roku, aj s poukazom na potvrdenia obce, ktoré predložili v rámci návrhov

na vykonanie dokazovania, a ktoré druhá strana vlastne nespochybnila, je zrejmé, že žalobca v 1. rade
a jeho neb. manželka boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k týmto dotknutým parcelám
patrí, pričom má za to, že najneskôr to bolo k 1.1.1992 a to v súvislosti so zmenou právnej úpravy, so
zmenou Občianskeho zákonníka, ktorá umožnila vydržanie a v § 865 ods. 3 umožnila aj započítanie
vydržacej lehoty uplynutej pred týmto dátumom. S poukazom na uvedené mal za to, že žalobca v 1.

rade a jeho nebohá pani manželka vydržali tieto 3 pozemky najneskôr k 1.1.1992. Preto navrhol, aby
súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči poukázal na jeho doterajšie vyjadrenia.
Uviedol, že je možné, že zo strany spracovateľa ROEP došlo k výraznej chybe, keď pri identifikácii

parciel uviedol ako vlastníkov sporných parciel žalovaných v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť sa napokon
potvrdila aj vypracovaným znaleckým posudkom. Je však toho názoru, že táto chyba, ktorá bola
uskutočnená pri spracovaní ROEP nemôže byť dávaná za vinu práve žalovaným v 1. a 2. rade. Čo sa
týka vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí na predošlom
pojednávaní a samotnej odôvodnenosti žaloby, toto ponechal na úvahe súdu.

18. Právny zástupca žalovaného v 9. rade sa v záverečnej reči pridržal svojich doterajších vyjadrení
a vyjadrení právnych zástupcov žalovaných v tomto konaní. V súlade s týmto vyjadreniami má za to,
že nedošlo k splneniu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva tak, ako to uvádza žalobca.
Poukázal na to, že žalovaní nemôžu niesť chybu za spracovateľa ROEP. Rovnako ponechal na úvahe

súdu, či došlo alebo nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ by však došlo k
vyhoveniu žaloby, poukázal na to, že jeho klient sa taktiež snažil mimosúdne vysporiadať obdobný
problém na inom pozemku so žalobcami, pričom k dohode nedošlo, a preto si myslí, že nenesie vinu
ma tom, že vystupuje v tomto konaní ako žalovaný, nemal by niesť trovy tohto konania.19. Žalobca v 1. a 2. rade sa pripojili k záverečnej reči svojho právneho zástupcu.

20. Súd sa vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 3. rade, na pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami a podstatného obsahu spisu
a zistil tento skutkový stav:

21.Žalovanív1.a2.radesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostívedenýchnaOÚSĽ,katastrálny

odbor, pre kat. územie G. na LV č. XXXX, ako parcely KN-E 4214, , o výmere 170 m2, orná pôda, parc.
KN-E 4215 o výmere 537 m2, orná pôda a parc. KN-E 4216 o výmere 190 m2, orná pôda.

22. Žalobcovia v 1. - 3. rade tvrdia, že v skutočnosti podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov sú
žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka N. V.ová, ktorí tieto pozemky formálne nadobudli darom
od svojich právnych predchodcov ešte predtým, ako začali s výstavbou rodinného domu v roku 1974.

Taktiež tvrdia, že spracovateľ ROEP sa pri vyhotovovaní ROEP dopustil vo vzťahu k predmetným
pozemkom závažnej chyby, keď pôvodné mpč. 1720, 1722 a 1724 parcely zidentifikoval nesprávne a
určil, že im zodpovedajú parcely registra E 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2.

23. Za účelom posúdenia korektnosti evidencie pozemkového vlastníctva pri parcelách registra KN-

E č. 4210, 4249, 4214, 4213, 42156 a 4216/2 v súbore geodetických a popisných informácii v kat.
úz. G., ktoré boli založené pri spracovaní ROEP, bol vo veci vypracovaný znalecký posudok M.. G.om
Bujňákom č. 4/2017. Zo záverov znaleckého posudku (č.l. 89) plynie, že spracovateľ registra obnovenej
evidencie pozemkov v kat. úz. G. nesprávne identifikoval situovanie parcely mpč. 1720 zapísanej v
PKV č. 54, mpč. 1722, zapísanej v PKV č. 2140 a mpč. 1724, zapísanej v PKV č. 113. V zrovnavacom

zostavení je nesprávny údaj, že parcely registra E KN č. 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2 v kat.
úz. G. sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel mpč. 1720, 1722, 1724. Znalec taktiež uviedol, že
pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom
geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987 zanikli pozemkovoknižné parcely mpč.
1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene

zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. 7889 na parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2 ako aj
4210, 4249 a 4213. Parcely registra E KN č. 4213, 4214, 4215, 4216/2 v kat. úz. G. sú vytvorené z
pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

24. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý žiadna zo sporových strán nerozporovala, teda jednoznačne

plynie, že pri vypracovaní ROEP došlo k chybe a parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. KN-E
4214, KN-E 4215 a KN-E 4216/2, sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

25. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku M.. Bujňáka a zo žalobcami predložených výpisov z
PKV 112 (vo vzťahu k mpč 1722), PKV 108 (vo vzťahu k mpč. 1726) a PKV 81 (vo vzťahu k mpč.

1727) súd zistil, že:

I. parcela KN-E 4214 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1722, pričom
správne mala byť identifikovaná ako mpč. 1725, zapísaná v PKV 112. Vlastníctvo k tejto PKV č. 112
je evidované na LV č. XXXX (č.l. 142). Z kópie PKV č. 112 , kat. úz. G. (č.l. 124) súd zistil, že pod pol.

5 je zapísaná parcela č. 1725 s označením „Luki“ pod položkou č. 10 je zapísaná parcela č. 3901 s
označením „Za Barvila. Z listiny označenej ako „Dobrovoľná blahoda“ spísanej dňa 14.6.1931 plynie, že
J. Y. a jeho manželka U. Y.ová, ktorí užívajú pozemok Za Barvila si zamenili tento pozemok (s doplatkom
180 Kčs) so sestrou T. D., rod. Y.ovou za pozemok, roľu označenú ako „Na lúkach“.

Žalobcovia 1/ - 3/ vo vzťahu k tejto parcele - KN-E 4214 tvrdia, že pôvodní vlastníci sa vyššie uvedenou
listinou „Dobrovoľnou blahodou“ vysporiadali a T. D., rod. Y., ktorá sa cítila byť vlastníčkou tejto parcely,
darovala ju približne v roku 1950 svojej dcére N. Z., rod. D., matke nebohej manželky žalobcu v 1.
rade. Táto následne tento pozemok približne v roku 1974 darovala žalobcovi v 1. rade a jeho nebohej
manželke.

II. parcela KN-E 4215 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1722, správne
mala byť identifikovaná ako mpč. 1726, zapísaná v PKV 108. Vlastníci z PKV 108 sú evidovaní na LV č.XXXX. Z LV č. XXXX plynie, že vlastnícke právo k parcelám evidovaným na tomto liste vlastníctva svedčí
aj v prospech Z. U., čo zhodne vyplýva aj z výpisu z pozemkovej knihy, číslo zápisnice 108 (č.l. 202).

Vo vzťahu k tejto parcele KN-E 4215 žalobcovia tvrdia, že tento pozemok užíval otec nebohej manželky
žalobcu v 1. rade (J. Z.) ako roľu, ktorú získal darom od svojej matky U. Z., rod. Z., a to približne od
roku 1948 až do roku 1974, kedy ju pred začatím s výstavbou rodinného domu daroval žalobcovi a jeho
manželke.

III. parcela KN-E 4216/2 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1724, správne
mala byť identifikovaná ako mpč. 1727, zapísaná v PKV 81, vlastníctvo k tejto PKV je evidované na
LV č. XXXX, pričom podľa výpisu z pozemkovej knihy (č.l. 194) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam
uvedeným, medzi inými aj k parc. č. 1727 (roľa Luki) svedčilo v prospech G.a E..

Vo vzťahu k tejto parcele KN-E 4216/2 žalobcovia tvrdia, že túto daroval žalobcovi v 1. rade a jeho

neb. manželke jej otec J. Z., ktorý tento pozemok kúpil za 15.000,- Kčs asi v roku 1970 od G.a E., za
účelom jeho obrábania ako role.

26. Z čestného prehlásenia zo dňa 26.6.2015 podpísaného U. I., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, (č.l. 23)

vyplýva, že táto, ako osoba znalá miestnych pomerov, prehlásila, že jej neter neb. N. V.ová spolu s jej
manželom G.om V.om nadobudli:
- parcelu KN-E 4214 od jej sestry N. Z., rod. D., nar. v D., ktorá tento pozemok užívala ako roľu na
základe daru od jej matky T. D., rod. Y.ovej, nar. v D., a to približne od roku 1950, pričom ich mama
tento pozemok zamenila za iný pozemok p Y.a, o čom vie od svojej mamy, na tento pozemok chodila

pomáhať so sadením a zberom zemiakov najprv jej mame a neskôr jej sestre; to že pozemok od roku
1974 užívala neb. neter spolu s manželom vie osobne potvrdiť z vlastného poznania,
- parcelu KN-E od švagra J.a Z.a, ktorý tento pozemok užíval ako roľu na základe daru od svojej matky
U. Z., a to približne od roku 1974, kedy ju pred začatím a výstavbou rodinného domu daroval jej neteri
a jej manželovi, o čom vie od svojej sestry aj osobne od švagra,

- parcelu KN-E 4216 od švagra J.a Z.a, ktorý tento pozemok kúpil za 15.000,- 4sa asi v roku 1970 od
G.a E., za účelom jeho obrábania ako role, čo čom vie od svojej sestry aj od švagra.

27. V podstate rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z čestného prehlásenia vlastnoručne podpísaného N.
L., nar. XX.X.XXXX, G. XXX (č.l. 24), ktorého obsah je takmer totožný s čestným prehlásením p. U. I.j.

28. Z rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 4C/237/78-20 zo dňa 25.5.1979 súd zistil, že
v uvedenej veci sa viedol spor na tunajšom súde, kde ako žalobcovia vystupovali G. V. a N. V.ová
(žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka) a žalovaným bol G. I. (pôvodne žalovaný v 2. rade), predmetom
konania bolo odstránenie šopy. V tomto rozsudku sa konštatuje, že žalobcovia postavili rodinný dom

na pozemnoknižných parcelách č. 1725, 1726 a 1727, tieto tri parcely v pozemkovej knihe tvoria celý
komplex a to dom s dvorom a záhradou, ktorý odpovedá parcelám v EN č. 4212, 4215 a 4216, kat. úz.
G.. V priebehu konania neboli sporné vlastnícke vzťahy k spomínaným parcelám.

29. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že v čase, keď sa žalobca priženil do G., predmetné pozemky

obhospodarovali jeho svokrovci, orali tam. Následne tieto sporné pozemky dostal spolu s nebohou
manželkou ako dar od svokrovcov a v roku 1974 začali stavať na nich dom. K spôsobu nadobudnutia
jednotlivých parciel právnymi predchodcami uviedol, že prvý pozemok vlastnila mama jeho svokry T.
D., táto ho darovala jeho svokre N. Z. a ona ho darovala jemu a jeho manželke. Druhý pozemok dostali
darom od svokra J.a Z.a, ktorý ho dostal darom od svojej matky. Tretiu parcelu kúpil svokor od E. za

15.000,- Kčs, potom ju daroval im, teda žalobcovi v 1. rade a jeho manželke. Keď stavali dom na týchto
pozemkoch nikto z okolia nič nenamietal a ani si nerobil žiadne nároky. V čase, keď im tieto pozemky
svokrovci darovali, veril, že sú to ich pozemky, nemal žiadne pochybnosti, keďže to nikto nenamietal
a tak to je doposiaľ. To, že na týchto pozemkoch stoja nejakí iní ľudia, zistil po smrti manželky, keď to
začal vybavovať.

30. Z výpovede žalobcu v 3. rade vyplynulo, že od malička si nepamätá, že by si nikto robil nejaký nárok
na tieto pozemky, že by nejaká tretia osoba chcela tieto pozemky, nikdy nebol žiaden spor ohľadom
týchtopozemkovanikdyniktosinerobilnárokaninajedenštvorcovýmeterztýchtopozemkov. Poukázalna to, že sporné parcely sú ohraničené plotmi, tieto ploty sú postavené z jednej aj z druhej strany, stoja
tak oddávna, pamätá si ich už ako chlapec. Ani rečí, pokiaľ počúval starých rodičov, dedka a babku,
tak nijaká pochybnosť o tom, že by tieto pozemky mali patriť niekomu inému, to nepripadá do úvahy.

On, ako človek, ktorý tam prežil svoje detstvo a žije tam aj v súčasnosti, si nevie predstaviť, že by to
malo patriť nikomu inému, pretože v G. nepripadá do úvahy, aby niekto cudzí vstúpil niekomu na jeho
pozemok, nárokoval si na neho. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v rokoch 1950 bolo veľa zmien a
ľudia boli negramotní, napríklad jeho babka nevedela čítať a ani písať.

31. Z vyjadrenia žalovanej v 16. rade, N. Y., vyplýva, že táto nemá výhrady voči uplatnenému nároku
žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. 4216/2 - záhrady o výmere
190 m2, nakoľko titulom nadobudnutia je kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami
žalobcov a jej nebohým otcom ako pôvodným pozemnoknižným vlastníkom tejto parcely. Žalovaná v 16.
rade má sprostredkovanú vedomosť o predaji časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely v jednej polovici z
celku právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý na odčlenenej časti parcely oral a neskôr si na nej žalobca

s manželkou vystavali rodinný dom.

32. Z vykonaného dokazovania bolo teda nepochybne preukázané, že sporné pozemky, parcely KN-
E 4214, o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. G., boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

V konaní bolo taktiež preukázané, že pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat.
úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987
zanikli pozemkovoknižné parcely mpč. 1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad
rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX na
sporných parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2. Za danej situácie, teda keď žalovaní v 1/. a 2/. rade

sú vedení ako spoluvlastníci predmetných parciel na liste vlastníctva č. XXXX, a zároveň žalobcovia v
1/. - 3/. rade sa vo vzťahu k týmto parcelám domáhajú určenia vlastníckeho práva (resp. určenia, že tieto
nehnuteľnosti patria do dedičstva) je potrebné konštatovať, že žalobcovia v 1/. - 3/. rade správne (aj ich)
označili ako pasívne vecne legitimované subjekty v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že vzhľadom na
to,žezozáverovznaleckéhoposudkuvyplynulo,žeprispracovaníROEPdošlokchybeazlejidentifikácii

parciel, súd, na základe návrhu žalobcov, pripustil do konania ďalších žalovaných - v 3/. - 20/. rade, t.j.
podľa stavu pôvodných pozemnoknižných mpč. 1725 v zápisnici PKV 112, mpč. 1726 v zápisnici
PKV 108 a mpč. 1727 v zápisnici PKV 81.

33. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

34. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

36. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá

fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

38. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.39. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

40. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

41. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

42. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

43. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

44. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona,

kdenazákladedoterajšíchpredpisovbolomožnénadobudnúťlenprávonauzavretiedohodyoosobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona

45. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

46. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

47. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ak sa objaví po právoplatnosti
uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na

návrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,dodatočné
konanie o dedičstve sa nevykoná.

Právne posúdenie vecí:

Naliehavý právny záujem

48. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, nakoľko v prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez

rozhodnutia v merite veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R

17/1972). Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ak je potrebné zosúladiť stav užívací so
stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Je zrejmé, že žalobcom
v 1. - 3. rade ide o zosúladenie užívacieho stavu so stavom právnym a preto súd uzavrel, že naliehavý
právny záujem žalobcov v 1. - 3. rade na podanej žalobe je daný.

Vec sama

49. Predmetom tohto konania sú parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2
a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom,

vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia v 1. - 3. rade domáhajú jednak
určenia vlastníckeho práva (žalobca v 1. rade - vo veľkosti podielu 1/2) a jednak určenia, že patria do
dedičstva (žalobcovia v 1. - 3. rade vo veľkosti podielu 1/2).50. Žaloba bola pôvodne podaná len proti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú evidovaní ako vlastníci
vyššie uvedených parciel, avšak vzhľadom na to, že zo záverov znaleckého dokazovania, vykonaného
v tejto veci, vyplynulo, že parcely KN-E 4214, o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E

4216/2 o výmere 190 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. G., boli vytvorené z pozemkovoknižných
parciel č. 1725, 1726 a 1727, a že pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat.
úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987
zanikli pozemkovoknižné parcely mpč. 1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad
rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX

na sporných parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2, žalobcovia rozšírili okruh subjektov na strane
žalovaných o vlastníkov resp. právnych nástupcov pôvodných vlastníkov o ďalších žalovaných - v 3.
- 20. rade.

51. Žalobcovia v 1. - 3. rade tvrdia, že sporné nehnuteľnosti nadobudol žalobca v 1. rade spolu so svojou
neb. manželkou v roku 1974 titulom formálnej darovacej zmluvy od rodičov jeho nebohej manželky N.

V.ovej, a od tej doby tieto nehnuteľnosti dlhodobo, dobromyseľne, nerušene a bezo sporov užívali a
obhospodarovali, a takýto stav pretrváva v podstate až do súčasnej doby, preto majú za to, že žalobca
v 1. rade spolu so svojou neb. manželkou N. V.ovou tieto pozemky vydržali, a to najneskôr k 1.1.1992.

52. Žalobcovia v podanej žalobe, ale najmä v nasledujúcich podaniach vo veci samej podrobne rozpísali

aj postupnosti, akými boli prevedené resp. nadobudnuté (spolu)vlastnícke podiely na predmetných
nehnuteľnostiach právnymi predchodcami neb. N. V.ovej od ich právnych predchodcov. Zo žalobcami
predložených listín vyplýva, že:
1.vlastníckypodielnaparcelepôvodneevidovanejakompč.1725,zapísanejvPKV112,(znejvytvorená
par. č. 4214) darovala T. D., rod. Y., približne v roku 1950 svojej dcére N. Z., rod. D., matke nebohej

manželky žalobcu v 1. rade a táto následne tento pozemok v roku 1974 darovala žalobcovi v 1. rade
a jeho nebohej manželke;
2. vlastnícky podiel na parcele pôvodne evidovanej ako mpč. 1726, zapísanej v PKV 108, (z nej
vytvorená parc. č. 4215) darovala U. Z., rod. Z., približne v roku 1948 J.ovi Z.ovi, a tento následne
uvedený pozemok v roku 1974 daroval žalobcovi a jeho nebohej manželke;

3. vlastnícky podiel na parcele pôvodne evidovanej ako mpč. 1727, zapísanej v PKV 81 (z nej vytvorená
parc. č. 4216/2) kúpil otec svokor žalobcu v 1/. rade asi v roku 1970 od G.a E. za sumu 15.000,- Kčs a
následne túto nehnuteľnosť v roku 1974 daroval žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke.

53. Uvedené tvrdenia žalobcovia podložili listinnými dôkazmi, a to: výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, výpismi z PKV zápisníc 108, 112, 81, čestnými prehláseniami U. I. a N. L., rozsudkami
Okresného súdu v Starej Ľubovni: sp. zn. 4C 237/1978 zo dňa 25.5.1979, 4C 235/1984. Skutočnosti
vyplývajúce z uvedených tvrdení a listinných dôkazov sú podporené aj vyjadrením žalovanej v 16. rade
N. Y., ktorá vo svojom vyjadrení potvrdila, že právny predchodca žalobcov odkúpil od jej otca dotknutú

parcelu za 15.000,- korún, a z uvedeného dôvodu súhlasí s podanou žalobou.

54. Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade
predmetné nehnuteľnosti užívali dlhodobo a bezo sporov s tým, že im vlastnícky patria. Je zrejmé, že
nie všetky zmluvy boli vyhotovené v písomnej forme, na druhej strane je však potrebné uviesť, že išlo

o obdobie rokov 1940 - 1950, právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade boli jednoduchí ľudia,
teda je možné predpokladať, že nevedeli čítať a písať a v danom období sa častokrát uskutočňoval
prevod pozemkov formou ústnych džentlmenských dohôd. V každom prípade je však nepochybné, že
právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade sporné nehnuteľnosti užívali nerušene, s vedomím
vlastníckeho práva a v tomto smere neboli nikdy a nikým rušení.

55. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege),
pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý
predmet vydržania. Druhým je že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie
veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a musí ísť o dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z

ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca
o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Tretím a posledným predpokladom vydržania je
nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.56. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym
stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou
osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákon stanovenej doby stáva vlastníkom veci a tým

aj jej skutočným držiteľom.

57. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex
lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a
to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti

Občianskeho zákonníka 141/1950 Zb. od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka od 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964.

58. Podľa obyčajového práva vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu
32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi,
ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi

vyvolaťpresvedčenie,žesastalvlastníkomajostatnýchspoluvlastníckychpodielovatietomalpríslušnú,
zákonom ustanovenú dobu v držbe.

59. Na území Slovenskej republiky do platnosti Občianskeho zákona číslo 141/1950 (ďalej len SOZ ),
boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam

pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj
hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam
pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak
nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe

už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva
nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva.
Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej
v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne
negatívne právne následky.

60. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§115-116) vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol
nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa
sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to
po celú vydržaciu dobu.

61. Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch
minulého storočia bolo možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval Občiansky
zákonník (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2).

62. Súčasná právna úprava v Občianskom zákonníku zavedená zákonom č. 509/1991, účinným od
1.1.1992, obnovila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a zrušila obmedzovanie jeho použitia.
Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. možno do vydržacej doby započítať aj dobu pred 1.1.1992, teda oprávnený
držiteľ,ktorýmápozemokvdržbenepretržitepodobu10rokov,môžesastaťjehovlastníkomvydržaním,
a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992 a podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené po tom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 509/1991 Zb.

63.PodľaprechodnéhoustanoveniaPodľa§868Obč.zák.,pokiaľďalejniejeustanovenéinak,spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších

predpisov.

64. Oprávnená dobromyseľná držba je upravená v § 129 ods. 1 a v § 130 ods. 1 OZ, ktoré stanovujú,
že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Oprávnený
držiteľ je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

65. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za dostatočne preukázané, že v roku 1974 právni
predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade (N. V.ovej) ústnou darovacou zmluvou darovali spornéparcely žalobcovi v 1/ rade a jeho manželke, neb. N. V.ovej a títo od tej doby, t.j. od roku 1974 tieto
nepretržite a nerušene užívali a obhospodarovali v dobrej viere, že im vlastnícky patria, a to manželka
žalobcu v 1. rade až do svojej smrti a žalobca v 1. rade až doposiaľ. Skutočnosť, že úmyslom právnych

predchodcov neb. N. V.ovej bolo darovať žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke N. V.ovej sporné
parcelyažežalobcav1.radeajehoneb.manželkaN.V.ovádarprijali aužívaliakosvojevlastníctvosúd
vyvodil jednak z výpovedí žalobcov v 1. a 3. rade, ale aj z listinných dôkazov predložených žalobcami,
a to čestnými prehláseniami N. L. a U. I., ktoré jednak podrobne popísali postupnosť nadobúdania
sporných parciel právnymi predchodcami neb. N. V.ovej a jednak potvrdili, že títo právni predchodcovia

v roku 1974 darovali predmetné pozemky žalobcovi v 1. rade a jeho manželke. Od uvedenej doby t.j.
od roku 1974, boli žalobca v 1. rade a jeho manželka neb. N. V.ová, so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľní v tom, že tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria im. O ich dobromyseľnosti svedčí aj to, že
na týchto pozemkoch si postavili rodinný dom a hospodárske budovy, obhospodarovali a zveľaďovali ich.
Skutočnosť, že za oprávneného držiteľa týchto pozemkov boli považovaní aj tretími osobami a štátnymi
orgánmi, mal súd za preukázanú z listinného dôkazu, predloženého žalobcom v 1/. rade - z rozsudku

Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/237/1978 zo dňa 25.5.1979, v ktorom sa konštatuje, že
žalobcovia (žalobca v 1/. rade a jeho manželka) si postavili rodinný dom na pozemnoknižných parcelách
č. 1725, 1726 a 1727, tieto tri parcely v pozemkovej knihe tvoria celý komplex a to dom s dvorom a
záhradou, ktorý odpovedá parcelám v EN č. 4212, 4215 a 4216, kat. úz. G., pričom v tomto rozsudku
sa zároveň konštatuje aj to, že v priebehu konania neboli sporné vlastnícke vzťahy k sporným parcelám.

O tom, že boli vnímaní aj objektívne ako oprávnení držitelia predmetných parciel svedčí aj skutočnosť,
že žalobcu v 1/. rade a jeho neb. manželku (a v podstate ani ich právnych predchodcov) vo faktickom
užívaní týchto nehnuteľnosti nikto nikdy nerušil. Predmetné parcely aj v súčasnosti nerušene užíva a
obhospodaruje žalobca v 1/. rade a jeho deti, ich držbu nikto nespochybňuje a nenamieta. Navyše je
potrebné uviesť, že predmetné parcely sú v prírode ohraničené plotmi, ktoré boli postavené v dávnej

minulosti a ani ich priebeh nikto nenamieta. V podstate ani zo strany žalovaných v 1. - 20. rade nemal
súd v tomto konaní preukázané žiadne námietky voči užívaniu sporných parciel či už žalobcom v 1. rade
a jeho manželkou v minulosti, alebo žalobcom v 1. rade a jeho deťmi (v súčasnosti).

66. Súd teda konštatuje, že aj keď v danom prípade darovacia zmluva, uzavretá medzi žalobcom

v 1. rade a jeho manželkou na jednej strane a medzi jej právnymi predchodcami na strane druhej,
bola uzavretá len v neformálnej, ústnej forme, všetky vyššie popísané skutočnosti a dôvody viedli súd
k záveru, že išlo o jednomyseľný prejav všetkých zúčastnených, t.j. darcov aj obdarovaných, ktorý
bol oprávnene spôsobilý vzbudiť u žalobcu v 1/. rade a jeho neb. manželky N. V.ovej dobrú vieru,
že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v plnom rozsahu. V zmysle ustálenej

judikatúry sa pritom oprávnená držba nemusí nevyhnutne opierať len o existujúci právny dôvod, stačí,
ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008).

67. K posúdeniu dobromyseľnosti súd poukazuje aj na zhodný právny názor vyslovený v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom Ústavný súd
SR uviedol, že: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“ (porov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015
zo 14. novembra 2018).68. Z uvedených dôvodov má súd za to, že podmienka oprávnenej, dobromyseľnej a nerušenej držby
predmetných pozemkov žalobcom a jeho neb. manželkou N. V.ovou, ako jedného z predpokladov pre
vydržanie nehnuteľnosti, je v danom prípade splnená.

69. Zároveň súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci je splnená aj ďalšia podmienka potrebná pre
vydržanie nehnuteľnosti, a to nepretržité uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, a v konaní to ani nebolo sporné, že žalobca v 1/. rade a jeho neb.
manželka nadobudli sporné pozemky od rodičov manželky žalobcu v 1. rade, neb. N. V.ovej, na základe

darovacej zmluvy v roku 1974, a od tej doby ich mali v dobromyseľnej, nerušenej a nepretržitej držbe.
V prejednávanom prípade podmienka 10-ročnej vydržacej doby bola u žalobcu v 1/. rade a jeho neb.
manželkyN.V.ovejsplnenádňom1.1.1992,t.j.dňomúčinnostizák.č.509/1991Zb.Vzmyslecitovaného
zákonného ustanovenia § 872 ods. 6 Obč. zákonníka možno do vydržacej doby započítať aj dobu pred
1.1.1992, teda oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov, môže sa stať
jeho vlastníkom vydržaním, a to i v prípade, že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992 a podmienky

pre nadobudnutie vlastníckeho práva boli zavŕšené po tom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 509/1991
Zb. teda vydržacia 10 ročná lehota im uplynula najneskôr dňa 1.1.1992 Zb., t.j. dňom účinnosti zákona
č. 509/1991 Zb.
70. S poukazom na hore rozpísané dôvody má súd za to, že žalobca v 1/. rade a jeho neb. manželka
N. V.ová splnili podmienky oprávnenej, nerušenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby a podmienku 10

ročnej vydržacej doby ku dňu 1.1.1992, t.j. k tomu dňu sa stali vlastníkmi sporných pozemkov na základe
ich vydržania.

71. Napokon súd už len konštatuje a uzatvára, že s poukazom na hore rozpísané dôvody a právne
úvahy dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1/. - 3/. rade sa oprávnene domáhajú, aby súd určil, že

žalobca v 1/. rade je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1; a že
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohej
N. V.ovej, rod. Z..

72. Súd z toho dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte

tohto rozsudku.

Trovy konania

73. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom
je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

76. Žalobcovia v 1. - 3. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto by im v zmysle zásady úspechu

v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

77. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

78. Účelom ustanovenia § 257 CSP je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru,
než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov
podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho
dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach

konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

79. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej
procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnejsituácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní

okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá.

80. V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na osobitosti
tohto prípadu, t.j. že žaloba bola podaná proti žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu chyby spracovateľa
ROEP, ako aj na skutočnosť, že žalobcovia 1. - 3. sa podanou žalobou domáhajú zosúladenia
skutočného a právneho stavu užívaných nehnuteľností a žalovaní v 1. - 20. rade v podstate nenesú
zavinenie na tom, že žalobcovia si neusporiadali svoje vlastnícke práva skôr, a preto sa musia svojich
práv domáhať teraz podanou žalobou na súde. Podľa názoru súdu za daných okolností by nebolo

spravodlivé, aby žalovaným v 1. - 20., rade, ktorí nezadali príčinu tohto sporu, bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania žalobcom v 1. - 3. rade.

81. V týchto osobitostiach tohto sporu zhliadol súd dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, a preto žalobcom v 1. - 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.